Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4To-80-2020.pdf
PDF · 76 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/80/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému S. I., pre zločin opilstva podľa § 363 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor") a o odvolaní obžalovaného S. I. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo 07.10.2020, sp.zn. 2T/57/2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 10. decembra 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného S. I. a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany konajúci samosudkyňou (ďalej len „súd prvého stupňa“) obžalovaného S. I. uznal vinným zo spáchania zločinu opilstva podľa § 363 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 212 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:
potom ako dňa 05.06.2020 vo večerných hodinách asi o 22.00 h v T. na presne nezistenom mieste požil krabičku liekov Neurol a to v počte 27 ks a 10 ks liekov Kodeín, dňa 06.06.2020 v čase okolo 09:15 h prišiel do suterénu Polikliniky v T. na ul. 17. Novembra 1300, kde rozkladacím kovovým nožíkom vypáčil 2 kusy uzamykacích mechanizmov sklenej výplne vitríny za účelom odcudzenia drogistického tovaru z nej, pričom bol zadržaný hliadkou polície, čím spôsobil spoločnosti PRAMEŇ PLUS, spol. s r.o., Topoľčany, 17. novembra 1300, IČO: 36539929, škodu poškodením uzamykacích mechanizmov vo výške 29,60 EUR, krádežou škodu nespôsobil, hoci bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6T/1/2019, právoplatným dňa 26.02.2019, pričom v čase skutku v dôsledku požitých liekov trpel intoxikáciou benzodiazepínmi a opiodmi, kombináciou kombinovanej závislosti a hebefrénnej schizofrénie, bol v stave intoxikácie viacerými psychofarmakami, ktorú si sám privodil a pre ktorú v čase skutku mal vymiznuté ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, a nemohol svoje konanie ovládať a nemohol rozoznať protiprávnosť svojho konania.
Za to mu bol podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, za zistenia priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 16 (šestnásť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona mu bol uložený trest prepadnutia veci - 1 kus sklápacieho noža s dĺžkou čepele 9 cm a striebornou rukoväťou 12 cm, a zároveň podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona bolo rozhodnuté, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bola poškodená právnická osoba PRAMEŇ PLUS, spol. s.r.o., so sídlom ul. 17. Novembra 1300, Topoľčany s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal okresný prokurátor odvolanie smerujúce proti výroku o treste, namietajúc v ňom neprimeranosť uloženého trestu vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý sa celkovo 13-krát dostal do rozporu so zákonom najmä pre majetkovú trestnú činnosť, pričom posudzovaného konania sa dopustil necelých 5 mesiacov po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Domáhal sa preto zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku vo výroku o treste s tým, aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní minimálne dva roky, so zaradením na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ako aj trest prepadnutia veci a ochranné liečenie.
V zákonnej lehote podal aj obžalovaný odvolanie, čo do výroku o treste, konkrétne čo do jeho druhu, odôvodňujúc ho prostredníctvom svojho obhajcu v podstate poukazujúc najmä na súdom prvého stupňa priznané dve výrazné poľahčujúce okolnosti pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti. Mal za to, že trest vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne je trestom neprimerane prísnym, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje, ako i individuálnej prevencie, aj trest podmienečný, respektíve v prípade nepodmienečného trestu, trest, ktorý by pokryl doteraz vykonanú väzbu. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku mu uložil trest odňatia slobody, ktorého výkon mu podmienečne odloží na primeranú skúšobnú dobu.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí sa stotožnil s dôvodmi odvolania okresnej prokurátorky a navrhol mu vyhovieť, naopak odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť a odvolaniu obžalovaného vyhovieť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že v čase spáchania skutku bol v ťaživej životnej situácii, chcel spáchať samovraždu. Nemal v úmysle spáchať žiadny trestný čin, pamätá sa len na to, ako sa prebudil v nemocnici. Odvolaním sa domáha miernejšieho trestu, chce sa napraviť a začleniť do spoločnosti. Odvolaniu prokurátora navrhol nevyhovieť.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Po vyššie uvedenom rozsahu do úvahy prichádzajúcej prieskumnej povinnosti odvolací súd preskúmal iba výrok o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie okresného prokurátora ako i obžalovaného smerovalo nezistiac žiadne také, týmito odvolaniami ostatným výrokom o vine a náhrade škody a konaniu, ktoré im, ako aj výroku o treste, prechádzalo, nevytýkané chyby, ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 písmeno a/ až písmeno l/ Trestného poriadku.
Týmto postupom odvolací súd zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené skutočnosti určujúce závažnosť činu, vrátane príčin a podmienok jeho spáchania obžalovaným a osobné pomery obžalovaného v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o treste. Súd prvého stupňa pri vykonávaní týchto dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie všetkých skutočností a okolností, na ktoré je podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona potrebné prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, teda najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Aj preto všetky tieto zistenia vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajú kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku a aj k nim súd prvého stupňa dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda predovšetkým jednotlivo ale aj v ich súhrne.
V odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel tieto svoje zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení v tomto smere vykonaných dôkazov, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré ako na správne poukazuje. Rovnako odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje aj právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval, keď takto dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu, ktoré tiež považuje odvolací súd za úplné a správne a keďže sa s nimi stotožňuje, iba na ne poukazuje, nepovažujúc za potrebné tieto v žiadnom smere doplniť.
V danom prípade obžalovaný spáchal trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere na 6 mesiacov až 3 roky. S poukazom na prevahu poľahčujúcich okolnosti nad priťažujúcimi okolnosťami postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 bolo potrebné upraviť
- znížiť hornú hranicu základnej trestnej sadzby o jednu tretinu a následne ukladať trest v rámci takto upravenej trestnej sadzby v intervale 6 mesiacov až 26 mesiacov. S poukazom na všetky okolnosti tohto prípadu, najmä jeho špecifickosť, konkrétnu závažnosť konania obžalovaného, takmer nulitný následok, dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že uloženie trestu odňatia slobody v hornej polovici takto upravenej trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, je trestom primeraným a zákonným zohľadňujúcim všetky rozhodné kritériá pre ukladanie trestu podľa § 34 Trestného zákona.
Odvolací súd preto bez ďalšieho len odkazuje na vyčerpávajúce právne úvahy súdu prvého stupňa vo vzťahu k otázke ukladajúceho sa trestu obžalovanému, neuznajúc pritom odvolacie argumenty ani jedného z odvolateľov.
Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol už vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd prvého stupňa ho dôvodne zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Taktiež uloženie vedľajšieho trestu - trestu prepadnutia veci ako aj uloženie ochranného opatrenia - ochranného liečenia ústavnou formou, je zákonné, správne a zodpovedajúce príslušným ustanoveniam Trestného zákona.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o treste napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, proti ktorému odvolanie okresného prokurátora a odvolanie obžalovaného smerovalo, obe tieto odvolania podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie sú dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.