Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24Csp/214/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o. so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, proti žalovanému: M. A., nar. X.X.XXXX, bytom v H., I. XXX/XX, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, o zaplatenie 161,28 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.7.2020 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 161,28 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 29.12.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti so žalobcom, uzatvoril dňa 30.1.2014 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 900,- eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach po 32,32 eur do celkovej sumy pôžičky 1.551,36 eur. Do dňa podania žaloby žalovaný zaplatil spolu 1.387,44 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca listom zo dňa 26.10.2017 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote 30 dní a zároveň ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade aspoň najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, preto žalobca dňa 19.12.2017 úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 23.12.2017. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje 161,28 eur.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.11.2020 (č.l. 62) uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje za nedôvodný pre neprimeranosť dohody o výške odplaty za poskytnutie úveru. Dňa 4.4.2014 malo dôjsť medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej mala ročná úroková sadzba dosahovať mieru 32 % ročne a hodnota RPMN 34,28 %. V čase uzavretia predmetnej zmluvy priemerná výška úrokovej miery na finančnom trhu za podobné úverové produkty dosahovala mieru 14,70 % ročne a priemerná hodnota RPMN 15,76 %. S poukazom na ust. a ust. nar. vl. SR č. je zrejmé, že dohodu o výške úrokovej sadzby za poskytnutie predmetného úveru v miere 32 % ročne a RPMN 34,28 % je potrebné považovať za dohodu výrazne odporujúcu zákonu, na základe čoho dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je neplatná. Žalovaný mal za to, že dohodu o výške odplaty za poskytnutie úveru nie

je možné odčleniť od ostatného obsahu úverovej zmluvy a preto, ak je dohoda o výške odplaty neplatná pre jej priamy rozpor so zákonom, potom v zmysle ust. sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon - zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca ďalej má za to, že úverovú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú, tiež s poukazom na to, že žalobca mal predmetnú úverovú zmluvu uzatvárať prostredníctvom svojho zástupcu, teda nie priamo svojim štatutárnym zástupcom a v takom prípade mal konajúci zástupca k zmluve na preukázanie jeho oprávnenia uzatvoriť zmluvu, pripojiť aj dohodu o plnomocenstve. Takáto dohoda o plnomocenstve nebola súčasťou zmluvnej dokumentácie, na základe čoho nepovažuje úverovú zmluvu za platne uzavretú, resp. podpísanú oprávnenou - konajúcou osobou. Žalobca ďalej poukázal na to, že v úverovej zmluve chýbajú zákonné náležitosti a preto je potrebné ju považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, a to údaj o druhu spotrebiteľského úveru podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, riadne označenie veriteľa podľa ust. cit. zákona, údaj o dobe trvania zmluvy podľa ust. cit. zák., termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa cit. zák. a správnu hodnotu RPMN. Preto je úver podľa ust. a cit. zák. bezúročný a bez poplatkov. Podľa žalovaného v zmluve uvedená hodnota RPMN 32 % je nesprávne vypočítaná, pretože podľa jeho výpočtu je RPMN 34,28 % a správna suma celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tak dosahuje sumu 1.551,36 eur. Vzhľadom na to, že predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú, pričom na základe neplatnej zmluvy žalovaný prijal od žalobcu istinu úveru, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého sa žalobca mohol domáhať v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. K čerpaniu istiny úveru zo strany žalovaného došlo dňa 30.1.2014, teda v tento deň došlo k poslednému bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Od nasledujúceho dňa si žalobca mohol svoj nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde. K podaniu žaloby na súde došlo až dňa 28.7.2020, teda je zrejmé, že predmetný nárok žalobcu je potrebné považovať za premlčaný v celom rozsahu, keďže premlčacia doba žalobcovi uplynula najneskôr dňa 30.1.2017. Na základe uvedeného preto žalovaný vzniesol námietku premlčania. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2020 (č.l. 82) uviedol, že podľa jeho názoru úroková sadzba je v zmluve zreteľne vyjadrená. Úrokovú sadzbu ako aj zmluvu treba posudzovať podľa právneho predpisu platného a účinného v čase podpisu zmluvy. Kritériá, ktoré majú význam pri určení podstatného prevýšenia odplaty, sú výška poskytnutých prostriedkov, či ide o záväzok zabezpečený a obdobie, na ktoré sa peňažné prostriedky poskytujú. Pri judikatúre možno pri tomto termíne (podstatného prevýšenia) vysledovať hranicu max. 20 %. Z uvedeného dôvodu nepovažuje dohodnutú výšku úrokov v rozpore s ust. , nakoľko zmluva bola uzatvorená pred 1.6.2014 a preto je podľa žalobcu bez právneho významu skúmanie odplaty za poskytnutú pôžičku. K tvrdeniu o neplatnosti zmluvy a údajnej absencii zmluvných podmienok žalobca uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. K chýbajúcej náležitosti ohľadom nedostatku rozpisu splátok odkázal na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k existencii náležitosti podľa zák. o spotrebiteľských úveroch, poukázal na rozsudok súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, v ktorom sa uvádza, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, a nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou definovať dátumy týchto splátok. V zmluve je uvedené, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 48 mesiacov pripadal na dátum 20.1.2018. Vo vzťahu k námietke premlčania je žalobca toho názoru, že nedošlo k premlčaniu jeho nároku, tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby. Pričom pri premlčaní vychádzal z ust. v spojení s ust. a poznamenal, že ak sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát splátkou zročnou dňa 20.8.2017, žalobca by nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát aj súdne uplatniť najskôr 21.11.2017, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky. Od tohto momentu je tak možné počítať plynutie trojročnej premlčacej doby.

Na základe uvedeného žalobca navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Podľa ust. , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Na základe cit. ustanovenia súd dňa 11.12.2020 verejne vyhlásil vo veci tento rozsudok.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 30.1.2014 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 900,- eur pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 32 % a RPMN 32 %. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkom 1.507,68 eur v 48 mesačných splátkach po 31,41 eur (splátky spolu s poistením boli vo výške 32,32 eur) pri termíne konečnej splatnosti v januári 2018 (č.l. 10). Podľa prehľadu splátok a úhrad prvá splátka bola splatná dňa 20.2.2014 a žalovaný v období od 7.3.2014 do 19.10.2017 zaplatil 42 splátok v celkovej výške 1.357,44 eur (splatných bolo 44 splátok vo výške 1.422,08 eur) a dňa 13.7.2018 zaplatil ďalších 30,- eur, spolu 1.387,44 eur (č.l. 14). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.10.2017 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 96,96 eur do 5.12.2017 s upozornením, že ak do uvedeného dátumu nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2017 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť (č.l. 13). Výzva bola žalovanému doručená dňa 2.11.2017 (č.l. 14). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.12.2017 oznámil žalovanému zosplatnenie pôžičky (č.l. 13).

6. Podľa ust. - 4 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke, t.j. k 30.1.2014), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa ust. , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

8. Podľa ust. a , dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

9. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 30.1.2014 uzavretá Zmluva o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 900,- eur pri dohodnutých ročných úrokoch vo výške 32 % a RPMN 32 %. Žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť v 48 mesačných splátkach po 31,41 eur (s poistením vo výške 32,32 eur), pri splatnosti v poradí prvej splátky dňa 20.2.2014 a poslednej splátky dňa 20.1.2018. Spolu sa zaviazal vrátiť 1.507,68 eur. Keďže si žalovaný neplnil svoje povinnosti podľa uzavretej zmluvy, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 19.12.2017. Žalobca dlh vyčíslil vo výške 161,28 eur.

Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že pôžička bola poskytnutá za dohodnuté úroky vo výške 32 % ročne. Podľa zistenia súdu banky v SR poskytovali v januári 2014 úvery za priemerné ročné úrokové miery 14,70 %. Úroky dohodnuté medzi stranami sporu súd považoval za neprimerane vysoké, v rozpore s dobrými mravmi, preto v súlade s ust. považoval v tejto časti zmluvu o pôžičke za absolútne neplatnú a pôžičku za bezúročnú. Z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 900,- eur, z ktorej žalovaný vrátil 1.387,44 eur, teda viac ako bola samotná pôžička, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a vzhľadom na to, že žalovaný si uplatnil nárok na náhradu, súd úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.