Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/194/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a sudkýň JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovaným: 1/ R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/XX, K., 2/ Ágota M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, K., obaja žalovaní v konaní zastúpení JUDr. Ruženou Szabóovou, advokátkou so sídlom Gazdovská 38, Komárno, o zaplatenie 6.149,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. - 179 zo dňa 27. mája 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovaným v 1/ a 2/rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.8.2013 domáhal zaviazania žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 6.149,74 eura s 11,79% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.367,88 eura od 1.8.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2358496 5 05 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18.12.2007, v súlade s ktorou poskytol žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 6.638,79 eura. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,79 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 37,58 eura a do nasporenia 50% cieľovej sumy vkladať na účet Zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 53,11 eura. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti omeškaním v splácaní od marca 2010 listom zo dňa 2.3.2011 odstúpil v súlade s čl. VI. a VII od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7- dňovej lehote. Ku dňu 31.7.2013 predstavovala žalovaná pohľadávka istinu 5.367,67 eura, nezaplatené 6,79% úroky za marec 2011 - júl 2011 v sume 577,29 eura a nezaplatené 5% úroky z omeškania od októbra 2012 - júl 2013 v sume 223,33 eura. Po podaní žaloby boli dlžníkmi uskutočnené úhrady, z ktorých sumu 300,- eura čiastočne boli uhradené úroky z omeškania vo výške 5% od 1.8.2013 do 31.3.2015, pričom zostala neuhradená suma 124,10 eura. Z úhrad od 1.4.2015 do 28.2.2016 vo výške 2.150,- eura bola v zmysle ustanovenia účinného od 1.4.2015 čiastočne uhradená istina a takto jeho pohľadávka činí 3.998,29 eura s príslušenstvom tak, ako to uviedol v podaní zo dňa 12.4.2016. Vo zvyšku zobral žalobca žalobu späť.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. - 100 zo dňa 19. decembra 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. - 127 zo dňa 10. októbra 2017 konanie v časti o zaplatenie 2.151,45 eura s 6,79%-ným ročným zmluvným úrokom a 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 1.8.2013 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 6,79% ročného zmluvného úroku a 5% ročného úroku z

omeškania zo sumy 0,21 eura od 1.8.2013 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti tomuto rozsudku podal žalobca voči výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a voči výroku o trovách konania odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -133 zo dňa 31.12.2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.1 Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.998,29 eura spolu s úrokom vo výške 6,79 % ročne , zo sumy 5.367,67 eur od 01.08.2013 do 31.03.2015 vo výške 607,09 eur, zo sumy 5.367,67 eur od 01.04.2015 do 13.04.2015, zo sumy 4.867,67 eur od 13.04.2015 do 11.05.2015, zo sumy 4.667,67 eur od 12.05.2015 do 12.06.2015, zo sumy 4.367,67 eur od 13.06.2015 do 26.06.2015, zo sumy 3.867,67 eur od 27.06.2015 do 29.06.2015, zo sumy 3.467,67 eur od 30.06.2015 do 20.07.2015, zo sumy 3.217,67 eur od 21.07.2015 do zaplatenia, a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.367,67 eur od 01.08.2013 do 31.03.2015 vo výške 146,89 eur, zo sumy 5.367,67 eur od 01.04.2015 do 13.04.2015, zo sumy 4.867,67 eur od 13.04.2015 do 11.05.2015, zo sumy 4.667,67 eur od 12.05.2015 do 12.06.2015, zo sumy 4.367,67 eur od 13.06.2015 do 26.06.2015, zo sumy 3.867,67 eur od 27.06.2015 do 29.06.2015, zo sumy 3.467,67 eur od 30.06.2015 do 20.07.2015, zo sumy 3.217,67 eur od 21.07.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3.2 Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami, , , ,, ,, , , , , , , , , , ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 12.12.2007 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným mimoriadny medziúver pod č. 2358496 2 06 vo výške 200.000,- Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. 2358496 5 05 vo výške cca 1.000.000,- Sk. Na základe uvedenej Zmluvy žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške 6.638,79 eura (dňa 21.12.2007 sumu 5.311,03 eur a dňa 22.1.2008 sumu 1.194,98 eur, ku ktorej sume žalobca pripočítal poplatok za spracovanie úveru vo výške 3500,- Sk/116,18 eur a poplatok za vydanie biankozmenky 500,-Sk/16,60 eur). Úrokovú sadzbu mimoriadneho medziúveru zmluvné strany dohodli na 6,79 % ročne. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačným splátkami vo výške 37,58 eura a do nasporenia 50 % cieľovej sumy vkladať na účet Zmluvy o stavebnom sporení mesačne 53,11 eura. Súd uviedol, že žalovaní riadne a včas plnili svoje záväzky do februára 2010, kedy sa dostali do omeškania a boli splnené podmienky podľa ustanovenia v spojení s čl. VII. zmluvy na odstúpenie od zmluvy, podľa ktorého veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho úveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok, t.j. aj v prípade, ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace (čl. XIX. 2 písm. a) Všeobecných podmienok). Toto právo si žalobca uplatnil listom zo dňa 02.03.2011, ktorým od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaných v 1/ a 2/ rade na okamžité zaplatenie dlžnej sumy 5.729,31 eura vypočítanej ku dňu 2.3.2011, resp. na dobrovoľné plnenie im poskytol lehotu 7 dní od doručenia oznámenia.

3.3 Súd prvej inštancie uviedol, že po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je predmetom konania suma 3.998,29 eura (pozostávajúca z istiny 3.217,67 eura, nezaplatených 6,79 % ročných úrokov za 03/2011 - 07/2013 v sume 557,29 eura a nezaplatených 5 % ročných úrokov z omeškania za obdobie od 10/2012 do 07/2013 v sume 223,33 eura), 6,79 % ročný úrok z jednotlivo vyčíslených súm až do zaplatenia a tiež 5 % ročný úrok z omeškania. Vyhodnotil, že v danej veci došlo zo strany žalobcu k odstúpeniu od zmluvy, ktoré má podľa dohody zmluvných strán účinky ex nunc. V takomto prípade platí, že pokiaľ sa do momentu zrušenia zmluvy plnilo, považuje sa plnenie za plnenie súladné so zmluvou so všetkými právnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Pri plnení zo zmluvy, ktorá bola až následne zrušená z dôvodu porušenia zmluvných povinností dlžníkmi (nesplácania úveru), nemožno potom hovoriť o vydaní bezdôvodného obohatenia. Zdôraznil, že žalobca ako veriteľ má nárok na plnenie v zmysle zmluvy až do jej odstúpenia, ktoré účinky nastali momentom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovaným 1/ a 2/, t.j. dňom 29.03.2011. Odstúpenie od zmluvy o úvere neznamená zánik záväzku klienta splatiť pohľadávku veriteľovi vrátane jej príslušenstva. K nároku

žalobcu na zmluvné úroky po odstúpení od zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy žalobca pristúpil z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníkov riadne a včas splácať dlh. Ak by od momentu odstúpenia od zmluvy už dlžník nebol povinný platiť úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) a za poskytnutie finančných prostriedkov by už dlžník neplatil žiadnu sumu. a ani iný právny predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri úvere dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Poukázal na čl. VII, bodov 5, 6 a 10 zmluvy podľa ktorého, odstúpenie od zmluvy neznamená zánik záväzku klienta splatiť pohľadávku veriteľovi vrátane jej príslušenstva, ani zánik práva veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky a splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky sa po odstúpení od zmluvy zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí úrokom z omeškania. Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že žalobca má popri istine nárok tak na zmluvné úroky ako aj na úroky z omeškania, a to aj za dobu po odstúpení od zmluvy až do zaplatenia dlžnej sumy.

3.4 K námietke premlčania uplatnenej žalovanými súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci nemožno pri posudzovaní premlčania vychádzať z ustanovenia , ktoré upravuje začiatok plynutia premlčacej doby pre prípad uplatnenia práva podľa , teda pre prípad, že veriteľ pre nesplnenie niektorej zo splátok vyhlási okamžitú splatnosť pre celý zostatok úveru. Zdôraznil, že v danom prípade nedošlo k zosplatneniu úveru podľa , ale k odstúpeniu od zmluvy o úvere podľa a , pre ktorý prípad neustanovuje osobitnú úpravu premlčania, preto je potrebné vychádzať z všeobecného ustanovenia . Nie je teda rozhodujúce, pre nesplnenie ktorej zo splátok žalobca využil svoje právo odstúpiť od zmluvy. Podľa názoru súdu premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. 30.03.2011, keďže tento deň mohol žalobca po prvý raz uplatniť svoj nárok na zaplatenie celej sumy zúčtovanej podľa čl. VII. bodu 10 zmluvy. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 30.08.2013, bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. K námietke žalovaných o nedostatočnej špecifikácii uplatňovanej pohľadávky súd uviedol, že táto je dostatočným spôsobom špecifikovaná v podaní žalobcu zo dňa 12.04.2016, pričom jej opodstatnenosť je preukázaná aj žalobcom predloženým výpisom z účtu. Z uvedených dôvodov súd žalobe v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby vyhovel a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na plnenie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Lehotu na plnenie súd v zmysle určil na tri dni od právoplatnosti rozsudku, keďže nevyhovel žiadosti žalovanej 2/ v podaní zo dňa 02.05.2016 o úhradu dlžnej sumy v splátkach po 100,00 eur mesačne, pretože žiadosť žalovanej 2/ o možnosť plnenia dlhu v splátkach nebola odôvodnená žiadnymi okolnosťami. Súd konštatoval, že žalovaná 2/ žiadosť o povolenie splátok ničím neodôvodnila, neopísala svoje osobné a majetkové pomery, neuviedla žiadne skutočnosti, pre ktoré by súd mal určiť inú lehotu na plnenie ako vyplýva z . K svojmu podaniu nepripojila ani žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opodstatnenosť jej žiadosti. Doplnil, že jej žiadosť bola datovaná dňa 29.04.2016, teda pred prvým rozsudkom súdu prvej inštancie vo veci. Odvtedy žalovaná 2/ sama ani prostredníctvom svojej právnej zástupkyne o povolenie splátok nežiadala. Žalovaný 1/ o povolenie splátok v priebehu celého konania nepožiadal. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa v spojení s a , a to samostatne vo vzťahu k trovám prvoinštančného konania a samostatne vo vzťahu k trovám odvolacieho konania. Žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške, keďže mal za to, že čiastočné zastavenie konania zavinili žalovaní, ktorí po začatí konania čiastočne uhradili uplatňovanú pohľadávku, čo bolo dôvodom pre čiastočné späťvzatie dôvodne podanej žaloby žalobcom, a vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. V odvolacom konaní bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, keďže odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, preto súd žalobcovi priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4.1 Žalovaní v 1/ a 2/ rade podali v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Namietali skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne špecifikácie ním uplatnenej pohľadávky spolu aj s príslušenstvom. Podľa žalovaných súd nepreveril, či žalovaná suma istiny a suma úrokov sú sumami vypočítanými žalobcom ku dnu odstúpenia, alebo ku dňu podania žaloby. Súd iba jednostranne uveril špecifikácii žalobcu podľa výpisu z jeho účtu bez toho, aby zmluvu o úvere podrobil súdnej kontrole v intenciách noriem spotrebiteľského práva. Uviedli, že žalobca nevykonal započítanie úhrad najskôr na istinu a potom na príslušenstvo pohľadávky. Argumentovali, že z uzatvorenej zmluvy

síce vyplýva výška jednotlivých splátok, nie je ale zrejmé, aké nároky jednotlivá splátka obsahuje. Ďalej dôvodili, že „dohoda“ strán v článku VII zmluvy o úvere je absolútnym neplatným právnym úkonom, z ktorého nie je možné vychádzať pri posúdení o účinkoch odstúpenia od zmluvy, sankčného mechanizmu, nároku na úroky z úveru po odstúpení od zmluvy a premlčania. Úpravou jeho nároku na zmluvné úroky z úveru aj po odstúpení od zmluvy v skutočnosti žalobca navyšuje cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťuje sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Uviedli, že pre posúdenie platnosti právneho úkonu - „dohody“ obsiahnutej v článku VII. Zmluvy o úvere je potrebné aplikovať aj ust. a nasledujúce a posúdiť prípadný rozpor s dobrými mravmi. Mali za to, že uzavretím tejto „dohody“ došlo k použitiu nekalej obchodnej praktiky.

4.2 Ďalej namietali nárok žalobcu na zmluvné úroky z úveru , pretože žalobca sa po odstúpení od zmluvy dostal do výhodnejšieho postavenia aj tým, že celé príslušenstvo pohľadávky zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou, teda má právo žiadať úrok z omeškania aj z úroku, ktorý spolu so všelijakými svojimi poplatkami aj neplatne dojednanými zúčtoval do jednej sumy. Takýto stav by sa nemal hodnotiť ako stav vyvážený, nakoľko objektívne zhoršuje postavenie spotrebiteľa. Poukázali aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou premlčania, podľa ktorej došlo ku dňu podania žaloby k premlčaniu všetkých nezaplatených splatných splátok úveru, úrokov z úveru. V neposlednom rade namietali, že súd neposúdil správne požiadavku žalovanej v 2/rade, ktorá žiadala ich povinnosť na plnenie určiť v mesačných splátkach. V danom smere napriek tomu, že ide o spotrebiteľku, nevykonal súd žiadne dokazovanie. K argumentácii súdu prvej inštancie, že žalobcovi patria zmluvné úroky aj po odstúpení od zmluvy, považovali za obchádzanie ustanovení noriem spotrebiteľského práva, a to z dôvodu, že v podstate každá jedna splátka pôvodne dohodnutá, a do odstúpenia nezaplatená a spočítaná spolu s kapitalizovanými úrokmi ku dňu odstúpenia, už obsahuje aj časť úrokov, a keď žalobca žiada prisúdiť nezaplatené splátky, v podstate žiada aj úroky z úveru, lebo už sú súčasťou splátok. Dôvodili, že zvlášť prisúdiť mu takúto splátku a zvlášť úroky z úveru, je duplicitným plnením v prospech žalobcu. V tomto smere poukázali na rozhodnutia Krajského súdu Nitra sp. zn.: zo dna 07.02.2019, aj Krajský súd Trenčín zo dňa 29.10.2018 sp.zn. , Krajský súd Prešov sp.zn.: zo dňa 11.05.2017. Žalovaní s poukazom na vyššie uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu s poukazom na premlčanie nároku zamietol, prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pre prípad, že by považoval odvolací súd nárok žalobcu za čiastočne dôvodný, poukázali na to, že sú nemajetní, nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť. Poberajú starobný dôchodok, žalovaný 1. vo výške 422 eur a žalovaná 2. toho času má nárok na dôchodok vo výške 315,90 eura, pričom od mája 2019 sa jej vykonávajú mesačné zrážky 36,94 eura. Preto už žalovaná 2. aj vo svojom podaní zo dňa 29.4.2016 navrhla , aby súd pre prípad, že sa ustáli, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný, povolil im plnenie na účet žalobcu v mesačných splátkach po 200 eur.

5. Žalobca k odvolaniu žalovaných vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaným bolo poskytnutých viacero možností na doplatenie omeškaných splátok, avšak žalovaní omeškané splátky nedoplatili, aj napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Čo sa týka nároku žalobcu na zmluvné úroky po odstúpení od zmluvy o úvere a spochybnenie tohto nároku žalovanými, ako aj opätovne vznesenej námietky premlčania, žalobca poukazuje v tomto smere na svoje vyjadrenia, ako aj na argumentáciu Krajského súdu v Nitre v uznesení zo dňa 31.12.2018, č.k. -133. Ďalej doplnil, že časové obdobie, kedy sa snažil žalovaným poskytnúť ďalšiu dodatočnú možnosť na úhradu omeškaných splátok, mu nemôže byť na ťarchu, odstúpenie od zmluvy bolo v tomto prípade až možnosťou ultima ratio, kedy aj po rozsiahlom procese upomínania, žalovaní neboli schopní a ochotní omeškané splátky doplatiť a v plnení záväzkov v zmysle zmluvy o úvere riadne a včas pokračovať. Žaloba bola podaná včas a uplatňovaná pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere nie je premlčaná, a to predovšetkým s ohľadom na účinky odstúpenia od zmluvy o úvere. Mal za to, že žalobou uplatnený nárok preukázal v dostatočnom rozsahu predloženými dôkazmi. Podané odvolanie zo strany žalovaných je iba účelovým prostriedkom k oddialeniu plnenia si povinností v zmysle žalobou uplatneného nároku, pretože od 07/2015 žalovaní nevykonali žiadne úhrady smerujúce čo i len k čiastočnej úhrade dlžnej sumy.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1/ a 2/ rade nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými ustanoveniami. Žalovaní opätovne svoje odvolanie založili na predošlých námietkach týkajúcich sa odstúpenia od zmluvy, s ktorými sa už odvolací súd zaoberal v uznesení - 133 zo dňa 31.12.2018. Odvolací súd v uvedenom uznesení podrobne vysvetlil účinky odstúpenia od zmluvy jednak s poukazom na ust. ( bod 13,14 odôvodnenia) a zároveň sa zaoberal čl. VII zmluvných podmienok, v ktorom bolo upravené oprávnenie veriteľa na odstúpenie od zmluvy ( bod 15,16 ), na ktoré zdôvodnenie len poukazuje a nepovažuje za potrebné ho opakovať, keďže sa touto právnou otázkou podrobne v konaní zaoberal. Námietku žalovaných, že uvedené zmluvné dojednanie je neplatné, resp. je nekalou obchodnou praktikou považoval odvolací súd tiež za nedôvodnú. Ako už bolo uvedené vyššie, samotné ust. dáva zmluvným stranám určitú voľnosť pri určení podmienok v prípade odstúpenia od zmluvy. Zmluvné ustanovenie uvedené v čl. VII bod 6, podľa ktorého odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by spôsobovalo výraznú nerovnosť zmluvných strán alebo rozpor s dobrými mravmi. Žalovaným unikla skutočnosť, že k odstúpeniu od zmluvy došlo len v dôsledku toho, že si neplnili riadne zmluvné povinnosti. Veriteľ mal teda oprávnenie ( v zmysle zákonného, ale i zmluvného ustanovenia ) odstúpiť od úverovej zmluvy a požadovať od dlžníkov zaplatenie ním poskytnutej sumy vrátane zmluvných úrokov, teda odmeny za požičané finančné prostriedky. V prípade, že by veriteľ ( žalobca) nemohol mať oprávnenie žiadať zaplatenie zmluvných úrokov, dostal by sa do horšieho postavenia ako dlžníci, lebo v dôsledku porušenia zmluvných povinností dlžníkmi, by dlžníci boli povinní vrátiť iba istinu bez prislúchajúcich zmluvných úrokov ( odmeny veriteľa). Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd považoval za absolútne neopodstatnené tvrdenie žalovaných o neplatnosti uvedeného zmluvného dojednania.

11. V tomto smere žalovaní nesúhlasili ani s posúdením súdu, že žalobcovi patria zmluvné úroky aj po odstúpení od zmluvy dôvodiac, že v podstate každá jedna nezaplatená splátka do odstúpenia je počítaná spolu s kapitalizovanými úrokmi ku dňu odstúpenia a keď žalobca žiada zmluvné úroky, v podstate žiada aj úroky z úveru zahrnuté v týchto nezaplatených splátkach. Odvolací súd sa nestotožnil ani s touto argumentáciou žalovaných. Tvrdenie žalovaných, že ide v prípade zmluvných úrokov o duplicitné plnenie pre žalobcu, nie je správne, pretože v prípade odstúpenia od zmluvy žalobca osobitne zúčtoval nezaplatenú istinu vo výške 5368,99 eura ( nie nezaplatené splátky ) a nezaplatené úroky a poplatky v sume 386,65 eura. Následne žalobca úročil už len nezaplatenú istinu zmluvným úrokom ( 6,79%) a riadnym úrokom z omeškania vo výške 5% ročne. Čo sa týka samotného nároku žalobcu na zmluvné úroky po odstúpení od zmluvy, súd prvej inštancie sa v bode 35 odôvodnenia podrobne s touto otázkou vysporiadal a odvolací súd sa s jeho posúdením plne stotožňuje. Odvolací súd opätovne dodáva, že nepriznanie úrokov po realizácii oprávnenia veriteľa na odstúpenie od zmluvy z dôvodov porušovania povinnosti dlžníkom nie je odstránením nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom (poskytovateľom úveru), ale dostáva poskytovateľa úveru do horšieho postavenia, aké mal pred využitím oprávnenia na „zosplatnenie úveru“. Naopak porušenie povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy vedúce k

realizácii oprávnenia veriteľa od zmluvy odstúpiť alebo úver zosplatniť ho dostáva do výhodnejšieho postavenia (nemusí ďalej veriteľovi plniť úroky), keď si vlastne dlžníci zlepšia „porušovaním povinnosti“ svoje postavenie v úverovom vzťahu.

12. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaných, preto odvolací súd nemohol akceptovať ani tvrdenie žalovaných v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou premlčania. Žalovaní uvádzali, že ku dňu podania žaloby došlo k premlčaniu všetkých nezaplatených splatných splátok úveru, úrokov z úveru a poplatkov. V bode 36 odôvodnenia súd prvej inštancie poukazujúc na ust. , a podrobne a zrozumiteľne zdôvodnil, z akých dôvodov nie je možné považovať nárok žalobcu za premlčaný. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje a poukazuje na ne.

13. V neposlednom rade žalovaní argumentovali, že súd prvej inštancie nepreveril, či žalovaná suma istiny a suma úrokov sú sumami vypočítanými žalobcom ku dnu odstúpenia, alebo ku dňu podania žaloby. Súd iba jednostranne uveril špecifikácii žalobcu podľa výpisu z jeho účtu. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca urobil podrobnú špecifikáciu pohľadávky v jeho podaní zo dňa 12.04.2016 ( čl. 62- 67). Z uvedenej špecifikácie vyplýva, ako došlo k čerpaniu stavebného úveru a mimoriadneho medziúveru (sumy 5311,03 eura a 1194,98 eura). Rovnako z tejto špecifikácie je zrejmé, že ku dňu odstúpenia od zmluvy ( 28.3.2011) bola nezaplatená istina vo výške 5368,99 eura a nezaplatené úroky v sume 386,65 eura. Tieto sumy sa následne úročili 5% úrokom z omeškania. Žalobca ďalej špecifikoval, že k 31.07.2013 predstavovala žalovaná pohľadávka istinu 5 367, 67 eura, nezaplatené úroky 6,79% za obdobie 03/2011 - 07/2013 v sume 557,29 eura a nezaplatené 5% úroky z omeškania 10/2012 - 07/2013 v sume 223,33 eura. V uvedenom prehľade sú zohľadnené aj jednotlivé vklady žalovaných. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť od 1.4.2015, kedy došlo k novelizácii až do 28.2.2016 boli vklady žalovaných v sume 2150 eur započítavané práve na istinu, preto došlo k jej zníženiu zo sumy 5367,67 eura na sumu 3217,67 eura. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd považoval konanie veriteľa - žalobcu za súladné so zákonom, keďže žalobca odo dňa novelizácie ust. (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva) riadne započítaval vklady žalovaných na istinu, čo vyplýva aj zo samotného prehľadu. K námietke žalovaných, že z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok, avšak nie je zrejmé, aké nároky jednotlivá splátka obsahuje, odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver v zmysle , v ktorom sa v ust. uvádza, že zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Veriteľ preto nemal povinnosť rozdeliť splátku v zmluve osobitne na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov ( . Odvolací súd iba na doplnenie dodáva, že takáto povinnosť nevyplýva ani z ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenú problematiku najskôr zareagoval Rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Na uvedený rozsudok reagovala aj legislatíva zákonom z 12. októbra 2017 č. , ktorým sa mení a dopĺňa o bankách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a ktorým došlo k zmene ustanovenia zákona 129/2010 Z.Z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová "a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádzajú slovami "frekvenciu splátok a". Nakoniec aj aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu SR (uznesenie z 23.04.2018, sp. zn. , zo dňa 17.04.2018, sp. zn. a uznesenie z 22.02.2018, sp. zn. ) v tomto smere dospela k rovnakému záveru.

14. Námietku žalovaných, že súd prvej inštancie neposúdil správne požiadavku žalovanej v 2/rade, ktorá žiadala ich povinnosť na plnenie určiť v mesačných splátkach, a to v podaní zo dňa 29.4.2016, považoval odvolací súd tiež za nedôvodnú. V danom prípade to bola práve žalovaná v 2/rade, ktorá v písomnom podaní ( tri roky pred vyhlásením napadnutého rozsudku) žiadala plnenie v splátkach po 100 eur. Tento svoj návrh v tom čase nijako neodôvodnila a ani nepreukázala. Následne ani počas ďalšieho konania tento svoj návrh viac nijako nekonkretizovala a nepodložila žiadnymi listinnými dôkazmi. Argumentácia žalovaných, že súd v danom smere nevykonal žiadne dokazovanie je rovnako neopodstatnená, pretože išlo o návrh žalovaných na povolenie splátok, preto boli práve žalovaní povinní preukázať dôvody svojej

žiadosti. V tomto smere nie je povinnosťou súdu nahrádzať nečinnosť žalovaných, ktorí sa v priebehu konania ďalej vôbec nezmienili, či na podanom návrhu trvajú a majú záujem ho preukázať. Navyše žalovaní boli v konaní zastúpení právnou zástupkyňou. Ak sa spotrebiteľ nechá zastúpiť advokátom, pojmovo stráca postavenie slabšej strany v konaní, pretože disponuje kvalifikovanou právnou pomocou ( , komentár, str. 1023).

15. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje ( ). S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1/ a 2/rade, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).