Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-52-2024.pdf
PDF · 94.64 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/52/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B. D. XXXX/X, E., zastúpenej: Dr.jur. Zita Machlicová Czibor, advokátka so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Erimi, s. r. o., IČO: 51 469 740, Klincová 37, 821 08 Bratislava, zastúpenému: AdvokAAt advokátska kancelária s.r.o., Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava, IČO: 52 998 215, o zaplatenie 1 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 06. Júna 2024 pod č.k. 5C/37/2023-226 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu v sume 1 000 eur s 5% - ným úrokom z omeškania od 29.3.2022 do zaplatenia do troch dní po právoplatnosti rozsudku a priznal jej nárok na náhradu trov konania 100 %. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala svojho nároku z titulu odstúpenie od zmluvy, na základe ktorej poskytla žalovanému preddavok v sume 1 000 eur. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 3.3.2022 uzatvorila žalobkyňa ako spotrebiteľ zmluvu o zložení zálohy na kúpu vozidla so žalovaným s tým, že v deň uzatvorenia zmluvy mu uhradila zálohu vo výške 1000 eur v hotovosti. Podľa článku V. zmluvy predmetom kúpy bolo ojazdené osobné motorové vozidlo Fiat Tipo, ktoré nebolo v minulosti havarované. Po uzatvorení zmluvy zistila, že dňa 12.2.2021 došlo ku škodovej udalosti na území SR. Podľa výsledku overenia vozidla celkové náklady na opravu boli v sume 2 248,65 eura. Po tomto zistení poslal manžel žalobkyne žalovanému dňa 4.3.2022 mailom odstúpenie od zmluvy o zložení zálohy na kúpu vozidla. Súčasne požiadal o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 1 000 eur. Finančné prostriedky tvoriace zálohu patrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela F. B.. Na motorovom vozidle zn. FIAT Tipo tvoriaci predmet sporu došlo k poistnej udalosti dňa 12.2.2021, ku kolízií s ďalším vozidlom zn. PEUGEOT 301 EVČ C. XXXXX: kedy došlo k výmene nasledovných dielov: držiak VZ ľavého nárazníka, nárazník Z, znak výrobcu, nápis modelu, absorbér nárazníka, lep-sada zad-skla, bočnica z ľ
kpl, držiak z-svetla, nárazník z 1, držiak z svetla, zadné svetlo, zadný spojler. Celkové náklady na opravu bola suma 2 870,62 eura. Ďalšou poistnou udalosťou s predmetným vozidlom bola výmena čelného skla v sume 393,85 eura. Zo strany žalovaného nedošlo k vráteniu zaplatenej zálohy na kúpu vozidla v sume 1 000 eur a k vyzvaniu žalobkyne na doplatenie zvyšku kúpnej ceny a následného prevzatia vozidla. 1.2. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka , § 489 Občianskeho zákonníka, § 588 Občianskeho zákonníka, § 596 Občianskeho zákonníka, § 597 Občianskeho zákonníka, § 48 Občianskeho zákonníka, 35 Občianskeho zákonníka, § 451 Občianskeho zákonníka, § 457 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1 , 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobkyne považoval za dôvodný. Uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s tým, že žalobkyňa pri podpise zmluvy zaplatila zálohu na kúpnu cenu (rezervačný poplatok) sumu 1 000 eur. Zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou. V nej zmluvné strany nedohodli v prípade odstúpenia od zmluvy na sankcií - prepadnutí zaplatenej zálohe. Žalovaný žalobkyňu v zmluve o budúcej kúpnej zmluvy ubezpečil, že predmet kúpy
- osobné motorové vozidlo „nebolo v minulosti havarované“. Sporná medzi stranami konania bola otázka výkladu pojmu „havarované vozidlo“. Poukázal na výklad pojmov havárie, dopravnej nehody, nehody v cestnej premávke a poistnej udalosti. Pri zisťovaní skutočnej vôle žalobkyne na uzatvorenie kúpnej zmluvy vychádzal z jej prednesu a z prednesu jej manžela, svedka, zhodne uvádzajúcich, že pojem vozidlo „nebolo v minulosti havarované“ vykladali tak, že na predmetnom vozidle nedošlo k dopravnej nehode spočívajúce v tom, že vozidlo nebolo poškodené dôsledkom takejto udalosti. Poukazujúc na skutočnosť, že právny úkon - zmluvu o budúcej zmluve vypracoval žalovaný a v časti zmluvných dojednaní v čl. V. zmluvy žalovaný sformuloval pojem (bod. 3 Záujemca berie na vedomie, že predmetom zmluvy je ojazdené vozidlo, ktoré nebolo v minulosti havarované), ktoré ustanovenie žalobkyňa vykladala tak, že vozidlo nebolo poškodené dôsledkom nehody, podľa § 35 ods. 3 predmetné ustanovenie vykladal v prospech žalobkyne. Poistnú udalosť zo dňa 12.2.2021, kolíziu s ďalším vozidlom zn. PEUGEOT 301 EVČ: C. XXXXX, kde celkové náklady na opravu predstavovali sumu 2 870,62 eura, považoval za porušenie dojednaných zmluvných podmienok zo strany žalovaného spočívajúce v tom, že motorové vozidlo nebolo v minulosti havarované. Z predloženej fotodokumentácie predložených poisťovňou vyplýva, že sa jednalo o rozsiahle poškodenie vozidla, ktorú skutočnosť žalovaný nepopieral. Mal za preukázané splnenie zákonných podmienok na odstúpenie od zmluvy § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotné odstúpenie realizoval manžel žalobcu nasledujúci deň po podpise zmluvy. Nakoľko záloha bola zaplatená z finančných prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, konanie manžela žalobkyne považoval za oprávnené a zákonné. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhej zmluvnej strane všetko, čo získal. Na podporu záveru o zániku zmluvy dôsledkom odstúpenia svedčí fakt, že žalovaný v súlade so zmluvnými podmienkami žalobkyňu nevyzval na doplatenie zvyšku kúpnej ceny a prevzatie vozidla. 1.3. V ďalšej časti zdôvodnil rozhodnutie v časti úroku z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 veta prvá, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších prepisov (ďalej len „nariadenie vlády“) a uviedol, že žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, preto žalobkyni vznikol nárok na úroky z omeškania. Priznal jej úrok z omeškania, ktorého počiatok určil doručením výzvy na vrátenie zálohy 18.3.2022 plus 10 dní na plnenie, t.j. 29.3.2022, vo výške 5,00 % ročne. 1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP , § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyni v spore plne úspešnej, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnil ustanovením § 365 ods.1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Namietal, že rozhodnutie trpí vadami, došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov. Opakovane uviedol, že vozidlo nadobudol od garantovaného predajcu FIAT ako bezvadné, bolo v záruke. Nemalo žiadne vady. Namietal odstúpenie od zmluvy zaslané manželom žalobkyne bez preukázanie plnomocenstva na zastupovanie žalobkyne. Žalobkyňu neuviedol do omylu, dodatočne nevyšla žiadna vada na vozidle. Opravy vykonané nespĺňali právny pojem havárie. Namietal nevyporiadanie sa súdu s námietkou, že väčšia časť finančných prostriedkov bola z dotácie poskytnutej na kúpu vozidla. Jeho postup považoval za rozporný so zákonom, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Nesprávny postup pri dokazovaní mal za následok nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie aplikoval nesprávnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie videl v zamietnutí žaloby. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa podala písomné vyjadrenie k odvolaniu. Uviedla, že sa vyjadrila k námietkam žalovaného ohľadne trvania ich právneho vzťahu, konania jej manžela, predložila dôkazy o oprave vozidla. K jeho námietke o vyplatení peňazí z dotácie štátu uviedla, že predmetom konania nie je doplatenie kúpnej ceny, ale vrátenie zálohy 1000 eur, vyplatenej z prostriedkov BSM. Po odstúpení od zmluvy kúpili nové auto, dostali finančný príspevok 6 000 eur. Dodala, že z odvolanie žalovaného nevyplýva, akými vadami trpí rozhodnutie súdu prvej inštancie, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia. Nestačí vymenovať odvolacie dôvody. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b),e), g) CSP sa na predmetné odvolanie nevzťahujú. Napadnutý rozsudok navrhla ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne. V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
9. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.
10. Odvolací súd je podľa § 387 ods. 3 CSP povinný v odvolacom rozhodnutí vyjadriť sa k podstatným skutočnostiam, uvádzaných v podanom odvolaní.
11. Žalobca odvolanie zdôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP. V čom mal spočívať nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spôsobujúci porušenie práva na spravodlivý súdny proces neuviedol (365 ods.1 písm. b) CSP). V čom mala spočívať vada konania majúca nesprávne rozhodnutie vo veci neuviedol (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Neuviedol, aké navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykonal (§ 365 ods.1 písm. e) CSP). Nezdôvodnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP spočívajúce v prípustnosti ďalších procesných prostriedkov procesného útoku, ktoré doposiaľ neboli uplatnené. Odvolací súd sa preto uvedenými odvolacími dôvodmi nezaoberal. Pokiaľ žalovaný namietal citované ustanovenia, mal zdôvodniť, v čom videl ich porušenie. Citácia zákonných ustanovení bez ich odôvodnenia nevymedzuje pre odvolací súd odvolací dôvod a rozsah prieskumnej činnosti. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenie a následne nesprávne právne posúdenie veci. V čom konkrétne považoval na nesprávne skutkové zistenie súdom prvej inštancie, neuviedol. Všeobecne zopakoval vykonané dokazovanie, zotrval na svojom stanovisku, že na aute bolo vykonané len lakovanie a nadobudol ho v garančnej lehote bez vád. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že auto bolo havarované, boli na ňom vykonané opravy. Žalobkyňa predložila všetky dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Žalovaný tvrdil, ich právny vzťah naďalej existuje, namietal odstúpenie od zmluvy manželom žalobkyne.
12. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorým sa zmluva zrušuje od počiatku. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej žalobkyňa poskytla zálohu 1 000 eur. Preto sa na daný právny vzťah stráv vzťahujú ustanovenie § 588 a nasledujúcich OZ. Ustanovenie § 597 ods. 2 OZ upravuje právo odstúpiť od zmluvy kupujúcim vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. To znamená, že dôvodom odstúpenia od zmluvy je ubezpečenie predávajúceho, že vec má určité vlastnosti o ktorých predávajúci ubezpečil kupujúceho alebo nemá vlastnosti, ktoré si kupujúci vymienil, alebo ubezpečenie predávajúceho, že vec nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. Pre neplnenie predpokladov na odstúpenie od zmluvy postačuje jeden z dôvodov. Nie je podstatné, či predávajúci vedel o vade, pretože sa jedná o objektívnu zodpovednosť.
13. Žalovaný namietal doručenie odstúpenia od zmluvy manželom žalovanej ako neoprávnenou osobou. Žalobkyňa doručila žalovanému predžalobnú výzvu 18.03.2022 v ktorej uviedla dôvod uplatneného nároku odstúpenia od zmluvy. Žalovanému bola doručená žaloba, v ktorej žalobkyňa poukázala na odstúpenie od zmluvy a vyjadrenie žalovaného nesúhlasiaceho s odstúpením. Z hľadiska obsahu oboch podaní možno konštatovať, že žalovanému ich doručením bolo doručené odstúpenie od zmluvy. Preto jeho námietka odstúpenie od zmluvy manželom žalobkyne ako neoprávnenej osoby nie je dôvodná. Podstatné bolo vyriešenie, či žalobkyňa mohla odstúpiť od zmluvy, pretože ju žalovaný ubezpečil, že vozidlo nebolo havarované. Podľa názoru odvolacieho súdu námietka žalovaného spočívajúca v jeho obrane, čo sa považuje za havarované vozidlo, čo je poistná udalosť, je úplne na daný právny vzťah irelevantná. Žalovaný ubezpečil žalobkyňu, že vozidlo nebolo v minulosti havarované, čo sa následne preukázalo ako nepravdivé. Preto žalobkyni vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy a vrátenie zálohy. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP. Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu z dôvodu, že bola v odvolacom konaní úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).