Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-20-2019.pdf
PDF · 184.99 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: EUROPE CONSTRUCTION LLC, 2020 Cattlemen Road Suite 100, Sarasota, FL 34236, Spojené štáty americké, doručovacia adresa v SR: Vajanského 363, 024 01 Kysucké Nové Mesto, proti žalovanému: 1/ JAGE, s.r.o., so sídlom Cesta do Rudiny 3106/28A, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 397 512, 2/ DATYS INVEST s.r.o., so sídlom Rudinská cesta 629, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 50 704 451, 3/ DATYS s.r.o., so sídlom Rudinská cesta 629, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 46 299 394, žalovaný 1/, 2/ a 3/ zast. Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému v rade 1/,žalovanému v rade 2/ a žalovanému v rade 3/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2019 sa domáhal určenia, že kúpna zmluva V XXXX/XXXX, povolená dňa 08.11.2016, zámenná zmluva V XXX/XXXX, povolená dňa 29.05.2017, kúpna zmluva V XXXX/XXXX, povolená dňa 17.10.2018, uzatvorené medzi Žilinská regionálna železnica, a.s. a žalovaným v rade 1/, sú voči žalobcovi právne neúčinné. Zároveň sa domáhal určenia, že Kúpna zmluva V XXXX/XX, povolená dňa 21.09.2017 a Kúpna zmluva V XXX/XXXX, povolená dňa 16.04.2018, obe uzatvorené medzi Žilinská regionálna železnica, a.s. a žalovaným v rade 2/, sú voči žalobcovi právne neúčinné a taktiež Kúpna zmluva V XXX/XXXX, povolená dňa 05.03.2018, uzatvorená medzi Žilinská regionálna železnica, a.s. a žalovaným v rade 3/, sú voči žalobcovi právne neúčinné. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 01.06.2019 došlo k podpísaniu nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou Žilinská regionálna železnica, a.s., ktorá bola výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX v podiele X/X ako prenajímateľom, zastúpenej J.. M. W. a spoločnosťou REALSTAV Slovakia ako nájomcom, zastúpenej JUDr. Q. S.. Predmetom nájmu bola časť o výmere 6.000 m2 z areálu SAD vedeného na LV č. XXX. Celková výmera areálu bola 12.396 m2. Nájomná zmluva sa uzatvorila na základe dohody o budúcom predaji areálu SAD vedeného na LV č. XXX medzi Q.. Q. S. a J.. M. W.. Uvedená zmluva o nájme dočasne umožňovala užívanie areálu SAD spoločnosti REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. a po podpísaní dodatku č. 1 spoločnosti Real Invest, spol. s r.o. do doby úplného splatenia a odpracovania dohodnutej kúpnej ceny. V zmysle čl. 7, bod 7.1 bola doba nájmu uzatvorená na dobu určitú od 01.06.2009 do okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX v podiele 1/1 nájomcom. Kúpna cena bola dohodnutá na 750.000,- eur, pričom cena mala byť uhradená tak, že 500.000,- bude postupne vyplatená a zvyšných 250.000,- eur odpracujú firmy Q.. Q. S. pre firmy, ktoré vlastní J.. M. W.. Na základe dohody o budúcom
odkúpení areálu SAD formou finančných splátok a odpracovaním v prospech spoločnosti J.. M. W. začali spoločnosti REALSTAV, s.r.o., REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. a Real Invest, spol. s r.o. napĺňať dohodu postupným splácaním a odpracovaním kúpnej ceny za areál SAD a takouto formou splácať zálohy z kúpnej ceny areálu SAD. Prvá splátka kúpnej ceny za areál sa realizovala tak, že dňa 23.07. vydala spoločnosť Regionálne obchodné centrum faktúru na sumu 107.100,- eur, ktorá bola aj v plnej výške uhradená. V období r. 2011 boli vykonané platby prevodom z účtov spoločnosti Q.. Q. S. v prospech účtov spoločnosti J.. M. W. na základe jeho opakovaných žiadostí o ďalšie peňažné platby z kúpnej ceny, a to celkovo vo výške 99.000,- eur na základe dohody o splátkach z kúpnej ceny areálu SAD bez variabilného symbolu. Spoločnosť REALSTAV, spol. s r.o. vykonávala práce a dodávky, ktoré boli fakturované spoločnosťou J.. W., a to Žilinská regionálna železnica, a.s. v celkovej sume 32.368,- eur. Spoločnosť REALSTAV, spol. s r.o. vykonala práce a dodávky, ktoré boli fakturované spoločnosti Regionálne obchodné centrum, a.s. vo výške 31.892,- eur. Spoločnosť REALSTAV, spol. s r.o. vykonala práce a dodávky fakturované spoločnosti M. W., a to OSS, s.r.o. vo výške 177.300,13 eur. Spoločnosť REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. vykonala práce a dodávky fakturované pre Žilinskú regionálnu železnicu, a.s. vo výške 159.224,80 eur a REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. vykonávala práce a dodávky fakturované spoločnosti OSS, s.r.o. v celkovej výške 4.221,03 eur a Regionálnemu obchodnému centru, a.s. vo výške 144.726,66 eur a spoločnosť Real Invest, spol. s r.o. fakturovala práce Žilinskej regionálnej železnici, a.s. vo výške 182.872,20 eur. Celkové finančné plnenia a dodávky služieb zo strany týchto spoločností v prospech spriaznených spoločností J.. W. bolo podmienené výhradne presvedčením, že ide o úhrady zálohy v zmysle dohody, následne dôjde k započítaniu voči kúpnej cene areálu SAD. J.. W. mal právo si voči týmto výkonom započítať svoje náklady za nájom areálu SAD, vodné, stočné a energie. Dňa 10.02.2015 došlo medzi spoločnosťou REALSTAV, s.r.o. a žalobcom k uzatvoreniu zmlúv o postúpení pohľadávok voči dlžníkovi, a to vo výške 32.368,- eur, vo výške 31.892,- eur, vo výške 177.300,13 eur a dňa 12.02.2015 došlo medzi spoločnosťou REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. a žalobcom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok voči dlžníkovi Žilinská regionálna železnica vo výške 159.224,80 eur, voči dlžníkovi Regionálne obchodné centrum, a.s. vo výške 144.726,66 eur, voči dlžníkovi OSS, s.r.o. vo výške 4.221,03 eur a dňa 13.02.2015 došlo medzi spoločnosťou Real Invest, spol. s r.o. a žalobcom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok voči dlžníkovi Žilinská regionálna železnica, a.s. vo výške 182.872,20 eur. Žalobca mal za to, že J.. M. W. pristúpi v zmysle dohody k zúčtovaniu prijatých záloh na kúpnu cenu areálu SAD. Napriek tomu J.. M. W. v snahe vyhnúť sa povinnosti previesť areál v prospech J.. Q. S. na základe vopred prijatých zálohových platieb predmetnú nehnuteľnosť po častiach rozpredal, pričom boli uzatvorené kúpne zmluvy so žalovanými. Žalobca sa dôvodne domnieva, že žalovaný v rade 1/, v rade 2/ a v rade 3/ uzatvorením jednotlivých kúpnych zmlúv ukrátili žalobcu. Žalobca má za to, že nie je možné od neho spravodlivo očakávať, aby svoje nároky uplatňoval iba voči dlžníkovi. Uvedené korporátne spoločnosti vzhľadom na svoje celkové záväzky, záložné práva bánk a mizivé peniaze na účtoch nie sú spôsobilé vrátiť prijatú zálohovú platbu vo výške 206.100,- eur a uhradiť odpracované práce a dodávky v celkovej sume 732.604,82 eur, vzhľadom k tomu, k čomu žalobca požaduje uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Dňa 08.11.2016 bola povolená katastrálnym úradom prvá kúpna zmluva, na základe ktorej predal J.. M. W. prvú časť areálu SAD a teda od uvedeného dňa odpadol právny dôvod na prijatie zálohových platieb zo strany spoločnosti Q.. S.. Je dôvodné konštatovať, že došlo k úmyselnému odmietnutiu predať nehnuteľnosť v zmysle pôvodnej dohody. Dňa 12.06.2013 bola prevedená na spoločnosť Žilinská regionálna železnica, a.s. nehnuteľnosť vo vlastníctve nájomcu vo výške 72.242,- eur ako záloha na ďalšie splatenie kúpnej ceny areálu. Hoci J.. W. areál SAD od 08.11.2016 začal predávať tretím osobám, uvedenú nehnuteľnosť späť dobrovoľne nevrátil, hoci bol k tomu vyzývaný. Následne nepreberal poštu a vo svojom vyjadrení pre kataster účelovo spochybňoval platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, čím robil úmyselné prieťahy späť k prevodu nehnuteľností napriek vedomiu, že kúpnu cenu nezaplatil a ani nezapočítal voči kúpnej cene areálu SAD. Žalovaní v rade 1/ - 3/ pri uzatváraní zmluvy o predaji jednotlivých častí pôvodnej nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX mali vedomosť o tom, že sa jedná o predaj nehnuteľností patriacich do užívania spoločnosti REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. od r. 2009 do 15.04.2015. Žalovaný v rade 2/ poznal priebeh rekonštrukčných prác, lebo jeho kamióny vozili strešnú krytinu a stavebný materiál na bývalý areál SAD. V priestoroch areálu podľa zápisníc o odovzdaní zostal majetok nájomcu, rôzny stavebný materiál, zdvihák na autá a podobne, s ktorými žalovaní v rade 1/, v rade 2/ a v rade 3/ nakladali ako s vlastným. O prijatých zálohových platbách vykonaných rekonštrukciami a postupnom splácaní mali vedomosť okrem kupujúcich všetci zamestnanci, ako aj podnájomníci spoločnosti REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. Z uvedeného vyplýva, že kupujúci mali dostatok informácií a rovnako mali vedomosť o stave vecí okolo nehnuteľností vedenej na LV č. XXX. Chodili sa pýtať na areál SAD ako to je, teda mali
vedomosť aj o tom, že pôvodný nájomca okrem uhradených záloh investoval značnú finančnú sumu do rekonštrukcie SAD od r. 2009 do r. 2015. Žalovaný v rade 2/ prebral obchodný zámer bývalého nájomcu. V súčasnej dobe stavia čerpaciu stanicu s umývačkou, na ktorú mal bývalý nájomca vypracovanú štúdiu a všetky tieto podklady mal Ing. W. ako vlastník nehnuteľností k dispozícii. Žalovaní v rade 1/, 2/ a 3/ odignorovaním existencie uvedených prekážok predaja naplnili podmienky nepriameho úmyslu. Dotknuté zmluvy boli uzatvorené v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, a teda nemožno im priznať príslušnú ochranu.
2. Právny zástupca žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/ sa vyjadril podaním zo dňa 24.09.2019, v ktorom poukázal na to, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v rámci podanej žaloby len odkazuje na viaceré okolnosti a úkony, ktoré by mali byť vykonané jeho právnymi predchodcami, avšak nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce existenciu práv, ktorých sa takéto úkony majú týkať. Žalobca nepreukázal reálnu existenciu postupovaných pohľadávok, t.j. nepredložil žiadne faktúry, nepredložil ani samotnú zmluvu o postúpení. Žiadna zo žalobcom uvádzaných faktúr nie je ani len prílohou oznámení o postúpení pohľadávok a bez ďalšieho sa žalobca teda nemôže domáhať priznania nárokov, ktorých existencia je pochybná. Taktiež žalobcom tvrdené skutočnosti nevyplývajú z dôkazov, ktoré predložil spolu so žalobou a tak je na mieste akékoľvek jeho nároky spochybniť. Pokiaľ žalobca uviedol, že jeho právny predchodca, spoločnosť REALSTAV Slovakia, spol. s r.o., uzatvoril ako nájomca dňa 01.06.2009 nájomnú zmluvu s prenajímateľom - Žilinská regionálna železnica, a.s. ako vlastníkom nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo prenesenie pozemkov a stavieb v celkovej výmere 6.000 m2 do užívania nájomcu, a že táto nájomná zmluva bola uzatvorená na základe dohody nájomcov a prenajímateľa o budúcom predaji predmetného areálu do vlastníctva nájomcu a táto nájomná zmluva mala len umožniť nájomcovi užívať predmetné nehnuteľnosti do doby úplného splatenia a odpracovania dohodnutej kúpnej ceny, tak v tejto súvislosti uvádza právny zástupca žalovaných, že tvrdenia žalobcu nevyplývajú z ním predložených dôkazov. Ide o účelové a zavádzajúce tvrdenia žalobcu. Predmetná zmluva o nájme zastavaných plôch a nebytových priestorov č. X/XXXX v čl. 7, bod 7.1 stanovuje, že táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú do okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kedy sa za deň nadobudnutia vlastníckeho práva považuje deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu v súlade s kúpnou zmluvou, ktorú chcú zmluvné strany v blízkej budúcnosti uzatvoriť. V prípade, ak kúpna zmluva nebude v blízkej dobe uzatvorená, najneskôr do konca roka 2009, zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Z priložených dôkazov vyplýva, že zmluvné strany nájomnej zmluvy uzatvorili dňa 31.12.2012 dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, na základe ktorého došlo k zmene v osobe nájomcu, kedy sa novým nájomcom s účinnosťou od 01.01.2013 stala spoločnosť Real Invest, spol. s r.o. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, nakoľko táto mala byť podľa bodu 7.1 nájomnej zmluvy uzatvorená najneskôr do konca r. 2009, inak bolo dohodnuté, že nájomná zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Nakoľko dňa 31.12.2012 strany uzatvorili dodatok k nájomnej zmluve, je zrejmé, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu nájmu, a preto sa doba trvania nájomnej zmluvy zmenila na dobu neurčitú. Súčasne poukázal na fakt, že ani samotný dodatok nepripomína skutočnosť, že by došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, resp. že by zo strany pôvodného nájomcu, spoločnosti REALSTAV Slovakia, došlo k akejkoľvek úhrade kúpnej ceny, aj čo len čiastočnej. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani skutočnosť, že medzi spoločnosťou Žilinská regionálna železnica a spoločnosť REALSTAV Slovakia došlo k dohode o výške kúpnej ceny 750.000,- a predovšetkým o tom, akým spôsobom mala byť táto zo strany spoločnosti REALSTAV Slovakia uhrádzaná. Zo strany žalobcu nedošlo k predloženiu žiadnych potvrdení, ktorými by preukázal vykonanie predmetných úhrad prevodom na účty či iným spôsobom a žalobca nielenže nepredložil takéto doklady, ale nepredložil ani faktúry vystavené spoločnosťami REALSTAV spol. s r.o., REALSTAV Slovakia a Real Invest, spol. s r.o. za práce a dodávky vykonané pre spoločnosti Žilinská regionálna železnica, Regionálne obchodné centrum, a.s., OSS, s.r.o., ani zmluvy, na základe ktorých tieto práce a dodávky mali byť vykonané a potvrdenie o vykonaní týchto prác a dodávok, ktoré by preukazovali nárok uvedených spoločností na ich zaplatenie, ak by tu takýto nárok aj bol. Čo sa týka faktúry OF100716, ktorá bola predložená žalobcom a bola vystavená spoločnosťou Regionálne obchodné centrum, a.s. titulom zmluvy zo dňa 15.06.2009, tak táto faktúra bola vystavená subjektom odlišným od vlastníka, prenajímateľa predmetných nehnuteľností a právnym dôvodom jej vzniku je zmluva medzi spoločnosťou Regionálne obchodné centrum, a.s. a spoločnosťou REALSTAV Slovakia. Nie je tak zrejmé, na základe akej skutočnosti by mala byť úhrada tejto faktúry započítaná na úhradu kúpnej ceny za prevod predmetných nehnuteľností. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že by medzi spoločnosťou REALSTAV Slovakia a spoločnosťou Žilinská regionálna železnica naozaj došlo k uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy, na ktorú vo svojej žalobe neustále odkazuje žalobca. Taktiež nevyplýva
ani z predložených dôkazov ani existencia žiadnej dohody medzi Ing. W. a spoločnosťami Q.. S. o započítavaní úhrad faktúr, či iných úhrad ako ani dôvod, prečo by práve W. mal nejakú dohodu s obdobným obsahom s S. uzatvoriť. Právny zástupca žalovaných rozporoval tvrdenia žalobcu a jeho konanie považuje v rozpore s dobrými mravmi a základnými princípmi ochrany oprávnených záujmov a práv žalovaných. Žalobca len odkazuje na jeho vlastné domnienky. Má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že je veriteľom vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností a nepreukázal, že by žalovaní ako druhá strana napadnutých úkonov o úmysle týmto spôsobom ukrátiť žalobcu ako veriteľa vedeli. Žalobca nepreukázal žiaden naliehavý právny záujem na určení neúčinnosti napadnutých zmlúv a žiada žalobu zamietnuť. (čl. 115)
3. Žalobca sa podaním zo dňa 29.11.2019 vyjadril k vyjadreniu žalovaných s tým, že navrhol výsluch J.. W., Q.. S., F. S., medzi ktorými došlo k vzájomnej dohode o spôsobe odkúpenia areálu, ako aj zrealizovaniu prác a dodávok a k ich úhradám v prospech spoločnosti J.. W.. Zároveň požadoval predložiť výpisy z účtovných kníh všetkých spoločností J.. W.. Poukázal na skutočnosť, že po celú dobu trvania prác a dodávok žiadna zo spoločností J.. W. v prospech dodávajúcich spoločností nevykonala ani jednu platbu prevodom cez účet. J.. W. trval výhradne na podpisovaní platieb v hotovosti, pričom ani v jednom prípade nedošlo k skutočnému odovzdaniu peňazí, lebo vždy sľúbil, že príslušná podpísaná suma sa započíta do kúpnej ceny areálu SAD. Nakoľko k započítaniu voči kúpnej cene nedošlo, ani nedošlo k jej fyzickej úhrade, jednotlivé spoločnosti svoje pohľadávky postúpili žalobcovi. Poukázal na oznámenie o postúpení pohľadávok, z ktorých obsahu jednoznačne vyplýva, kto pohľadávku postupuje, kto je postupníkom a na základe akej faktúry s presným vypísaním jej čísla, dňa dodania ako aj lehoty splatnosti a sumy a žalobca má pri každom oznámení o postúpení doručenie vykázané. Zároveň navrhol vypočuť C.L. ktorý v danej dobe pracoval na areáli ako zásobovač a správca. Žalobca predložil aj CD s fotografiami pasportizácie pôvodného stavu areálu SAD.
4. Podaním z 27.01.2020 sa vyjadril právny zástupca žalovaných k vyjadreniu žalobcu, ktorým zotrval na svojich vyjadreniach s tým, že žalobca nepreukázal, že z jeho strany, resp. zo strany jeho právnych predchodcov došlo k splneniu podmienok, za ktorých je možné sa domáhať vyslovenia neúčinnosti príslušných právnych úkonov, teda že v čase podania žaloby má žalobca, resp. jeho právni predchodcovia, pohľadávky voči spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. ako prevodcovi vlastníckeho práva vo vzťahu k napádaným právnym úkonom, ktorých uspokojenie malo byť týmito úkonmi zmarené či ohrozené.
5. Po vykonaní všetkých procesných úkonov súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal všetky strany konania. Pojednávania boli nariadené na 23.04., 25.06., 23.07., 27.08., 08.10. a 10.12.2020. Na nariadené pojednávanie 25.06.2020 sa žalobca ospravedlnil z dôvodu PN od 15.06.2020 s tým, že predložil PN (čl. 260). Následne bolo pojednávanie odročené na 23.07.2020, ktoré žalobca taktiež žiadal odročiť podaním doručeným súdu osobne dňa 22.07.2020 (1 deň pred pojednávaním) z dôvodu jeho PN od 15.06.2020 s tým, že PN trvá doposiaľ a predložil súdu aj lekársky nález z 10.06. a 12.06.2020, kde je odporúčaná kontrola o 10-14 dní. Následne bolo nariadené pojednávanie na 27.08.2020, ktoré opätovne žalobca žiadal odročiť mailom zo dňa 27.08.2020 (teda v ten istý deň, ako malo byť pojednávanie) z dôvodu podozrenia, že mohlo dôjsť ku kontaktu s osobou nakazenou Covid 19, a teda je v izolácii v domácom prostredí. Pojednávanie bolo odročené na 08.10.2020, kde opätovne mailom z 08.10.2020 (teda opätovne v deň pojednávania) žalobca žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť a odročiť pojednávanie s tým, že poukázal na núdzový stav, priestory súdu v Žiline už boli v minulosti ohrozené nakazenými osobami a čaká na operačný zákrok. Súd pojednávanie odročil na 10.12.2020 na 12.00 hod. s tým, že žalobca podaním doručeným súdu osobne dňa 10.12.2020 o 11.01 hod. žiadal odročiť pojednávanie, nakoľko chce sa osobne vyjadriť, nemá finančné prostriedky (súd poznamenáva, že oslobodenie od SUP nebolo mu priznané), aby sa mohol nechať právne zastupovať a zároveň od 15.06.2020 je na PN a zároveň je pred operáciou a má zlý zdravotný stav. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca je právnická osoba, ktorej dňa 09.10.2020 bolo oznámené, že v súlade s § 184 CSP na ďalšie dôvody, ktoré neboli preukázané, nebude súd už prihliadať, pričom mu bolo oznámené, že v súvislosti s Covid 19 boli na tunajšom súde zavedené prísne hygienické a bezpečnostné opatrenia, ktoré neobmedzujú a nebránia pojednávať. Dokonca súd viackrát uložil žalobcovi aj poriadkovú pokutu za dané sťažovanie postupu súdu. Súd na základe uvedeného a s poukazom na § 184 CSP bezodkladne po obdržaní jeho žiadosti o odročenie pojednávania necelú hodinu pred začatím pojednávania oznámil mailom žalobcovi, že neakceptuje jeho žiadosť a vec bude prejednávať. Toto mu bolo oznámené s tým, že bol poskytnutý časový priestor na reakciu žalobcu a z toho dôvodu bolo aj pojednávanie
začaté neskôr. Napriek tomu žalobca na uvedené nereagoval a na pojednávanie sa nedostavil. Súd poznamenáva, že v zmysle § 183 CSP a § 184 CSP nebol dôvod pre odročenie pojednávania, pretože jednak žalobca nepredložil svoje ospravedlnenie a žiadosť o odročenie riadne a včas, keďže túto žiadosť predložil necelú hodinu pred začatím pojednávania, t.j. o 11.01 hod. dňa 10.12.2020, a odvolával sa na PN, ktorá trvá už od 15.06.2020, avšak s danou žiadosťou nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu, že PN trvá a zároveň že jeho zdravotné dôvody sú skutočne prekážkou neúčasti na pojednávaní. Samotná PN neznamená automaticky dôvod pre neúčasť. Pokiaľ predložil kópiu PN vo svojom predchádzajúcom podaní, a to v júni 2020, nemožno túto PN akceptovať, nakoľko z ničoho nevyplýva, že skutočne táto stále PN trvá a zároveň z ničoho nevyplýva, že sú dôvody, pre ktoré skutočne sa nemohol žalobca dostaviť na pojednávanie. Vystavenie samotnej PN ešte automaticky neznamená, že sa dotknutá osoba nemôže dostaviť na pojednávanie. PN je vystavená v júni 2020. Odvtedy žalobcom nebola predložená PN, ani žiadne iné prehlásenie či potvrdenie lekárske, ani žiadna iná listina, z ktorej by vyplývalo, že PN naďalej trvá a že jeho zdravotný stav bráni dostaviť sa mu na pojednávanie. Taktiež ani nie je zrejmé, či skutočne sú objektívne prekážky, pre ktoré žalobca sa nemohol dostaviť. Dokonca žalobca už bol viackrát upozorňovaný, dokonca mu boli uložené aj poriadkové opatrenia, napriek tomu žalobca sa na pojednávanie nedostavil a nepredložil ani relevantné listiny. Z toho dôvodu súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Žalobca mal dostatok času zabezpečiť riadne potvrdenie, či preukázať objektívny dôvod jeho neúčasti a to s poukazom na predchádzajúce upozornenie zo strany súdu v dostatočnom časovom priestore.
- Teda žalobca bol riadne súdom poučený, že súd nebude akceptovať obdobné ospravedlnenia bez preukázania, napriek tomu žalobca tesne pred začatím pojednávania (necelú 1 hodinu) doručil osobne žiadosť o odročenie, teda nebola riadne a včas doručená. Zároveň uviedol dôvody bez ich preukázania, hoci bol na to upozornený zo strany súdu pri predchádzajúcich ospravedlneniach. Pokiaľ odkazoval na PN od 15.06.2020, je absurdné, aby odkazoval na ňu v žiadosti podanej 1 hodinu pred začatím pojednávania dňa 10.12.2020, hoci vraj trvá už od 15.06.2020, teda už 6 mesiacov. Zároveň nepreukázal svoje tvrdenie o trvaní PN, je nepostačujúce iba na ňu odkazovať. Z ničoho nie je zrejmé, že skutočne aj 10.12.2020 stále PN trvala a že jeho zdravotný stav bráni v účasti na pojednávaní. PN bola predložená iba dňa 19.06.2020, aj to iba kópia prvej strany. Pokiaľ stále PN trvá od 15.06.2020, je nepochopiteľné, prečo žalobca nežiadal odročiť pojednávanie skôr, resp. prečo žalobca nepredložil nejaké ďalšie potvrdenie/listinu preukazujúcu trvanie PN a objektívny dôvod pre neúčasť na pojednávaní, keďže samotná PN nie je automaticky dôvodom pre neúčasť na pojednávaní, pričom žalobca bol informovaný, že tvrdené nepreukázané dôvody nebude súd akceptovať a odkaz dňa 10.12.2020 na PN od 15.06.2020 „preukázanú“ len kópiou prvej strany predloženej dňa 19.06.2020, je neakceptovateľný a nepreukazuje tvrdenie žalobcu.
- Žalobca mal predvolanie na pojednávanie nariadené na 10.12.2020 doručené už dňa 14.10.2020, napriek tomu iba jednu necelú hodinu pred začatím pojednávania žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu trvania PN od 15.06.2020, pričom toto trvanie ničím relevantným nepreukázal, ako ani to, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje sa zúčastniť pojednávania.
- S poukazom na uvedené skutočnosti, súd konal v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 180 CSP.
6. Súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal zistený skutkový stav.
7. Súd mal preukázané, že bola uzatvorená Zmluva o nájme zastavaných plôch a nebytových priestorov č. XX/XXXX/NAJ dňa 01.06.2009 medzi prenajímateľom Žilinská regionálna železnica, a.s., zastúpená J.. M. W.om a nájomcom REALSTAV Slovakia, spol. s r.o., zastúpená Q.. Q. S.. Predmetom zmluvy bol nájom pozemkov zapísaných na LV č. XXX v rozsahu 6.000 m2 na prevádzkovanie výrobných činností v súlade s predmetmi činností platnými podľa výpisu z obchodného registra ku dňu podpísania danej zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.06.2009 do okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. 1, bod 1.1 nájomcom. Za deň nadobudnutia vlastníckeho práva sa považuje deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu v súlade s kúpnou zmluvou, ktorú chcú zmluvné strany v blízkej dobe uzatvoriť a v prípade, ak kúpna zmluva nebude v blízkej dobe uzatvorená, najneskôr do konca r. 2009, zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva je uzatvorená na dobu určitú. Uvedené vyplýva v čl. 7, bod 7.1 zmluvy.
- Súd poznamenáva, že predložená zmluva bola v danom článku žalobcom zvýraznená iba čo sa týka prvej časti, avšak bez zvýraznenia bola časť, že ak zmluva nebude uzatvorená do konca r. 2009, tak zmluva je uzavretá na dobu neurčitú.
- Súd zdôrazňuje, že je nutné posudzovať dané zmluvné ustanovenie v celosti, nie iba vo zvýraznenej časti. Bola riadne dojednané dané ustanovenie v celosti, nie iba v časti tak, ako bolo zvýraznené v predloženej zmluve zo strany žalobcu.
8. V zmluve o nájme zastavaných plôch a nebytových priestorov č. X/XXXX/NAJ bol uzatvorený Dodatok č. X/XXXX zmluvnými stranami s tým, že prenajímateľom je Žilinská regionálna železnica, a.s., pôvodný nájomca je REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. a ako nový nájomca je Real Invest, spol. s r.o. v zastúpení F.. Daným dodatkom nový nájomca vstupuje od 01.01.2013 do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z predmetnej nájomnej zmluvy namiesto pôvodného nájomcu. Zmluva bola uzatvorená dňa 31.12.2012.
9. Z predloženého LV č. XXX vyhotoveného ku dňu 08.11.2016 vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností evidovaných na tomto liste vlastníctva je evidovaná spoločnosť Žilinská regionálna železnica, a.s. v podiele 1/1.
10. Žalobca predložil faktúru č. Y zo dňa 23.07.2010 na sumu 107.100,- eur s popisom: na základe zmluvy zo dňa 15.06.2009 podľa čl. 2, bod 2.1 a špecializovanej objednávky je fakturácia za poskytnuté služby.
11. Spoločnosť T., spol. s r.o. listom zo dňa 10.02.2015 oznámila postúpenie pohľadávok na žalobcu dňom 10.02.2015, a to vo výške 32.368,- eur, vo výške 59.097,77 eur, 118.202,36 eur, 31.892,- eur. Taktiež T. Slovakia, spol. s r.o. listom zo dňa 12.02.2015 oznámila postúpenie na žalobcu pohľadávok, ktoré sú špecifikované v daných oznámeniach a taktiež aj T. J., spol. s r.o. podaním zo dňa 13.02.2015. Všetky tieto oznámenia o postúpení boli adresované spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. a každé oznámenie obsahuje aj doručenku preukazujúcu doručenie danej spoločnosti. Súd zároveň poznamenáva, že na daných doručenkách nie je uvedená špecifikácia obsahu zásielky.
12. Žalobca predložil súdu aj mailovú komunikáciu medzi JUDr. Q. S. a J.. W.om, ktorého vyzýva na zaplatenie dlhu, nakoľko nebolo vrátené ani lešenie, ani iné veci, za ktoré nezaplatil, hoci listy riadne prevzal a podobne.
13. Súdu boli predložené zmluvy, a to Kúpna zmluva zo dňa 27.10.2016, uzatvorená medzi predávajúcim Žilinská regionálna železnica, a.s. a spoločnosťou Q., s.r.o. ako kupujúcim, pričom predmetom zmluvy bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, okres K. N. V., k.ú. K. N. V.. Taktiež Kúpna zmluva zo dňa 13.03.2018 medzi Žilinská regionálna železnica ako predávajúci a DATYS INVEST s.r.o. ako kupujúcim. Predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 2.1. Ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXX, stavba umyváreň, čerpacia stanica, vrátnica, pozemok parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a Kúpna zmluva uzatvorená dňa 25.08.2017 medzi predávajúcim Žilinská regionálna železnica, a.s. a kupujúcim DATYS INVEST s.r.o. a predmetom bol taktiež odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXX. Ide o stavbu garáže, nebytového priestoru, stanice PHM a pozemkov.
14. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonať dôkazy - požadoval predloženie účtovných kníh, tak bolo súdom oznámené žalobcovi, že nie je možné prihliadať na označené dôkazy a následne ich vykonať podľa zadania, nakoľko nie sú konkretizované a označené a špecifikované s tým, že je vylúčené, aby strana konania prenášala dôkazné bremeno na súd. Nie je možné požadovať zo strany súdu, aby súd si sám zisťoval konkrétne dôkazy, a to všetko s poukazom na zásadu koncentračnú a zásadu kontradiktórnosti konania.
15. Pokiaľ žalobca uvádzal, že jeho právny predchodca, spoločnosť T. Slovakia, spol. s r.o. uzatvoril ako nájomca dňa 01.06.2009 nájomnú zmluvu s prenajímateľom, spoločnosťou Žilinská regionálna železnica ako vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. Kysucké Nové Mesto, predmetom ktorej bolo prenechanie pozemkov a stavieb o celkovej výmere 6.000 m2 do užívania nájomcu a táto nájomná zmluva bola uzatvorená na základe dohody o budúcom predaji predmetného areálu do vlastníctva nájomcu s tým, že táto nájomná zmluva mala len umožniť nájomcovi užívať predmetné nehnuteľnosti do doby úplného splatenia a odpracovania dohodnutej kúpnej ceny, tak tieto tvrdenia žalobcu nevyplývajú z predložených listín. Predmetná zmluva o nájme zastavaných plôch a nebytových priestorov č. XX/ XXXX jednoznačne v čl. 7, bod 7.1 stanovuje, že síce nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú
do okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, avšak v prípade, ak kúpna zmluva nebude v blízkej dobe uzatvorená, najneskôr do konca r. 2009, zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Bolo preukázané, že zmluvné strany nájomnej zmluvy uzatvorili dňa 31.12.2012 aj dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, na základe ktorého došlo k zmene osobe nájomcu, kedy sa novým nájomcom s účinnosťou od 01.01.2013 stala spoločnosť T. J., spol. s r.o. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, nakoľko táto mala byť podľa bodu 7.1 uzatvorená najneskôr do konca r. 2009, inak bolo dohodnuté, že nájomná zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Nakoľko dňa 31.12.2012 uzatvorili dodatok k nájomnej zmluve, je zrejmé, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva, a preto sa doba trvania nájomnej zmluvy zmenila na dobu neurčitú. A ani v dodatku sa nespomína, že by došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, resp. že by zo strany pôvodného nájomcu došlo k akejkoľvek čiastočnej úhrade kúpnej ceny.
- Teda z ničoho nevyplýva uzatvorenie kúpnej zmluvy a toto vyplýva aj z toho, že namiesto kúpnej zmluvy bol uzatvorený Dodatok k nájomnej zmluve. Keby došlo k uzatvorenie Kúpnej zmluvy, nebol by dôvod pre uzavretie Dodatku k nájomnej zmluve.
16. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani skutočnosť, že medzi spoločnosťou Žilinská regionálna železnica a spoločnosťou T. Slovakia došlo k dohode o výške kúpnej ceny 750.000,- a predovšetkým o tom, akým spôsobom mala byť táto zo strany spoločnosti T. Slovakia uhrádzaná. Žalobca poukazoval v žalobe na čiastočné úhrady kúpnej ceny zo strany spoločnosti, a to jednak úhradami prevodom na účet, či vykonanými prácami, či dodávkami pre spoločnosti Žilinská regionálna železnica, Regionálne obchodné centrum, a.s. a OSS s.r.o. a to výškou odplaty, za ktorú mala byť podľa tvrdení žalobcu započítavaná na doplatenie kúpnej ceny. Zo strany žalobcu však nedošlo k predloženiu žiadnych potvrdení, ktorými by preukázal vykonanie predmetných úhrad prevodom na účty, či iným spôsobom a žalobca nielenže nepredložil takéto doklady, ale nepredložil ani faktúry vystavené spoločnosťami T. spol. s.r.o., T. Slovakia, T. J. spol. s. r.o. za práce a dodávky vykonané pre spoločnosti Žilinská regionálna železnica, Regionálne obchodné centrum a OSS, ako ani zmluvy, na základe ktorých tieto práce a dodávky mali byť vykonané a potvrdenia o vykonaní týchto prác a dodávok, ktoré by preukázali nárok uvedených spoločností na ich zaplatenie, ak by tu takýto nárok v skutočnosti aj bol.
- Teda žalobca nepreukázal žiadnu dohodu o kúpnej cene a spôsobe jej úhrady. Nepreukázal ani vykonanie prác. Pokiaľ nejaké vykonal, resp. pokiaľ vykonal nejaké úhrady, z ničoho to nevyplýva, že boli vykonané pre vlastníka nehnuteľností. Pokiaľ boli vykonané nejaké práce/úhrady,... pre iný subjekt, je to irelevantné. Je irelevantné, pokiaľ boli vykonané pre nejakú inú spoločnosť, a to bez ohľadu na to, že ide o spoločnosť J.. W., nakoľko relevantné je to, kto je vlastník a nie, kto je spoločníkom/konateľom. Takže ak J.. W. má viac spoločností, nemožno ich zamieňať a posudzovať ich ako jeden totožný subjekt bez ohľadu na to, že konateľom/spoločníkom je tá istá fyzická osoba. Taktiež z ničoho nevyplýva nejaká dohoda, že by úhrady, či práce mali iných subjektov mali byť započítavané, či vykonávané tak, ako tvrdí žalobca.
17. Pokiaľ žalobca predložil faktúru č. Y táto bola vystavená spoločnosťou Regionálne obchodné centrum, a to titulom zmluvy zo dňa 15.06.2009. Faktúra bola vystavená teda iným subjektom než vlastníkom, prenajímateľom, vyššie uvedených nehnuteľností a právnym dôvodom jej vzniku je zmluva medzi spoločnosťou Regionálne obchodné centrum, a.s. a spoločnosťou T. Slovakia. Nie je teda zrejmé, na základe akej skutočnosti by mala byť úhrada tejto faktúry započítaná na úhradu kúpnej ceny za prevod predmetných nehnuteľností, ak by aj došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Teda je irelevantná daná listina.
18. Žalobca nepreukázal, že by medzi spoločnosťou T. Slovakia a spoločnosťou Žilinská regionálna železnica naozaj došlo k uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy, na ktorú vo svojej žalobe odkazuje, ako aj na existenciu akejkoľvek inej dohody medzi týmito subjektmi a už vôbec nepreukázal ani reálne plnenie zo strany spoločnosti T. spol. s r.o., T. Slovakia a T. J., spol. s r.o.
19. Z predložených listín, ktoré sú obsiahnuté v spise, nevyplýva existencia žiadnej dohody medzi J.. W.om a spoločnosťou JUDr. S. o započítavaní úhrad faktúr či iných úhrad, ako ani dôvod, prečo by práve J.. W. mal nejakú dohodu s obdobným obsahom s JUDr. S. uzatvoriť. Dokonca ani predložené oznámenia o postúpení pohľadávok neobsahujú prehlásenia, že by úhrada týchto pohľadávok mala byť započítaná na úhradu kúpnej ceny za prevod nehnuteľností tak, ako tvrdí žalobca.
20. Pokiaľ žalobca sa odvoláva na existenciu dokladov, tak tieto nielenže nepredložil, ale ani riadnym spôsobom ich nešpecifikoval a žalovaní spochybnili existenciu takýchto dokladov. Majú pochybnosť o
existencii týchto dokladov. Teda žalobca neuniesol ani v tomto prípade dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu ním tvrdených skutočností o existencii akéhokoľvek nároku titulom vykonaných úhrad či vykonaných prác a dodávok.
21. Žalobca tvrdí, že žalovaní podľa jeho názoru mali v súvislosti s uzatváraním zmlúv o prevode vlastníckeho práva k jednotlivým nehnuteľnostiam zapísanými na LV č. XXX v k.ú. Kysucké Nové Mesto vedomosť o tom, že ide o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré do 15.04.2015 užívala spoločnosť T. Slovakia. Zároveň vraj žalovaní mali mať vedomosť aj o prijatých zálohových platbách, či započítaní ceny vykonaných prác a dodávok a na ich strane tak malo dôjsť k naplneniu podmienky nepriameho úmyslu ako prekážky predaja predmetných nehnuteľností.
22. Tieto tvrdenia žalobcu, žalovaní popreli. Považujú ich za nepravdivé s tým, že považujú za zarážajúce, že napriek tomu, že žalobca sa ani len neobťažoval so zisťovaním relevantných skutočností súvisiacich s nadobudnutím vlastníctva žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam, čo sám vo svojom podaní potvrdil, t.j. bez toho, aby disponoval akýmikoľvek dôkazmi, spochybňuje oprávnenosť vlastníctva žalovaných. Jeho konanie je tak v priamom rozpore s dobrými mravmi a základnými princípmi ochrany oprávnených záujmov a práv žalovaných. Poukázali na to, že žalobca odôvodňuje podanú žalobu voči žalovaným výlučne na základe svojich domnienok, ktoré nadobudol podľa všetkého od tretích osôb a nepreukázal to. Teda nepreukázal skutočnosť, že by žalovaní skutočne mali mať alebo aj mohli mať akúkoľvek vedomosť o žalobcom tvrdenej existencii nárokov jeho právnych predchodcov. Ide o zavádzajúce a účelové tvrdenie zo strany žalobcu, pretože si je vedomý, že takéto okolnosti ani nie je možné preukázať, pretože nie sú pravdivé.
23. Žalovaní preukázali zmluvy o prevode vlastníckeho práva s tým, že žalovaný v rade 3/ ani nenadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam od spoločnosti Žilinská regionálna železnica.
24. Je nesporné, že spoločnosť T. J., s.r.o. užívala predmetné nehnuteľnosti titulom nájomnej zmluvy do 15.04.2015, čo uviedol, a teda potvrdil samotný žalobca. Z predložených listín však vyplýva, že k prevodu vlastníctva predmetných nehnuteľností došlo po viac ako roku od ukončenia nájmu danej spoločnosti. Taktiež z uvedených zmlúv je zrejmé, že pri prevode vlastníctva k daným nehnuteľnostiam boli zo strany žalovaných ako kupujúcich kontrolované zápisy v katastri nehnuteľností týkajúce sa týchto nehnuteľností a bola zisťovaná aj prípadná existencia akýchkoľvek prekážok ich nadobudnutia.
25. Pokiaľ žalobca poukazoval na nejaké prekážky ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými, tak žalovaní uviedli, že nie je im zrejmé, o aké prekážky prevodu vlastníckeho práva by malo ísť, aby boli spôsobilé znemožniť prevod. Taktiež rozporujú tvrdenia žalobcu, podľa ktorých mali mať vedomosť o prácach vykonaných právnymi predchodcami žalobcu, t.j. spoločnosti T., spol. s r.o., T. Slovakia a T. J., spol. s r.o. ako aj o tom, že sa v priestoroch areálu mali nachádzať stavebné materiály a iné zariadenia pôvodného nájomcu. Taktiež spochybnili tvrdenia, podľa ktorého vraj žalovaný v rade 2/ poznal priebeh rekonštrukčných prác, lebo jeho kamióny vozili strešnú krytinu a stavebný materiál na bývalý areál SAD, avšak žalovaný v rade 2/ neprevádzkuje kamiónovú prepravu. Súd poznamenáva, že opak nebol preukázaný.
26. Žalovaní uviedli, že predtým, ako nadobudli vlastnícke práva k jednotlivým nehnuteľnostiam, využívali tieto len v rámci výkonu svojich podnikateľských činností, a preto ani nemali dôvod skúmať vlastnícke, ako ani iné nájomné vzťahy súvisiace s daným areálom. Súčasne uviedli, že ani v čase, kedy rokovali o odkúpení jednotlivých častí areálu, na predmetných nehnuteľnostiach alebo v nich sa nenachádzali žiadne zariadenia či stavebné materiály, ktoré by mali naznačovať, že práva k daným nehnuteľnostiam patria inému subjektu ako pôvodnému vlastníkovi tak, ako o tom svedčil aj zápis vo verejnom registri, alebo že by mali byť v užívaní nejakej tretej, inej osoby. Prítomnosť bývalého nájomcu v danom areáli v tom čase nebolo možné ani zistiť, nakoľko sa tam nenachádzalo ani označenie jeho prevádzky a predovšetkým neboli tam uložené ani uskladnené žiadne veci, ktoré by mu mohli patriť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že bývalý nájomca mal v priestoroch areálu zanechať nejaký majetok, právny zástupca žalovaných správne poukázal, že to bolo vecou toho nájomcu a v záujme toho nájomcu postarať sa o ich odstránenia alebo dožadovať sa ich vrátenia. Avšak žalovaní nemajú vedomosť, že by sa pôvodný nájomca takýchto práv či nárokov domáhal, ani z ničoho to nevyplýva.
27. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný v rade 2/ prebral obchodný zámer bývalého nájomcu na výstavbu čerpacej stanice, tak žalovaní tvrdia, že je to zavádzajúce. V rámci daného areálu sa už v minulosti nenachádzala čerpacia stanica SAD, neskôr aj iných spoločností, a teda s týmto zámerom neprišiel pôvodný nájomca, ako tvrdí žalobca. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ by bývalý nájomca aj mal nejaký obchodný zámer, neznamená to, že sa mal stať vlastníkom a pod.
28. Súd poznamenáva, že tvrdenia žalobcu ohľadom vedomostí žalovaných o nejakých nárokoch spoločnosti T. J. s.r.o., nevyplývajú zo žiadnej predloženej listiny, zo žiadneho označeného dôkazu.
29. Právny zástupca žalovaných správne zdôraznil, že pokiaľ sa žalobca vyjadroval ku vzťahu s J.. W.om, tak poukazuje na to, že uvedené vzťahy týchto osôb nesúvisia s predmetom daného konania, nakoľko ide o odlišné subjekty od žalobcu, ako aj od žalovaných a žalobca ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali potvrdiť vyhlásenia na adresu záväzku J.. W. voči S.. Najmä z obsahu vyjadrení žalobcu je možné dôjsť k záveru o pravom dôvode podania danej žaloby zo strany žalobcu a to, že Q.. S., ktorý koná v mene žalobcu a konal v mene ostatných subjektov, má nevysporiadané vzťahy s J.. W.om, resp. spoločnosťou Žilinská regionálna železnica. Oprávnenosť akýchkoľvek nárokov žalobcu, S. alebo jeho spoločnosti, je však otázna, nakoľko žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali existenciu takých nárokov. Avšak je zrejmé, že keby aj žalobca, resp. spoločnosti T. spol. s r.o., T. Slovakia, T. J. spol. s r.o. mali akékoľvek pohľadávky, či iné nároky voči spoločnostiam Žilinská regionálna železnica, Regionálne obchodné centrum, a.s. a OSS s.r.o. alebo J.. W.ovi, tieto sú v súčasnej dobe nevymáhateľné, nakoľko si žiaden z týchto žalobcom tvrdených, avšak nepreukázaných nárokov, ani jeden z uvedených subjektov doteraz neuplatnil.
30. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. (4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. (5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
31. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
32. Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že určenia neúčinnosti právnych úkonov, t.j. možnosť odporovať právnym úkonom, má jedine veriteľ dlžníka, ktorý vykonal úkon, ktorým tento dlžník ukrátil uspokojenie vymáhanej pohľadávky veriteľa. Súčasne však zákon stanovuje, že veriteľ môže odporovať len úkon, ktorý bol dlžníkom vykonaný v úmysle ukrátiť veriteľa a zároveň ak druhá strana, t.j. osoba, ktorá napríklad uzatvorila zmluvu o prevode vlastníctva s dlžníkom, o tomto úmysle dlžníka vedela, bol jej známy.
33. S poukazom na uvedené súd skonštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že je veriteľom vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností, neúčinnosti prevodu vlastníctva ktorých sa domáha. Žalobca nepreukázal ani to, že žalovaní o úmysle týmto spôsobom ukrátiť žalobcu alebo jeho právnych predchodcov ako veriteľa vedeli.
34. Žalobca nepreukázal existenciu akejkoľvek a už vôbec ani nie písomnej zmluvy medzi vtedajším vlastníkom predmetných nehnuteľností - Žilinská regionálna železnica, a.s. so spoločnosťou T. Slovakia, spol. s r.o., resp. spoločnosťou T. J., spol. s r.o., ktoré boli nájomcami týchto nehnuteľností, na základe ktorej by niektorej z týchto spoločností alebo akejkoľvek inej spoločnosti vzniklo právo na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň žalobca nepreukázal existenciu zmluvy, ktorá by obsahovala takéto nadobudnutia vlastníctva, resp. minimálne sumu kúpnej ceny a lehoty jej splatnosti, či spôsob úhrady. Žalobca odkazuje len na nejakú dohodu medzi osobami J.. W.om a Q.. S., pričom v zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 41 Občianskeho zákonníka podmienkou platnosti úkonu je jeho písomná forma, avšak žalobca nepreukázal žiadnu písomnú zmluvu, dohodu. Žalobca nepreukázal skutočnosť, že by došlo k úhrade žalobcom tvrdenej kúpnej ceny predmetných nehnuteľností, a teda do 31.12.2019 všetky ním produkované skutkové tvrdenia sa týkajú peňažných, resp. iných plnení uskutočnených po 31.12.2019. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz potvrdzujúci skutočnosť, a teda nepreukázal, že je veriteľom akýchkoľvek vymáhateľných pohľadávok voči pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností, teda voči spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. Žalobca vo svojich tvrdeniach iba tvrdí existenciu peňažných plnení uskutočnených zo strany spoločnosti T. spol. s.r.o., T. Slovakia, spol. s r.o. a T. J., spol. s r.o. v prospech spoločnosti Žilinská regionálna železnica, ale bez unesenia dôkazného bremena. Žalobca nepredložil žiadne doklady a dôkazy týkajúce sa plnení, ktorých existenciu tvrdí. Žalobca tvrdí, že finančné plnenia a služby boli podmienené presvedčením, že ide o úhrady zálohy, avšak netvrdí a ani nepreukázal, že titulom týchto plnení mala byť úhrada kúpnej ceny, resp. záloha na kúpnu cenu týchto nehnuteľností. Zo žiadnych jeho tvrdení nie je možné vyvodiť záver, že by úhradu kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti bolo možné vykonať plneniami uskutočnenými v prospech tretích osôb, iných osôb ako mala byť osoba predávajúceho, teda spoločnosť Žilinská regionálna železnica. Uvedené nevyplýva zo žiadnych dokumentov, ktoré žalobca predložil. Ide len výhradne o nepreukázané tvrdenie. Súd však zároveň poukazuje aj na to, že aj keby došlo k úhrade kúpnej ceny, čo však nebolo preukázané, tak na prevod vlastníckeho práva sa vyžaduje písomná zmluva a žiadna písomná zmluva nebola preukázaná, ani dokonca tvrdená. Teda samotná úhrada nespôsobuje prevod vlastníckeho práva. Pokiaľ teda žalobca skutočne niečo zaplatil, má samozrejme právne prostriedky domáhať sa svojich práv, avšak nie týmto spôsobom a touto žalobou na základe tvrdených skutočností zo strany žalobcu. Jednak úhrada nebola preukázaná, ako ani uzatvorenie prevodnej zmluvy a pokiaľ bola nejaká dohoda v nájomnej zmluve ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy, s poukazom na zistené skutočnosti je nutné konštatovať, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo a nájom sa zmenil z doby určitej na dobu neurčitú, čo medzi zmluvnými stranami nebolo sporné, keďže k nájomnej zmluve bol uzavretý dodatok.
35. Žalovaní trvali na tom, že nemali vedomosť o akejkoľvek dohode medzi nájomcom, T. Slovakia, spol. s r.o., resp. T. J., spol. s r.o. a prenajímateľom, Žilinská regionálna železnica, a.s. alebo medzi prenajímateľom a akoukoľvek treťou osobou o kúpe predmetných nehnuteľností, pričom žalobca uvedené ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca nepreukázal ani vedomosť žalovaných o akomkoľvek úmysle predávajúceho kohokoľvek ukrátiť uzavretím predmetných kúpnych zmlúv, resp. nepreukázal ani skutočnosť, že by takýto úmysel na strane predávajúceho vôbec bol.
36. Súd poznamenáva, že z jednotlivých zmlúv, na základe ktorých žalovaní nadobudli predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, a ktoré boli súdu predložené, vyplýva, že celková kúpna cena bola dohodnutá na sumu prevyšujúcu hodnotu kúpnej ceny dohodnutej v nájomnej zmluve zo dňa 01.06.2009. Je tak zrejmé, že k žiadnemu potenciálnemu ukráteniu veriteľov spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. v súvislosti s predajom týchto nehnuteľností ani nemohlo dôjsť.
37. Z vykonaného dokazovania možno skonštatovať, že spoločnostiam T. Slovakia, spol. s r.o., T. J., spol. s r.o. nikdy žiadne právo na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam nemohlo vzniknúť, ani nevzniklo. Zároveň súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal žiadnu vymáhateľnú pohľadávku voči spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. a zároveň uzavretím príslušných zmlúv nedošlo k ukráteniu žiadnych pohľadávok žiadnych veriteľov spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s.
38. S poukazom na vykonané dokazovanie je nutné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoj nárok, či už vo vzťahu k nemu tvrdenému právu, resp. dohode o uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorej predmetom má byť areál pôvodne vo vlastníctve spoločnosti Žilinská regionálna železnica. Nepreukázal ani to, či už on alebo jeho právni predchodcovia sú veriteľom pohľadávok voči uvádzaným spoločnostiam. Tvrdenia žalobcu, že jeho právni predchodcovia, resp. spoločnosti, ktoré na neho postúpili pohľadávky a že boli pre ne vykonané určité práce, ktoré neboli uhradené, tak žalobca nič z toho nepreukázal. Je nepochybné, že nedošlo k splneniu podmienky v nájomnej zmluve ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva, a teda nájomná zmluva naďalej trvala, tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnú existenciu nejakých jeho práv, pohľadávok alebo iných nárokov voči spoločnosti Žilinská regionálna železnica, resp. ostatných spoločností. Nepreukázal, že tento nárok mu nejakým spôsobom vznikol, resp. že by išlo o nároky neuspokojené. Nepreukázal ani existenciu dohody o nejakom vysporiadaní určitých vzájomných práv a povinností subjektov.
39. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaní ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, v zmysle ktorej strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
40. V zmysle § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
43. Žalobca navrhoval výsluchy svedkov, boli navrhnuté výsluchy strán, zároveň žalobca predložil CD, ktoré podľa uvedenia žalobcu obsahuje fotografie pasportizácie pôvodného stavu areálu SAD, k čomu právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že čo sa týka daného dôkazu, nie je potrebné ho vykonať, nakoľko má zachytávať fotografie preukazujúce pôvodný stav areálu. Súd vyhodnotil s poukazom na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných a na uvedenie žalobcu, čo je obsahom daného CD, že tento dôkaz nevykoná s poukazom na zásadu hospodárnosti a efektívnosti, nakoľko ho nepovažoval za relevantný a efektívny a hospodárny a nemá vplyv na predmet konania vzhľadom na zákonné ustanovenia a predmet sporu, keďže je irelevantný stav areálu, či prípadné jeho zhodnotenie, nakoľko pre predmet sporu bolo podstatné to, či došlo k prevodu vlastníckeho práva alebo nedošlo a či dlžník ukrátil veriteľa a či skutočne žalobca je veriteľom a či existuje pohľadávka a či sú splnené podmienky podľa § 42a Občianskeho zákonníka. Čo sa týka výsluchov svedkov, žalobca tieto osoby dôsledne neoznačil, to znamená, že riadne neuviedol kontakty a zároveň ich účasť nezabezpečil, teda súd ich nepredvolal, keďže jednak nemal dostatočné kontakty a jednak žalobca ich účasť nezabezpečil a súd nezistil dôvod, pre ktorý by mal zabezpečovať ich účasť súd a zároveň súd ani neposúdil efektívnosť vykonania výsluchu navrhovaných svedkov s poukazom na predmet sporu. Pokiaľ mal nejaký svedok preukázať, že zanechal v danej nehnuteľnosti nejaké veci a pod., taktiež je to irelevantné pre posúdenie vlastníckeho práva, pričom je nepochybné, že existoval nájomný vzťah. Taktiež je irelevantné preukazovanie, či žalovaní mali vedomosť o záujme žalobcu, či inej osoby o nadobudnutie nehnuteľností, keďže je nepochybné, že vlastník previedol nehnuteľnosti na žalovaných a nie na iné subjekty a to dokonca po uplynutí viac ako 1 rok od ukončenia nájomnej zmluvy. Na uzavretie zmluvy je potrebný súhlasný prejav vôle všetkých zmluvných strán a nie iba záujemcu o nehnuteľnosti, pričom jeho záujem zo žiadnej zmluvy nevyplýva. Do stanoveného termínu v nájomnej zmluve k žiadnej kúpnej zmluve medzi nimi nedošlo s vedomím, že nájomná zmluva v takom prípade sa mení z doby určitej na dobu neurčitú, teda nedošlo k prevodu. Čo sa týka výsluchu strán, súd nepristúpil k výsluchu strán z dôvodu, že jednak žalobca sa na pojednávanie nedostavil a žalovaní boli zastúpení právnym zástupcom, ktorý sa k predmetu podrobne vyjadril a výsluch strán v zmysle § 195 CSP súd nepovažoval za potrebný, nakoľko v zmysle § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Je nepochybné, že na prevod vlastníckeho práva sa vyžaduje zmluva v písomnej forme, avšak žiadna nebola preukázaná, teda nie je na to potrebný výsluch strán a taktiež neboli predložené žiadne relevantné listiny preukazujúce pohľadávky žalobcu,... Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní uviedla, že nenavrhuje žiadne dokazovanie. Vzhľadom na zákonné ustanovenia a zistené skutočnosti, súd ďalšie dokazovanie nevykonal.
44. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia. Dokonca dané tvrdenia je možno posúdiť ako účelové a zavádzajúce a vychádzajúce len z nejakých domnienok. Nepreukázal, že by mal nejakú vymáhateľnú pohľadávku voči spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. Taktiež nepreukázal, že by spoločnostiam T. Slovakia, spol. s r.o. či T. J., spol. s r.o. vzniklo niekedy nejaké právo na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, pričom súd poukazuje, že v zmysle nájomnej zmluvy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva, a preto nájomná zmluva pokračovala na dobu neurčitú. Súd nezistil, že by uzavretím príslušným zmlúv, na základe ktorých žalovaní nadobudli vlastnícke právo, došlo k ukráteniu nejakých pohľadávok veriteľov tak, ako tvrdil žalobca. Žalovaní nespochybnili skutočnosť, že zo strany žalobcom uvádzaných spoločností mohlo dôjsť k vykonaniu prác v priestoroch predmetného areálu SAD Kysucké Nové Mesto, avšak tvrdili, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že cena týchto prípadných prác tvorila dohodnutú časť kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Súd nezistil ani skutočnosť, že by boli splnené všetky predpoklady na to, aby vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
mohlo byť prevedené v prospech spoločnosti T. spol. s r.o., resp. spoločnosti T. J., spol. s r.o. a s takýmto tvrdením žalobcu si rozporujú napr. aj predložené listiny, ako je výpoveď nájomnej zmluvy zo strany spoločnosti T. J., spol. s r.o., ako aj odpoveď spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. Pokiaľ žalobca tvrdil, že existencia jeho pohľadávok voči spoločnostiam je preukázaná predloženými zmluvami o postúpení pohľadávok, ako aj oznámeniami o postúpení pohľadávok, tak žalobca nepredložil žiadne podklady preukazujúce vznik týchto pohľadávok, existenciu týchto pohľadávok s tým, že súd poukazuje na list Žilinskej regionálnej železnice, a.s., z ktorého vyplýva, že akékoľvek pohľadávky spoločnosti T. J., spol. s r.o. boli zo strany spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. buď uhradené alebo započítané s pohľadávkami, ktoré evidovala spoločnosť Žilinská regionálna železnica, a.s. voči spoločnosti T. J., spol. s r.o. a spoločnosť T. J., spol. s r.o. tak nemá už žiadne pohľadávky voči spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. Ak žalobca má byť úspešný v takomto konaní, musel by preukázať, že pohľadávky voči ním tvrdeným subjektom aj reálne existujú, a že sú vymáhateľné. Žalobca však nič z toho nepreukázal. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaní mali v čase prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vedomosť, tak žalovaní zotrvali na tom, že sa to nezakladá na pravde, popreli tieto tvrdenia žalobcu a žalobca nepreukázal svoje tvrdenie. Žalovaní o podmienkach nájomného vzťahu medzi spoločnosťou Žilinská regionálna železnica, a.s a spoločnosťou T., spol. s r.o., resp. neskôr spoločnosť T. J., spol. s r.o. a celkovo o žalobcom tvrdenom nároku týchto spoločností, žiadnu vedomosť nemali, ako uviedli a z ničoho ani prípadná vedomosť nevyplýva. S uvedenými spoločnosťami, resp. ich predstaviteľmi do kontaktu neprichádzali vôbec alebo ak aj áno, tak len minimálne a podľa ich uvedenia nemali ani odkiaľ o existencii nejakých dohôd či nárokov v danej veci vedieť. V tejto súvislosti súd poukazuje na obsah listu spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. adresovaný spoločnosti T. J., spol. s r.o. zo dňa 24.11.2014, v ktorom uvádza, že spoločnosť T. J., spol. s r.o. sa prezentovala ako vlastník areálu a na základe uvedeného žalobca účelovo vyvodzuje, že aj žalovaní o dohode o odkúpení nehnuteľností v priestoroch areálu mali mať vedomosť a je teda na ich strane možné hovoriť minimálne o nepriamom úmysle vo vzťahu k ukráteniu nárokov spoločnosti T. J., spol. s r.o. V danom prípade však žalobca opomenul fakt, že keby sa aj spoločnosť T. J., s.r.o. pred žalovanými prezentovala ako vlastník, resp. budúci vlastník daných nehnuteľností, táto skutočnosť nemôže byť automaticky vykladaná tak, že žalovaní vedeli o existencii nejakej dohody medzi spoločnosťou Žilinská regionálna železnica, a.s. a spoločnosťou T., spol. s r.o., resp. neskôr spoločnosť T. J., spol. s r.o. a už vôbec že by za týchto okolností by mali aj vedieť o existencii nejakého nároku danej spoločnosti. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam až po viac ako roku od ukončenia nájmu spoločnosti T. J., spol. s r.o. v daných priestoroch, pričom aj z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že v danom čase, t.j. po skončení nájmu táto spoločnosť nepodnikala žiadne kroky súvisiace s uplatňovaním nejakej žalobcom tvrdenej pohľadávky voči vtedajšiemu vlastníkovi nehnuteľností, a teda tvrdenie žalobcu, že žalovaní pri uzatváraní príslušných zmlúv o prevode jednali v úmysle uškodiť spoločnosti T. J., spol. s r.o. vo vzťahu k nárokom, ktoré by jej podľa žalobcu mali vyplývať z uvádzaného nájomného vzťahu či iných dohôd, sa javia ako účelové a nezodpovedajúce skutočnosti. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaní v rade 2/ a 3/ prevzali obchodný zámer právneho predchodcu žalobcu na úpravu časti areálu na čerpaciu stanicu, popreli s tým, že predmetný areál je bývalým areálu SAD. Čerpacia stanica tam bola vybudovaná už dávno predtým, ako si právny predchodca žalobcu dal vyhotoviť vizualizáciu úprav priestorov na čerpaciu stanicu či ubytovňu. V zmysle zaužívanej súdnej praxe platí, že zmysle právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená (uznesenie NS SR z 01.07.2011, sp.zn. 5Cdo/181/2010). Z uvedeného záveru NS SR vyplýva, že zákonná úprava upravuje možnosť domáhať sa ochrany prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov v prípade, kedy má byť týmto spôsobom poskytnutá ochrana uspokojenia pohľadávok veriteľa. Teda je možné domáhať sa neúčinnosti právnych úkonov len v prípade, ak ten, kto takýto návrh podáva, t.j. veriteľ, má uspokojiteľnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý týmto právnym úkonom zmaril jej uspokojenie a tak uspokojenie nároku veriteľa. Predpokladom úspechu návrhu na určenie neúčinnosti právnych úkonov je preto preukázanie existencie vymáhateľnej, resp. už vymáhanej pohľadávky. Žalobca však nepreukázal, že z jeho strany, resp. zo strany jeho právnych predchodcov, došlo k splneniu podmienok, za ktorých je možné sa domáhať vyslovenia neúčinnosti príslušných právny úkonov, teda že v čase podania žaloby má žalobca, resp. jeho právni predchodcovia, pohľadávky voči spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. ako prevodcovi vlastníckeho práva vo vzťahu k napádaným právnym úkonom, ktorých uspokojenie malo byť týmito úkonmi zmarené či ohrozené.
45. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil žalobu ako neopodstatnenú a nedôvodnú, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností, a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol v celom rozsahu, úspešní boli žalovaní 1/ -3/, preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd priznal náhradu trov konania žalovanému v rade 1/, 2/ a 3/ v rozsahu 100% voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).