Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-66-2024.pdf
PDF · 92.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/66/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Peter L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/ X, XXX XX K., zastúpeného: B.. M. G., advokát, IČO: 54 532 493, 082 03 L., proti žalovanej v 1 rade: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 64 948 242, so sídlom: Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Unicredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom Šanocvá 1/A, 813 33 Bratislava, žalovanej v 2. rade: HeyPay s.r.o., IČO: 44 842 414, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovaní n e m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
1.1. Návrhom doručeným súdu 30.08.2024 sa žalobca domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným prikáže zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. Z., obec K. - C. Z., okres K. IV evidovanej na LV č. XXXX - bytu č. XX-B nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu s. č. XXXX stojacom na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX a taktiež podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s. č. XXXX (ďalej len „Nehnuteľnosť“) a na jeho príslušenstve, ktoré zabezpečuje pohľadávku žalovaného v I. rade voči žalobcovi zo Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v I. rade dňa 4.5.2012, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
1.2. Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 04.05.2012 uzavrel so žalovanou v 1. rade zmluvu o úvere č. M.-XXXXXXXX-XXXX-BRXX-IU (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver 22.000,- €, ktorý mal žalobca splácať v splátkach s konečnou splatnosťou 22.08.2042. Záväzok bol zabezpečený záložným právom k Nehnuteľnosti. Žalobca sa dostal s niekoľkými splátkami do omeškania, a žalovaná v 1. rade mu dňa 25.09.2023 zaslala upomienku, v ktorej ho upozornila na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná v 1. rade mu listom z 02.01.2021 (pozn. súdu
- evidentná chyba v písaní, žalobca mal na mysli rok 2024) oznámila vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a vyzvala ho na úhradu celého zostatku úveru vo výške 16.661,02 €, a to vrátane príslušenstva. Žalovaná v 1. rade ani v upomienke, ani v oznámení nešpecifikovala, s ktorou splátkou sa žalobca dostal do omeškania, ani pre ktorú nezaplatenú splátku sa stal úver predčasne splatným, čo mal spôsobiť neurčitosť tohto právneho úkonu. V tomto smere poukázal žalobca na názor Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023. Právny úkon zosplatnenia má byť neplatný aj pre jeho zmätočnosť, nakoľko v upomienke z 25.09.2023 je Zmluva označená ako „MRL-XXXXXXXX-XXXX-BR00-HU“ a celková suma je vyčíslená na 37.276,77 €, kým v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti je Zmluva označená ako „M.-XXXXXXXX-XXXX-BRXX-IU“ a celková dlžná suma je vyčíslená na 16.661,02 €. Žalobca napriek
uvedenej zmätočnosti a neurčitosti obdržal od žalovaného v II. rade oznámenie o dobrovoľnej dražbe DD I z 07.08.2024, ktorá sa má konať už 17.09.2024. Podľa žalobcu je zosplatnenie celého zvyšku úveru neplatné, a záväzok žalobcu zabezpečený záložným právom tak nie je splatný, a záložné právo tak nemožno vykonať. Podľa žalobcu žalovaná v 1. rade nedostatočne posúdila jeho schopnosť splácať úver v súlade s § 8 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o úveroch na bývanie“), čo môže mať za následok to, že žalovaná v 1. rade nie je oprávnená od neho požadovať jednorazové splatenie úveru alebo sa úver môže považovať za bezúročný a bez poplatkov, a nie je dodržaný princíp proporcionality vzhľadom na výšku dlžnej sumy cca 16tisíc eur a hodnotu Nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom na 125tisíc eur.
1.3. Žalobca k návrhu pripojil: a) výpis z LV č. XXXX, b) upomienku z XX.XX.XXXX, c) oznámenie o predčasnej splatnosti z 02.01.2024, d) oznámenie o dobrovoľnej dražbe.
2. Právna úprava
2.1. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
2.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
2.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
2.4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
2.5. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
2.6. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
2.7. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
2.8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
2.9. Podľa § 329 ods. 1 CSP prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
2.10. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
2.11. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
2.12. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o úveroch na bývanie“) je veriteľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, a to pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie alebo pred zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného navýšenia celkovej výšky úveru na bývanie.
3. Posúdenie dôvodnosti návrhu žalobcu
3.1. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.
3.2. Neodkladným opatrením sa dočasne upravujú pomery strán, pričom táto úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná. Musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky pre jeho nariadenie. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany posudzuje, či
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
3.3. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné.
3.4. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
3.5. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, bude jeho nariadenie namieste v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti poukazujúce na potrebu takejto dočasnej úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na dôvodnú obavu z reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Práve takéto okolnosti v konkrétnej veci sú osvedčené do takej miery, ktorá poukazuje na dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
3.6. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k nemu pripojené listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil na podporu svojich tvrdení a má za to, že návrh nie je dôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha a neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu.
3.7. Problém nastáva už pri posúdení splnenia podmienky uvedenej v bode 3.2. pod písm. a), teda pri osvedčení existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami.
3.8. Žalobca ako jeden z argumentov, pre ktorý by jeho záväzok voči žalovanej v 1. rade ešte nemal byť splatný, uvádza nejasnosti medzi údajmi v oznámení o predčasnej splatnosti a v upomienke. Tu treba už úvodom uviesť, že žalobca k návrhu nepriložil ani Zmluvu, ani žiadne iné upomienky, či listiny týkajúce sa Zmluvy. Súd ďalej uvádza, že má pochybnosti o tvrdeniach žalobcu o tom, či Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru z 02.01.2024 (č. l. 7) a upomienka č. 3 - posledná výzva na úhradu záväzku (č. l. 11) sa týkajú tej istej Zmluvy. Je pravdou, že v Oznámení o predčasnej splatnosti žalovaná v 1. rade pri označení Zmluvy na konci používa označenie „IU“, a v upomienke č. 3 používa označenie „HU“. Súd aj zo svojej rozhodovacej činnosti má však vedomosť, že žalovaná v 1. rade bežne používa označenia „HU“, resp. „IU“, či „SU“ na rozlíšenie typov poskytovaných úverov . Súdu sa tak javí, že Oznámenie o predčasnej splatnosti sa týka iného poskytnutého úveru ako upomienka č. 3. Teda že žalovaná v 1. rade v skutočnosti žalobcovi poskytla dva paralelné úvery, a každá z týchto listín sa tak v skutočnosti týka iného úveru (pravdepodobne si žaloba zabezpečil bývanie prostredníctvom kombináciou hypotekárneho úveru + spotrebného úveru, čo je bežná prax). Tým sa vysvetľuje aj značný rozdiel v uvedených sumách. V Oznámení o predčasnej splatnosti úveru sa uvádza zvyšok istiny 16.492,31 €, pričom v upomienke č. 3 sa uvádza ako zvyšok istiny 37.276,77 €. Teda iné označenie zmluvy, ako aj iná výška istiny tak nie je chybou, ale práve dôsledkom toho, že ide o dva rôzne záväzky žalobcu voči žalovanej v 1. rade. Navyše žalovaná v 1. rade takéto listiny vytvára automatizovaným spôsobom, teda výšku jednotlivých súm poskytuje informačný systém žalovanej v 1. rade, a je oveľa pravdepodobnejšie to, že ide v skutočnosti o dva rôzne úvery ako to, že by sa žalovaná v 1. rade pomýlila aj v označení zmluvy, aj vo výške istiny.
3.9. K danému záveru dospel súd aj z ďalšieho obsahu týchto listín. V upomienke č. 3, ktorá je datovaná na 25.09.2023 sa uvádza, že ide o poslednú výzvu na úhradu záväzku. Tiež je v nej uvedené, že žalobca má tri dni na to, aby dlžnú sumu uhradil, v opačnom prípade bude žalovaná v 1. rade nútená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. V Oznámení o predčasnej splatnosti úveru sa zas spomína, že dňa 22.11.2023 žalovaná v 1. rade vyzvala žalobcu na zaplatenie omeškanej splátky s upozornením, že ak dlžnú sumu neuhradí ani v lehote do troch mesiacov od prvého omeškania, bude žalovaná v 1. rade požadovať zaplatenie celého zostatku úveru.
3.10. Ak by išlo o jednu a tú istú Zmluvu, prečo by potom žalovaná v 1. rade dňa 25.09.2023 uvádzala, že ide o poslednú výzvu, a že žalobca má tri dni na úhradu svojho dlhu, a potom by dňa 22.11.2023, teda po dvoch mesiacoch opätovne vyzývala žalobcu na zaplatenie omeškanej splátky?
3.11. Nakoľko žalobca k návrhu nepriložil ani znenie Zmluvy, ani žiadne iné upomienky (v zmysle upomienky č. 3 mali existovať ešte dve predošlé upomienky), a to ani výzvu zo dňa 22.11.2023, súd môže vychádzať len z listín, ktoré žalobca k návrhu priložil, a z tých sa mu javí ako pravdepodobnejšie to, že ide v skutočnosti o dva rôzne úvery poskytnuté v rôznych sumách, ktoré žalovaná v 1. rade zosplatnila v rôzne dni.
3.12. Tým podľa súdu žalobca nedostatočne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. súd má za to, že právny vzťah medzi sporovými stranami nie je taký, ako ho žalobca opísal v návrhu.
3.13. Tým zároveň žalobca nedostatočne osvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami podľa bodu 3.2. vyššie pod písm. b).
3.14. Čo sa týka poukázania žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024, podľa ktorého musí zosplatnenie presne špecifikovať konkrétnu splátku, pre ktorú sa jednorazovo zosplatnil celý dlh, tu treba uviesť, že zo strany žalobcu nebolo osvedčené, že by Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru uvedené kritérium nespĺňalo. Toto Osvedčenie totiž odkazuje na písomnú výzvu žalovanej v 1. rade z 22.11.2023 (ktorú žalobca nepriložil k návrhu), v ktorej žalovaná v 1. rade vyzývala žalobcu na zaplatenie omeškanej splátky. Nakoľko žalobca písomnú výzvu z 22.11.2023 k návrhu nepriložil, nie je z jeho strany osvedčené, že by omeškaná splátka bola v tejto výzve z 22.11.2023 identifikovaná nedostatočne. Ak je totiž omeškaná splátka vo výzve presne určená, a oznámenie, ktorým veriteľ uplatňuje právo na zosplatnenie zvyšku úveru, odkazuje ohľadom určenia omeškanej splátky na takúto výzvu, je to podľa súdu dostatočná špecifikácia omeškanej splátky, ktorá je v súlade s právnymi závermi Najvyššieho súdu, a takéto predčasné zosplatnenie je tak určité a zrozumiteľné.
3.15. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaná v 1. rade nedostatočne posúdila jeho schopnosť splácať úver v zmysle § 8 Zákona o úveroch na bývanie, uvedené tvrdenie nie je zo strany žalobcu nijakým bližším spôsobom vysvetlené. V čom konkrétne mala žalovaná v 1. rade nedostatočne posúdiť jeho schopnosť splácať úver? Tento argument žalobcu tak ostáva len v rovine jeho vlastných nepodložených tvrdení, ktoré nemôžu dostatočne osvedčovať potrebu nariadenia ním navrhovaného neodkladného opatrenia.
3.16. Čo sa týka dodržania princípu proporcionality, teda že žalovaní chcú pristúpiť k vykonaniu dobrovoľnej dražby pri značnej nerovnováhe medzi dlžnou sumou (cca 16tisíc eur) a hodnotou Nehnuteľnosti (125tisíc eur), tu súd opätovne poukazuje na to, že z návrhu a z priložených listín je zrejmé, že žalobca má voči žalovanej v 1. rade nie jeden, ale dva záväzky, a to vo výške 16.492,31 € + príslušenstvo a 37.276,77 € + príslušenstvo, teda dokopy 53.769,08 € + príslušenstvo. Teda táto suma nie je v značnom nepomere k hodnote vydražovanej Nehnuteľnosti.
3.17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, nakoľko nespĺňa podmienky § 325 ods. 1 CSP a z tohto dôvodu ho v zmysle § 328 ods. 1 CSP zamietol.
4. Trovy konania
4.1. Keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol, pričom ide o návrh konzumujúci vec samu, žalovaní mali vo veci plný úspech. V takom prípade by mali nárok na náhradu trov konania, ale keďže im žiadne v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli, a vzhľadom na charakter tohto konania ani vzniknúť nemohli, súd im nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.