Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-53Er/4102/2007

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: REWED trade, s.r.o., Sládkovičova 10, Piešťany, IČO: 35 772 433, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, o sťažnosti oprávneného, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. -38 zo dňa 21.10.2020, z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Uznesením zo dňa 21.10.2020, č.k. -38 tunajší súd zamietol námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 07.05.2020 vedenom pod sp. zn. , EX 1697/2007 vydanom súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom.

2. Dňa 09.11.2020 bola tunajšiemu súdu doručená sťažnosť oprávneného proti vyššie uvedenému uzneseniu. Oprávnený vo svojej sťažnosti uviedol, že je toho názoru, že v predmetnom exekučnom konaní sú vymáhané pohľadávky, u ktorých došlo k preklúzii práva na ich vymoženie. Oprávnený o tejto skutočnosti informoval tunajší súd podaním zo dňa 21.05.2019, pričom v danom prípade má súd povinnosť prihliadať na preklúziu z úradnej moci. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie súdu o existencii predmetnej skutočnosti odôvodňujúcej zastavenie starej exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 je podľa názoru oprávneného splnením podmienky pre predĺženie rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona. Oprávnený v pôvodných námietkach uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní sú vymáhané pohľadávky, u ktorých došlo k ich prekludovaniu, resp. prekludovaniu práva ich vymáhať, čo zakladá povinnosť súdu ex offo rozhodnúť o zastavení starej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Oprávnený poukázal na túto skutočnosť podaním, ktoré označila ako podnet na preskúmanie preklúzie a súdu bolo doručené. V prvom rade oprávnený uvádza, že Okresný súd Bratislava II vo svojom odôvodnení poukazuje na výklad Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý je uverejnený na jeho webovej stránke, avšak SK, a.s. dáva súdu do pozornosti, že tento výklad nemá právne záväzný charakter a otázka preklúzie v spojení s predĺžením rozhodnej doby v ňom nie je upravená. Zároveň oprávnený poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej veci sa jedná o osobitú situáciu, ktorú nepredpokladal a zákonodarca opomenul. V prípade preklúzie práva súd koná sám z vlastnej moci. Súd kedykoľvek skúma procesné podmienky konania. Procesné podmienky predstavujú zákonné, objektívnym právom stanovené predpoklady, bez ktorých nemožno dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Súd je povinný skúmať procesné podmienky ex offo od začatia konania až do jeho skončenia kedykoľvek počas konania. Právna skutočnosť preklúzie nastala pred účinnosťou a súd sa ňou zo zákona mal zaoberať. Oprávnený svojím podaním poukázal na to, že nastala táto právna skutočnosť a súd je povinný sa s ňou vysporiadať v zmysle zákona a základných princípov súdneho procesného konania. Nemôže byť na škodu strany sporu fakt, že súd „nestihol“ rozhodnúť o zastavení starej exekúcie napriek tomu, že konanie je postihnuté neodstrániteľnou procesnou vadou.

Oprávnený má za to, že v predmetnej starej exekúcii nemohlo dôjsť k vydaniu Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, nakoľko konanie trpí takou vadou, o ktorej je povinný rozhodnúť len súd. Nakoľko sa jedná o základnú procesnú podmienku konania, bez jej odstránenia resp. neodstránenia nemôže dôjsť k akémukoľvek inému rozhodnutiu v konaní. Súd je povinný sa najprv vysporiadať s otázkou preklúzie a následne, pokiaľ by konanie mohlo pokračovať, je súdny exekútor oprávnený vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Vzhľadom na to, že súdnemu exekútorovi je priznaná právomoc súdu ukončiť súdne konanie - exekučné konanie - je v konečnom dôsledku povinný rovnako ako súd, sám z vlastnej moci preskúmať procesné podmienky konania. Pokiaľ súdny exekútor dospeje k názoru, že v danej veci nie sú splnené procesné podmienky konania z dôvodu preklúzie práva, nemôže vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie, nakoľko konanie trpí takou vadou, ktorú nie je možné odstrániť. Na základe uvedeného máme za to, že v predmetnej veci nebol daný zákonný dôvod na zastavenie starej exekúcie podľa tohto zákona a upovedomenie o zastavení starej exekúcie nebolo vydané v súlade s , ktorej zmyslom nepochybne bolo odbremenenie súdov od rokmi nahromadenej exekučnej agendy, možno pripustiť len záver, že prijatá právna úprava sa nedotýka konaní, kde už bol iniciovaný proces smerujúci k zastaveniu konania, resp. konaní, kde mal súd skúmať procesné podmienky postupu a po zistení, že sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným, mal konanie bez prieťahov ex offo zastaviť. Právna regulácia aj v tomto prípade bola jednoznačná a podporovala ju aj následná rozhodovacia činnosť do prijatia , kedy súdy konania, v ktorých došlo k prekludovaniu exekučného titulu postupovali podľa EP a konania zastavovali. Iniciovanie konania o zastavení je výrazom procesnej aktivity, pokiaľ sú na to splnené zákonné podmienky (rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným - EP) a na takéto konanie má následne nadväzovať postup exekučného súdu, ktorý má vo veci konať a rozhodnúť, a to rýchlo, účelne a hospodárne, a tým napĺňať princíp procesnej ekonómie. Nie je žiaden zákonný dôvod, aby sa na vzťahy založené medzi subjektami civilnej exekúcie pred 31.12.2019 vzťahovali normy účinné od 01.01.2020, pokiaľ boli naplnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcií v zmysle zákonnej úpravy platnej do 31.12.2019, navyše za situácie, keď aj nová právna norma vo svojej dispozícií uvedenú situáciu reguluje tým, že v takýchto prípadoch sa rozhodná v zmysle predlžuje o 12 mesiacov, ktorú zákonodarca pravdepodobne považoval za dostatočnú pre prijatie rozhodnutia o zastavení starej exekúcie. Nepochybné je aj to, že v takýchto prípadoch k zastaveniu starých exekúcií k 01.01.2020 nedošlo, keďže rozhodná doba ešte neuplynula, ale bola v zmysle predĺžená o 12 mesiacov.

3. Podľa (ďalej len „“), o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 4. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

5. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

6. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

7. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

9. Podľa , ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

10. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

11. Podľa , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

12. Podľa , proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

13. Podľa , námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

14. Podľa , súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

15. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2017, okrem ustanovenia .

16. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.

17. Po opätovnom preštudovaní predmetného exekučného spisu súd uvádza, že ak pred účinnosťou existuje alebo existoval dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia Exekučného poriadku a nadobudnutím účinnosti vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie ( alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí účinnosti a k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného, stará exekúcia sa zastavuje ex lege k 01.01.2020 podľa . Je dôležité rozlíšiť dve situácie. Ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný oprávneným pred účinnosťou a nejde o starú exekúciu, ktorá sa ex lege zastavuje účinnosťou zákona [najmä ], súd zastaví starú exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3.2017. V predmetnom prípade ide o starú exekúciu. Ak ide o návrh oprávneného na zastavenie starej exekúcie po účinnosti , súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie podľa .

18. Tento záver súdu je v súlade s princípom právnej istoty a zákazom retroaktivity, ako aj so vzťahom uvedených právnych predpisov (Exekučného poriadku na jednej strane a na strane druhej). Podľa názoru súdu je potrebné pri výklade aplikovať teleologický výklad, a teda sledovať účel zákona. I napriek tomu, že existoval dôvod na zastavenie exekúcie ešte pred 01.01.2020, je postup súdneho exekútora pri vydaní upovedomenia o skončení starej exekúcie zákonný, nakoľko účelom zákona bolo urýchliť zastavenie exekúcií tým, že táto kompetencia bola čiastočne presunutá na súdnych exekútorov. Súdny exekútor teda riadne vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť.

19. V zmysle usmernení Ministerstva spravodlivosti SR ku , v prípade kumulácie dôvodov na zastavenie starej exekúcie podľa je potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že k zastaveniu starej exekúcie podľa , ak nejde o absolútnu alebo relatívnu výnimku, dochádza priamo zo zákona, t. j. vznikom dôvodu predpokladaného . Preto sa stará exekúcia zastavuje len na základe toho dôvodu, ktorý nastal ako prvý. Preto v prípade kumulácie dôvodov pre zastavenie starej exekúcie podľa a Exekučného poriadku je potrebné skúmať okamih, kedy nastala okolnosť odôvodňujúca zastavenie starej exekúcie. Po nadobudnutí účinnosti je teda nutné v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení , pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis, ak nejde o prípad, kedy je povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie. Uvedené znamená, že ak pred účinnosťou existuje (existoval) dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a nadobudnutím účinnosti vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie () alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí účinnosti a k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného konania (prípadne nejde o prípad podľa ), stará exekúcia sa zastavuje ex lege podľa .

20. V zmysle stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. Podľa rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V predmetnom exekučnom konaní bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi dňa 30.01.2008, teda rozhodná doba uplynula dňa 30.01.2013. K prekludovaniu vymáhaného nároku došlo v roku 2016, Z uvedeného je zrejmé, že rozhodná doba v zmysle nastala skôr, ako preklúzia predmetnej pohľadávky oprávneného.

21. Súd na námietku oprávneného, že nadobudol účinnosť 01.01.2020 a podľa ustanovenia uvedeného zákona, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2., pričom z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak sa jedná o starú exekúciu, ktorá by mala byť k 01.01.2020 ex lege zastavená a súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, teda k 01.01.2020 rozhoduje o zastavení starej exekúcie, potom platí výnimka podľa ustanovenia ods 2 písm. b) a rozhodná doba neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, uvádza v zmysle usmernení Ministerstva spravodlivosti SR ku , že upravuje možnosť predĺženia rozhodnej doby piatich rokov v ustanovených prípadoch, pričom je potrebné zdôrazniť, že táto relatívna výnimka je spojená výlučne len s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcim v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t. j. s . Ide o relatívne výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (). Relatívna výnimka znamená, že rozhodná doba, po uplynutí ktorej by na túto starú exekúciu dopadal , sa predlžuje (o dobu podľa ). V prípade kumulácie relatívnych výnimiek sa uplatní tá relatívna výnimka, ktorá ako prekážka zastavenia starej exekúcie prestane pôsobiť najneskôr. Exekučné konanie sa v základe vedie ako nesporové a aj súd vyhodnocuje dôvody na zastavenie exekúcie aj bez návrhu a permanentne. Relatívna výnimka podľa sa teda nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad by nedával zmysel. Adekvátny výklad bude založený teda na teleologickej redukcii a na systematickom výklade zmyslu tohto ustanovenia. Nebude zrejme sporné, že uvedená relatívna výnimka dopadá výlučne na situácie, kedy návrh na zastavenie starej exekúcie podal povinný. Táto relatívna výnimka sa nebude týkať situácií, kedy niekto, kto nie je účastníkom konania, podá podnet na zastavenie exekúcie (napr. súdny exekútor). Inak povedané, stará exekúcia sa na základe zákona zastavuje, ak existuje dôvod pre jej zastavenie () a nejde o niektorú z absolútnych alebo relatívnych výnimiek, pričom konanie súdu o „akomkoľvek“ podnete na zastavenie exekúcie nie je relatívnou výnimkou. V tomto prípade by mal súd postupovať tak, že požiada exekútora o preskúmanie, či v danej veci nedošlo k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, s prípadným poučením o povinnosti vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa ustanovení .

22. Súd dodáva, že oprávnený predložil súdu podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania v roku 2019, o ktorom tunajší súd nerozhodol a prijatím vo vzťahu k výkladu ako relatívnej výnimke súd považuje za nevyhnutné uviesť, že napriek tomu, že toto zákonné znenie expressis verbis nešpecifikuje „rozhodovanie o zastavení exekúcie“, tak pri použití teleologického výkladu je celkom nepochybne možné vyvodiť záver, že zákonodarca mal na mysli rozhodovanie o zastavení exekúcie na návrh povinného. Tento výklad najlogickejšie sleduje zámer skutočne ukončiť staré „neefektívne“ exekúcie, pretože v opačnom prípade by len (chtiac či nechtiac) vytvoril priestor pre jeho účelové obchádzanie predovšetkým zo strany oprávneného, ktorý by každých 12 mesiacov mohol podávať obdobný návrh na čiastočné zastavenie exekúcie v akejkoľvek nepatrnej výške a tým by zamedzil naplneniu účelu zákona. Relatívna výnimka, v dôsledku ktorej sa predlžuje rozhodná doba podľa sa logicky nemôže aplikovať v prípade návrhu oprávneného na zastavenie, pretože ak aj má za to, že stará exekúcia sa mu má zastaviť, použitie výnimky by viedlo k úplne nelogického výkladu. Výklad ad absurdum je potrebné vždy odmietnuť. Uvedené je v súlade s výkladovým usmernením , a v konaní nejde o relatívnu výnimku.

23. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že povinnosť úhrady trov starých exekúcií bol jedným z nosných problémov témy zastavenia starých exekúcií. Za normálnych okolností platí trovy exekúcie povinný. Keď však nastanú zákonom predvídané skutočnosti má povinnosť platiť trovy oprávnený - teda osoba v prospech ktorej je exekúcia vedená. Povinnosť platenia trov oprávneným v exekúcii namiesto povinného tu bola vždy. Dopĺňali sa však dôvody, pre ktoré bol oprávnený zaviazaný ich platiť. Pri podanom návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným bol oprávnený zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Ak bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného - platí oprávnený trovy v exekúciách začatých od roku 2002. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (OdK) oprávnený platí trovy exekúcií začatých od roku 2012. Zákonom takto boli definované výnimky, kedy pri nevymožení pohľadávky od povinného súd nemohol priznať náhradu trov exekútorovi ani voči oprávnenému. Exekútori pracovali de facto pro bono. Tieto výnimky (nemajetnosť do 2002, preklúzia práva) súčasný zákon ruší stanovením paušálnej odmeny a exekútor dostane zaplatené od oprávneného aj za ukončené exekúcie, pri ktorých by za aktuálneho právneho stavu pri ich ukončení nedostal nič.

24. Súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu č. -28 zo dňa 13.05.2020, v ktorom konštatuje, že je potrebné si uvedomiť, že právna úprava nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd argumentáciu sťažovateliek, ktorou sa domáhali ústavne konformného výkladu a aplikácie za nedôvodnú, pretože súdni exekútori v dotknutých exekučných konaniach nemali diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavených exekúcií a tento nárok si uplatnili v súlade s platným právom.

25. Na základe uvedeného súd opätovne preskúmal námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ako aj sťažnosť oprávneného proti uzneseniu tunajšieho súdu 21.10.2020, č.k. -38 a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

26. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné