Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/46/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. H., T.. XX.XX.XXXX, bytom ako stará matka, v náhradnej starostlivosti starej matky: B. H., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. R. XXXX/XX, U., v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: S. H., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.-C., t.č. S. XX, H. a otec: U. H., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.-D., t.č. T. X/X, D., M., o podnete Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava na určenie výživného, takto

rozhodol:

I. Výživné matky na maloletého I. sa z v y š u j e zo sumy vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

II. Otec je povinný platiť na maloletého I. výživné vo výške 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -63 zo dňa 19.03.2011 v časti určenia výšky výživného otca na maloleté dieťa a v časti určenia výšky bežného výživného matky na maloleté dieťa a platobného miesta.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava dňa 07.02.2020 doručil Okresnému súdu Trnava podnet na začatie konanie vo veci určenia výživného na maloletého, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -63 zo dňa 19.03.2012 bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Rodičia maloletého sa neskôr rozišli a otec podal návrh na zapretie otcovstva. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -53 zo dňa 30.10.2014 súd určil, že I. I., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého dieťaťa. V auguste 2019 otcovstvo k maloletému uznal U. H., T.. XX.XX.XXXX. Vyživovacia povinnosť voči maloletému, ktorý bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti súdom nebola určená. Žiadal, aby súd začal konanie a zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -63 zo dňa 19.03.2012 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, primerane jeho možnostiam a schopnostiam, s prihliadnutím na vek maloletého a zároveň, aby zavial matku povinnosťou prispievať na výživu maloletého primerane podľa jej aktuálnych zárobkových možností.

2. Listom zo dňa 13.02.2020 Okresný súd Trnava postúpil vec Okresnému súdu Bratislava II z dôvodu miestnej príslušnosti v zmysle ust. (ďalej len „“).

3. Okresný súd Bratislava II dňa 27.02.2020 vec predložil Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci, nakoľko na Okresnom súde Bratislava V sa po rozhodnutí vo veci sp.zn. viedli tri ďalšie konania, naposledy konanie o osvojiteľnosti maloletého pod sp.zn. .

4. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -17 zo dňa 11.03.2020 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava II je dôvodný a miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie vo veci je Okresný súd Bratislava V.

5. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. -25 zo dňa 17.07.2020 preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Trnava, nakoľko došlo k zmene okolností rozhodujúcich pre určenie miestnej príslušnosti, keď sa stará matka spolu s maloletým presťahovala do U.. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby vo veci rozhodoval súd, ktorý je najbližšie, taký v obvode ktorého má maloletý svoje bydlisko. Vec bola Okresnému súdu Trnava predložená dňa 24.08.2020.

6. Okresný súd Trnava uznesením č.k. -34 zo dňa 25.09.2020 začal konanie o výživnom na maloleté dieťa.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. , najmä rozsudkom č.k. -63 zo dňa 19.03.2012, výsluchom účastníkov konania, keď pojednával v neprítomnosti procesného opatrovníka, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

8. Maloletý I. bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -63 zo dňa 19.03.2012 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, matke a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť voči maloletému I. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. -53 zo dňa 30.10.2014 určil, že I. I., T.. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého I. I. (teraz I. H.), nar. XX.XX.XXXX z matky S. H., T.. XX.XX.XXXX. Otcovstvo k maloletému I. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov S. H., T.. XX.XX.XXXX a U. H.R., T.. XX.XX.XXXX na matrike dňa XX.XX.XXXX. Matka maloletého nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá žiadne príspevky ani sociálne dávky. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemá. Príjem má z brigádnickej činnosti vo výške 650,- Eur mesačne v čistom. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Nemá úvery ani pôžičky. Otec maloletého sa s maloletým stretáva, ale nakoľko žije v M. je jeho situácia aktuálne komplikovaná. Jeho priemerný čistý príjem za posledných 10 mesiacov bol 160,- Eur, pretože asi 4 mesiace bol nezamestnaný. Nevznikol mu nárok na sociálnu dávku, pretože vlastní osobný automobil a na dávku v nezamestnanosti nemá odpracovaný potrebný počet mesiacov. Jeho pracovnú situáciu komplikuje aktuálna kríza. Úvery ani pôžičky nemá. Nevlastní ani žiadnu nehnuteľnosť. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Stará matka má priemerný mesačný príjem v čistom vo výške 500,- Eur mesačne. Zároveň poberá opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti vo výške 192,10 Eur. Náklady na bývanie má vo výške 250,- Eur. Výdavky maloletého sú bežné a vo výške do 200,- Eur mesačne. Maloletý má zhoršený zdravotný stav, nakoľko mu bolo diagnostikované ADHA a má pridruženú epilepsiu. Rodičia sa s maloletým stretávajú a zakupujú mu aj oblečenie a drogériu.

9. Podľa až 5 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa veta prvá , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

13. Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa veta prvá , súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

15. Predmetom konania je rozhodovanie o určení výživného na maloletého I., ktorý sa nachádza v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.

16. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na vek, zdravotný stav, návštevu predškolského alebo školského zariadenia, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.

17. V prejednávanej veci bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti starej matky, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. -63 zo dňa 19.03.2012, ktorým bola zároveň matke a otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima. Následne rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -53 zo dňa 30.10.2014 bolo zapreté otcovstvo I. I., T.. XX.XX.XXXX k maloletému. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia došlo zo zákona k zániku vyživovacej povinnosti muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté. Za otca maloletého bol určený U. H., T.. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX, súhlasným vyhlásením rodičov. Otcovi vyživovacia povinnosť na maloletého doposiaľ určená nebola. Okresný súd Trnava uznesením č.k. -34 zo dňa 25.09.2020 začal konanie o výživnom na maloletého I. na základe podnetu podaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava.

18. Predmetom konania je určenie výživného na maloletého I. v rozsahu zárobkových možností a schopností oboch rodičov s prihliadnutím na vek a potreby maloletého, zaoberal sa preto súd v akej výške je v možnostiach a schopnostiach jeho rodičov prispievať na výživu. Matke bola vyživovacia povinnosť na maloletého naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -63 zo dňa 19.03.2012 vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že u matky je dôvodné zvýšiť výšku výživného na maloletého I. zo sumy vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa

na 100,- Eur mesačne a určiť otcovi maloletého výšku výživného v sume 100,- Eur. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti matky a určení výživného otca súd vychádzal jednak zo zárobkových možností a schopností matky a otca ako povinných prispievať na výživu maloletého, ako aj oprávnených výdavkov maloletého. Maloletý má XX M. a navštevuje základnú školu. Jeho výdavky sú bežné, primerané veku, ale má zhoršený zdravotný stav. Má syndróm ADHD a diagnostikovanú epilepsiu. Navštevuje skautský a atletický krúžok, s ktorých návštevou ale stará matka nemá zvýšené výdavky. Od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti matky, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -63 zo dňa 19.03.2012, uplynulo viac ako osem rokov, počas ktorých došlo k vývoju životných nákladov maloletého. Tento dôvod je v zmysle ustanovenia objektívnou skutočnosťou odôvodňujúcou zmenu výšky výživného. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom k zmene pomerov došlo tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na starne matky. Na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov tým, že od poslednej úpravy výživného v roku XXXX vyrástol, je starší, fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, strava, školské potreby a podobne) ako i ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj a výživu. Obaja rodičia sú s maloletým I. v kontakte, stretávajú sa s ním, kupujú mu aj oblečenie, prípadne drogériu. Matka v čase posledného rozhodnutia bola slobodná, nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Bola nezamestnaná, navštevovala 2. ročník strednej odbornej školy. Živil ju jej priateľ. Aktuálne matka deklarovala svoj mesačný príjem vo výške 650,- Eur v čistom. Stále je slobodná a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Nevlastní nehnuteľnosť, ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Nemá žiadne úvery a pôžičky. Vyjadrila ochotu prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- Eur mesačne. Výživné otca na maloletého doposiaľ určené nebolo, preto bolo potrebné ho určiť. Otec maloletého žije v M. a jeho priemerný príjem bol vo výške 160,- Eur z dôvodu korona-krízy. Asi 4 mesiace bol nezamestnaný, nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikol. Je slobodný, iné vyživovacie povinnosti nemá. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Je vlastníkom osobného automobilu. Nemá úvery ani pôžičky. Na výživu maloletého by bol schopný prispievať sumou 100,- Eur mesačne.

19. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z vyššie uvedených skutočností, ale najmä z vyjadrenia rodičov a ich návrhov prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne. Súd má zároveň za to, že prispievať na výživu maloletého takouto sumou je v možnostiach a schopnostiach tak matky ako aj otca. Ani jeden z rodičov neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by mali zníženú schopnosť dosahovať príjem zo zamestnania. U matky súd vychádzal z ňou deklarovaného čistého príjmu vo výške 650,- Eur mesačne. U otca súd ustálil, že je schopný dosahovať príjem minimálne vo výške minimálnej mzdy, aktuálne 580,- Eur v hrubom (477,- Eur v čistom). Aktuálne je jeho príjem nižší, nakoľko bol asi 4 mesiace nezamestnaný a nevznikol mu nárok na dávku v nezamestnanosti pre nedostatok odpracovaných mesiacov. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa povinné osoby na jeho výžive podieľali čo najvyššou možnou mierou s ohľadom na ich možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Súd preto otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na 100,- Eur mesačne a otcovi určil výživné vo výške 100,- Eur mesačne, nakoľko jeho vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ určená. Výživné poskytované rodičmi na maloletého spolu s prídavkom, ktorý poberá stará matka pokryje všetky odôvodnené potreby maloletého I.. Povinnosť takto stanovenú výšku výživného budú rodičia povinní plniť od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku k rukám príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže rodičia na výživu maloletého pravidelne prispievajú, nielen finančným plnením, ale aj zakupovaním oblečenia, prípadne drogérie, v závislosti od potrieb maloletého.

20. Týmto rozsudkom súd v súlade s zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava č. k. -63 zo dňa 19.03.2012 v časti výšky bežného výživného matky na maloleté dieťa a platobného miesta, nakoľko platobným miestom výživného v prípade maloletého dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti je príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (súčasne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava) a v časti určenia bežného výživného otca na maloletého.

21. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutočného stavu veci zisteného vykonaným dokazovaním, a to vypočutím matky, otca a starej matky, vykonaním dopytov a lustráciami v dostupných databázach súdu, listinnými dokladmi založenými v spise, ako aj vyžiadanými listinnými dokladmi, pričom prihliadol aj na ďalší obsah spisového materiálu a pripojených spisov. V konaní podľa sa uplatňuje tzv. vyšetrovací princíp, kedy súd v zmysle vykoná aj tie dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Zistenie skutočného stavu veci,

teda materiálnej pravdy, nie je však možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov na konaní zúčastnených, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti). Teda aj napriek vyšetrovaciemu princípu a dôrazu na procesnú aktivitu súdu pri zhromažďovaní poznatkov nevyhnutých pre prejednanie a rozhodnutie veci v konaniach podľa nerezignuje zákon na procesnú aktivitu účastníkov konania, preto ani procesná aktivita súdu, suplujúca pasivitu účastníkov konania, nemôže byť vnímaná absolútne. Súd mal zistený skutočný stav veci z vykonaných dôkazov, vec prejednal a rozhodol, v neprítomnosti procesného opatrovníka maloletého, prihliadnuc na obsah spisu, vykonané dôkazy a záujem maloletého dieťaťa.

22. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovcýh konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v a nasl. a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

Odvolanie zo strany starej matky, matky a otca maloletého by nebolo právne účinné, nakoľko uvedení účastníci konania sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.