Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-907-2020.pdf
PDF · 102.68 KB
Case nature
Subarea
41Ek/907/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V.. C. A.N., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. XXX/X, XXX XX W., zast. zákonným zástupcom: D. A., N.. XX.XX.XXXX, A. M.S. XXX/X, XXX XX W., právne zast.: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 796 737, proti povinnému: C. A., N.. XX.XX.XXXX, A. M. XXX/X, XXX XX W., o vymoženie zameškaného výživného, bežného výživného a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ingr, so sídlom exekútorského úradu Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 49,60 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený, v zastúpení zákonným zástupcom, sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 16.06.2020, domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 1 140,00 eur, bežného výživného vo výške 380,00 eur mesačne a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 19.02.2019, sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.04.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 18.06.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ingrovi, so sídlom exekútorského úradu Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 02.07.2020 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 20.07.2020. Dňa 28.07.2020 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 21.07.2020. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 28.08.2020. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s jeho prílohami (kópie dokladov o vklade na účet zo dňa 24.06.2020 a 13.07.2020), upovedomením o začatí exekúcie a dokladom o jeho doručení povinnému, ako aj s vyjadrením oprávneného s prílohami (doklad o doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, prehľad platieb výživného vykonaných povinným). Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Uviedol, že v upovedomení o začatí exekúcie je uvedené, že predmetom exekučného konania je pohľadávka vo výške 1 140,00 eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva zo zameškaného výživného ku dňu 16.06.2020, pričom z predmetného upovedomenia nie je zrejmé, o ktoré mesiace sa jedná. Povinný ďalej uviedol, že dňa 24.06.2020 uhradil sumu 1 145,00 eur priamym vkladom na účet matky, t. j. pred vydaním a doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinný podľa svojho tvrdenia uhradil dňa 13.07.2020 priamym vkladom na účet matky sumu 385,00 eur tak, ako mu to ukladá exekučný titul. Ako dôkaz predložil povinný s návrhom na zastavenie exekúcie doklady o vklade hotovosti na účet zo dňa 24.06.2020 a 13.07.2020. Z uvedeného je podľa povinného zrejmé, že aj napriek omeškaniu platby výživného za mesiace apríl, máj, jún 2020, si povinný svoju vyživovaciu povinnosť za júl 2020 splnil riadne a včas, preto nie je dôvod na vymáhanie predmetného nároku v exekučnom konaní. Podľa povinného je zrejmé, že k úhrade predmetnej pohľadávky došlo pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, z čoho možno usudzovať, že povinný splnil svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. V tejto súvislosti poukázal povinný na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 876/2016-10 z 13.12.2016, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že „ustanovenie § 47 ods. 3 Exekučného poriadku je podľa názoru ústavného súdu potrebné chápať a vykladať tak, že exekútor má nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie, a to za podmienok, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania, avšak zároveň po doručení upovedomenia o začatí exekúcie skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok. Iba v takomto prípade možno totiž tvrdiť, že povinný plnil a uhradil pohľadávku pod efektívnym procesným tlakom prebiehajúceho exekučného konania, t. j. v tomto prípade pod tlakom upovedomenia o začatí exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní však k úhrade pohľadávky, ktorá bola predmetom exekučného konania došlo zo strany povinných ešte pred tým, ako im bolo doručené upovedomenie a začatí exekúcie. Povinní teda neplnili pod tlakom tohto procesného úkonu súdneho exekútora a vykonávanie exekúcie súdnym exekútorom nemalo na konečné uspokojenie pohľadávky oprávneného žiadny vplyv, ako to uviedol aj okresný súd v napadnutom uznesení. Postup okresného súdu preto nie je možné považovať za rozporný so zákonom.“ Povinný ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že predmetné zákonné ustanovenie bolo novelou Exekučného poriadku zrušené, je zrejmé, že k úhrade pohľadávky došlo približne mesiac pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, čo nemožno považovať za úhradu pod tlakom exekučného konania. Podľa názoru povinného by mal preto trovy predmetného konania znášať oprávnený, resp. jeho zákonná zástupkyňa v zmysle ustanovenia § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností povinný žiada súdneho exekútora, aby vydal upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Zároveň navrhol, aby bola na úhradu trov exekúcie zaviazaná zákonná zástupkyňa oprávneného.
5. Oprávnený, zastúpený zákonným zástupcom, sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 28.08.2020, prostredníctvom právneho zástupcu. Z vyjadrenia vyplýva, že oprávnený potvrdil prijatú úhradu zo strany povinného vo výške 1 140,00 eur a 380,00 eur (nie vo výške 1 145,00 eur a 385,00 eur, ako to uviedol povinný v návrhu na zastavenie exekúcie) a uviedol, že suma 5,00 eur pri každej z platieb predstavuje bankový poplatok za zrealizovanie vkladu na účet. Vo vyjadrení právny zástupca uviedol, že vzhľadom na jednotlivé vyjadrenia povinného matka oprávneného považuje návrh na zastavenie exekúcie povinného a jeho návrh, aby k úhrade trov exekúcie bola zaviazaná práve matka oprávneného, za špekulatívny, účelový, s cieľom poškodiť matku oprávneného a v konečnom dôsledku i samotného oprávneného. Ďalej uviedol, že povinný si dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi P., pričom i v tejto veci je voči povinnému vedená exekúcia, a rovnako povinný pristúpil i k svojej vyživovacej povinnosti k oprávnenému. Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 16.06.2020 je podľa vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného zrejmé, že povinný si svoju povinnosť, ktorú mu ukladá exekučný titul v mesiacoch apríl 2020 (výživné za mesiac máj 2020), máj 2020 (výživné za mesiac jún 2020) a jún (výživné za mesiac júl 2020), nesplnil riadne a včas. Z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenému preto matka oprávneného dňa 16.06.2020 podala návrh na vykonanie exekúcie. Právny zástupca vo svojom vyjadrení odkázal na zákonné znenie § 50 ods. 1 a § 57 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku pojednávajúce o momente začatia exekučného konania a o momente začatia exekúcie a uviedol, že z elektronického spisu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica ako exekučným súdom vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcie v predmetnej veci bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 18.06.2020. Doručenku predložil v prílohe vyjadrenia a poukázal na to, že povinný zameškané výživné na oprávneného
uhradil dňa 24.06.2020, t. j. až po začatí exekučného konania, či samotnej exekúcie. Skutočnosť, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, preto nie je podľa právneho zástupcu oprávneného relevantná, nakoľko je podľa jeho názoru zrejmé, že začatie exekučného konania bolo vyvolané správaním a konaním povinného, ktorý si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k oprávnenému, ktorú mu ukladá právoplatný a vykonateľný rozsudok. Právny zástupca oprávneného ďalej uviedol, že do 24.03.2020 si povinný svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému plnil v súdom určenej výške 380,00 eur mesačne, avšak nie včas tak, ako mu ukladá vykonateľný exekučný titul, t.j. do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, ale platby výživného povinný realizoval na základe vlastného uváženia a pravidelne bol s úhradou výživného na oprávneného v omeškaní. K vyjadreniu priložil doklad o úhrade výživného povinným. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu povinný začal s úhradou výživného riadne a včas až po začatí exekučného konania, t. j. riadne uhradil výživné na oprávneného v mesiaci júl 2020 (výživné na august 2020) a v mesiaci august 2020 (výživné na september 2020). Ďalej uviedol, že vzhľadom na túto skutočnosť, najmä na skutočnosť, že vedenie exekúcie motivuje povinného na úhradu výživného v zmysle vykonateľného exekučného titulu riadne a včas, matka oprávneného nesúhlasí so zastavením exekúcie a navrhuje, aby exekúcia i napriek úhrade zameškaného výživného zo strany povinného pokračovala tak, aby bola zabezpečená riadna a včasná úhrada výživného na oprávneného. K návrhu povinného, aby bola matka oprávneného zaviazaná k úhrade trov exekúcie, matka oprávneného prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, odkazuje na v súčasnosti neexistujúce zákonné ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré bolo zrušené zákonom č. 2/2017 Z .z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Okrem uvedeného právny zástupca opätovne poukázal na to, že začatie exekučného konania vyvolal sám povinný, ktorý neplnil, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul a pokiaľ by si povinný riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť k oprávnenému, matka oprávneného by neiniciovala začatie exekučného konania. Záverom právny zástupca uviedol, že zaviazanie matky oprávneného k úhrade trov exekúcie z dôvodu, že povinný dobrovoľne splnil vymáhaný nárok pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, avšak po splatnosti jednotlivých splátok výživného, a to dokonca v priebehu exekučného konania, či samotnej exekúcie, by zasiahlo do majetkovej sféry matky oprávneného a v konečnom dôsledku i oprávneného, a bolo by v rozpore s účelom samotného exekučného konania. Vzhľadom na uvedené matka oprávneného navrhuje, aby súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že tento zamietne a prizná matke oprávneného náhradu trov exekučného konania, resp. pre prípad, ak by súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel, navrhuje matka oprávneného, aby súd návrh povinného, ktorým navrhuje, aby matka oprávneného znášala trovy exekúcie, zamietol.
6. Poverený súdny exekútor vo svojom podaní, ktorým predložil návrh na zastavenie exekúcie súdu, oznámil súdu dátum prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie povinným, dátum podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu a dátum jeho doručenia exekútorskému úradu. Zároveň uviedol, že oprávnený doručil svoje vyjadrenie v zmysle ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku v lehote poskytnutej mu súdnym exekútorom. 7. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku „exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok“.
15. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
16. Podľa § 57 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
17. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu nesplnil. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.04.2019. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu oprávneného mesačne sumou 380,00 eur, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode, ktorú sumu je povinný zasielať k rukám matky oprávneného vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že posledná platba povinného na výživu oprávneného pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie bola povinným uhradená dňa 24.03.2020, a teda ku dňu
podania návrhu na exekúciu (16.06.2020) bol povinný v omeškaní so zaplatením výživného splatného v mesiacoch apríl, máj a jún 2020 vo výške spolu 1 140,00 eur. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
18. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol v exekučnom titule poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Exekučný súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s obsahom priložených listín, na ktoré sa povinný vo svojom návrhu na zastavenie odvolával, ako aj s vyjadrením oprávneného s prílohami. Súd zistil, že povinný po začatí exekučného konania, ktoré sa začalo podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 16.06.2020, poukázal na účet matky oprávneného dňa 24.06.2020 sumu 1 140,00 eur predstavujúcu sumu zameškaného výživného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, a dňa 13.07.2020 sumu 380,00 eur predstavujúcu sumu výživného splatného v mesiaci júl 2020. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že dňa 24.06.2020 uhradil sumu 1 145,00 eur a dňa 13.07.2020 sumu 385,00 eur, súd mal za preukázané, že uhradené boli len sumy 1 140,00 eur a 380,00 eur, pričom suma 5,00 eur bola pri každej z uskutočnených platieb povinnému účtovaná ako bankový poplatok za zrealizovanie vkladu na účet, ako na to poukázal aj právny zástupca oprávneného v podanom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že suma zameškaného výživného bola povinným uhradená až po uplynutí súdom určenej lehoty na zaplatenie, to znamená po nadobudnutí splatnosti výživného, ktoré sa stalo splatným v mesiaci apríl, máj a jún 2020.
20. Keďže k zániku vymáhaného nároku spočívajúceho v zameškanom výživnom došlo až počas prebiehajúceho exekučného konania, nejde o dôvod na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko toto konanie je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekučného konania splnené všetky zákonné predpoklady. Úhrada vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom by bola dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie len v prípade, ak by k tejto úhrade došlo najneskôr v deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Tvrdenie povinného, že k úhrade pohľadávky došlo pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, je z uvedeného dôvodu irelevantné.
21. Na základe vyššie uvedeného má súd za preukázané, že v danom prípade došlo k splneniu dlhu až po začatí exekučného konania, a teda ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 16.06.2020 nárok oprávneného nepochybne existoval a oprávnený mal právo podať návrh na vykonanie exekúcie, následkom čoho oprávnenému vznikli aj počiatočné trovy exekúcie vo výške 100,27 eur, na ktorých vymoženie poveril súd súdneho exekútora v poverení na vykonanie exekúcie, a ktoré povinný do dnešného dňa neuhradil, preto je ďalšia exekúcia na ich vymoženie opodstatnená. Súd zároveň povinnému dáva do pozornosti ustanovenie § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého zaplatenie zameškaného výživného vrátane trov oprávneného a exekútora môže byť za splnenia zákonných podmienok dôvodom pre odklad exekúcie, pokiaľ oň povinný súdneho exekútora požiada. Riadne plnenie bežného výživného počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov môže byť následne dôvodom na zastavenie takto odloženej exekúcie súdnym exekútorom v zmysle § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Keďže povinný splnenie podmienok, ktoré predpokladajú uvedené ustanovenia Exekučného poriadku nepreukázal, má súd za to, že exekúcia na vymáhanie bežného výživného, ako aj trov exekúcie, je naďalej dôvodná.
22. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
23. Trovy exekučného konania upravuje šiesta časť Exekučného poriadku v ustanoveniach § 195 a nasledujúcich. Z dôvodu tejto komplexnej úpravy súd nemôže prihliadať na právnu úpravu zrušeného ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 pojednávajúceho o nároku exekútora na náhradu trov konania, ktorého výkladom sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 876/2016 z 13.12.2016, na ktoré poukazuje povinný v návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže exekučné konanie sa začalo dôvodne, a nedošlo ani k úhrade pohľadávky oprávneného pred začatím exekúcie, vznikol súdnemu exekútorovi nárok na trovy, pričom vznik nároku na trovy exekútora nemožno v žiadnom prípade pričítať oprávnenému, ako to požaduje povinný v návrhu na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
28. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
29. Oprávnený si prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie ako výdavky na zastupovanie. Na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 49,60 eur (1 polovičný úkon vo výške 30,71 eur + režijný paušál za rok 2020 vo výške 10,62 eur + DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.