Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Pc-26-2018.pdf
PDF · 98.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2Pc/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci navrhovateľky maloletej S. T., D.. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, Hraničná 667/13, Poprad, dieťa matky R. T., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. M. XXX/XX, Z. A., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené H. L., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, G. - Z. Ť., o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Konanie o určenie otcovstva k maloletej S. T. D.. XX.X.XXXX zastavuje.
II. Zveruje maloletú S. T.Ú. D.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej S. T. D.. XX.X.XXXX výživným vo výške 120,- Eur mesačne, počnúc od 16.11.2015 do 31.12.2017 a výživným vo výške 150,- Eur mesačne počnúc od 1.1.2018, ktoré výživné je povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred.
IV. Dlžné výživné zo strany otca pre maloletú za obdobie od 16.11.2015 do 30.11.2020 vo výške 8.310,- Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletej v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Styk otca s maloletou S. súd neupravuje.
VI. V prevyšujúcej časti súd návrh matky maloletej zamieta.
VII. Štát má voči otcovi maloletej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.11.2018 bol na tunajšom súde podaný návrh zo matky maloletej S. T., ktorým sa domáhala určenia, že biologickým otcom maloletej dcéry S. je H. L.. Zároveň bol podaný návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, aby maloletá S. bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej vo výške 150,- Eur mesačne počnúc od narodenia dieťaťa. V návrhu uviedla, že s označeným otcom dieťaťa sa zoznámila prostredníctvom internetu v roku 2014. V čase od novembra 2014 do januára 2015 chodil k nej, kedy dochádzalo medzi nimi k nechráneným pohlavným stykom. Koncom decembra 2014 otehotnela. Keď to oznámila partnerovi potešil sa a odišiel za prácou do zahraničia zarobiť peniaze na ich spoločný život. Po mesiaci resp. dvoch sa s ňou prestal kontaktovať. Následne povedal, že dieťa nie je jeho. Narodenie dcéry mu oznámila sms správou, na ktorú nereagoval. Po dvoch mesiacoch sa ozval, že chce byť s ňou a dieťaťom. Následne
sa už neozval, dieťa vôbec nevidel. S dcérou žije v domácnosti svojej matky. Je nezamestnaná, nemá príjem. Okrem S. inú vyživovaciu povinnosť nemá.
2. Matkou označený otec maloletej H. L. sa písomne k návrhu nevyjadril, hoci bol k tomu vyzvaný uznesením sp. zn. 2P/26/2018-8 zo dňa 21.11.2018, ktoré mu bolo doručené dňa 2.3.2019.
3. Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletej S. T., správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov u maloletej, správami Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, Okresného riaditeľstva PZ v Košice, Okresný dopravný inšpektorát, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Daňového úradu Košice, spoločnosti EUROCAST Košice, s.r.o., lekárskym potvrdením a zistil tento skutkový stav:
4. Maloletá S. T. sa narodila dňa XX.X.XXXX z matky R. T., narodenej XX.X.XXXX. Otec maloletej v rodnom liste dieťaťa nie je uvedený. Za otca dieťaťa matka označila H. L., narodeného XX.XX.XXXX, zo strany ktorého otcovstvo k dieťaťu uznané nebolo.
5. Podľa zhodnej výpovede matky maloletej a ňou označeného otca dieťaťa, sa spoločne stretávali a mali nechránený pohlavný styk. Matkou označený otec H. L. teda nepoprel nechránené pohlavné styky v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa s matkou, avšak uviedol, že matka dieťaťa mala priateľa v ČR a nie je zrejme, či dieťa je jeho.
6. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie analýza DNA. Podľa záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX bolo zistené, že pri porovnaní genetických znakov maloletého dieťaťa a pravdepodobného otca H. L. bola zistená zhoda vo všetkých 15-tich testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletej S. T. potvrdené.
7. Podľa správy súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča maloletá S. býva so svojou matkou v 3-izbovom byte spolu so starou matkou, dospelým bratom matky a jej manželom. Matka s dieťaťom majú svoju vlastnú izbu. Na spoločnú domácnosť prispieva matka sumou 120,- eur mesačne.
8. Podľa predloženého potvrdenia zo dňa 8.9.2020 vydaného lekárkou maloletej S., maloletá je opakovane chorá, vyžaduje zvýšenú starostlivosť, opakované kontroly, zvýšené náklady na lieky. Maloletá S. od roku 2018 navštevuje materskú škôlku, kde sa uhrádza 6,- Eur mesačne školné, 22,40 Eur mesačne stravné. Okrem toho polročne sa uhrádza 13,- Eur ako poplatok ZRPŠ a 5,- Eur na hygienické potreby.
9. Matka dieťaťa uviedla, že dcéra má oslabenú imunitu, je často chorá a preto užíva vitamíny, na ktoré dopláca cca 15,- Eur mesačne. Okrem S. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od 5.9.2020 je vydatá za M. F., ktorý je zamestnaný s príjmom cca 1 400,- Eur mesačne.
10. Matka maloletej bola v dobe od 31.10.2018 do 31.1.2019 a od 3.5.2020 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 12.9.2018 do 31.12.2018 bola matka dieťaťa zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce s dohodnutou odmenou 2,80 Eur na hodinu. Od 1.2.2019 do 31.12.2019 bola zamestnaná na dobu určitú s dohodnutou mzdou 520,- Eur mesačne. Podľa oznámenia zamestnávateľa v čase od 1.2.2019 do 22.42019 mala čistý príjem vo výške 1 247,58 Eur. Od 3.5.2019 do 2.5.2020 bola opäť zamestnaná len na dobu určitú s dohodnutou mzdou 520,- Eur mesačne. Od 25.10.2019 do 2.5.2020 bola práceneschopná. Od 14.9.2020 má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s dohodnutou odmenou 3,40 Eur na hodinu. V mesiaci september 2019 mala matka čistý príjem vo výške 103,06 Eur.
11. Matkou označený otec maloletej uviedol, že v rokoch 2015 až 2017 pracoval v zahraničí v príjmom cca 1 200,- libier mesačne. V roku 2018 pracoval ako živnostník, kedy podľa jeho vyjadrenia v podstate nemal žiaden príjem. Od 3.4.2019 je zamestnaný s príjmom cca 1 200,- Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorej príjmom je len rodičovský príspevok. Spoločne zabezpečujú starostlivosť o syna H. L., narodeného XX.X.XXXX. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Vlastní motorové vozidlo zn. Audi, ktoré bolo zakúpené v roku 2019 ako staršie vozidlo. Vozidlo bolo zakúpené za celkovú sumu
8 588 Eur, z ktorej časť vo výške 3 588,- Eur bola uhradená pri podpise zmluvy a zvyšná časť bola zaplatená prostredníctvom úveru..
12. Matkou označený otec maloletej v období od 1.9.2015 doposiaľ nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 3.4.2019 je zamestnaný v spoločnosti EUROCAST Košice, s.r.o.. V období od apríla 2019 do decembra 2019 bol jeho čistý priemerný mesačný príjem vo výške 1 224,39 Eur a od januára 2020 do septembra 2020 jeho čistý mesačný príjem bol 1 234,06 Eur. Podľa oznámenia zamestnávateľa má daňový bonus na syna H. L., narodeného XX.X.XXXX.
13. Podľa správy Daňového úradu Košice daňový úrad neeviduje daňové priznanie z príjmov fyzickej osoby H. L. za zdaňovacie obdobia 2015 až 2018. Za rok 2019 menovaný podal daňové priznanie, v ktorom uviedol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 14 403,50 Eur, základ dane vo výške 12 473,70 Eur, daň vo výške 1 621,90 Eur.
14. Matkou označený otec maloletej nie je vlastníkom resp. spoluvlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnych územiach patriacich do pôsobnosti katastrálneho odboru Okresného úradu Košice.
15. Podľa správy OR PZ v Košiciach, okresný dopravný inšpektorát domnelý otec maloletej je držiteľom motorového vozidla zn. AUDI A4 AVANT od 17.12.2019.
16. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.
17. Podľa § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
18. Podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
19. V priebehu konania došlo k určeniu otcovstva k maloletej S. T. súhlasným vyhlásením rodičov tým, že matkou označený otec dieťaťa uznal svoje otcovstvo k maloletej. Súd preto v zmysle citovaného ustanovenia § 109 Civilného mimosporového poriadku konanie o určenie otcovstva zastavil.
20. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
29. Rodičia maloletej S. nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o maloletú od jej narodenia zabezpečuje matka. Prešetrením pomerov u maloletej neboli zistené v starostlivosti matky o dieťa žiadne nedostatky. Matka sa o dieťa vzorné stará, má na starostlivosť o maloletú vytvorené vhodné podmienky. Otec maloletú od jej narodenia nenavštevoval, doposiaľ ju nevidel, nie je medzi nimi vytvorený žiaden vzťah. Preto súd maloletú S.F. zveril do osobnej starostlivosti matky.
30. Zákonnými kritériami určenia rozsahu výživného sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa nepatrí len výživa, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace so vzdelaním dieťaťa, rozvojom jeho záujmov. Odôvodnené potreby sú tak závislé predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu.
31. Maloletá S. je v predškolskom veku. Od narodenia bola v celodennej starostlivosti matky a predškolské zariadenie navštevuje od 1.1.2018, čím sa zvýšili výdavky v súvislosti s úhradou poplatkov v materskej škôlke, ale nepochybne aj v súvislosti so zakupovaním oblečenia pre dieťa. Maloletá má oslabenú imunitu, býva častejšie chorá. V súvislosti s jej zdravotným stavom sú teda taktiež zvýšené výdavky.
32. Okrem odôvodnených potrieb dieťaťa súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
33. Matka má vyživovaciu povinnosť len maloletej S.. S dcérou a manželom žije v spoločnej domácnosti u svojej matky. U matky maloletej, okrem uvedených skutočností súd prihliadol aj na to, že vzhľadom na vek maloletej sa podieľa na uspokojovaní odôvodnených potrieb dieťaťa hlavne osobnou starostlivosťou, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine
34. Otec maloletej je riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1 234,06 Eur. Príjem otca v období rokov 2015 až 2017 bol cca 1 200 libier mesačne. Príjem otca v období roku 2018 v konaní nebol preukázaný. V uvedenom období bol však držiteľom živnostenského oprávnenia a bolo na otcovi, aby aj za uvedené obdobie svoj príjem preukázal. Súd má preto za to, že aj v uvedenom období možno vychádzať z príjmu otca ako za predchádzajúce obdobie,. Je tiež zrejme, že otec mal úspory, keďže ešte koncom roka 2019 mal k dispozícii pomerne vysokú sumu, ktorú uhradil ako časť kúpnej ceny za motorové vozidlo.
35. Okrem maloletej S. má otec dieťaťa vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu a to synovi H. ktorý je v predškolskom veku a v celodennej starostlivosti partnerky otca.
36. Súd vzal pri určení výživného do úvahy, že okrem ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a nákladov na bývanie má otec dieťaťa všeobecne výdavky v súvislosti so zabezpečením stravy, ošatenia. Takéto výdavky má však aj matka maloletého.
37. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30 % priemerného čistého mesačného príjmu. Súd však samozrejme musí zohľadniť aj okolnosti konkrétnej veci, v tomto prípade najmä to, že otec okrem maloletej S. má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu.
38. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd zo strany otca pre maloletú určil výživné v sume 120,- Eur mesačne počnúc od 16.11.2015 do 31.12.2017, čo predstavuje len cca 10 % z jeho vtedajšieho príjmu a vo výške 150,- Eur mesačne počnúc od 1.1.2018 t.j. od doby kedy maloletá začala navštevovať predškolské zariadenie, čo je dôvodom zvýšenia výživného od uvedeného dňa, do budúcna. Uvedené výživné predstavuje cca 12 % z príjmu otca dieťaťa, avšak ako bolo uvedené súd zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca.
39. V časti určenia výživného pre maloletú S. za obdobie od jej narodenia t.j. od 16.9.2015 do 16.11.2015 súd návrh zamietol poukazujúc na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine s tým, že návrh na začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 16.11.2018 a preto výživné mohlo byť priznané len od uvedeného dňa.
40. Výživné pre maloletú súd určil od 16.11.2015 t.j. tri roky spätne od podania návrhu, keďže od narodenia maloletej do rozhodnutia súdu otec na výživu dieťaťa ničím neprispieval. Vzhľadom k tomu súd rozhodol aj o dlžnom výživnom zo strany otca pre maloletú za obdobie od 6.11.2015 do 30.11.2020, ktoré vypočítal nasledovne:
- pomerná časť za mesiac november 2015 t.j. 120,- Eur delene 30 dní krát 15 dní t.j. 60,- Eur,
- mesiace december 2015 až december 2017 vrátane t.j. 25 mesiacov krát 120,- Eur t.j. 3 000,- Eur,
- mesiace január 2018 až november 2020 vrátane t.j. 35 mesiacov krát 150,- Eur t.j. 5 250,- Eur, t.j. dlžné výživné spolu 8 310,- Eur (60,- Eur plus 3 000,- Eur plus 5 250,- Eur).
41. Podľa § 232 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
42. Vzhľadom na výšku určeného výživného, ako aj výšku dlžného výživného súd zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné v dlhšej ako 3 dňovej lehote na plnenie a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v ktorej lehote má otec dostatok času zaobstarať si tieto finančné prostriedky. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlžného výživného súd prihliadol na to, že matka musela potreby maloletej uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu výživného, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletej.
43. Súd neupravil styk otca s maloletou S. z dôvodu, že rodičia maloletej navrhli tento styk neupravovať.
44. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
45. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
46. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. O trovách konania súd nerozhodoval poukazujúc na ustanovenie § 57 Civilného mimosporového poriadku. V konaní vznikli trovy štátu úhradou znalečného. K úhrade týchto trov v plnom rozsahu súd poukazujúc otca dieťaťa a to aj z dôvodu, že znalecké dokazovanie bolo vykonané na základe jeho návrhu. Matku k úhrade trov štátu súd nezaviazal poukazujúc na to, že od začiatku tvrdila že otcom maloletej je ňou označený muž, ktoré tvrdenie bolo znaleckým posudkom len potvrdené. O výške trov bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.