Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-36-2020.pdf
PDF · 94.48 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa/manžela T. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. P. XX, XXX XX J., a manželky A. Q., W.. K., R.. XX.XX.XXXX, D. P. XX, XXX XX J., zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Groszmannom, advokátom, so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov T. Q., R.. XX.X.XXXX O. A. Q., W.. K., R.. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa 12.7.1997 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Staré Mesto vo zväzku XXX, ročník 1997, na strane XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ/manžel návrhom doručeným súdu 01.06.2020 žiadal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. Návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli manželstvo z lásky dňa 12.07.1997 a z tohto manželstva sa narodili dve deti, ktorú sú už dospelé. Manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku harmonické, občas sa medzi nimi vyskytli menšie nezhody. Navrhovateľ v roku 2005 začal pracovať v zahraničí a domov chodil sporadicky, pričom v tomto období vzťahy medzi manželmi ochladli a v manželstve nastali komunikačné problémy, jeden druhému sa odcudzili. Navrhovateľ sa v roku 2016 vrátil zo zahraničia domov do spoločného bytu účastníkov konania, avšak už spával v inej izbe ako manželka. V októbri 2019 sa zoznámil s inou ženou, s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť a v januári 2020 sa odsťahoval od manželky a od uvedenej doby nezdieľa s ňou spoločnú domácnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ je presvedčený, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, s manželkou nevedú spoločnú domácnosť, nastalo medzi nimi hlboké odcudzenie, ktoré je už neodvrátiteľné a neexistuje reálny predpoklad na obnovu manželského spolužitia.
2. Manželka v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa poukázala na ustanovenie § 22 a § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) , ktoré citovala a argumentovala, že podľa jej názoru vo veci manželstva účastníkov konania nie sú dané dôvody takej intenzity, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie rozvodom. Naopak, je daný predpoklad pre obnovenie manželského spolužitia. Podanie návrhu na rozvod manželstva manželku spolu aj s deťmi účastníkov konania prekvapilo a slovo „rozvod“ sa v ich vzťahu ani v domácnosti nikdy predtým nespomínalo. Manželka so skutočnosťou, že vzťah účastníkov konania ochladol a nastali komunikačné problémy po návrate navrhovateľa zo zahraničia sa nestotožňuje. Práca v zahraničí smerovala k zabezpečeniu uspokojovania potrieb rodiny založenej manželstvom, manželka ochladenie vzťahov účastníkov konania nezaznamenala ani počas výkonu práce navrhovateľa v zahraničí a ani po jeho návrate. Počas výkonu práce navrhovateľom v
zahraničí bola manželka s deťmi pravidelne v kontakte, viedli dlhé konverzácie aj cez aplikáciu skype, pričom navrhovateľ sa v zahraničí kde pracoval nezdržiaval sústavne, ale sporadicky chodieval domov (podľa naplánovaných turnusov). Manžela chodili čakať na letisko a rovnako ho na letisko chodili aj odprevádzať, manželka navštívila navrhovateľa v Írsku, kde pracoval a všetko medzi nimi bolo v poriadku. Manželka s tým, že došlo k ochladeniu vzťahom medzi manželmi nesúhlasí, stále aj s deťmi fungovali ako tradičná, šťastná štvorčlenná rodina a rovnako ich poznalo a vnímalo aj ich okolie a známi. Manželka ku zoznámeniu sa navrhovateľa s inou ženou uviedla, že hoci ju táto skutočnosť hlboko zasiahla stále má záujem o obnovenie manželského spolužitia a je schopná mu neveru odpustiť a že o tej skutočnosti, že sa navrhovateľ zoznámil s inou ženou v októbri 2019 sa dozvedela z podaného návrhu. Manželova nevera sa prevalila na Vianoce 2019, ktorú navrhovateľ popieral. V tom čase sa ho aj jeho mama opýtala, že snáď sa nechce rozviesť, pričom navrhovateľ stále uviedol, že nie a rovnako manželke tvrdil, že s neverou skončí. Manželka neveru navrhovateľa nepovažuje za príčinu, ktorá zakladá definitívny rozpad manželstva a odôvodňuje jeho zrušenie rozvodom. Pokým manželka s deťmi nemali vedomosti o nevere navrhovateľa, fungovali ako šťastná rodina, viedli tradičnú domácnosť a účastníci ako manželia fungovali spoločne vo všetkých aspektoch. Neskoré príchody domov navrhovateľ odôvodňoval prácou. Doma ho stále čakala teplá, varená večera a samozrejme tak ako vo všetkých vzťahoch sa aj vo vzťahu účastníkov konania z času načas objavili nezhody, ktoré však rýchlo prekonali. Manželka ďalej argumentovala, že v manželstve síce došlo k porušeniu povinnosti manželov podľa § 18 Zákona o rodine byť si verní a žiť spolu, avšak porušenie týchto povinností nespôsobilo takú mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi, aby boli naplnené hmotnoprávne predpoklady na rozvod manželstva a napriek tejto skutočnosti manželka je schopná neveru manželovi odpustiť keďže chce, aby opäť tvorili rodinu a žili v spoločnej domácnosti. Manžel sa od rodiny odsťahoval v januári 2020 a napriek tejto skutočnosti manželstvo nie je natoľko rozvrátené, aby bol rozvod manželstva odôvodnený vzhľadom na krátkosť času medzi opustením spoločnej domácnosti a podaním návrhu na rozvod manželstva. Manželka verí, že manželstvo účastníkov konania má šancu prekonať toto náročné obdobie. Podľa vedomosti manželky navrhovateľ v čase písomného vyjadrenia manželky už ani nebýva u ženy, s ktorou sa zoznámil v októbri 2019, ale býva u svojej mamy a táto skutočnosť rovnako odôvodňuje predpoklad obnovenia spoločného manželského rodinného spolužitia. Deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania sú stále nezaopatrené, nakoľko sa sústavne pripravujú na povolanie, dcéra C. má 19 rokov a študuje na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach a syn má 23 rokov a študuje na UPJŠ v Košiciach, odbor Európska verejná správa. Počas štúdia deti účastníkov konania okrem materiálneho zabezpečenia potrebujú stabilné domáce prostredie tvorené oboma rodičmi a osobnú prítomnosť a podporu oboch rodičov pričom deti si obdobne ako manželka želajú, aby opäť spolu všetci spoločne fungovali ako rodina a s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasia. Deti opustenie domácnosti navrhovateľom znášajú veľmi ťažko, po tomto mali psychické problémy a nevedeli sa sústrediť na štúdium. V domácnosti bol a aj v súčasnosti panuje nepokoj a deťom chýba otcovské zázemie. Manželka v závere svojho vyjadrenia zdôraznila, že vo veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na zrušenie manželstva rozvodom, ale naopak sú dané predpoklady na obnovenie riadneho manželského spolužitia a manželstvo môže aj naďalej plniť svoj účel, pričom tento záver odôvodňujú skutočnosti, že manželka chce a má schopnosť odpustiť navrhovateľove porušenie manželských povinností, má vôľu obnoviť manželské a rodinné spolužitie, záujem a vôľa detí o obnovenie rodiny a krátkosť času medzi opustením spoločnej domácnosti a podaním návrhu na rozvod manželstva. Na základe vyššie uvedených skutočností manželka navrhla, aby súd návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamietol.
3. Súd vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, písomným vyjadrením manželky, sobášnym listom účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa a manželky.
4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.07.1997, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu Košice - Staré Mesto, vo zväzku 106, ročník 1997, na strane 301 pod poradovým číslom 340. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve dospelé deti.
5. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že v manželstve účastníkov konania vznikali nezhody už v roku 2005 kvôli finančným problémom. Navrhovateľ v roku 2005 odišiel pracovať do Írska, chodil na turnusy tak, aby mohol byť aj s rodinou. V Írsku pracoval do roku 2007, následne v roku 2008 začal podnikať na Slovensku do roku 2009, avšak z podnikania nemal veľký príjem a v roku 2010 odišiel pracovať do Rakúska, chodil na dvoj, troj, štvortýždňové turnusy pričom v Rakúsku pracoval do roku 2016. Za uvedené obdobie sa snažil hlavne sa venovať aj rodine a ak boli financie, chodili aj na dovolenky. Aj v
tomto období vznikali medzi účastníkmi konania hádky kvôli peniazom a podľa názoru navrhovateľa aj maličkostiam ako napríklad preto, že navrhovateľ vrieska na deti, alebo s nimi nerozprával, alebo bol ku nim chladný. Často odchádzal z domácnosti kvôli tomu, aby sa týmto konfliktom vyhol. Podľa tvrdenia navrhovateľa účastníci konania sa intímne nestýkajú asi od roku 2014-2015 a preto sa rozhodol, že bude hľadať známosť s inou ženou, čo sa aj stalo niekedy pred Vianocami v roku 2019. O tomto vzťahu sa manželka dozvedela cez facebook a následne navrhovateľ túto skutočnosť povedal aj manželke asi počas Vianoc v roku 2019. Vzhľadom na túto známosť navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v januári 2020 ku svojej priateľke, s ktorou boli spolu až do septembra 2020 a od tejto doby komunikuje s ňou iba telefonicky. Navrhovateľ následne si našiel vzťah s inou ženou v septembri 2020, doposiaľ býva s priateľkou, tento vzťah považuje za vážny a chce so svojou priateľkou založiť aj rodinu. Navrhovateľ od roku 2015 sa intímne nestýkal s manželkou, nevedú spoločnú domácnosť, každý si hradí svoje životné náklady sám, účastníci konania nekomunikujú spolu, alebo ak áno, tak iba cez dcéru. Navrhovateľ doposiaľ prispieva manželke na bývanie sumou 230,- EUR, ale ja na elektrinu a inkaso, spolu v sume 300,- EUR mesačne.
6. Z výsluchu manželky súd zistil, že manželstvo vníma ako bezproblémové, navrhovateľ v priebehu manželstva jej potvrdzoval, že ju má rád a slovo rozvod nepovedal do poslednej chvíle. Vždy si myslela, že navrhovateľ chodí na fušky, nemala tušenia, že má známosť s inou ženou, pretože ju počas manželstva nikdy nepodvádzal. Až niekedy pred Vianocami v roku 2019 jej zavolala neznáma žena, ktorá tvrdila, že navrhovateľ hľadá iné ženy cez internet, na ktorú skutočnosť manželka s deťmi sa opýtala navrhovateľa, ktorý povedal, že nič také sa nedeje v ich vzťahu a spolu išli aj na Vianoce ku svokrovcom. Následne navrhovateľ sa k známosti s inou ženou priznal a odprosil manželku aj deti na kolenách, že to ľutuje a že nikdy viac takúto vec nespraví. Manželka sa začala vypytovať na mimomanželský vzťah navrhovateľa, keďže ju zaujímali podrobnosti ohľadom intímnej stránky jeho života na čo však navrhovateľ neodpovedal, bez slova sa zdvihol a odišiel. Manželka spolu s deťmi sa v januári dozvedeli, že navrhovateľ býva u inej ženy, následne sa s ním v januári stretli, kedy navrhovateľ im povedal, že neodchádza od rodiny, že síce chce byť preč, avšak len kvôli tomu, aby si to všetko mohol premyslieť a zresetovať svoju hlavu. Manželka ďalej uviedla, že navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v januári 2020 a odvtedy sa nevrátil a teda účastníci konania nebývajú spolu. Manželka poukázala na to, že účastníci konania od roku 2014, 2015 až do odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti intímne žili, nevedela však presne uviesť ako často, či mesačne alebo za dlhšie obdobie. Taktiež poukázala na to, že v roku 2016 a 2018 sa podrobila gynekologickej operácii a že od roku 2015 až do odchodu manžela zo spoločnej domácnosti medzi účastníkmi konania intimita v ponímaní manželky existovala, keďže sa objímali a hladkali, domnievala sa, že tento spôsob navrhovateľovi vyhovuje. Je pravda, že od roku 2015 sa účastníci konania prestali intímne stýkať aj kvôli tomu, že jej navrhovateľ povedal, že je tlstá a ho fyzicky nepriťahuje, čo sa jej veľmi dotklo a od tej doby sa zablokovala voči navrhovateľovi po intímne stránke. Podľa tvrdenia manželky pred piatimi rokmi sa jej osemhodinový pracovný úväzok zmenil na štvorhodinový a preto mala menší príjem do rodinného rozpočtu a z tohto dôvodu medzi účastníkmi konania vznikali konflikty a navrhovateľ jej vyčítal, že iba on to všetko finančne ťahá. Preto požiadala svoju priamu nadriadenú u zamestnávateľa aby mohla pracovať osem hodín, pričom zamestnávateľ jej vyšiel v ústrety a od januára 2020 pracuje na osemhodinový pracovný úväzok. Manželka následne ako sa s deťmi dozvedeli o tom, že navrhovateľ má známosť s inou ženou sa dozvedeli aj to, že ide o ženu, ktorá je rozvedená a prípadne ľahších mravov, pritiahla navrhovateľa do svojho života a zavolala manželke a povedala, že prečo sa čuduje, keďže navrhovateľ dostal iba to, čo mu manželka sama nevie poskytnúť. Podľa názoru manželky keďže navrhovateľ je veľmi ovplyvniteľný jeho priateľka s ním určite manipulovala. Navrhovateľ svojej matke tvrdil, že napriek tomu čo sa stalo rozviesť sa nechce. Manželka v januári 2020 kedy sa dozvedela, že navrhovateľ má vzťah s inou ženou sa snažila o stretnutie s navrhovateľom, aby sa porozprávali o ich vzťahu, manželstve a spoločnom živote, avšak navrhovateľ takýto rozhovor kategoricky odmietol, keďže podľa názoru manželky už bol ako puberťák opantaný so ženou s ktorou žil.
7. Navrhovateľ vo svojej záverečnej reči zdôraznil, že na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá, že sa už nechce vrátiť ku svojej manželke a nechce obnoviť manželské spolužitie, že je pevne rozhodnutý a nie je ochotný sa zúčastniť ani porady ohľadom manželstva účastníkov konania v manželskej poradni.
8. Manželka v záverečnej reči poukázala na to, že súd na základe vyšetrovacej zásady má zistiť, či došlo k takému rozvratu, ktorý je nezvratný pričom manželka má za to, že sú tu dôvody, pre ktoré by bolo možné skúsiť, či nie je možné zachovanie manželstva, ktoré spočívajú v ochote a veľkorisosti manželky odpustiť
neveru navrhovateľa, v zachovaní komunikácie medzi manželmi a ochota manželky zmeniť okolnosti v rodine, keďže si vybavila trvalý pracovný pomer a v skutočnosti, že navrhovateľ ukončil vzťah, aj keď podľa nových zistených skutočností má nejaký krátkodobý vzťah. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal manželov zúčastniť sa pohovoru v manželskej poradni.
9. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
12. Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Napriek tomu, že manželka navrhovateľa s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, nie sú splnené predpoklady pre fungovanie manželstva v budúcnosti. Súd poukazuje na to, že pre zachovanie manželstva nestačí vôľa jedného z manželov, v danom prípade manželky, nakoľko možnosť obnoviť manželské spolužitie závisí od vôle obidvoch manželov. V danom prípade vôľu obnoviť manželské spolužitie navrhovateľa nie je možné nahradiť súdnym rozhodnutím. Účelom manželstva je podľa Zákona o rodine plnenie funkcie biologickej, ekonomickej a výchovnej. Z vykonaného dokazovanie nepochybne vyplýva, že manželia od januára 2020, kedy sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti spolu nežijú manželským životom vrátane intímneho spolužitia, nevedú spoločnú domácnosť, navrhovateľ nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou si chce založiť rodinu a aj táto okolnosť vylučuje zachovanie manželstva účastníkov v budúcnosti. Navrhovateľ v priebehu konania zdôraznil, že nemieni zotrvať v manželstve a nie je ochotný sa zúčastniť ani porady ohľadom manželstva v manželskej poradni. Súd sa zaoberal aj navrhovateľom priznanou mimomanželskou známosťou a v tejto súvislosti konštatuje, že nadviazanie mimomanželskej známosti navrhovateľom by bolo možné považovať za jeho ľahkomyseľný pomer k manželstvu, ale ak má táto skutočnosť za následok nemožnosť obnovenia spolužitia, tak takéto manželstvo reálne neplní a nie je schopné plniť spoločenský účel a nemožno ho považovať za harmonické iba z pohľadu manželky navrhovateľa. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu manželstva účastníkov konania v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
15. Pokiaľ manželka v konaní navrhla doplnenie dokazovania výsluchom C. Q., dcéry účastníkov konania k okolnostiam ako komunikuje navrhovateľ s manželkou a či v poslednom období komunikujú a akým spôsobom navrhovateľ prejavuje záujem o starostlivosť o deti a či má vedomosť o tom, že navrhovateľ okrem toho, že podal návrh na rozvod manželstva chcel aj iným spôsobom riešiť manželské nezhody, súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol. Vykonanie tohto dôkazu súd totiž v predmetnej veci považuje za nadbytočný, keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania (z návrhu navrhovateľa, z písomného vyjadrenia manželky a z výsluchu účastníkov konania) súdu bolo bezpochyby preukázané, že sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).