Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Cob-111-2020.pdf
PDF · 103.16 KB
Case nature
Subarea
21Cob/111/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobcov: 1/ SAJVA, spol. s.r.o., Niklova 3663/12, Sereď, IČO: 36 232 831, zastúpenej advokátom: JUDr. Martin Hudák, Hálkova 32, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 2/ D. R., nar. XX. E. XXXX, G. XX/XX, J., proti žalovanej: SIMONT, s.r.o., Siladice 233, IČO: 36 220 728, o určenie vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 5. februára 2020 č. k. 28Cb/3/2020-130, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Žalovaný má zakázané nakladať s nehnuteľnosťami v okrese: Galanta, obec: J., katastrálne územie: J., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok registra KN „C“, parcela č. 3663/92, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 202 m2, spoluvlastnícky podiel: 1/1, zapísané na LV č. XXXX ako stavba - sklad, bez súpisného čísla, stojaci na parcela č. 3663/192 a parcele č. 3663/191, spoluvlastnícky podiel: 1230/1665, zapísané na LV č. XXXX ako pozemok registra KN „C“, parcela č. 3086/8, druh pozemku: ostatná plocha, výmera 64 m2, pozemok registra KN „C“, parcela č. 3241/6, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 68 m2, pozemok registra KN „C“, parcela č. 3284/4, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 64 m2, pozemok registra KN „C“, parcela č. 3577/10, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 357 m2, pozemok registra KN „C“, parcela č. 3577/11, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 46 m2, pozemok registra KN „C“, parcela č. 3613/10, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 2.641 m2, pozemok registra KN „C“, parcela č. 3614/708, druh pozemku: orná pôda, výmera 55 m2, pozemok registra KN „C“, parcela č. 3614/709, druh pozemku: orná pôda, výmera 440 m2, pozemok registra KN „C“, parcela č. 3616/15, druh pozemku: lesný pozemok, výmera 48 m2,spoluvlastnícky podiel: 1/1, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; II. vo zvyšnej časti (o uloženie povinnosti nájomcovi platiť nájomné podľa nájomnej zmluvy do úschovy súdu do právoplatného skončenia súdneho konania) návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobcovia sa žalobou vo veci samej domáhajú určenia, že žalobkyňa 1/ je vlastníčkou vyššie špecifikovaných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. J. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Uviedli, že dňa 10.10.2019 žalobkyňa 1/ ako predávajúca, za ktorú konal konateľ Ing. Richard Šarvaic (ďalej aj „druhý konateľ“) a žalovaná ako kupujúca uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj predmetných nehnuteľností. Kúpnu zmluvu považujú za absolútne neplatnú v zmysle § 39 zákona č. 140/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi (kúpna cena bola dohodnutá v sume 7.000 eur, pričom hodnota nehnuteľností je cca 555.000 eur). Medzi nehnuteľnosťami je aj sklad, ktorý je prenajatý na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 052014 z 1.10.2014 spoločnosti V-ALFATEC, spol. s r.o. (za nájomné vo výške 4.663,20 eur mesačne). Sklad je zároveň založený v prospech leasingovej spoločnosti. Sklad je tiež v podielovom spoluvlastníctve fyzickej osoby (E. J.). Vlastníkom nehnuteľností je v súčasnosti žalovaná. K predaju došlo bez súhlasu žalobcu 2/ (konateľ žalobkyne 1/), ktorý o predaji nebol informovaný, rovnako ako ani nájomca. O prevode nemala vedomosť ani leasingová spoločnosť, ani druhý spoluvlastník. Žalobcovia súčasne so žalobou podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd zakázal žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a aby nájomcovi uložil povinnosť platiť nájomné podľa nájomnej zmluvy do úschovy súdu do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Potrebu neodkladnej úpravy žalobcovia odôvodnili tým, že jediným zdrojom príjmu žalobkyne 1/ bolo nájomné za prenájom skladu, z ktorého príjmu splácala leasingové splátky. Novým prenajímateľom sa stala žalovaná, pričom stratou tohto príjmu hrozí žalobkyni 1/ porušenie povinností z leasingovej zmluvy, ktorá bude oprávnená od tejto odstúpiť a požadovať od žalobkyne 1/ zaplatenie náhrady škody, zmluvnej pokuty. V prípade nenariadenia neodkladného opatrenia v časti úhrady nájomného do súdnej úschovy, nebude vedieť žalobkyňa 1/ preukázať leasingovej spoločnosti reálnosť a existenciu finančných prostriedkov predstavujúcich nájom. Spoločnosť môže pristúpiť k výkonu záložného práva, k uplatneniu si zmluvných pokút, čo privedie žalobkyňu 1/ do likvidácie/konkurzu. Žalobcovia sa tiež domnievajú, že žalovaná musela mať vedomosť, že o predaji nehnuteľností neboli informované dotknuté osoby, a že nebol vyžiadaný súhlas vyššie uvedených osôb. Preto je tu obava, že žalovaná bude ďalej prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bez informovania kohokoľvek. K takémuto konaniu môže žalovaná pristúpiť veľmi rýchlo. Ak by sa však nehnuteľnosti dostali do vlastníctva ďalšej osoby, ktorá ak by kupovala nehnuteľnosti od žalovanej už za trhové ceny, mohla by byť dobromyseľná a žalobkyňa by sa aj v prípade úspechu v tomto konaní pravdepodobne nikdy k svojmu vlastníctvu nedostala. Súd prvej inštancie konštatoval, že v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobcovia žiadali, aby súd zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania vo veci samej, žalobcovia hodnoverne osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bolo dostatočne osvedčené, že došlo k prevodu vlastníckeho práva nehnuteľností zo žalobkyne 1/ na žalovanú, pričom žalobcovia kúpnu zmluvu spochybňujú. Dostatočne osvedčili predovšetkým skutočnosť, že došlo k predaju podstatne pod trhovú cenu, ako aj skutočnosť, že môže byť určité osobné prepojenie medzi druhým konateľom žalobkyne 1/ (Ing. Richard Šarvaic) a konateľom žalovanej, čo mohlo mať vplyv na uzavretie kúpnej zmluvy. Dokazovanie ohľadom platnosti, či neplatnosti samotnej kúpnej zmluvy a následne vlastníctva nehnuteľností bude predmetom konania vo veci samej. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu, nakoľko zo strany žalovanej by mohlo dôjsť k urýchlenému predaju nehnuteľností. V takom prípade by sa možnosť žalobcov na dosiahnutie nápravy ich porušených práv podstatne zhoršila, ak by samozrejme boli úspešní v tomto konaní. Súd prvej inštancie konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu je dôvodné, nevytvorí sa nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovanej, ani neprimeraná výhoda na strane žalobcov. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo I. výroku rozhodnutia (opatrením sa zabráni žalovanej scudziť, prípadne inak zaťažiť nehnuteľnosti a tak sťažiť žalobcom vymôcť svoje právo v prípade úspechu v tomto konaní). Čo sa týka návrhu žalobcov v časti uloženia povinnosti nájomcovi platiť nájomné podľa nájomnej zmluvy do úschovy súdu do právoplatného skončenia konania vo veci samej, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné návrh žalobcov zamietnuť, pretože nájomca nie je stranou v tomto konaní a žalobcovia ho za stranu ani neoznačili. Neodkladným opatrením totiž možno ukladať povinnosť zásadne len strane konania.
2. Proti tomuto uzneseniu (zjavne) vo vyhovujúcej časti podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie, alternatívne s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. V danej veci neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, tieto neboli súdom prvej inštancie náležite posúdené a vyhodnotené. Žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ žiadnym spôsobom nepreukázali naliehavý právny záujem na podanej žalobe (§ 137 CSP). Žalobca 2/ navyše nie je v konaní ani aktívne vecne legitimovaný. Pred nariadením neodkladného opatrenia je súd povinný posúdiť, či sú pre jeho nariadenie splnené podmienky (osvedčená existencia právneho vzťahu strán sporu, princíp opodstatnenosti, princíp efektívnosti, zákaz vytvorenia nenávratného stavu, princíp proporcionality a subsidiarity). Nariadeným neodkladným opatrením, ktorým sa žalovanej zakázalo nakladať s nehnuteľnosťami, došlo k neprimeranému zásahu do celej škály dispozičných práv žalovanej
ako vlastníka nehnuteľností. Z LV č. XXXX vyplýva i zápis poznámky č. 90/20, P213/2020. K tvrdeniu žalobcov a ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že žalovanej nič nebráni previesť nehnuteľnosti ďalej, uviedla, že zo žiadneho úkonu, prejavu vôle, či obchodného prejavu žalovanej nevyplýva, že by mala záujem, alebo že by plánovala, dokonca pripravovala predaj predmetných nehnuteľností. Teda tu nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Tvrdenia žalobcov o tom, že žalobkyňa 1/ predajom nehnuteľností prišla o jediný príjem, že jej hrozia zmluvné pokuty, nie sú preukázané a nie je možné nimi odôvodniť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná kupovala nehnuteľnosti ako potencionálnu investíciu. Sklad je zaťažený záložným právom, výkon ktorého možno bude žalovaná musieť strpieť, čo žalobcovia zrejme zámerne neuviedli. Žalobkyňa 1/ a žalovaná sa dohodli, že po určenú dobu bude všetok výnos z nájmu investičného skladu nechaný ako výnos žalobkyne 1/. Uvedená skutočnosť bola taktiež zamlčaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, nepresvedčivé. Súd prvej inštancie konštatoval, že bolo osvedčené, že nehnuteľnosti boli predané pod trhovú cenu, rovnako pokladal za osvedčené prepojenie konateľa žalobkyne 1/ s konateľom žalovanej a podľa názoru súdu by mohlo dôjsť k urýchlenému predaju nehnuteľností žalovanou. Žalovaná sa stala vlastníčkou v novembri 2019 a je vlastníčkou naďalej, nemá záujem nehnuteľnosti scudziť. Navyše dodala, že žalobca 2/ o prevode nehnuteľností a kúpnej cene vedel. K cene nehnuteľností uviedla, že žalobcami predložený znalecký posudok zohľadňuje cenu nehnuteľností bez zaťaženia záložným právom. O záveroch znalca má pochybnosť. Nie je pravdou, že táto bola len vo výške 7.000 eur. Zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť ochranu. Prepojenie konateľov nepopiera, odmieta tvrdenie o porušení predkupného práva. Následne sa podrobne vyjadrila k veci samej, najmä k tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy.
3. Žalobcovia 1/, 2/ pokladajú rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a odvolanie žalovanej za nedôvodné.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je vecne správne a keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, je potrebné ho zmeniť.
5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobcami navrhované neodkladné opatrenie (v napadnutej časti).
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
10. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
11. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie. Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval preukázanie splnenia zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanej zákazu nakladať s nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania vo veci samej, s poukazom na osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie mal za osvedčený prevod nehnuteľností pod trhovú cenu, osobné prepojenie medzi konateľom žalobkyne 1/ (Ing. Richard Šarvaic) a konateľom žalovanej. Konštatoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nakoľko zo strany žalovanej by mohlo dôjsť k ich urýchlenému predaju nehnuteľností.
13. Z obsahu spisu okrem iného vyplýva, že dňa 10.10.2019 žalobkyňa 1/ ako predávajúca, za ktorú konal konateľ Ing. Richard Šarvaic (pozn.: ďalším konateľom spoločnosti je žalobca 2/) a žalovaná ako kupujúca uzatvorili kúpnu zmluvu (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností. V zmysle čl. III, bod 3.1 zmluvy kúpna cena bola dohodnutá vo výške 7.000 eur s prípadnou úpravou v zmysle bodu 3.3. V zmysle čl. III, bod 3.3 zmluvy (dohoda o zvýšení kúpnej ceny) sa zmluvné strany dohodli, že ak nájomca skladu zaplatí kupujúcemu najneskôr do 1.3.2020 sumu minimálne vo výške 7.000 eur (ako platby nájomného), nemí sa výška kúpnej ceny na sumu 14.000 eur. V zmysle dohody ku kúpnej zmluve zo dňa 17.10.2019 predávajúcemu (t. j. žalobkyni 1/) patrí právo na poberanie nájomného od súčasného užívateľa (nájomcu), teda nájomca bude platiť všetku odplatu po dobu troch rokov priamo predávajúcemu. To isté sa dohodlo i v prípade zmeny nájomcu (ods. 4 písm. d/ dohody).
14. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
- navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
15. V prvom rade bolo potrebné zaoberať sa osvedčením dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo vzťahu k obom žalobcom samostatne. Je zrejmé, že už len samotné hodnoverné osvedčenie nároku žalobcu 2/ vo veci samej nebolo v predmetnej veci naplnené (miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo vzťahu k žalobcovi 2/ za daných skutkových tvrdení žalobcov a predložených listinných dôkazov, bola nižšia než pravdepodobnosť jej zamietnutia). Nie je totiž zrejmé, z čoho žalobca 2/ vyvodzuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v prospech žalobkyne 1/.
16. Odvolací ďalej k osvedčeniu potreby bezodkladnej úpravy pomerov uvádza nasledovné. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že dôvody v ňom uvádzané smerovali najmä k potrebe jeho nariadenia v časti o uloženie povinnosti nájomcovi platiť nájomné podľa nájomnej zmluvy do úschovy súdu do právoplatného skončenia súdneho konania, ktorá časť však bola právoplatne zamietnutá (odvolanie v tejto zamietajúcej časti nebolo podané). Odvolanie smeruje proti vyhovujúcej časti o uloženie povinnosti zákazu nakladať s nehnuteľnosťami s tým, že táto časť bola odôvodnená v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možným urýchleným prevodom na ďalšie osoby. Žalobcovia však neuviedli žiadne relevantné skutkové tvrdenia ohľadom reálnosti tohto kroku zo strany žalovanej (napr. inzercia na internete atď.). Žalobca musí totiž súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Nie je taktiež prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd apelovaním na závažnosť možných následkov. Zámeru predaja nehnuteľností žalovanou (ktorý z ničoho nevyplýva) navyše nesvedčí ani dohoda ku kúpnej zmluve zo dňa 17.10.2019 o tom, že nájomné po dobu troch rokov naďalej patrí predávajúcej (t. j. žalobkyni 1/).
17. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.
18. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili skutočnosti spĺňajúce atribút vysokej pravdepodobnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako jednej zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Len samotná úvaha o možnom prevode nehnuteľností na tretie osoby bez ďalšieho potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu neosvedčuje. Konštatovanie súdu prvej inštancie bolo v tomto smere nesprávne. Na uvedenom (pre účely osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov) nič nemení výška dohodnutej kúpnej ceny, ktorej primeranosť je medzi stranami sporná a ani prepojenie medzi druhým konateľom žalobkyne 1/ (Ing. Richard Šarvaic) a konateľom žalovanej, resp. vedomosť, či nevedomosť iných subjektov o prevode.
19. Dodáva sa, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Sporné vyššie uvedené otázky bude potrebné vyriešiť v sporovom konaní pri naplnení všetkých pravidiel civilného procesu, keďže v skrátenom konaní súd nemá priestor na bližšie preskúmanie predmetnej veci.
20. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobcu/žalobcov je povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.
21. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že nevyhnutné je vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia, ktorou by súd bez ďalšieho zakázal povinnej osobe „nakladať“ s vecou alebo právom, ktorý zákaz by mohol viesť k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby.
22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
23. Pre úplnosť sa uvádza, že doručené späťvzatie žaloby žalobkyňou 1/ (podpísané konateľom, ktorý žalobu nepodpísal, ale naopak v mene žalobkyne 1/ uzavrel spornú kúpnu zmluvu) nemalo vplyv na rozhodovanie odvolacieho súdu o podanom odvolaní proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. O tomto (späťvzatí) prináleží rozhodovať súdu prvej inštancie.
24. Z dôvodu, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení nepredstavuje konečné rozhodnutie, odvolací súd (tak ako ani súd prvej inštancie) nerozhodoval o trovách odvolacieho konania.
25. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.