Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-171-2020.pdf
PDF · 78.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/171/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: W. Y., A. V. T. XX, o zaplatenie 273,45 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 26. augusta 2020 č. k. 61C/90/2019-72, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia 273,45 eur s prísl. a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 26.11.2012 uzavreli žalobkyňa a C. Y. ako poistník poistnú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 23. 6. 2016 došlo k škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistníka, ktorú žalobkyňa eviduje pod Č.. W. XXXXXXXXXX (oprava poškodeného motocykla), W.XXXXXXXXXX (liečebné náklady), W. XXXXXXXXXX (bolestné). Žalovaný bol vodičom motorového vozidla poistníka. V zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. poskytla žalobkyňa poškodenému z poistnej udalosti náhradu škody v celkovej sume 5.468,91 eur (z toho suma 4.548,15 eur predstavovala náhradu škody spôsobenej na motocykli poškodeného, suma 115,76 eur náhradu liečebných nákladov, suma 805 eur náhradu bolestného). V zmysle § 12 ods. 2 písm.g) zák. č. 381/2001 Z.z. si žalobkyňa uplatnila u žalovaného sumu 273,45 eur z titulu nároku na náhradu poistného plnenia, keďže žalovaný porušil povinnosť nahlásiť dopravnú nehodu v zákonnom termíne.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol: „Na základe zisteného skutkového stavu za použitia citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd na základe žalobcom predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno. Z listinných dôkazov pripojených k žalobe vyplýva jednoznačný rozpor v osobe, ktorá spôsobila škodu prevádzkou motorového vozidla, keď v uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 30. 6. 2016 zo strany poškodeného tento uviedol ako vinníka dopravnej nehody (poisteného) osobu odlišnú od osoby žalovaného. Následne v rozpore s už uvedeným v oznámení poškodeného zo dňa 1.8.2016 poškodený uviedol údaje o škodcovi s údajmi žalovaného. Žalobca v konaní zároveň predložil výzvu zo dňa 15.11.2016 adresovanú žalovanému, avšak s uvedením, že sa plnilo z poistnej zmluvy žalovaného, pričom v konaní sám žalobca preukázal, že predmetnú poistnú zmluvu žalobca uzatvoril s osobou odlišnou od osoby žalovaného. V konaní žalobca nepreložil napríklad správu o nehode ani
žiaden záznam o výsledku šetrenia zo strany polície. Z uplatnenia nároku poškodeným pritom vyplýva, že škoda bola riešená políciou. Z uvedených dôvodov, keďže žalobca v spore nepreukázal dôvodnosť uplatnenia dotknutého nároku od žalovaného, súd žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že neunesenie dôkazného bremena nemôže v konaní zhojiť ani samotná nespornosť skutkových tvrdení založená na tom, že žalovaný sa vo veci nevyjadril. Skutkové tvrdenia je totiž žalobca povinný v konaní preukázať dôkazmi a pokiaľ tak neurobí právnym následkom je neúspech v spore.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že poškodený síce v dokumente „Uplatnenie nároku na náhradu škody v kolónke „Meno a adresa vodiča, ktorý zavinil dopravnú nehodu“ uviedol nie osobu žalovaného, ale C. Y., ktorý je poistníkom a držiteľom vozidla, prevádzkou ktorého vznikla škoda, ale zo skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe, ako aj z ďalších dôkazov vyplýva, že vodičom motorového vozidla poistníka v čase škodovej udalosti bol žalovaný. Ďalej žalobkyňa súdu prvej inštancie vytkla, že postupoval v rozpore s ust. § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a teda skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprel. Preto je podľa žalobkyne nepochopiteľné, že súd prvej inštancie žalobu zamietol, hoci skutkové tvrdenia žalobkyne žalovaný nepoprel. Napokon žalobkyňa v odvolaní namietla, že ak súd prvej inštancie považoval skutkové tvrdenia uvedené v žalobe za sporné, mal vo veci nariadiť pojednávanie. V tejto súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla: „Žalobca totiž nemohol nijakým spôsobom dôvodne predpokladať potrebu ďalšieho dokazovania skutočností uvádzaných v podanej žalobe a nemal možnosť uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku smerujúce k preukázaniu uplatňovaného nároku, ktoré súd považoval za sporné, resp. nepreukázané. Z tohto dôvodu máme za to, že súd svojím postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, keď jeho žalobu za daných okolností zamietol.“
5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je plne dôvodné.
6. Civilný sporový poriadok v ust. § 177 ods. 1 zakotvuje zásadu, podľa ktorej na prejednanie veci samej nariadi pojednávanie. Výnimky z tejto zásady upravuje ods. 2 písm. a) až c) tohto ustanovenia. Súd prvej inštancie vo veci nenariadil pojednávanie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku síce nevyplýva dôvod tohto postupu súdu prvej inštancie (v ods. 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie iba skonštatoval, že boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania), ale z povahy veci je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. Nenariadenie pojednávania podľa písm. b) tohto ustanovenia neprichádzalo do úvahy, pretože žalovaný sa v konaní k veci a ani k rozhodnutiu súdu prvej inštancie nenariadiť pojednávanie nevyjadril a nenariadenie pojednávania podľa písm. c) sa vzťahuje iba na prípady výslovne ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí napr. rozsudok pre zmeškanie žalovaného, pre uznanie a vzdanie sa nároku atď.
7. Postup podľa § 177 ods. 2 písm. a) je možný v prípade splnenia týchto podmienok 1/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, 2/ skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, 3/ hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur. Z týchto podmienok v prejednávanej veci nebola splnená podmienka sub. 2/, teda podmienka spočívajúca v nespornosti skutkových tvrdení strán. Žalovaný sa totiž v konaní k veci vôbec nevyjadril, pričom len z tohto faktu nemožno vyvodiť, že by nerozporoval skutkové tvrdenia žalobkyne. Práve naopak, bolo by možné uvažovať o aplikácii ust. § 151 ods. 1 C.s.p., teda o tom, že za nesporné treba považovať skutkové tvrdenia žalobkyne, pretože ich žalovaný ako protistrana nepoprel. V takom prípade by však bolo treba žalobe vyhovieť. V neposlednom rade odvolací súd musí prisvedčiť žalobkyni aj v tom, že je prinajmenšom paradoxné, keď súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa dôkazne nepreukázala svoje tvrdenia, pričom žalobkyňa v dôsledku nenariadenia pojednávania vôbec nemala vedomosť o tom, akú otázku považuje súd prvej inštancie za spornú a teda nemala možnosť navrhnúť vo veci vykonanie príslušného dokazovania. Až z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa žalobkyňa dozvedela, že súd prvej inštancie nepovažuje jej nárok za dôkazne preukázaný.
8. Vyššie popísaným nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie žalobkyni znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. V novom konaní o veci súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.)
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).