Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-5C/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou, v spore žalobkyne F.. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, F. W., právne zastúpenej Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom Zakvášov 1519/55, Považská Bystrica proti žalovaným 1/ Mesto Považská Bystrica, so sídlom Centrum 2/3, Považská Bystrica, IČO: 00 317 667, 2/ Mestská dopravná spoločnosť, a.s. Považská Bystrica, skrátene MDS a.s. Považská Bystrica, so sídlom Za Orlovským mostom 300, Považská Bystrica, IČO: 36 611 131, obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, o určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

I/ Súd konanie v časti o určenie, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. F. W., evidovaných na LV č. XXXX, a to parc. KNC č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2223 m2, parc. KNC č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2 a parc. KNC č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2, z a s t a v u j e .

II/ Súd žalobu v časti o určenie, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom účelovej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. KNC č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2223 m2, parc. KNC č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2 a parc. KNC č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2, evidovaných na LV č. XXXX k. ú. F. W., z a m i e t a .

III/ Žalovaný 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom účelovej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemkoch KNC parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2223 m2, KNC parc. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2, KNC parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. F. W. a určenia, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom pozemku KNC parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2223 m2, KNC parc. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2, KNC parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. F. W.. V žalobe uviedla, že dňa 11.12.2018 žalovaný 1/ ako predávajúci a žalovaný 2/ ako kupujúci uzatvorili Kúpnu zmluvu č. 438/2018 OdNsM, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností v katastrálnom území Považská Bystrica, a to pozemkov KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, zapísaných na LV XXXX, za kúpnu cenu vo výške 28,30 eur/m2, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č. 42/2018, vyhotoveným znalcom Ing. Bohuslavom Lučivjanským. Prevod nehnuteľností sa uskutočnil na podklade Uznesenia mestského zastupiteľstva č. 103/2018 zo dňa 20.08.2018, ktorým toto určilo rekonštrukciu autobusového nástupišťa, ktorou sa zabezpečí plynulosť a bezpečnosť dopravy a cestujúcich, za dôvod

hodný osobitného zreteľa v zmysle o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len ako zákon o majetku obcí) pre prevod vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného 1/, nachádzajúceho sa v k. ú. Považská Bystrica, a to parc. KNC č. XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, zapísané na LV č. XXXX, v prospech žalovaného 2/ a následne tento prevod ako dôvod hodný osobitného zreteľa schválilo. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor, na základe rozhodnutia o povolení vkladu č. V-142/2019 zo dňa 15.03.2019. Zo znaleckého posudku je podľa žalobkyne zrejmé, že predmetom ocenenia boli iba pozemky. Súčasne zo znaleckého posudku podľa žalobkyne jednoznačne vyplýva, že na pozemku sa nachádzajú komunikácie, ktoré sa v zmysle hmotného práva považujú za samostatné veci. Žalobkyňa mala za to, že nebol daný dôvod hodný osobitného zreteľa pre prevod pozemkov. Uviedla, že v roku 2009 Mesto Považská Bystrica predalo občianskemu združeniu PRIMA ŠPORT, o. z. parcelu KNC č. XXXX/XXX, zameranú geometrickým plánom ako prístupovú cestu z pozemku parcely KNC č. XXXX/XXX na parcelu KNC č. XXXX/XXX (ktorej prevod mesto schválilo napadnutým uznesením). Parcela KNC č. XXX/XXX umožňuje vlastníkovi parcely KNC č. XXXX/XXX prístup k hlavnej prístupovej komunikácii. Mesto Považská Bystrica ako stavebný úrad zároveň ešte pred prevodom pozemkov vydal v prospech pôvodného vlastníka parcely KNC č. XXXX/XXX územné rozhodnutie o umiestení viacúčelovej haly na parcele KNC č. XXXX/XXX, ku ktorej mal byť zabezpečený prístup práve cez parcelu KNC č. XXXX/XXX k parcele KNC č. XXXX/XXX až po hlavnú cestu na Ul. športovcov. Zároveň mestské zastupiteľstvo svojím uznesením č. 46/2005-5b zo dňa 03.11.2016, ktoré doteraz nebolo zrušené, schválilo vecné bremeno cez parcelu KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, v prospech občianskeho združenia PRIMA ŠPORT, so sídlom Tatranská 298, Považská Bystrica, na právo prechodu a parkovania k areálu PRIMA ŠPORT, Považská Bystrica. Vecné bremeno sa vzťahovalo na časť parcely č. XXXX/ XXX, ktorá zodpovedá parcele KNC č. XXXX/XXX a ktorá bola využívaná ako pozemná komunikácia pre prístup a parkovisko k areálu športovísk, vo vlastníctve občianskeho združenia a ako prístup k parcele KNC č. XXXX/XXX. Okrem uvedeného vecného bremena existuje k parcele KNC č. XXXX/XXX vecné bremeno v prospech vlastníka parcely KNC č. XXXX/XXX, ktoré spočíva v práve prechodu a uloženia inžinierskych sietí, a je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Parcela KNC č. XXXX/XXX teda podľa žalobkyne vždy slúžila ako prístupová komunikácia k športoviskám. Hoci občianske združenie PRIMA ŠPORT má ku svojim nehnuteľnostiam samostatný prístup, tento prístup neumožňuje údržbu tenisových kurtov. Prístup ku kurtom nachádzajúcim sa na pri hranici pozemku KNC č. XXXX/XXX je možný výlučne pre peších, pretože medzi tenisovým kurtom v časti parcely XXXX/XXX, kde sa nachádza tribúna je priestor len v rozsahu cca 1,5 m, preto tento prístup neumožňuje vlastníkovi prístup k ostatným kurtom a prejazd motorovým vozidlom na prevoz antuky. Zároveň občianske združenie nemá žiadny iný prístup k pozemku parcele KNC č. XXXX/XXX ako cez parcelu KNC č. XXXX/XXX. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že nebola naplnená dikcia zákona o majetku obcí, vo vzťahu k špecifickým miestnym podmienka, ani vo vzťahu k tomu, že by sa jednalo o pozemky, ktoré mesto nevyužíva a sú nepotrebné. Ďalej žalobkyňa uviedla, že vlastníctvo k predmetným pozemkom, inžinierskym sieťam a všetkým ostatným súčastiam autobusového nástupišťa nadobudol žalovaný 1/ na základe delimitačného protokolu a na základe Hospodárskej zmluvy č. ÚP 433/83, ktorá tvorí súčasť zbierky listín Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor. Uviedla, že podľa vyjadrenia žalovaného 1/ predmetom prevodu neboli spevnené plochy (cestná komunikácia), nachádzajúce sa na prevádzaných pozemkoch, s odôvodnením, že nie je ich vlastníkom a ani nikdy nebolo. Žalobkyňa usudzovala, že na prevádzaných pozemkoch sa nachádza cestná účelová komunikácia, ktorá má charakter stavby ako samostatnej veci. Žalobkyňa poukázala aj na znalecký posudok č. 360/2019 znalca Ing. Jána Eliáša, podľa ktorého táto komunikácia nemala povrch spevnený len kamennou drťou alebo len slabou vrstvou asfaltu na pôvodný rastlý terén, čo by sa mohlo považovať za súčasť pozemku. Vzhľadom na prenášanie zaťaženia od ťažkej dopravy - autobusy, nákladné vozidlá iných organizácií a športovísk slúžiacich širokej verejnosti, ale aj pre ich údržbu a prípadnú investičnú výstavbu musela byť komunikácia vybudovaná v parametroch mestskej komunikácie (hlavne hrúbka podkladných a obrusných vrstiev), aby bolo možné prenášať zaťaženie a zemné teleso. Táto komunikácia má tak parametre stavby a preto ju nemožno považovať za súčasť pozemku. Že sa jedná o pozemnú komunikáciu, ktorá podľa parametrov a doterajšieho spôsobu využívania vykazuje charakter miestnej komunikácie, svedčí podľa žalobkyne aj stanovisko dopravného inšpektorátu Považská Bystrica zo dňa 05.12.2019, ktoré je súčasťou znaleckého posudku. Keďže sa v danom prípade jedná o samostatnú stavbu, hoci sa v zmysle stavebného zákona nezapisuje do katastra nehnuteľností, ide podľa žalobkyne o vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom právnych vzťahov. Žalobkyňa poukázala na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej je účelová komunikácia samostatnou vecou. Žalobkyňa poukázala aj na to, že žalovaný 1/ ako stavebný úrad na základe oznámenia k ohláseniu stavebných úprav č. SP/2029/2017/6237/TF-10 zo dňa 07.03.2017 povolil stavebníkovi žalovanému

2/ rekonštrukciu krytu poškodenej vozovky a rekonštrukciu obslužných komunikácií na parcelách KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX. Zároveň žalovaný 1/ ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy o prevode dotknutých pozemkov uzatvoril s žalovaným 2/ nájomnú zmluvu za účelom rekonštrukcie vozovky. Z uvedeného teda podľa žalobkyne vyplýva, že žalovaný 1/ robil právne úkony vo vzťahu k inžinierskej stavbe ako k samostatnej veci, ale túto vec ako samostatný predmet vlastníckeho práva nikdy na žalovaného 2/ nepreviedol. Keďže inžinierska stavba, nachádzajúca sa na prevádzaných pozemkoch, nie je súčasťou prevádzaných pozemkov ale samostatnou vecou, ktorej prevod nebol predmetom schvaľovacieho procesu a ani predmetom kúpnej zmluvy, žalobkyňa tvrdila, že v danom prípade nebola splnená dikcia zákona čo do odôvodnenia osobitného zreteľa, a teda že obsah kúpnej zmluvy nie je v zhode s obsahom uznesenia t. j. s účelom prevodu. Vzhľadom na vyššie popísané, možno podľa žalobkyne konštatovať, že osobitný zreteľ tak, ako je uvedený v uznesení je neurčitý, a preto ako keby ani uvedený nebol. Žalobkyňa tak uzavrela, že prevod predmetných pozemkov sa uskutočnil na základe nezákonného uznesenia mestského zastupiteľstva. Prevod mal byť vykonaný iným zákonným spôsobom, pretože týmto spôsobom prevodu došlo k obchádzaniu zákona. Žalobkyňa k žalobe priložila Kúpnu zmluvu č. 438/2018 OdNsM, Uznesenia prijaté Mestským zastupiteľstvom v Považskej Bystrici dňa 20.08.2018, znalecký posudok č. 42/2018 vypracovaný znalcom Ing. Bohuslavom Lučivjanským, LV č. XXXX, XXXX a Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným 1/ a Centrom mladých olympionikov zo dňa 13.08.2009.

2. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že ju považujú za nedôvodnú a že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby, resp. že v predmetom prípade nie sú splnené podmienky na podanie predmetnej žaloby. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že žalovaný 1/ pri prevode dotknutých nehnuteľností postupoval podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, pričom splnil všetky zákonné predpoklady pre realizáciu dotknutého prevodu, ktorú skutočnosť konštatovali a osvedčili Okresná prokuratúra Považská Bystrica (č. Pd24/19/3306-12 zo dňa 22.02.2019), Krajská prokuratúra Trenčín (č. Kd 101/19/3300-2 zo dňa 14.05.2019) a aj Okresný súd Považská Bystrica z rozsudku zo dňa 13.11.2019, č. k. - 148. Prevod nehnuteľností sa tak podľa žalovaných 1/ a 2/ realizoval legálnym a legitímnym postupom podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, a teda iným spôsobom, ktorý zákon o majetku obcí pripúšťa. V predmetnom prípade preto nie je splnená zákonná podmienka pre aplikáciu § 9b zákona o majetku obcí. Nie je tak daná vecná legitimácia žalobkyne pre podanie dotknutej žaloby. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, že účelová komunikácia je samostatnou vecou, žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že súdna prax zatiaľ v tejto otázke nie je jednotná, pričom nevylučuje ani jeden z možných výkladov. Posúdenie predmetnej otázky bude spravidla závisieť aj od individuálnych okolností konkrétneho prípadu. Žalovaní 1/ a 2/ konštatovali, že dôvodom hodným osobitného zreteľa bol v danom prípade účel rekonštrukcie autobusového nástupišťa v rámci zabezpečenia plynulosti a bezpečnosti dopravy a cestujúcich v danej lokalite, pričom je podľa žalovaných 1/ a 2/ zrejmé, že rekonštrukcia tento účel naplnila. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali na skutočnosť, že účelová komunikácia, nachádzajúca sa na pozemkoch KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Y. XXXX/ XXX, v súčasnosti neexistuje, nakoľko v rámci rekonštrukcie bola táto rekonštrukciou dotknutá. Žaloba a petit sú tak nevykonateľné. Záverom žalovaní 1/ a 2/ vzniesli námietku litispendencie v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. (v tom čase konanie ešte nebolo právoplatne skončené - poznámka súdu). Ustanovenie § 9b zákona o majetku obcí totižto podľa žalovaných 1/ a 2/ ponúka fyzickej osobe dve alternatívy v podobe žaloby o neplatnosť právneho úkonu a žaloby o určenie vlastníckeho práva. Podľa žalovaných 1/ a 2/ je predmetné zákonné ustanovenie potrebné vykladať tak, že fyzická osoba má možnosť zvoliť si medzi uvedenými alternatívami, pričom ak si zvolí jednu z nich, vylučuje to možnosť podať druhú z nich. Uvedené je podľa žalovaných 1/ a 2/ dané preto, že v rámci predmetných konaní sú riešené právne vzťahy rovnakého skutkového charakteru. Žalovaní 1/ a 2/ k žalobe priložili Upovedomenie Okresnej prokuratúry Považská Bystrica o spôsobe vybavenia podnetu, prezenčnú listinu zo zasadania Mestského zastupiteľstva v Považskej Bystrici konaného 20.08.2018, Uznesenia prijaté Mestským zastupiteľstvom v Považskej Bystrici dňa 20.08.2018, zápisnicu zo zasadania Mestského zastupiteľstva v Považskej Bystrici dňa 20.08.2018, záznam o hlasovaní poslancov na zasadnutí Mestského zastupiteľstva dňa 20.08.2018, materiály na rokovanie Mestského zastupiteľstva v Považskej Bystrici k bodu Hospodárenie a nakladanie s majetkom Mesta Považská Bystrica a list Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 14.05.2019.

3. Žalobkyňa v replike zopakovala svoje tvrdenia zo žaloby. Zároveň priznala, že je pravdou, že okresná a krajská prokuratúra v oznámeniach (Pd24/293306-12 a Kd101/19/3300-2) vyslovila právny názor, že žalovaný 1/ uskutočnil prevod v súlade so zákonom o majetku obcí a teda z procesného

hľadiska žalovaný 1/ postupoval v súlade s ustanovením § 9 ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, keď prevod majetku bol schválený dvojtretinovou väčšinou všetkých poslancov, osobitný zreteľ bol zdôvodnený, zámer previesť majetok bol zverejnený najmenej 15 dní pred schválením prevodu na úradnej tabuli obce, tzn. prevod z formálneho hľadiska napĺňa dikciu zákona. Žiadny orgán sa však podľa žalobkyne nezaoberal tým, že obsah uznesenia musí byť v zhode s obsahom a účelom zmluvy. Podľa žalobkyne mestské zastupiteľstvo schválilo prevod pozemkov bez stavby nachádzajúcej sa na nej, pričom ako dôvod prevodu uviedlo rekonštrukciu stavieb na ňom, čo je v príkrom rozpore s cieľom sledovaným zákonodarcom. Žalovaný 1/ tak podľa žalobkyne nikdy nepreviedol spevnené plochy ani stavbu autobusového nástupišťa, ktoré sa nachádzajú na prevádzaných pozemkoch. Predmetom prevodu boli vždy iba pozemky. Nakoľko na dotknutých pozemkoch boli vykonané stavebné úpravy, na ktoré postačovalo iba ohlásenie stavebnému úradu, nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalovaných, že stavba na pozemkoch parcelách KNC č. XXXX/XXX, XXX, XXX neexistuje, z dôvodu že táto bola rekonštrukciou dotknutá. Spevnené plochy vrátane cestnej komunikácie existujú, hoci pôvodná cestná komunikácia bola čiastočne zmenená t.j. nedošlo k zániku cestnej komunikácie. Záverom žalobkyňa uviedla, že v danom prípade sa nejedná o prekážku litispendencie z dôvodu, že nie je daná totožnosť sporu. Pri posudzovaní totožnosti predmetu sporového konania sa berú do úvahy dva aspekty, na základe ktorých dochádza k individualizácii predmetu sporového konania, a to 1/ žalobný návrh či petit, 2/ skutkový základ, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. Žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. namietala neplatnosť zmluvy, čo je určenie právnej skutočnosti. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáha určenia, či tu právo je alebo nie je resp. určenia vlastníckeho práva nielen k prevádzaným pozemkom ale aj k cestnej komunikácii nachádzajúcej sa na nej.

4. Žalovaní 1/ a 2/ v duplike zotrvali na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe.

5. Na pojednávaní žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 360/2019 Ing. Jána Eliáša, znalecký posudok č. 018/2020 znaleckej organizácie PBT, s.r.o. a žiadala, aby súd zabezpečil hospodársku zmluvu č. ÚP 433/83, ktorá tvorí súčasť zbierky listín Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor, vrátane delimitačného protokolu, na základe ktorých mesto Považská Bystrica nadobudlo stavbu autobusového nástupišťa s pozemkami.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. , znaleckých posudkov č. 42/2018, vypracovaného znalcom Ing. Bohuslavom Lučivjanským a č. 360/2019, vypracovaného znalcom Ing. Jánom Eliášom a listín: prezenčnej listiny, zápisnice, záznamu o hlasovaní poslancov, materiálov na rokovanie k bodu Hospodárenie a nakladanie s majetkom Mesta Považská Bystrica a prijatých uznesení (všetky tieto listiny súvisia s zasadaním Mestského zastupiteľstva Považská Bystrica dňa 20.08.2018), LV č. XXXX, XXXX, Kúpnej zmluvy č. 438/2018 OdNsM, Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a Centrom mladých olympionikov zo dňa 13.08.2009, Upovedomenia Okresnej prokuratúry Považská Bystrica o spôsobe vybavenia podnetu a listu Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 14.05.2019.

7. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením znaleckého posudku č. 018/2020, vypracovaného znaleckou organizáciou PBT, s.r.o. a nevykonal zabezpečenie listín: hospodárskej zmluvy č. ÚP 433/83, ktorá tvorí súčasť zbierky listín Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor a delimitačného protokolu. Nevykonanie resp. nezabezpečenie dôkazov bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa bola povinná (v zmysle zásady koncentrácie konania) uplatniť prostriedky procesného útoku včas, t. j. v danom prípade pred pojednávaním vo veci. Žalobkyňa však navrhla vykonanie resp. zabezpečenie týchto dôkazov až na pojednávaní, čo znemožnilo súdu a žalovaným 1/ a 2/ včas sa oboznámiť s týmito predloženými resp. navrhnutými dôkazmi. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neuviedla a nepreukázala, že tieto návrhy na vykonanie resp. zabezpečenie dôkazov nemohla uplatniť včas alebo iné dôvody, pre ktoré by súd mal a mohol omeškanie žalobkyne ospravedlniť a na dôkazy prihliadnuť. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu na vykonanie resp. zabezpečenie dôkazov, toto by malo s určitosťou za následok odročenie pojednávania a nehospodárne predlžovanie súdneho konania.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že Mestské zastupiteľstvo Mesta Považská Bystrica Uznesením č. 103/2018 zo dňa 20.08.2018 určilo rekonštrukciu autobusového nástupišťa, ktorou sa zabezpečí plynulosť a bezpečnosť dopravy a cestujúcich, za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí pre prevod

vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného 1/, nachádzajúceho sa v k. ú. F. W., a to parc. KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, všetky zapísané na LV č. XXXX, v prospech žalovaného 2/. Zároveň Mestské zastupiteľstvo na tomto svojom zasadnutí Uznesením č. 103/2018 zo dňa 20.08.2018 schválilo podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, z dôvodu hodného osobitného zreteľa, prevod vlastníctva nehnuteľného majetku žalovaného 1/, nachádzajúceho sa v k. ú. Považská Bystrica, a to parc. KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, všetky zapísané na LV č. XXXX, v prospech žalovaného 2/ za cenu 67.240,80 eur, určenú na základe znaleckého posudku č. 42/2018, vypracovaného znalcom Ing. Bohuslavom Lučivjanským. Bolo preukázané a nesporné, že dňa 11.12.2018 bola medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva č. 438/2018 OdNsM, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v k. ú. F. W., a to parc. KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, všetky zapísané na LV č. XXXX za kúpnu cenu stanovenú znaleckým posudkom Ing. Bohuslava Lučivjanského vo výške 67.240,80 eur. K vkladu vlastníckeho práva žalovaného 2/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. F. W., a to parc. KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, došlo rozhodnutím Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálneho odboru č. V-142/2019 dňa 15.03.2019.

9. Z Upovedomenia Okresnej prokuratúry Považská Bystrica o spôsobe vybavenia podnetu a listu Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 14.05.2019 súd zistil, že zo dňa 20.08.2018 sa zaoberala Okresná prokuratúra Považská Bystrica pod sp. zn. PD 24/19/3306 dňa 22.02.2019, ktorá podnet odložila bez prijatia niektorého z prokurátorských opatrení. Nezákonnosť predmetného uznesenia bola preskúmavaná aj Krajskou prokuratúrou v Trenčíne č. KD 101/19/3300-2 zo dňa 14.05.2019 s tým, že Krajská prokuratúra Trenčín konštatovala, že po preskúmaní predloženého opakovaného podnetu, ako i administratívneho spisu Mesta Považská Bystrica vzťahujúceho sa k namietanému prevodu majetku mesta, bol podnet odložený bez prijatia niektorého z prokurátorských opatrení. Konštatuje, že postupom Mesta Považská Bystrica nebol v tomto konkrétnom prípade porušený zákon o majetku obcí a zákonné podmienky uvedené v zákona o majetku obcí boli splnené. Zámer previesť majetok bol Mestom Považská Bystrica vopred zverejnený a po uplynutí 15-dňovej lehoty od zverejnenia zámeru prevodu označeného majetku Mestské zastupiteľstvo v Považskej Bystrici dňa 20.08.2018 uznesením č. 103/2018 odsúhlasilo spôsob prevodu vlastníctva pozemkov z dôvodu hodného osobitného zreteľa v intenciách Zásad hospodárenia s majetkom mesta Považská Bystrica a tým istým uznesením následne schválilo aj prevod predmetných pozemkov v prospech spoločnosti Mestská dopravná spoločnosť a.s. Považská Bystrica. Uznesenie bolo schválené trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov v zmysle zákona o majetku obcí ako dôvod hodný osobitného zreteľa.

10. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. mal súd za preukázané, že v uvedenom konaní sa žalobkyňa voči tým istým žalovaným 1/ a 2/ domáhala, aby súd určil neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy č. 438/2018 OdNsM zo dňa 11.12.2018, uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností - parciel KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Y. XXXX/XXX. Uvedené žiadala žalobkyňa na tom skutkovom základe, že predmetný prevod sa uskutočnil v rozpore s ustanovením § 9a zákona o majetku obcí, keďže nebol daný dôvod hodný osobitného zreteľa. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.11.2019, č. k. - 148, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.09.2020, č. k. - 266, tak, že žaloba bola zamietnutá. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku okrem iného skonštatoval, že žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci, ktorá prevod majetku realizovala, bola aktívne legitimovaná vo veci podania žaloby o neplatnosť predmetného právneho úkonu a nakoľko právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu vyplýva z osobitného predpisu ( zákona o majetku obci), žalobkyňa mala v zmysle naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu. Krajský súd uviedol, že nie je porušením zákona o majetku obcí a nie je v rozpore so zásadami hospodárenia s majetkom obce prevod majetku uskutočnený v posudzovanom prípade, keďže o prevode majetku mesta z dôvodu hodného osobitného rozhodlo mestské zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, za prijatie hlasovali všetci prítomní poslanci, prevod bol odôvodnený rekonštrukciou autobusového nástupišťa v rámci zabezpečenia plynulosti a bezpečnosti dopravy a cestujúcich v dane lokalite, tento dôvod nie je spochybnený a sama žalobkyňa potvrdzuje, že autobusové nástupište si vyžadovalo rekonštrukciu. Odvolací súd poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou nedomáha určenia vlastníckeho práva k “spevneným plochám”, ale domáhala sa určenia neplatnosti právneho úkonu. Predmetom právneho úkonu, ktorý bol žalobou spochybnený, tak bol

prevod nehnuteľností označených v kúpnej zmluve. Pokiaľ v kúpnej zmluve sú označené nehnuteľnosti, s ktorými žalovaný 1/ bol oprávnený nakladať a tieto previesť na žalovaného 2/, nemožno tento právny úkon považovať za neplatný z dôvodu, že predmetom prevodu mali byť aj iné samostatné veci, vlastnícky patriace žalovanému 1/. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobkyne, že predmet prevodu nie je v súlade s uznesením mestského zastupiteľstva a je v rozpore s obsahom kúpnej zmluvy.

11. Sporným medzi stranami bolo, či bol prevod majetku - parc. KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX - zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ realizovaný v súlade so zákonom o majetku obcí, či sú splnené podmienky na podanie žaloby podľa § 9b zákona o majetku obcí, či spor medzi sporovými stranami nebol už právoplatne rozhodnutý v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , či účelové komunikácie, ktoré sa pred rekonštrukciou autobusového nástupišťa nachádzali na parc. KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, boli stavbami a samostatnou vecou podľa predpisov občianskeho práva a či bol obsah a účel kúpnej zmluvy č. 438/2018 OdNsM zo dňa 11.12.2018 súladný s obsahom uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Považská Bystrica zo dňa 20.08.2018.

12. Podľa § 9a ods. 1 zákona o majetku obcí, ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať a) na základe obchodnej verejnej súťaže, b) dobrovoľnou dražbou (ďalej len „dražba“) alebo c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a to pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby,

14. Podľa § 9b zákona o majetku obcí, (1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. (2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.

15. Podľa a (ďalej len ako ), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa , žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

17. Podľa a , (1) Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. (3) Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

18. Podľa a , (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

19. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

20. Na pojednávaní dňa 10.12.2020 žalobkyňa navrhla kvantitatívnu zmenu žaloby tak, že súd pripustí doplnenie žalobného návrhu o určenie, že žalovaný l/ je výlučným vlastníkom stavby autobusového nástupišťa, ktoré pozostáva najmä zo stavby nástupišťa l/, 2/, 3/ na pozemku KNC XXXX/XXX, prepojenia týchto nástupíšť s budovou autobusovej stanice a spevnených plôch komunikácii tak, ako sú definované v predloženom znaleckom posudku.

21. Predmetom konania do navrhnutia zmeny žaloby bolo určenie vlastníctva k pozemkom parc. KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Y. XXXX/XXX a určenie vlastníctva k účelovej komunikácii na týchto pozemkoch. Zmenou navrhované určenie vlastníckeho práva sa týka ďalších stavieb, postavených na inom pozemku. Vlastnícke právo k týmto stavbám nebolo (ani okrajovo) predmetom doposiaľ realizovaných písomných podaní sporových strán. Ohľadne vlastníckeho práva k týmto stavbám neboli navrhnuté žiadne dôkazy. Znalecký posudok, ktorý mal vymedzovať tieto stavby bol predložený až súčasne so zmenou žaloby a súd naň (z dôvodu koncentrácie konania) neprihliadol. Uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 10.12.2020, za prítomnosti všetkých strán, resp. právnych zástupcov strán sporu, súd navrhovanú zmenu žaloby nepripustil, nakoľko výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Pripustením zmeny žaloby by bolo nutné vykonať komplexné dokazovanie ohľadne navrhovaného určenia, čo je nehospodárne a bránilo by rýchlemu prejednaniu pôvodne žiadaného žalobného návrhu.

22. Keďže súd navrhovanú zmenu žaloby nepripustil, pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe.

23. Súd prioritne posudzoval, či sú pre konanie splnené procesné podmienky, a síce, či konaniu nebráni prekážka právoplatne skončenej veci, ktorou je konanie vedené na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. .

24. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o rovnaký predmet konania a vec sa týka tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. ).

25. Z odbornej literatúry vyplýva, že predmetom konania je konkrétny procesný nárok sporovej strany. Procesný nárok tvoria dve kľúčové zložky: tou prvou je vecné odôvodnenie nároku, ktoré spočíva v substancovaní konkrétnych skutkových okolností, z ktorých sporová strana odvodzuje porušenie alebo ohrozenie svojho subjektívneho práva a druhou zložkou procesného nároku je žalobná žiadosť, ktorá je sústredená v tzv. petite žaloby, ktorý tvorí návrh na konkrétnu procesnú ochranu subjektívneho práva sporovej strany (ŠTEVČEK, M. - FICOVÁ, S. a kol. . Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2016, s. 49).

26. V konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. sa tá istá žalobkyňa voči tým istým žalovaným 1/ a 2/ domáhala, aby súd určil neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy č. 438/2018 OdNsM zo dňa 11.12.2018, uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností - parciel KNC č. XXXX/XXX, XXXX/ XXX a XXXX/XXX. Uvedené žiadala žalobkyňa na tom skutkovom základe, že predmetný prevod sa uskutočnil v rozpore s ustanovením § 9a zákona o majetku obcí, keď nebol daný dôvod hodný osobitného zreteľa.

27. V súčasnom konaní sa žalobkyňa domáha dvoch určení. Prvým sa žalobkyňa domáha určenia, že žalovaný 1/ je vlastníkom pozemkov - parciel KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Y. XXXX/XXX. Vo vzťahu k pozemkom žalobkyňa svoj nárok zakladá na nezákonnosti prevodu pozemkov parciel KNC č. XXXX/ XXX, XXXX/XXX Y. XXXX/XXX zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, keď predmetný prevod sa uskutočnil v rozpore s ustanovením § 9a zákona o majetku obcí, nakoľko nebol daný dôvod hodný osobitného zreteľa. Porovnaním skutkových tvrdení žalobkyne v oboch ňou iniciovaných súdnych konaniach je možné dôjsť len k tomu záveru, že oba konania sú založené na tom istom skutkovom základe, ktorým je tvrdenie žalobkyne o nezákonnosti prevodu pozemkov - parciel KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Y. XXXX/XXX zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, keď tento prevod bol v rozpore s ustanovením § 9a zákona o majetku obcí, nakoľko nebol daný dôvod hodný osobitného zreteľa.

28. Striktným porovnaním žalobných návrhov možno dôjsť k záveru o ich rozdielnosti. Žalobkyňa sa v prvom konaní domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu a v druhom konaní sa domáha určenia vlastníckeho práva žalovaného 1/. Hoci žalobkyňa v konaniach adresovala súdu rozdielny žalobný návrh, v oboch prípadoch ide o určenie, ktoré vyplýva zo zistenia protizákonnosti prevodu majetku žalovaného 1/ ako obce do vlastníctva žalovaného 2/ ako tretej osoby.

29. Celkové vymedzenie procesného nároku žalobkyne v konaniach je tak nasledovné: V prvom konaní: keďže bol protizákonne (pre absenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa) uskutočnený prevod majetku obce na tretiu osobu, je dôvodné po zistení protizákonnosti prevodu určiť neplatnosť právneho úkonu. V druhom konaní: keďže bol protizákonne (pre absenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa) uskutočnený prevod majetku obce na tretiu osobu, je dôvodné po zistení protizákonnosti prevodu určiť vlastníctvo obce.

30. Takéto porovnanie jasne evokuje totožnosť procesných nárokov, ktoré sú založené na rovnakom skutkovom základe vymedzenom žalobkyňou a rovnako požadovanej právnej ochrane, spočívajúcej v posúdení a konštatovaní protizákonnosti prevodu. Rozdielnosť žiadaného určenia nemá na uvedené žiaden vplyv. Žalobkyňa si podľa § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí mohla zvoliť, či má súd po zistení protizákonnosti prevodu majetku žalovaného 1/ ako obce do vlastníctva žalovaného 2/ ako tretej osoby určiť neplatnosť právneho úkonu alebo priamo určiť vlastnícke právo žalovaného 1/ (obce). Keďže zákon dáva žalobkyni na výber, čoho sa svojou žalobou bude domáhať, tento výber ju zaväzuje a uplatnením žalobnej žiadosti o určenie neplatnosti právneho úkonu je znemožnená možnosť výberu uplatnenia žalobnej žiadosti o určenie práva.

31. V časti o určenie vlastníckeho práva žalovaného 1/ k pozemkom parciel KNC č. XXXX/XXX, XXXX/ XXX Y. XXXX/XXX tak už bola vec právoplatne rozhodnutá, preto súd konanie v tejto časti zastavil, nakoľko absencia procesnej podmienky je neodstrániteľná.

32. Ďalej sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný 1/ je vlastníkom účelovej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemkoch parcely KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Y. XXXX/XXX. Tohto určenia sa žalobkyňa domáhala na tom základe, že účelová komunikácia má charakter stavby, je samostatnou vecou a nemožno ju považovať za súčasť pozemku. Účelová komunikácia tak nebola podľa žalobkyne predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy č. 438/2018 OdNsM zo dňa 11.12.2018, uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim.

33. V tejto časti sa tak žalobkyňa nedomáhala určenia vlastníctva, ktoré určenie predpokladá osobitný predpis - § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí. Žalobkyňa totižto netvrdí, ako to predpokladá toto ustanovenie, že bol uskutočnený prevod tohto majetku a tento prevod je neplatný. Žalobkyňa tvrdí, že tento majetok obce nebol prevedený na tretiu osobu, nakoľko na jeho prevedenie by musel byť ako predmet kúpnej zmluvy presne vymedzený. V tejto časti žaloby tak nejde o vec, ktorá bola rozhodnutá v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. . Ide o inú vec, ktorá je vedená síce medzi tými istými sporovými stranami ale na inom skutkovom základe. V tejto časti tak zastavenie konania neprichádza do úvahy.

34. Keďže nejde o určenie, ktoré by bolo predpokladané osobitným predpisom, súd žalobu v tejto časti posúdil ako žalobu podľa . Žalobkyňa teda musí preukázať naliehavý právny záujem, keďže osobitný predpis neoprávňuje žalobkyňu na podanie takejto žaloby. Právny záujem pre podanie určovacej žaloby má subjekt, pre ktorý by dané určenie malo priaznivý dopad na jeho právne postavenie.

35. Súd po oboznámení sa so žalobou a s listinnými dôkazmi dospel jednoznačne k záveru, že žalobkyňa nemá právny záujem na požadovanom určení, nakoľko určením vlastníckeho práva žalovaného 1/ k účelovej komunikácii na pozemkoch parcely KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Y. XXXX/XXX by nedošlo k zmene právneho postavenia žalobkyne. Preto súd žalobu v časti o určenie, že žalovaný 1/ je vlastníkom účelovej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemkoch parcely KNC č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Y. XXXX/ XXX, zamietol.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa a ods. 1 . Žalobkyňa v časti zavinila zastavenie konania (res iudicata) a v časti bola neúspešná, keď súd žalobu v časti zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni, ktorý im súd priznal v rozsahu 100 % O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník s poukazom na .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak žalovaný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže žalobca podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).