Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-169-2020.pdf
PDF · 76.21 KB
Case nature
Subarea
27P/169/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. Š.Á., F.. XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: L. J., F.. XX.XX.XXXX, T. I. E. XXXX/XX, T., zastúpená advokátkou Mgr. Erikou Sojkovou, so sídlom Rybničná 40, Bratislava a otca: D. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.12.2020 zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 16.09.2019, doručeným súdu dňa 20.09.2019 domáhal rozhodnutia, ktorým súd zverí maloletú L. Š., F.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, zaviaže otca povinnosťou platiť na dcéru výživné vo výške 100 € mesačne, upraví styk otca s dcérou v zmysle návrhu s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Návrh dôvodil tým, že maloletá L. sa narodila z nemanželského vzťahu L. J., F.. XX.XX.XXXX a D. Š., F.. XX.XX.XXXX. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do roku 2012. Od uvedeného obdobia sa otec s dcérou stretáva každý párny týždeň v roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s čím matka súhlasí. Problém vzniká v období prázdnin a sviatkov, kedy má problém s matkou maloletej sa dohodnúť. Konanie prebieha pred tunajším súdom pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX a nie je doposiaľ právoplatne skončené.
2. Návrhom zo dňa 09.12.2020 sa matka domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť otcovi povinnosť predbežne platiť výživné na maloletú L. vo výške 200 € mesačne. Matka potvrdila, že otec platí na dcéru výživné vo výške 100 € mesačne, táto suma však vonkoncom nepostačuje na krytie najnákladnejších potrieb dieťaťa. Otec je pritom riadne zamestnaný, jeho mesačný zárobok predstavuje 1 501,18 €, má síce ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére D. Š., F.. XX.XX.XXXX avšak matka dieťaťa a terajšia manželka otca nastúpila po rodičovskej dovolenke opätovne do zamestnania. Maloletá L. má zníženú imunitu, často je chorá preto sa matka nemôže zamestnať v trvalom pracovnom pomere. Jej jediným zdrojom príjmu sú príjmy z príležitostných brigád vo výške 100 € - 200 € mesačne. Výdaje na maloletú L. matka vyčíslila sumou 420 €, ktorá suma pozostávajúca z nasledovných položiek: strava - 150 €, kozmetika a drogéria - 50 €, obuv a oblečenie - 80 €, škola - 40 €, lieky, vitamíny, zdravotná starostlivosť - 40 €, cestovné výdavky - 10 €, voľnočasové aktivity - 50 €. Matka má ďalšie výdaje na dcéru, pretože ju sprevádza na liečebné pobyty, ktoré dieťa absolvuje z dôvodu zníženej imunity. Jeden pobyt na liečení matku stojí 800 €.
3. Matka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doložila do spisu potvrdenie, že maloletá L. Š.O., F.. XX.XX.XXXX absolvovala kúpeľnú liečbu v kúpeľoch A. v období od 15.07.2020 do 06.08.2020. Cena pobytu predstavovala 827,40 €. Podľa potvrdenia s neurčitým označením
zamestnávateľa matky "H." bez podpisu a pečiatky zamestnávateľa mala matka na základe dohody o vykonaní práce v mesiaci november 2020 príjem 69,28 € netto.
4. Podľa §1 Civilného mimosporového poriadku, podľa tohto zákona súdy prejedávanú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 365 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné , len čo bolo vyhotovené. 5. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
6. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
7. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie nedôkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Návrh matky, hoci zastúpenej advokátkou, súd vyhodnotil ako nedôvodný, nedoložený potrebnými listinnými dôkazmi, ktoré by potrebu neodkladnej úpravy zdôvodňovali. Pri neodkladnom opatrení súd nemusí dodržať formálny postup určený pre dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, táto povinnosť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia prechádza na navrhovateľa. Matka ako navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení nedoložila do spisu žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že práve pre zdravotné problémy dcéry sa nemôže zamestnať, nedoložila ani lekárske správy dieťaťa, z ktorých by boli zrejmé zdravotné ťažkosti maloletej, ako často
je matka na OČR s maloletou. Matka doložila iba potvrdenie o absolvovaní kúpeľnej liečby maloletou L. a potvrdenie, že za mesiac november 2020 mala príjem 63,18 €. Matka nedoložila dohodu o vykonaní práce, potvrdenie o priemernej výške príjmu, ani listinné doklady preukazujúce mesačné platby spojené so starostlivosťou o dcéru. Bez týchto podstatných dokladov súd nemôže posúdiť, či nevyhnutá, potrebná a primeraná výška výživného je práve 200 €, tak ako ju matka žiada, keď otec výživné platí vo výške 100 € mesačne, čo medzi rodičmi nebolo sporné. Samotná matka od roku 2012 až doposiaľ nepodala návrh na určenie výživného, čo súd považuje vzhľadom na jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní, ktoré začalo na návrh otca, za nepochopiteľné. Ak matka považuje výživné vo výške 100 € za "žalostne nízke a absolútne nedostačuje pre školopovinné dieťa, žijúce v Bratislave a s častými zdravotnými problémami" kladie súd otázku, z akých finančných prostriedkov hradí potom potreby maloletej, ktoré vyčíslila sumou 420 €, keď sama deklaruje príjem 100 € - 200 € mesačne.
9. Neodkladným opatrením sa určuje výživné v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady a zistené skutočnosti nemal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca, ktorú si otec de facto plní vo výške 100 € mesačne a túto sumu považoval súd za primeranú pre potreby 7- ročného dieťaťa, keď táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletej. Bude vecou dokazovania vo veci samej zistiť aktuálny skutkový stav, schopnosť, či neschopnosť matky zabezpečiť si vlastný zdroj príjmu, jej odôvodnené potreby, zdravotný stav dieťaťa ako aj osobné a majetkové pomery oboch rodičov.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.