Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11CoP-46-2020.pdf
PDF · 105.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu, ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletú H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T. X., dieťa rodičov: matky D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo T. X., M. X, t. č. J. X, a otca W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, t. č. bytom H. F. XXX, XXX XX S. Q. Y., A. N., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 14P/45/2020-79 zo dňa 27.07.2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., III., IV., V. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok (prvý výrok), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 170,- Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 22.04.2020 (druhý výrok), zročné výživné za obdobie od 22.04.2020 do 31.07.2020 spolu vo výške 561,- Eur povolil splácať mesačne po 30,- Eur vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti druhého výroku rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu na zročnom výživnom (tretí výrok), upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každý prvý víkend v mesiacoch január, apríl, júl a október vždy v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a v mesiaci júl aj nasledujúci pondelok a utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. vždy v prítomnosti matky s tým, že otec si dieťa zakaždým prevezme v bydlisku matky na začiatku styku a po skončení styku dieťa v bydlisku matky matke odovzdá. Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho umožniť (štvrtý výrok); konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok). Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil tým, že matka sa návrhom, doručeným okresnému súdu 22.04.2020, domáhala zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného od otca vo výške 250,- Eur mesačne k rukám matky. Styk navrhla upraviť iba počas sobôt v termínoch uvedených otcom v mesiacoch január, apríl, júl a október v jej prítomnosti vzhľadom na vek maloletého dieťaťa. Otec s návrhom na zverenie dieťaťa do starostlivosti matky súhlasil, navrhol určiť výživné vo výške 75,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku a navrhol upraviť styk s dieťaťom vždy na prvý víkend v mesiacoch január, apríl, júl, október od soboty od 9:00 hod. do nedele 9:00 hod. a jeden kalendárny týždeň v mesiaci júl, nadväzujúci na víkend, kedy je maloletá u otca. Opatrovník navrhol dieťa zveriť matke, ktorá sa o dieťa riadne stará a vzhľadom na to, že otec o dieťa neprejavoval záujem, navrhol upraviť styk otca s maloletou za prítomnosti matky s prihliadnutím na vek dieťaťa v rozsahu konkrétnych časov, určených súdom. Výšku navrhol určiť v zhode s návrhom matky na 200,- Eur mesačne.
Okresný súd, vychádzajúc z ust. §24 až 26, §28, §36 ods.1, §75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj len „ZR“), konštatoval skutkový stav, že maloleté dieťa je narodené zo vzťahu rodičov, ktorí žili v spoločne v A. N., kam odišli za prácou. V decembri 2019 si otec našiel priateľku a odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti; dňa 17.01.2020 sa matka vrátila späť na Y. a v súčasnosti býva so svojimi rodičmi. Okresný súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej a zveril ju do osobnej starostlivosti matky, kde má vytvorené stabilné výchovné prostredie. Po zistení odôvodnených potrieb maloletej ako oprávnenej osoby konštatoval preukázané pravidelné mesačné výdavky (55,- Eur na plienky, 50,- Eur na hygienické potreby, 30,- Eur na mlieko, 50,- Eur na ostatnú stravu, 20,- Eur na ošatenie, 10,- Eur na zdravotnú starostlivosť, 15,- Eur na hračky), nevyhnutné na uspokojovanie základných potrieb maloletej, spolu vo výške 230,- Eur mesačne. V zmysle §75 ods.1 Zákona o rodine skúmal schopnosti, možnosti, majetkové pomery obidvoch rodičov a aj tzv. potencionalitu príjmov obidvoch rodičov. Matka, ktorá sa stará o maloletú osobne, pretože vo veku jedného roka si vyžaduje celodennú starostlivosť, nemá možnosť dosahovať iný príjem, ako rodičovský príspevok v aktuálnej výške 370,- Eur. Otec dosahuje príjem 22.119,- Kč (844,- Eur) mesačne, a to stabilne minimálne za obdobie posledného roka, jeho príjem neznížila ani kríza, spôsobená koronavírusom COVID-19. Na výžive maloletej by sa mal vo väčšej miere podieľať otec, lebo s prihliadnutím na §62 ods.4 ZR, t.j. na výlučnú osobnú starostlivosť matky pomer vyživovacej povinnosti rodičov predstavuje 3/4 zo strany otca a 1/4 zo strany matky. Sumu výdavkov na maloletú okresný súd ustálil vo výške 230,- Eur, čo pri uvedenom pomere predstavuje povinnosť otca prispievať na výživu maloletej sumou 170,- Eur mesačne, a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, zohľadňujúc výplatný termín otca (20. deň v mesiaci). Zvyšnú 1/4 výdavkov na maloletú v sume 60,- Eur je povinná zo svojho príjmu pokryť matka. Okresný súd vzhľadom na ust. §62 ods.5 Zákona o rodine (výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností a možností povinného rodiča neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť) neprihliadol na otcom preukazované splátky úverov (300.000,- Kč), ktoré finančné prostriedky použil na kúpu auta a zaplatenie vodičského kurzu, pretože otec nepreukazoval, žeby tieto boli použité za účelom výkonu jeho povolania; tieto výdavky nebolo nevyhnutné vynaložiť a pokiaľ sa otec zadlžil tak vysokou sumou, išlo z jeho strany o neprimerané majetkové riziko. Pri určovaní výživného zo strany otca okresný súd prihliadol aj na to, že otec má na rozdiel od matky ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého 10-ročného W. N.. Matka uvádzala, že si otec túto vyživovaciu povinnosť neplní, pretože necíti byť biologickým otcom dieťaťa, avšak okresný súd uzavrel, že v zmysle §62 ods.3 ZR je každý rodič povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa minimálne v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorá suma minimálneho výživného sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 29,42 Eur; otec je preto povinný prispievať na výživu maloletého W. aspoň sumou minimálneho výživného. Spolu tak otec zaplatí na výživu svojich dvoch detí 200,- Eur mesačne, čo je v jeho schopnostiach a možnostiach pri ním dosahovanom príjme 844,- Eur. Počiatok vyživovacej povinnosti na maloletú H. okresný súd určil v súlade s návrhom matky a v súlade s §77 ods.1 Zákona o rodine odo dňa začatia súdneho konania, t.j. od 22.04.2020; za obdobie do rozhodnutia súdu prvej inštancie vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 561,- Eur (alikvotná časť vo výške 51,- Eur od 22.04.2020 do 30.04.2020 a trikrát po 170,- Eur za mesiace máj, jún a júl 2020). Z výsluchu matky vyplynulo, že odo dňa podania návrhu otec na výživu maloletej ničím neprispel. Okresný súd nemohol zohľadniť, že otec zasiela mesačne sumu 2.000,- Kč na účet jeho priateľky J. M., vedený v X. banke, preto celú sumu zročného výživného vzhľadom na jeho výšku povolil otcovi splácať po 30,- Eur mesačne. Styk otca s maloletou okresný súd upravil na jeho návrh v súlade s §25 Zákona o rodine, pretože je v najlepšom záujme maloletej stýkať sa so svojím otcom napriek tomu, že tento žije a dlhodobo pracuje v A. N.. Každé dieťa má právo poznať obidvoch svojich rodičov a mať s nimi aj osobný styk. Vzhľadom na vek dieťaťa v súlade s §25 ods.3 ZR obmedzil styk otca s maloletou prítomnosťou matky, vychádzajúc z toho, že otec bol v kontakte s maloletou naposledy, keď rodičia viedli spoločnú domácnosť, t.j. v decembri 2019, kedy maloletá mala necelého pol roka. Z výsluchu matky navyše vyplynulo, že otec ani v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, sa o maloletú nikdy nestaral samostatne súvisle niekoľko hodín alebo cez noc, preto okresný súd nepovažoval za vhodné upravovať styk otca s maloletou súvisle od soboty do nedele, teda aj cez noc. Za účelom čo najširšieho styku však určil rozsah dní podľa návrhu otca. Pri určení miesta preberania na styk vychádzal okresný súd z informácie uvedenej otcom, že jeho rodičia bývajú v blízkosti rodičov matky v okrese T., čo potvrdil aj opatrovník v správe o prešetrení pomerov. Styk tak môže byť realizovaný v mieste súčasného bydliska maloletej a otec má možnosť zostať počas realizácie styku u svojich rodičov.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa §52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.m.p.“), podľa ktorého v mimosporových konania nemá žiaden z účastníkov na náhradu trov nárok.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie do výroku o výške výživného, zročného výživného a o úprave styku odvolanie otec. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť, zaviazať ho prispievaním výživného vo výške 75,- Eur mesačne vždy do 25. dňa k rukám matky, počínajúc dňom 22.04.2020, zročné výživné za obdobie od 22.04.2020 do dňa 31.07.2020 žiadal povoliť splácať mu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- Eur vždy do 25. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom po právoplatnosti druhého výroku rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia hoci len jednej splátky sa stáva splatným celý zostatok dlhu na dlžnom výživnom a navrhol upraviť styk s maloletou na každý prvý víkend v mesiaci január, apríl, júl a október vždy v sobotu a nedeľu od 9:00 hod. do 12:00 hod. a v mesiaci júl nasledujúci pondelok a utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. vždy s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky na začiatku styku a po skončení styku maloletú v bydlisku matky odovzdá matke. Nesúhlasil s výškou výživného 170,- Eur, pretože táto suma je preňho úplne likvidačná, on nedosahuje také príjmy, aby mohol takúto sumu výživného pre maloletú platiť. Zo vzťahu s matkou nesie záväzky v podobe pôžičiek, ktoré presahujú jeho možnosti splácania, určenie takejto výšky výživného povedie otca k exekučným konaniam, pričom všetky jeho záväzky vznikli v dobe spolužitia s matkou maloletej. Pôžičky bral na svoje meno, pretože v tej dobe bolo vedené exekučné konanie voči matke maloletej, ktorá navyše nevedela účelne hospodáriť s financiami, míňala ich na svoju kozmetiku, cigarety a podobne a navyše pravidelne posielala 4.000,- až 5.000,- Kč svojej matke, ktorá je dlhodobo nezamestnaná. Výdavky maloletej, predložené matkou, považoval za nadhodnotené, uvedená suma za plienky nie je opodstatnená, matka v rámci svojich zlých návykov dcére plienky poskytovala len minimálne a to aj v dobe ich spolužitia, maloletá je vo veku, kedy výdavky na plienky za predpokladu správneho používania budú klesať. Matka nemala základné hygienické návyky, a to ani voči maloletej - so starostlivosťou jej vypomáhala sestra otca - nesnažila sa o zaistenie režimu pre maloletú, vrátane stravovacích návykov; bezodkladne po pôrode maloletej požívala alkoholické nápoje a fajčila; nedosahuje finančnú gramotnosť, aby vedela účelne naložiť s výživným; potýka sa s finančnými problémami, sama požaduje hradiť výživné v hotovosti, akákoľvek finančná čiastka na bežnom bankovom účte by jej mohla byť zabavená v prospech jej veriteľov. Žiadal o prehodnotenie výšky výživného, ktorá je preňho celkom nereálna, jeho výdavky sú v súčasnosti vyššie než príjmy, pokiaľ ide o splátky pôžičiek a nájomného za byt. Nevyhýba sa svojej povinnosti v starostlivosti o maloletú, avšak snaží sa predísť skutočnosti, že matka bude musieť vymáhať výživné exekučnou cestou. Snažil sa šporiť výživné na osobitný účet, keďže matka sama nedisponuje bankovým účtom a s otcom odmietala byť v kontakte; túto nasporenú sumu je ochotný uhradiť k rukám matky. Obáva sa však, že matka výživné, určené pre dcéru, utratí celkom nevhodne. O styk s maloletou mal záujem, tento mu matka a ani jeho príbuzní neumožnili. Matka voči otcovi vystupuje silne negatívne, preto nesúhlasí so stykom s maloletou v prítomnosti matky, obáva sa, že matka mu styk s dcérou v stanovenom rozsahu ani neumožní, príp. ho bude komplikovať. Navrhol upraviť styk v neprítomnosti matky najmä s poukazom na to, že jeho rodičia bývajú v blízkosti bydliska maloletej a má tak pre styk vhodné zázemie. O dieťa má záujem, chce sa podieľať na jeho výchove bez prítomnosti matky, ktorá bude mať na styk celkom iste negatívny vplyv. Za lživé považoval tvrdenie matky o neplnení si ďalšej vyživovacej povinnosti voči W. N., nar. XX.XX.XXXX, keď aj matka má informácie o tom, že tento syn nie je jeho vlastným. Tento maloletý sa narodil počas vzťahu s jeho bývalou priateľkou, ktoré mu neskôr oznámila, že nie je jeho skutočným otcom a vyživovaciu povinnosť voči nemu si plní jeho skutočný otec. Ide len o ďalšie z krivých obvinení matky, ktorá sa v rámci tohto konania snaží otca zbaviť styku s maloletou na úkor navýšenia vyživovacej povinnosti, ktorej výška nie je v jeho možnostiach. Na potvrdenie svojich tvrdení navrhol vypočuť svoju sestru Z. T. a predložil posudok zamestnávateľa zo dňa 31.07.2020.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. S tvrdeniami, uvedenými v odvolaní nesúhlasí, považuje ich za nepodložené a osobné invektívy, podsúvanie negatívnych názorov na osobu matky.
4. Otec v replike navrhol vyhovieť svojmu odvolaniu.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu a vyjadreniam matky a otca nevyjadril; ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci podané neboli.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387 ods.1 C.s.p. vo výroku o výživnom, zročnom výživnom, o styku a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
7. Podľa §387 ods.1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním rodinných a sociálnych pomerov účastníkov. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu ako aj pri úprave styku súd vychádzal z výsluchu účastníkov a listinných dokladov.
9. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch za správne. So všetkými skutočnosťami, uvádzanými v odvolaní proti výroku o určení výšky výživného ako i zročného výživného sa náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky na zákonné rozhodnutie; dôsledne sa zaoberal všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávavanej veci vrátane tých, na ktoré poukázal v odvolaní otec. Výživné určené okresným súdom je vzhľadom na nízky vek maloletého dieťaťa dostatočné, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa s dieťaťom vôbec nestretáva. Navyše matka celodenne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, je na rodičovskej dovolenke a tomuto zodpovedá aj jej súčasný príjem. Výška výživného je aj podľa názoru odvolacieho súdu stanovená primerane vzhľadom na príjem otca a jeho majetkové pomery. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť; vyživovacia povinnosť otca k maloletému W. N. bola zohľadňovaná pri stanovovaní výšky výživného pre maloletú H.. Otec v odvolaní neuvádza, či jeho otcovstvo bolo zapreté, resp. či vôbec je zapísaný v rodnom liste tohto dieťaťa ako (právny) otec; v prejednávanej veci je však podstatné, že pokiaľ si voči maloletému W. vôbec neplní vyživovaciu povinnosť, má možnosť platiť na výživu maloletej H. ešte vyššiu sumu (minimálne o 29,42 Eur), ako to určil okresný súd. Ani tento odvolací dôvod nemohol zvrátiť rozhodnutie okresného súdu, ktoré krajský súd vyhodnotil ako vecne správne a aj v tejto časti riadne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené. Povinnosť splácať úvery, vedené na meno otca, nemôžu predstavovať také okolnosti, ktoré by mali vplyv na určenie nižšieho výživného na maloletú H.. Ako už konštatoval súd prvej inštancie, ak sa otec zadĺžil tak vysokou sumou (300.000,- Kč), išlo z jeho strany o neprimerané majetkové riziko a splácanie úverov nemá prednosť pred vyživovacou povinnosťou voči maloletej; v zmysle zákonných ustanovení túto skutočnosť zohľadniť nebolo možné. Pokiaľ otec uvádzal, že zasielal finančné prostriedky vo výške 2.000,- Kč na účet, vedený na meno J. M. s adresou totožnou s adresou bydliska otca, nemožno tieto platby započítať na zročné výživné, platené pre maloletú. Pokiaľ by otec skutočne nasporené finančné prostriedky zaslal matke (aj jednorazovo), splní si týmto dlh na zročnom výživnom, vypočítanom okresným súdom za obdobie od 22.04.2020 do 31.07.2020 na sumu 561,- Eur; v takom prípade by nebol povinný tento dlh splácať po 30,- Eur (spolu s bežným výživným) až do jeho zaplatenia a zostala by mu len povinnosť platiť bežné výživné mesačne vo výške 170,- Eur vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
10. Odvolanie otca voči výroku rozsudku o styku otca s maloletou je tiež nedôvodné. Otec v podstate napádal výrok len vo vzťahu k prítomnosti matky na styku, jeho rozsah nenamietal, keďže okresný súd do svojho výroku prebral jeho návrh na úpravu styku. Okresný súd upravil styk adekvátne najmä vzhľadom na vek maloletého dieťaťa; aj odvolací súd má za to, že maloleté dieťa je v útlom veku a keďže otec s dieťaťom styk nerealizoval od približne 6 mesiacov jeho veku, je potrebné, aby si dieťa naňho postupne privykalo za prítomnosti osoby, ktorá
mu celodenne starostlivosť zabezpečuje, teda matky. Nie je vylúčené, že v prípade, že styk bude realizovaný bezproblémovo a maloletá bude naňho reagovať pozitívne, bude možné styk realizovať aj v neprítomnosti matky resp. aj v iných intervaloch, pokiaľ sa tak rodičia dohodnú; v takom prípade rozhodnutie súdu potrebovať nebudú. V prípade, že by dohoda nebola možná a na styk by maloletá reagovala vysoko pozitívne, otec sa môže domáhať novej úpravy styku s maloletou novým súdnym rozhodnutím.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania postupoval správne: správne rozhodol o výške výživného, o zročnom výživnom, o styku, ale aj o trovách konania, vo výroku osobitne odvolaním nenapadnutým. Preto rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch v zmysle §387 ods.1,2 C.s.p. potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože nebol podaný návrh ani jedným z účastníkov na priznanie náhrady trov odvolacieho konania; o povinnosti nahradiť trovy konania, pokiaľ nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh (§57 C.m.p.).
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§376 ods. 2 C.m.p.).