Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-49-2020.pdf
PDF · 148.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
U. súd I. sudkyňou B.. B. E. v právnej veci žalobkyne: M. Y., nar. XX.XX.X., bytom X. XX Č. Č.. X., zast. B.. T. Z., advokátom so sídlom ul. A. hrdinov č. XXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: I. R. A., a.s., so sídlom E. XXXX/XXX, XXX XX O., T.: XX XXX XXX, zast. Q. kancelária W. W. s.r.o., E. XXXX/XXX, XXX XX O., T.: XX XXX XXX, o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške X XXX,XX eur, takto
rozhodol:
J. je povinný zaplatiť žalobkyni sumu XXX,- eur a to do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
J. vo zvyšnej časti zamieta.
J. vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu XXX % z prisúdenej sumy s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
X. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa súd dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej sumu X XXX,XX eur a zaviazal ju na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O. žaloby odôvodnila tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. X./XX/X. bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľky. E. žalovaný si uplatňoval voči nej nárok na zaplatenie X XXX,XX eura s prísl.. A. žalobe do sumy X XXX,XX eura vyhovel a vo zvyšku, t.j. o sumu X XXX,XX eura, žalobu zamietol.
Q. spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie mojich spotrebiteľských práv. A. práva musela brániť v pôvodnom konaní. O. finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. J. má mať aj funkciu relutárnu. C. je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, došlo k splneniu hypotézy právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške X XXX,XX eura, pričom nárok tak ako ho požaduje, zohľadňuje skutočnosť, že práve o sumu X XXX,XX eura sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť.
Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v základnej veci, t. j. rozsudkom U. súdu I. sp. zn. X./XX/X., zo dňa XX.XX.XXXX a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. E. rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva, v základnej veci, nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenia ani rozširovať ani zužovať.
X. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
X. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, rozsudkom vo veci sp. zn. X./XX/X., písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesom právneho zástupcu žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav:
X. Rozsudkom č.k. X./XX/X.-X. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, tunajší súd uložil žalovanej - M. Y., povinnosť zaplatiť žalobcovi - I. R. A., a.s., sumu X XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a vo zvyšnej časti pokiaľ sa jednalo o zaplatenie sumy X XXX,XX eur s prísl. žalobu zamietol.
A. v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že: ,, Su´d po presku´mani´ predmetnej zmluvy je toho na ´zoru, zˇe v zmluve absentuje povinny´ u´daj v zmysle § 9 ods. X pi´sm. c) Za´kona o spotrebitelˇsky´ch u´veroch, t.j. u´daj o adrese preda´vaju´ceho, na ktorej mo^zˇe spotrebitelˇ uplatnitˇ reklama´ciu alebo stˇazˇnostˇ. E.´to u´daj neobsahuju´ ani u´verove´ podmienky zˇalobcu, v nich je iba ohlˇadom reklama ´cie uvedena´ internetova´ stra´nka zˇalobcu, na ktorej je mozˇne´ sa obozna´mitˇ s jeho obsahom.
Su´d v su´lade s vysˇsˇie uvedeny´m poukazuje na rozsudok Su´dneho dvora z X.XX.XXXX vo veci R.- XX/XX v ktorom sa uva´dza, zˇe zmluva o u´vere, resp. jej na´lezˇitosti nemusia bytˇ obsiahnute´ na jednom dokumente, avsˇak, vzhlˇadom na platnu´ pra´vnu u´pravu, dokumenty, v ktory´ch su´ obsiahnute ´ na´lezˇitosti podlˇa § 9 ods. X Za´kona o spotrebitelˇsky´ch u´veroch, musia matˇ pi´somnu´ formu, ktora´ pre svoju platnostˇ vyzˇaduje podpis u´cˇastni´ka zmluvne´ho vztˇahu. Su´dny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, zˇe cˇla´nok XX ods. X a X A. XXXX/XX v spojeni´ s cˇla´nkom X pi´sm. m) tejto smernice sa ma´ vykladatˇ v tom zmysle, zˇe nebra´ni tomu, aby cˇlensky´ sˇta´t vo svojej vnu´trosˇta´tnej pra´vnej u´prave stanovil na jednej strane, zˇe zmluva o u´vere, ktora´ patri´ do po^sobnosti smernice XXXX/XX a ktora´ je vypracovana´ pi´somne, musi´ bytˇ podpi´sana´ zmluvny´mi stranami, a na druhej strane, zˇe ta´to pozˇiadavka podpi´sania sa vztˇahuje na vsˇetky na´lezˇitosti tejto zmluvy uvedene´ v cˇla´nku XX. ods. X smernice.
Su´d je preto toho na´zoru, zˇe nebola naplnena´ dikcia § 9 ods. X pi´sm. c) za´kona o spotrebitelˇsky´ch u´veroch. V zmluve vo^bec nie je uvedena´ adresa, na ktorej mo^zˇe spotrebitelˇ uplatnitˇ stˇazˇnostˇ, reklama´ciu a oznacˇenie zˇalobcu v zmluve ako zmluvnu´ stranu nie je mozˇne´ stotozˇnitˇ s adresou na reklama´ciu.
V prejedna´vanej veci uzatvorena´ u´verova´ zmluva neobsahuje ani dˇalsˇiu povinnu´ na´lezˇitostˇ a to u´daj o dobe trvania zmluvy a termi´ne konecˇnej splatnosti u´veru ( § 9 ods. X pi´sm. f) Za´kona o spotrebitelˇsky´ch u´veroch). E.´to u´daj v zmluve nie je vo^bec obsiahnuty´. G.´ tvrdenie zˇalobcu, zˇe doba trvania zmluvy je uvedena´, lebo bola dohodnuta´ doba splatnosti. Za´konodarca urcˇil tu´to na ´lezˇitostˇ v pra´vnom predpise jasne doba trvania zmluvy a nie, aby si to musel spotrebitelˇ nejaky´m spo^sobom vyvodzovatˇ z viacery´ch u´dajov a okrem toho za´kon jednoznacˇne uva´dza, zˇe dˇalsˇou povinnou na´lezˇitostˇou zmluvy je aj u´daj o termi´ne konecˇnej splatnosti spotrebitelˇske´ho u´veru, teda rozli´sˇil pojmy doba trvania zmluvy a termi´n konecˇnej splatnosti.
B. z obligato´rnych na´lezˇitosti´ zmluvy o spotrebitelˇskom u´vere je u´daj o konecˇnej splatnosti u ´veru. O.ˇ je su´cˇastˇou dojednanie, zˇe dlzˇni´k je povinny´ spla´catˇ u´ver do okamihu u´plne´ho uhradenia cˇerpane´ho u´veru vra´tane pri´slusˇenstva, take´to dojednanie nezodpoveda´ za´konnej pozˇiadavke. Na za´klade uvedene´ho mozˇno konsˇtatovatˇ, zˇe u´daj o konecˇnej splatnosti u´veru v zmluve absentuje. Zo zˇiadneho ustanovenia za´kona o spotrebitelˇsky´ch u´veroch nevyply´va, zˇe v pri ´pade revolvingove´ho u´veru, ktore´ho zaplatenie je predmetom konania, nemusi´ predmetna´ zmluva obsahovatˇ u´daj o konecˇnej splatnosti u´veru.
U´cˇelom za´kona o spotrebitelˇsky´ch u´veroch a jeho vysˇsˇie uvedeny´ch ustanoveni´ je to, aby spotrebitelˇ uzˇ pri podpise zmluvy bol informovany´, v aky´ch termi´noch, resp. kedy, v akej vy´sˇke a ako dlho je povinny´ plnitˇ povinnosti vyply´vaju´ce mu zo zmluvy o spotrebitelˇskom u´vere. O. sa vyzˇaduje cˇasova´ (da´tumova´) sˇpecifika´cia konecˇnej splatnosti u´veru, ktora´ je doda´vatelˇom urcˇena´ na za ´klade vstupny´ch u´dajov ( obdobny´ na´zor je vysloveny´ v rozhodnuti´ C.´ho su´du v K. K. zo dnˇa XX.X.X.X, sp. zn. X./XXX/X.).
U´daj o termi´ne konecˇnej splatnosti u´veru ma´ bytˇ uvedeny´ presne, a to uvedeni´m konkre´tneho dnˇa, mesiaca a roku, kedy spotrebitelˇsky´ u´ver nadobudne konecˇnu´ splatnostˇ. Vy´znam uvedenej
zmluvnej na´lezˇitosti su´visi´ aj s dˇalsˇi´mi na´rokmi veritelˇa vyply´vaju´cimi zo zmluvy o u´vere. Su´d pripomi´na, zˇe v zmysle usta´lenej su´dnej praxe (uznesenie G.ˇsˇieho su´du A. republiky sp. zn. X U. X./ XX, rozsudok C.´ho su´du v J.ˇzo dnˇa XX. XX. X.X, sp. zn. X./XXX/X., rozsudok C.´ho su´du v O.ˇ zo dnˇa XX. 5. X., sp. zn. X./XX/XXXX, rozsudok C.´ho su´du v J.ˇ zo dnˇa XX.X.X.X, sp. zn. X./XXX/X.) veritelˇovi prislu´chaju´ zmluvne´ u´roky ako odplata za poskytnutie penˇazˇny´ch prostriedkov do splatnosti u´veru, po jeho splatnosti ma´ na´rok na u´rok z omesˇkania. F.´ u´daj preto slu´zˇi na rozli´sˇenie, dokedy je dlzˇni´k povinny´ platitˇ zmluvne´ u´roky a odkedy u´roky z omesˇkania. L. v predlozˇeny´ch zmluvny ´ch podmienkach je v hlave 7. F.ˇenie zmluvy uvedene´, zˇe zmluva je uvedena´ na dobu neurcˇitu´. J. ´ podmienky vsˇak neboli spotrebitelˇom podpi´sane´.
V zmluve absentuje aj dˇalsˇia podstatna´ na´lezˇitostˇ podlˇa § 9 ods. X pi´sm. j) za´kona cˇ. XXX/XXXX Z.z. v su´vislosti s tam uvedenou P., a to uvedenie vsˇetky´ch predpokladov pouzˇity´ch na vy´pocˇet tejto rocˇnej percentua´lnej miery na´kladov. J. neobsahuje zˇiaden u´daj o tom tom, na za´klade aky´ch predpokladov zˇalovany´ v zmluve urcˇil vy´sˇku P..
V zmysle ustanovenia § 9 ods. X pi´sm. j) za´kona o spotrebitelˇsky´ch u´veroch u´cˇinne´ho v cˇase uzavretia zmluvy o u´vere, zmluva o spotrebitelˇskom u´vere okrem vsˇeobecny´ch na´lezˇitosti´ podlˇa U.ˇianskeho za´konni´ka musi´ obsahovatˇ rocˇnu´ percentua´lnu mieru na´kladov a celkovu´ cˇiastku, ktoru´ musi´ spotrebitelˇ zaplatitˇ, vypocˇi´tane´ na za´klade u´dajov platny´ch v cˇase uzatvorenia zmluvy o spotrebitelˇskom u´vere; uvedu´ sa vsˇetky predpoklady pouzˇite´ na vy´pocˇet tejto rocˇnej percentua ´lnej miery na´kladov.“
X. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne -kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. J. v podanej žalobe však nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný svojím konaním porušil. Q. vyplýva zo samotného pojmu inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať a sankcionovať následky, ktoré boli neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobené. O. uplatnenia tohto inštitútu je to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. M. atribútom, ktorý musí súd zohľadniť pri priznaní finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými zákonmi. Z hľadiska § 3 ods. X zákona o ochrane spotrebiteľov, preto musí byť preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa.
V ďalšom uviedol, že je nesporné, že U. súd I. rozsudkom v konaní vedenom pod sp.zn. X./XX/X. žalobe sčasti vyhovel a zaviazal žalovaného ( v tomto konaní žalobcu) na úhradu sumy X.XXX,XX eur a vo zvyšku žalobu zamietol. G. je však podotknúť, že v tomto konaní nešlo o aktívnu iniciatívu žalobcu, ktorý by si v konaní uplatňoval porušenie práv alebo povinností. O. naopak, bol to žalovaný v postavení žalobcu, ktorý si uplatňoval dlžnú sumu z dôvodu, že si žalobca v pôvodnom konaní v postavení žalovaného neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy týkajúce sa uhrádzania splátok riadne a včas. J. čerpal úver na základe úverovej zmluvy č. X. vo výške X.XXX eur, pričom súhrnne zaplatil len sumu X XXX,XX eur. G. tejto skutočnosti, že porušil svoje povinnosti voči žalovanému ako veriteľovi, keďže na úverovej zmluve nezaplatil ani samotnú istinu poskytnutého úveru, si v tomto konaní uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie v absolútne neprimeranej výške X XXX,XX eur. F. rozsudok v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Má za to, že nie každé rozhodnutie súdu, v ktorom vystupoval ako účastník spotrebiteľ, je nevyhnutné okamžite považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. O. toho, aby súd mohol priznať primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. A. práva a povinnosti však úverovou zmluvou uzatvorenou so žalovaným neboli žiadnym spôsobom poškodené, spotrebiteľ žiadne poškodenie práv neprezentoval. V prípade žalovanej úverovej zmluvy č. X. neexistuje už prvý predpoklad, ktorý na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyžaduje zákon č. XXX/XXXX Z.z. a to úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností zo strany žalobcu-ako spotrebiteľa na súde.
P. v konaní vedenom pod sp.zn. X./XX/X. súd uložil žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) uhradiť sumu vo výške X.XXX,XX eur s prísl. G. však k žiadnej deklarácií porušenia práv alebo povinností. O. jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že z jeho strany skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, nakoľko v žalobe nešpecifikoval ani bližšie nekonkretizoval akého konkrétneho porušenia práva alebo povinnosti sa mal žalovaný údajne dopustiť ani toto porušenie presne nevymedzil odkazom na konkrétne ustanovenie zákona ani nepredložil súdu rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. P. Okresného súdu I. v konaní X./XX/X., o ktorý žalobca opiera svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie nedeklaroval porušenie práv alebo povinností, ale výlučne zaviazal žalovaného (v tomto konaní žalobcu) uhradiť sumu X.XXX,XX eur s prísl..
F., že ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať potenciálnu ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. O. uplatnenia tohto inštitútu je to, aby hrozba ujmy vznikla, inak nie je čo reparovať. J. nielen, že žiadna ani potenciálna ujma nevznikla, ale naopak, získal najvýhodnejší úver (je relatívne, či pri poskytnutí výšky úveru v sume X.XXX eur a vrátení sumy X.XXX,XX eur možno vôbec hovoriť o úvere), aký by mu neposkytla žiadna banka. J., ako už bolo vyššie uvedené, na súde neuplatňoval porušenie práv alebo povinností zo strany žalovaného, ale v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. X./XX/X. vystupoval výlučne v postavení žalovaného, ktorý sám svojím konaním porušil povinnosti, ktoré mal z úverovej zmluvy vo vzťahu k terajšiemu žalovanému ako veriteľovi. G. teda k naplneniu znakov ustanovenia § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktorých splnenie je nevyhnutné na úspešné uplatnenie finančného zadosťučinenia na súde. J. uzatvoril úverovú zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. XXX/XXXX Z.z., ktorý definuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverovom. Je teda adekvátne a samozrejmé, že požadoval od žalobcu úhradu jeho dlhu v zmysle úverovej zmluvy. O. by mal žalovaný uhradiť ešte „umelo vykonštruované“ finančné zadosťučinenie vo výške X.XXX,XX eur, dostal by sa sám do pozície, že by uhradil žalobcovi- ako spotrebiteľovi oveľa viac ako mu vrátil! E. stav určite nemôže byť žiaduci ani na základe európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, nakoľko namiesto zabezpečenia rovnosti účastníkov konania by duplicitné sankcionovanie spôsobilo vznik nerovnováhy v neprospech žalovaného - dodávateľa. A. by sa takýmto rozhodovaním súdov podporila špekulatívnosť spotrebiteľov, ktorým by súd v prípade podania žaloby nielen vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, ale pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo navýšeného primeraného finančného zadosťučinenia by sa z poskytovania úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov, ktorým by sa ešte aj platilo za poskytnutie úveru.
O. na primerané finančné zadosťučinenie je závislé od úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi osobou - spotrebiteľom, ktorej porušením práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa bola privodená určitá hrozba ujmy. V súvislosti s inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý si žalobca - spotrebiteľ uplatňuje z úverovej zmluvy je nevyhnutným uvedomiť si, že to bol práve žalobca, ktorý si o poskytnutie úveru žiadal, s výškou poskytnutého úveru bol oboznámený, taktiež si bol vedomý, že si berie spotrebiteľský úver, z ktorého si veriteľ uplatňuje úroky a poplatky a rovnako bol oboznámený s výslednou sumou, ktorú má na základe úverovej zmluvy z poskytnutého úveru uhradiť. S celým týmto procesom žalobca ako klient vedome a dobrovoľne súhlasil.
O., že výška primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje je vrcholne neprimeraná. I. primeranosti je jednou z podmienok, ktoré je súd v konaní povinný skúmať. Z ním popísaných skutočností je zrejmé, že v danom prípade žalobcovi žiadne, ani len potenciálne riziko ujmy nehrozilo, ale z celého zmluvného vzťahu so žalovaným sa snaží vyťažiť len výhody a finančné prostriedky. Q. súdy by nemali spotrebiteľov zbavovať zodpovednosti za svoje záväzky a následne im ešte priznať primerané finančné zadosťučinenie.
J. žiadna ujma reálne nevznikla. A. len to, na čo sa zmluvným vzťahom vedome a dobrovoľne zaviazal. U. toho je nevyhnutným podotknúť, že na základe žalovanej úverovej zmluvy čerpal úver vo výške X.XXX eur, pričom do dnešného dňa uhradil len sumu vo výške X.XXX,XX eur, t.j. ani istinu poskytnutého úveru, ktorú vzhľadom na rozsudok v konaní vedenom pod sp.zn. X./XX/X. doplatiť mal. F. teda vznikla jedine
žalovanému ako veriteľovi lebo prišiel nielen o zisk, ktorý mal pri uzatvorení zmluvy dojednaný, ale nemá doplatenú ani viac ako polovicu poskytnutej istiny. J. teda nemožno hodnotiť ako poctivého spotrebiteľa, ktorý splácal riadne a včas svoj záväzok z úverovej zmluvy a bol zo strany žalovaného poškodený na svojich právach, či povinnostiach. Je to práve naopak, žalobca nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu bola na základe rozsudku v konaní vedenom pod sp.zn. X./XX/X. uložená, poškodil a neustále poškodzuje svojho veriteľa a napriek tomu si opovážlivo a bez akéhokoľvek zákonného podkladu uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo vrcholne neprimeranej výške. J. z poskytnutého úveru vo výške X.XXX eur uhradil sumu X.XXX,XX eur. O. by mu mal žalovaný vyplatiť ešte nepodložené primerané finančné zadosťučinenie vo výške X.XXX,XX eur, bol by žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi nie úver, ale dar, čo jednoznačne nemá byť ani cieľom zákonnej úpravy na ochranu spotrebiteľa. Je preto nanajvýš iracionálne vidieť ujmu/hrozbu ujmy u spotrebiteľa pri vyhlásení úveru za bezúročný a bez poplatkov.
V konaní je nevyhnutným skúmať aj hľadisko primeranosti uplatneného nároku. J. doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom pociťoval porušenie svojich práv, aké to malo pre neho dôsledky, v čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia až v hodnote X.XXX,XX eur a podobne, ktoré sú nevyhnutné na priznanie žalovanej sumy. X. priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od nekalých praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu. O. vyplatenie žalovanej sumy vo výške X.XXX,XX eur považujeme za nedôvodné, nepreukázané a v rozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným zadosťučinením sledoval. J. prezentované konanie - ako podklad pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia jednoznačne nemožno vyhodnotiť ako porušenie práv alebo povinností žalobcu zo strany žalovaného, ktoré by zakladalo nárok na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. K obdobnému záveru smeruje aj najnovšia judikatúra tak U. ako aj C. súdu v O., ktorá sa svojím prístupom snaží eliminovať zneužívanie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia v prípadoch, kedy bola náprava zjednaná už vydaním bezdôvodného obohatenia, prípadne vyhlásením úveru za bezúročný a bez poplatkov a rozsah priznaného finančného zadosťučinenia považuje za dostačujúci v rozmedzí XX-XXX eur.
X. Žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že slovenskom právnom poriadku, sa pojem finančného zadosťučinenia, resp. nemajetkovej ujmy, používa pri viacerých právnych inštitútoch a netvrdím, že sa v nich nenachádzajú spoločné prieniky. To však neznamená, že špeciálnu úpravu, obsiahnutú pri tom ktorom inštitúte, je možné nahradiť inou špeciálnou úpravou. T. O. platí od X.X.XXXX, keď už mali iné právne inštitúty, ktoré spomínam vyššie, za sebou bohatú rozhodovaciu prax, čo môže zvádzať k nesprávnemu chápaniu nového, špeciálneho inštitútu, O. v spotrebiteľskom práve. A. právo je novým právom, je to právo tretieho tisícročia a na jeho pochopenie je potrebné nielen byť patrične odborne pripraveným, ale je predovšetkým na jeho aplikáciu potrebná ľudská a občianska zrelosť a moderné sociálne cítenie, nevyhnutné na riadne fungovanie moderného sociálneho štátu. To nie je možné bez zbavenia sa starých a prekonaných stereotypov a predsudkov. A. právo predstavuje prierezové právne odvetvie. Je založené na myšlienke ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany pred obratnosťou obchodníkov. Z. sa z toho, že spotrebiteľ z dôvodu svojej neskúsenosti či neznalosti nie je schopný konkurovať vyškoleným a skúseným profesionálom, ovládajúcim techniky moderného obchodu. Vo svojej genéze je spotrebiteľské právo právom opozície, ktoré sa vytvorilo na okraji a proti určitému zaužívanému poriadku, ako reakcia najmä proti autonómii vôle a právnemu individualizmu. M. povedať, že mnohým sa javí toto právo zvláštnym, lebo ho nie je možno pochopiť bez zbavenia sa zotrvačného myslenia a jeho nahradenia novým myslením tretieho tisícročia. V spotrebiteľskom práve platí princíp kumulácie ochrany spotrebiteľa. B. úpravy ochrany spotrebiteľa sa aplikujú vedľa seba a nezávisle na sebe. Ak prichádza do úvahy použitie viacerých právnych úprav na ochranu spotrebiteľa, nevylučujú sa a je ich možné využiť vedľa seba.
Ak spotrebiteľ uskutočňuje právny úkon v dôvere v určitý, druhou stranou prezentovaný stav, musí byť chránený. Ak obchodník dôveru zneužije, využijúc spotrebiteľove „slabé“ danosti a stránky, či už oblasti sociálnej, vzdelanostnej, mentálnej, atď., má za to niesť zodpovednosť a na to slúži aj inštitút O.. G. spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov obchodníkov, poškodzujúc v konečnom dôsledku celú spoločnosť. To sa týka aj konania, ktoré sa vonkajšiemu pozorovateľovi javí byť ako ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť, zo strany spotrebiteľa. V skutočnosti je to prejav slabosti spotrebiteľa, ktorý je vo väčšine prípadov do konania, javiaceho sa ako ľahkomyseľné a nezodpovedné, vmanévrovaný agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov, z ktorých sa zdá, že ak si spotrebiteľ produkt obchodníka kúpi, resp. dá si poskytnúť, ešte na tom zarobí. Z. nemôže dovoliť, aby táto „nezodpovednosť
a ľahkomyseľnosť“ spotrebiteľov, ktorá je len prejavom ich slabosti, bola zdrojom neúmerných príjmov nič neprodukujúcich obchodníkov, keď jediným efektom ich činnosti je ochudobňovanie obyvateľov SR a transfer obrovských súm finančných prostriedkov do zahraničia, namiesto toho, aby sa dostali do finančného „krvného“ obehu v SR, napr. cez maloobchodnú sieť, čo by v konečnom dôsledku podporilo výrobu, obchod, zamestnanosť a životnú úroveň všetkých vrstiev obyvateľstva.
O., že súd prvej inštancie sa má zaoberať tým, či je splnená hmotnoprávna podmienka priznania nároku na O., teda či bol spotrebiteľ v spotrebiteľskom spore úspešný a v súdenej veci to znamená, že súd prvej inštancie sa má zaoberať tým, či som bola v súdnom konaní, vedenom na U. súde I., sp. zn. X./XX/X., zo dňa X.X.XXXX (ďalej len J. konanie), ako spotrebiteľka, v zmysle J., proti žalovanému úspešná a čím je tento môj úspech vyjadrený z hľadiska jeho kvantity a kvality. To rozsudkom vydaným v J. konaní a jeho odôvodnením, je definované, po stránke kvalitatívnej aj kvantitatívnej porušenie spotrebiteľského práva a súd konajúci o O. nemôže dôjsť k iným záverom ohľadne rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, ako bol tento zistený v J. konaní, teda nie je oprávneným revidovať právoplatný rozsudok vydaný v J. konaní. O. je, ako súčasť spotrebiteľského práva špeciálnym ustanovením a § 3 ods. X veta tretia J. je potrebné vykladať podľa jeho znenia a nie podľa analógii, ktoré sú na mieste v právnej úprave iných inštitútov, ale nie sú obsiahnuté v slovách a texte § 3 ods. X veta tretia J., v zmysle základných zásad R..
O. inštitúte O., ide o osobitnú právnu úpravu, ktorá nijako neobmedzuje obchodníka, aby svoje zákonné nároky mohol uplatniť voči spotrebiteľovi riadne a včas a ak tak nerobí, nedáva súdu kompetenciu, poskytnúť obchodníkovi, ktorý svoje práva nevyužije ochranu, ako keby to bol on, kto je slabšou stranou a nepriznať spotrebiteľovi O., alebo ho extrémne znižovať, ak všetky zákonné podmienky na priznanie O. spotrebiteľ splnil, ako je tomu v súdenej veci, poukazujúc napr. na to, že ani spotrebiteľ nesplnil všetky svoje povinnosti. O. nadväzuje len na úspech spotrebiteľa v základnom konaní, nie aj na jeho hoci len čiastočný neúspech. Y. úspech spotrebiteľa v základnom konaní, je vo vzťahu na naň nadväzujúce konanie o O., vždy XXX % - ným úspechom.
F., že aj bez stanovenia kritérií výšky O., treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite a ak sa dopustí, tak nesie riziko neúspechu a sankcie vo forme O.. P. neurčitosť hypotézy J. sa tak stáva v konkrétnej súdenej veci absolútnou, konkrétnou a určitou a to konkrétnym naplnením požiadavky J., ktorým je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, a osobitnými predpismi, čo je konkretizované rozsudkom v základnom konaní, na ktoré konanie o O. nadväzuje. Zo J. nevyplýva, aby spotrebiteľ dokazoval akúsi intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého následku spotrebiteľa, ako ho pociťoval a prežíval a podobne.
Zo J. súčasne logicky vyplýva, že čo sa týka rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je v teraz súdenej veci definovaná rozsudkom vydaným v základnej veci, t. j. rozsudkami U. súdu I., sp. zn. X./XX/X., zo dňa X.X.XXXX a jeho odôvodnením, ktoré sú hmotnoprávnou podmienkou nároku na O. a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. E. rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva, v základnej veci, nie je možné v konaní o O. ani rozširovať ani zužovať, a je určujúci aj pre úvahu súdu o výške O.. Aj keby sa zistilo v konaní o O. porušenie aj ďalšieho spotrebiteľského práva, aké zistil súd v J. konaní, nemožno naň prihliadať, nakoľko nebude spĺňať požiadavku J., na úspech na súde, ale na druhej strane, ak súd v J. konaní zistil porušenie toho ktorého spotrebiteľského práva, nemôže súd konajúci o O. dôjsť k záveru, že o porušenie spotrebiteľského práva nejde. G. nikdy nevyžadovala ujmu, ale je pravdou, že do X.X.XXXX vyžadovala, aby konanie dodávateľa bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. E. ani žiadna ujma, ale ani žiadna priama hrozba ujmy, ale len možnosť privodiť ujmu. Od XX.X.XXXX sa zrušila požiadavka ujmy, aj čo i len možnosti privodenia ujmy. A. úspech spotrebiteľa, čo sa týka spotrebiteľského práva, na súde.
Zo skutočnosti, že výšku O. určuje súd voľnou úvahou logicky vyplýva, že ani výšku O. spotrebiteľ nedokazuje. Z. úvaha súdu však nemôže byť svojvôľou a už vôbec nie jej paušalizáciou. B. objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku, vyjadrená v peniazoch, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobí, alebo mienil spôsobiť, porušením
spotrebiteľského práva a predovšetkým z tohto objektívneho kritéria by mal súd pri úvahe o výške O. vychádzať.
T. O. prechádza vývojom. O. bolo väčšinovou rozhodovacou praxou ustálené, že podľa zákona je nerozhodné, či je spotrebiteľ v pozícii žalobcu alebo žalovaného, či sám svoje povinnosti voči dodávateľovi splnil alebo nie, že O. mu patrí za porušenie spotrebiteľského práva vo vzťahu ku každej spotrebiteľskej zmluve, uzatvorenej s tým istým dodávateľom a podobne, tak rovnako vývojom prechádza aj určovanie výšky O.. Čo sa týka výšky O. tak stále viac prevažuje prax priznávania O. v takej výške, v akej sa dodávateľ chcel na úkor spotrebiteľa obohatiť a osobitne vo veciach, v ktorých sa aj dodávateľ na úkor spotrebiteľa skutočne bezdôvodne obohatil, a spotrebiteľ bol nútený domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia súdnou cestou, pričom z dostupnej judikatúry mi nie je známy prípad, aby niektorý dodávateľ vydal bezdôvodné obohatenie dobrovoľne, alebo sa vzdal práva z neprijateľnej zmluvnej podmienky, prípadne uznal iné vady spotrebiteľskej zmluvy, alebo aby sa nepokúsil až na výnimky, zabrániť vydaniu bezdôvodného obohatenia a určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, alebo iných vád spotrebiteľskej zmluvy, aj v odvolacom konaní.
Ak má preto inštitút O. plniť okrem satisfakcie aj odstrašujúcu funkciu tak táto sa určite nedá docieliť ukladaním O. v paušálnej výške XX,-- eur pri porovnaní s násobne väčšími sumami, o ktoré sa dodávateľ reálne bezdôvodne obohatil, alebo sa chcel na úkor spotrebiteľa obohatiť. O. času, by vzhľadom na zatiaľ mizivé účinky ukladania O., logicky mal nasledovať trend nie znižovania výšky O., ale jeho zvyšovania, a zo žiadnej právnej normy nevyplýva ani obmedzenie, že by sa tak nemohlo diať aj nad výšku súm, o ktoré sa dodávateľ obohatil, alebo chcel obohatiť a osobitne by to bolo namieste tam, kde sa dodávateľ reálne na úkor spotrebiteľa obohatil a na to, aby bezdôvodné obohatenie vydal, musel spotrebiteľ absolvovať niekoľkoročné súdne konanie.
P., ak v J. konaní došlo k viacnásobnému porušeniu spotrebiteľského práva, vyjadrenému napr. povinnosťou dodávateľa vydať bezdôvodné obohatenie a súčasne bola určená neprijateľnosť zmluvnej podmienky, O. by malo predstavovať sčítanie súm za každý úspech spotrebiteľa v takto žalobou spojenej veci o viacero nárokov.
M. chápanie inštitútu O. môže mať základ v názore, že inštitút O. nemôže slúžiť na jej finančné obohatenie. R. by, ak by sa tvrdilo, že nemá slúžiť na bezdôvodné obohatenie sa žalobcu, ale nie, že nemá slúžiť na obohatenie. G. inštitút O. nepozná žiadnu alternatívu k peňažnej forme O., tak z toho vyplýva, že úspešnou žalobou sa práve spotrebiteľ obohatiť musí. G. však stotožňovať obohatenie, s bezdôvodným obohatením. C. získanie finančných prostriedkov je predsa obohatením sa subjektu, ktorý finančné prostriedky získal. J. ako keby stotožňoval legálne získanie finančných prostriedkov s nelegálnym bezdôvodným obohatením a každému, aj legitímnemu obohateniu sa, pripisuje pejoratívny význam. Je predsa rozdiel, či sa obohatí dodávateľ na úkor spotrebiteľa, porušením zákona a na základe rozsudku súdu musí toto bezdôvodné obohatenie vydať, alebo či sa na úkor dodávateľa „obohatí“ spotrebiteľ, rozsudkom priznávajúcim O., teda legálne a na základe zákona. A. a všeobecnejšie povedané, ak z názoru žalovaného vyplýva, že inštitút O. nemá slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, tak z § 3 ods. X veta tretia J. vyplýva presný opak. Ak inštitút O. „očistíme“ od všetkých prívlastkov, tak svojou podstatou práveže nie je ničím iným, ako tým, že na jednej strane obohacuje spotrebiteľa na úkor dodávateľa, o odmenu za úspech v spotrebiteľskom súdnom konaní a na druhej strane finančným sankcionovaním, ako trestom, postihuje dodávateľa, za porušovanie spotrebiteľského práva. J. nepočíta s morálnou satisfakciou a s peňažným zadosťučinením, len ako jej doplnkom, alebo alternatívou, ale počíta výlučne len s finančnou satisfakciou, v ktorej už logicky je obsiahnutá aj satisfakcia morálna.
X. Podľa § 3 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona A. národnej rady č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,J. o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. J. sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). A., ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
O. § 2 písm. a) J. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
O. § X ods. 3 J. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
O. § 4 ods. X J. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie, ukladať povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. X. Podľa § 1 ods. X zákona NR SR č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,J. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
X. Podľa § 5X ods. 1, 2 a X zákona č. XX/XXXX Zb. U. zákonníka ( ďalej len ,,U. zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. A. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
O. § X3 ods. X a 5 U. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. G. podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
O. § 53a U. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. V. má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. P. povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
O. § 54 ods. X a X U. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. A. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
XX. Podľa A. č. XX/XX/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čl. 3, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to ku škode spotrebiteľa. O. sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
XX. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. X J. o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. F. právo nie je možné zamieňať s právom
na vydanie bezdôvodného obohatenia. O. pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti U. zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch. F. práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.
A. rozhodnutia už ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, nerovnomernosti znalostí a ekonomickej neúmernosti zdrojov. A. ochrany zavedený A. č. XX/XX/EHS, ktorý bol prebratý aj do U. zákonníka vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho vyjednávacej sily, z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vytvorené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto vzťahoch je práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje.
V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí G. súdu A. republiky sp.zn. X U. XX/X. zo dňa XX. júna XXXX, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
XX. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. X./XX/X., žalobkyňa v postavení žalovanej v rámci obrany v konaní si úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ, podala odpor v dôsledku ktorého bol súdom vydaný platobný rozkaz zrušený, namietala bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru zo strany veriteľa a to vzhľadom na absenciu povinných zákonných náležitostí úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v konečnom rozhodnutí preto aj žaloba bola čiastočne zamietnutá.
XX. Súd poukazuje na rozhodnutie C. súdu v O. sp. zn. X./XX/X. zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom uviedol:,, U. súd ešte dodáva, že čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, čo v danom prípade bolo splnené konaním vedeným na U. súdu v O. pod sp. zn. X./XX/X., ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom, prípadne aj ich právnym nástupcom, proti uplatnenému nároku. V prejednávanom prípade si žalobkyňa aktívne, podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatňovala svoje práva proti žalovanému.“
XX. Nedôvodná je tak obrana žalovaného poukazujúceho na to, že v žalobe absentuje uvedenie akého porušenia sa mal žalovaný vo vzťahu k žalobkyni dopustiť. J. poukázala na rozsudok prvoinštančného súdu, v ktorom bolo porušenie konkrétnych právnych predpisov konštatované. XX. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom toho, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, ktorú ani nepreukázala, táto nie je právne významná. F. v zmysle ustanovenia § 3 ods. X posledná veta J. o ochrane spotrebiteľa nie je kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. O., že spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. O. priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva došlo.
U. toho súd je názoru, že žalobkyni vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. M. prisvedčiť žalobkyni, že táto znášala stav právnej neistoty, obávala sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie. J. bola nedôvodne vystavená psychickému vypätiu zo strany žalovaného najmä vzhľadom na jeho praktiky, spôsoby domáhania sa zaplatenia pohľadávky z úverovej zmluvy vyššie uvedenými spôsobmi, a tiež v nemalej miere. A. poukazuje, že samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia.
G. súd SR v konaní sp. zn. X./X./X. vo svojom rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: ,, Q. režim zákona č. XXX/XXXX Z.z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. R. ustanovenie má plniť
jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. B. cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. M. ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. X. finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. B. predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. O. úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.“
XX. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, dĺžky trvania závadného stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobkyne, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný.
XX. V ďalšom sa súd zaoberal výškou primeraného finančného zadosťučinenia. V tomto smere súd poukazuje, že výška primeraného finančného zadosťučinenia nemusí byť v každom jednom prípade totožná s výškou bezdôvodného obohatenia. J. hovorí o primeranom finančnom zadosťučinení, čo umožňuje súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. A. povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie, keďže má vyjadrovať satisfakciu za stav, keď sa spotrebiteľ musel obrátiť na súd a žiadať o ochranu svojich práv. O. finančné zadosťučinenie je chápané ako nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálneho charakteru, nie ako náhrada za spôsobenú materiálnu škodu. O to viac nemožno chápať primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu škody, ktorá žalobkyni hrozila. O. preto, že v prípade primeraného finančného zadosťučinenia ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu, ktorá však musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami, je potrebné vychádzať z povinnosti žalobkyne tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu primeraného finančného zadosťučinenia práve v požadovanej výške.
V danom prípade žalobkyňa okrem argumentu, že požaduje to, o čo sa chcel žalovaný na jeho úkor obohatiť, iné tvrdenia ohľadom výšky primeraného finančného zadosťučinenia neprodukovala. A. poukazuje, že náprava vo vzťahu k danému porušeniu práv spotrebiteľa - žalobkyne už bola poskytnutá a to práve v konaní X./XX/X.. O. za situácie, ak žalobkyňa ani len netvrdila a už vôbec nepreukázala ďalšie okolnosti umožňujúce ovplyvniť rozhodnutie o výške primeraného finančného zadosťučinenia, sa finančné zadosťučinenie vo výške XXX,- eur v tomto konkrétnom prípade javí ako primerané. A. XXX,- eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni satisfakciu a odradzuje dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľa. T. primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.
X. poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. O. zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý.
Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu XXX,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
XX. O. § 25X R., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
O. § X55 ods. X R., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 R., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V danej právnej veci predmetom konania bol nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenie, výška ktorého závisela od úvahy súdu. U takéhoto nároku sa strana sporu považuje za plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku. G. je totiž možné zaťažiť žalobkyňu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. V takomto prípade má žalobkyňa právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak pri určovaní výšky trov konania sa bude vychádzať z prisúdenej sumy.
A. preto žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy s tým, že v zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.