Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/58/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: ENCHANTÉ BUSINESS COMPATNY s.r.o., Škultétyho 17, 080 01 Prešov, IČO: 46 203 303, o zaplatenie 1.692,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -49 z 27. novembra 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 1.692,49 eur.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zaplatenie 1.692,49 eur, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.680,81 eur od 10.04.2018 do 01.07.2019 ako aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzatvorili dňa 05.01.2015 zmluvu č. XX-XXXXXXXXXPOXXXX o dodávke vody, odvádzaní odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku k odbernému miestu Námestie slobody 12, Humenné a Čsl. Armády 35, Humenné. Dňa 22.01.2015 uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXXXXXPOXXXX o dodávke vody, odvádzaní odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku k odbernému miestu Škultétyho 15, Prešov do 19.03.2018. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu ako dodávateľa pre žalovaného ako odberateľa opakovane uskutočňovať: dodávku vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, odvádzanie odpadových vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou kanalizáciou. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi za odobratú vodu z verejného vodou platiť dohodnuté vodné a za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou stočné. Cena za výrobu a dodávku pitnej vody a odvedenie a čistenie odpadových vôd je určená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podkladom pre zaplatenie vodného a stočného je daňový doklad - faktúra. Žalovaný ako odberateľ sa zaviazal uhradiť faktúru v lehote splatnosti 14 dní odo dňa doručenia.

3. Faktúrou č. 2123506370 splatnou dňa 09.04.2018 na sumu 1 464,53 eur vyúčtoval žalobca žalovanému vodné a stočné za obdobie 13.12.2017-16.03.2018. Faktúrou č. 2123507337 splatnou dňa 09.04.2018 na sumu 7,14 eur vyúčtoval žalobca žalovanému vodné a stočné za obdobie 15.03.2018-19.03.2018. Faktúrou č. 2123598454 splatnou dňa 09.04.2018 na sumu 209,14 eur vyúčtoval žalobca žalovanému vodné a stočné za obdobie 16.02.2018-19.03.2018. Faktúrou č. 8200006372 splatnou dňa 23.04.2018 na sumu 11,68 eur vyúčtoval žalobca žalovanému úrok z

omeškania vo výške 9% ročne za oneskorenú platbu faktúry č. 2123275479 na sumu 1 353,65 eur za obdobie od 09.01.2018 do 12.02.2018, teda za 35 dní omeškania. Žalovaný po podaní žaloby platbami pripísanými na účet žalobcu dňa 01.07.2019 a 02.07.2019 uhradil istinu dlžnej sumy tak, že dňa 01.07.2019 uhradil sumu 220,82 eur, dňa 02.07.2019 uhradil 1 471,67 eur.

4. Predmet sporu prvoinštančný súd právne posúdil podľa , , , , , , , , o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a omeškanie žalovaného so zaplatením dlhu zdôvodnil ustanovením , v nadväznosti na Nariadenia vlády č.

5. Poukazom na citované ustanovenia vyhodnotil súd prvej inštancie ako nesporné to, že žalobca žalovanému dodával vodu, odvádzal mu odpadové vody a vody z povrchového odtoku, za čo mu vystavil (vrátane penalizačnej faktúry) faktúry v celkovej sume 1 694,49 eur a žalovaný túto sumu nezaplatil v lehote splatnosti. Sporné bolo, či v konaní došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a či žalobca z toho dôvodu má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

6. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne; ku dňu podania žaloby bol žalovaný žalobcovi skutočne dlžný sumu 1 692,49 eur na istine. Dňa 18.06.2019 súd vo veci vydal platobný rozkaz, keďže vo veci samej bolo možné rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemal pochybnosti a tieto skutočnosti vyplývali z listinných dôkazov. Zásielka s platobným rozkazom bola žalovanému odoslaná do elektronickej schránky dňa 26.06.2019, žalovaný si správu otvoril až dňa 08.07.2019 (majiteľ elektronickej schránky vidí, kto mu posiela správu, aj bez jej otvorenia), pričom v čase od doručenia platobného rozkazu do elektronickej schránky do otvorenia správy s prílohami uhradil dlh na účet žalobcu. Právo žalovaného na spravodlivý súdny proces teda porušené nebolo.

7. Žalobca si žalobou uplatnil aj úroky z omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v rozhodnom období bola 0%, čo po zvýšení predstavuje 9%. Žalovaný sa nezaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania dňom 10.04.2018, teda dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr za vodné a stočné, súd mu preto priznal úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 1 680,81 eur od 10.04.2018 do 01.07.2019, kedy žalovaný dlh uhradil.

8. V súlade s Nariadenia vlády č. priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa .

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s (ďalej len ), teda úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Odvolacie dôvody podriadil pod ustanovenie , , , teda namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávne považoval konštatovanie súdu, že platobný rozkaz odosielaný hybridnou poštou dňa 26.06.2019 si otvoril v elektronickej schránke žalobca 28.06.2019 a žalovaný dňa 08.07.2019, pričom v čase od doručenia platobného rozkazu do elektronickej schránky do otvorenia správy s prílohami uhradil žalovaný dlh na účet žalobcu. Takouto konštatáciou konajúci súd potvrdil, že žalovanému bolo upreté právo na spravodlivý proces, ktoré porušenie videl v tom, že pred samotným doručením zásielky do elektronickej schránky je potrebné potvrdiť elektronickú doručenku pomocou elektronického občianskeho preukazu a až po potvrdení doručenky sa sprístupní znenie písomnosti. Po uložení správy v e-schránke začína plynúť 15-dňová úložná lehota, počas ktorej sa správa považuje za nedoručenú a až po márnom uplynutí tejto lehoty sa uplatní fikcia doručenia. Právny účinok doručenia do vlastných rúk tak nastane okamihom prevzatia správy adresátom alebo uplynutím 15-dňovej lehoty od jej uloženia v e-schránke. V nadväznosti na to zdôraznil, že konštatovanie konajúceho súdu, že žalovaný vidí, kto mu posiela zásielku aj bez otvorenia, je nielen subjektívne, ale v rozpore so zákonom.

11. Rozpor so zákonom vzhliadol odvolateľ v postupe súdu rozpornom s , pokiaľ nebol informovaný o späťvzatí žaloby o zaplatenie 1.692,49 eur a o tejto skutočnosti sa dozvedel z rozsudku. Poukázal tiež na to, že konajúci súdu mal vydať platobný rozkaz v zmysle podaného petitu, resp. mal vyzvať žalobcu, aby doplnením petitu zabezpečil presnosť a určitosť rozhodnutia. Pokiaľ napriek tomu súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, porušil tak právo žalovaného na spravodlivé konanie tým, že porušil princíp rovností zbraní a princíp kontradiktórnosti konania zvýhodnením žalobcu neprijateľným spôsobom.

12. Žalovaný nesúhlasil ani s priznaním nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to vzhľadom na späťvzatie žaloby o zaplatenie istiny. V závere svojho odvolania trval na tom, že žalobca nemal nárok na príslušenstvom súvisiace s neexistujúcim dlhom, teda na úrok z omeškania, ktorý mu bol priznaný a tiež nárok na náhradu trov konania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 11.06.2020. Poukazom na to, že žaloba bola doručená súdu 21.11.2018 zdôraznil, že žalovaný uhradil svoj dlh až po podaní žaloby, a to dňa 01.07.2019 v sume 220,82 eur a dňa 02.07.2019 v sume 1.471,67 eur. Žaloba bola preto podaná dôvodne, keďže žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho dlhu. Vyslovil názor, že je právne irelevantné tvrdenie žalovaného, že svoj dlh uhradil pred otvorením platobného rozkazu vo svojej elektronickej schránke. Rozhodujúcim je totižto moment podania žaloby. Poukázal na svoje doterajšie písomne vyjadrenia, na ktorých zotrval. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

14. Žalovaný vo svojej odvolacej replike z 22.06.2020 namietal, že vyjadrenie k odvolaniu je podané neoprávnenou osobou, keďže to bolo podpísané X.. O. Q., vedúcou oddelenia právneho vymáhania pohľadávok, hoci spis obsahuje splnomocnenie zo dňa 15.01.2018 pre X.. X. J., ktorý bol splnomocnený na všetky konania v právnych veciach predsedom predstavenstva H.. W. Z., V.. Zopakoval stručne svoje tvrdenia uvedené v odvolaní ako aj svoj odvolací návrh.

15. Žalobca dupliku k replike žalovaného nepredložil.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

19. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na stručné, ale výstižné odôvodnenie a len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné.

20. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby je rozhodujúce, či táto bola podaná na súd v čase, kedy si žalovaný nesplnil povinnosť, ktorej plnenia sa žalobca domáha žalobou. Vychádzajúc z obsahu spisu

bolo nesporným, že žalobca podal žalobu na súd dňa 21.11.2018 a domáhal sa plnení, ktorých splatnosť nastala dňa 09.04.2018. Znamená to, že od splatnosti pohľadávok žalobcu po podanie žaloby na súd mal žalovaný možnosť plniť dobrovoľne po dobu takmer ôsmich mesiacov, k čomu však žalovaný nepristúpil. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby tak nie je rozhodujúci okamih, kedy sa o žalobe dozvedel žalovaný, ale okamih jej podania po márnom uplynutí času na dobrovoľné plnenie. Samotný spôsob a čas doručenia žaloby žalovanému, či iných písomnosti súdom je pre preto bez právneho významu k posudzovaniu príslušenstva pohľadávky, či trovám konania.

21. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

24. Poukazom na citované ustanovenia odvolací súd vyslovuje názor, že súd prvej inštancie nepochybil vo svojom procesnom postupe, keďže aj na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvaztím žaloby o istinu by nemohol prihliadať, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej. Žalovanému tak nebolo upreté právo na spravodlivý proces.

25. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

26. Bolo nesporným, že žalovaný zaplatil sumu žiadanú žalobcom po podaní žaloby, v dôsledku čoho pristúpil žalobca k späťvzatiu žaloby o istinu. Preto žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca bol úspešný aj v žalovanom príslušenstve, preto mu patrí plná náhrada trov konania.

27. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, teda vo výroku o priznaní príslušenstva a nároku na náhradu trov konania ako vecne správny v súlade s .

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , keďže žalobca bol v celom rozsahu úspešný v odvolacom konaní.

29. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).