Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-191-2020.pdf
PDF · 115.78 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/191/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: T.R.S. Oil s.r.o., so sídlom Pod šancemi 196/4, Vysočany, 190 00 Praha 9, Česká republika, IČO: 06 207 791, zastúpeného STRELÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, IČO: 52 451 747, proti žalovanému: T A M terminal, s. r. o., so sídlom Šarovce 545, 935 52 Šarovce, IČO: 46 152 393, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/69/2020-62 zo dňa 15.10.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/69/2020-62 zo dňa 15.10.2020 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený dňa 24.09.2020, zamietol (výrok I) a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II).
2. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že mal z predložených dôkazov za osvedčené, že Okresný súd Banská Bystrica vydal na návrh žalobcu dňa 17.02.2020 platobný rozkaz, č. k. 21Up/130/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2020, ktorým bol žalovaný zaviazaný na úhradu istiny 204.000,- Eur s 8% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 27.12.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania v sume 8.181,26 Eur. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04.09.2020 poverenie na vykonanie exekúcie č. 6120365097, čím sa začala exekúcia č. 129EX/263/20 v prospech žalobcu a v neprospech žalovaného ako povinného na vymoženie pohľadávky v sume 204.000,- Eur, jej príslušenstva v sume 19.281,40 Eur, úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 204.000,- Eur od 07.09.2020 do zaplatenia a trov exekúcie. Predmetná exekúcia je vedená Exekútorským úradom JUDr. Jozefa Parráka pod č. 129EX/263/20. Okresný súd Trnava následne od 18.09.2020 poskytol žalovanému dočasnú ochranu v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícií (ďalej len „ZoMO“) tak, ako to vyplýva z Obchodného vestníka č. 179/2020, zverejneného dňa 17.09.2020 - z uvedeného dôvodu bola dňom 18.09.2020 exekúcia prerušená (odklad) a 3 účty žalovaného, vedené v peňažnom ústave G. Z., F..M.., na ktorých sa ku dňu 07.09.2020 podľa poskytnutej súčinnosti žalovaného nachádzali finančné prostriedky v sumách 12.285,94 Eur, 93,43 Eur a 162.950,83 Eur, boli odblokované.
3. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že skutočnosť, či návrh/žiadosť o poskytnutie predmetnej ochrany žalovaného bola či nebola dôvodná, bola predmetom skúmania Okresného súdu Trnava a v prípade, ak má žalobca za to, že poskytnutie ochrany žalovanému je v rozpore s jej účelom v zmysle § 8 ZoMO,
má podľa § 19 zákona č. 92/2020 Z.z. možnosť domáhať sa jej zrušenia, ak na dočasnú ochranu neboli predpoklady, predpoklady na jej poskytnutie zanikli alebo podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil povinnosti z nej vyplývajúce. Príslušný súd o zrušení dočasnej ochrany rozhodne bez nariadenia pojednávania a bezodkladne na základe predložených listín. Keďže podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že dočasná ochrana žalovaného zanikla ku dňu 01.10.2020, nemôže existovať naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia. Zároveň nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nemá žiadny účinný zákonný prostriedok, ako dosiahnuť pokračovanie exekúcie, a to s poukazom na ustanovenie § 19 zákona č. 92/2020 Z.z.. Nakoľko žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, resp. nepredložil ani jeden listinný dôkaz, že by žalovaný peňažné prostriedky použil, resp. mal zámer použiť v rozpore s ustanovením § 17 ods. 8, 9 zákona č. 92/2020 Z.z., teda že by vykonával činnosť smerujúcu k účelovému zbaveniu sa majetku, čím nebolo dostatočne osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ani prípadné ohrozenie exekúcie a samotné podozrenie žalobcu o prípadných budúcich krokoch žalovaného nie je dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac ustanovením § 365 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
5. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa s napadnutým uznesením a jeho odôvodnením nestotožňuje, nakoľko nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že ochrana žalovaného ku dňu 01.10.2020 zanikla, keďže nariadením vlády SR č. 253/2020 Z.z., platným a účinným už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bola ochrana podnikateľov predĺžená do 31.12.2020, teda je zrejmé, že naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia existuje a trvá. Žalobca má za to, že súdu prvej inštancie osvedčil a súdu predložil listinné dôkazy (návrh žalovaného na zastavenie exekúcie, účelová snaha o zrušenie exekučného titulu, dlhodobosť záväzku a absencia akejkoľvek snahy plniť záväzok voči žalobcovi čo i len čiastočne), z ktorých je zrejmé, že žalovaný chce použiť finančné prostriedky na úhradu záväzkov, ktoré nadobudli a nadobudnú splatnosť neskôr ako jeho záväzok voči žalovanému (čo sám potvrdzuje a uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie). Vzhľadom na ochranu, ktorá bola žalovanému poskytnutá, a odklad exekúcie ex offo, žalobca nemá žiadnu zákonnú možnosť a prostriedok získať listinný, resp. iný dôkaz o tom, či žalovaný plní neskôr splatné záväzky, resp. či sa iným protiprávnym spôsobom zbavuje majetku a vychádza z jeho vyhlásenia o tom, že napriek skoršej splatnosti záväzku voči žalobcovi má žalovaný úmysel uhradiť/ uhrádzať neskôr splatné záväzky. Žalovaný doposiaľ žalobcovi neuhradil predmetný záväzok ani sčasti, z čoho žalobca vyvodzuje snahu žalovaného vyhnúť sa čo i len čiastočnému plneniu žalobcovi s tým, že žalovaný uprednostňuje iných veriteľov a nesplatené záväzky.
6. Žalobca sa domnieva, že právna úvaha a výklad súdu prvej inštancie v súvislosti so splnením podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je príliš formalistická, čím poškodzuje práva a oprávnené záujmy žalobcu a nad rámec zákona chráni žalovaného. Žalobca sa tiež nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že disponuje účinným zákonným prostriedkom v zmysle § 19 zákona č. 92/2020 Z.z., nakoľko návrh na zrušenie dočasnej ochrany musí napadnúť kvalifikovaným podaním, kde by žalobca musel spĺňať rovnaké, ak nie prísnejšie a na preukázanie náročnejšie náležitosti podania, pričom Civilný sporový poriadok nepodmieňuje prípustnosť nariadenia neodkladného opatrenia splnením podmienky využitím všetkých iných dostupných zákonných prostriedkov. Už zo samotného konania a postupu žalovaného je zrejmé, že jeho účelom bolo dosiahnuť zrušenie/zastavenie, resp. minimálne odklad exekúcie (v konečnom dôsledku jej zmarenie), ktorá mu práve blokáciou bránila v zmenšovaní jeho majetku (napríklad aj plnením neskôr splatných záväzkov) na úkor žalobcu. Nariadenie neodkladného opatrenia by podľa žalobcu žiadnym spôsobom nad prípustný rámec žalovaného nepoškodzovalo ani neobmedzovalo, nakoľko zákaz nakladania s finančnými prostriedkami by bol obmedzený len na sumu jeho záväzku voči žalobcovi a nad tento rámec by bolo žalovanému umožnené plniť svoje záväzky z jeho podnikateľskej činnosti. S ohľadom na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v odvolaní má žalobca za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov a najmä, že je jednoznačne daná dôvodná obava z ohrozenia exekúcie, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj aktuálny stav prebiehajúceho exekučného konania (odklad exekúcie ex offo bez blokácie), v rámci ktorého sa žalovaný môže beztrestne a bez akéhokoľvek obmedzenia zbavovať svojho majetku na úkor uspokojenia pohľadávky žalobcu. Sám žalovaný prezentoval vo svojom návrhu
na zastavenie exekúcie snahu a zámer plniť neskôr splatné záväzky na úkor žalobcu, ktorému doposiaľ neplnil ani čiastočne a neprejavil ani snahu o prípadnú dohodu či splátkový kalendár.
7. Nakoľko žalobca má za to, že ním sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, spĺňajúci všetky zákonné náležitosti a žalobcom opísané skutočnosti odôvodňujú jednoznačne potrebu dočasnej úpravy pomerov v záujme predísť nezvratným následkom a poškodeniu oprávnených a súdom priznaných práv a nárokov žalobcu voči žalovanému, odvolaciemu súdu preto navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že neodkladné opatrenie v znení navrhovanom žalobcom nariadi.
8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 C.sp.) doručil žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie na vyjadrenie podľa § 329 ods. 1 C.s.p..
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Žalovaný má za to, že predmetné neodkladné opatrenie by priamo odporovalo zákonným účinkom dočasnej ochrany, jeho nariadenie by bolo v rozpore s jej účelom a negovalo by zákonom priznané účinky, a to v situácií, keď na príslušnom súde prebieha konanie o zrušenie dočasnej ochrany, ktoré je ex lege jediným revíznym postupom voči jej účinkom. Zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu žalovaného na zastavenie exekúcie je zrejmé, že žalobca mal v čase podania predmetného návrhu vedomosť, že žalovaný ako podnik pod dočasnou ochranou postupuje pri plnení záväzkov bezprostredne súvisiacich s prevádzkou podniku plne v medziach ustanovenia § 17 ods. 9 ZoMO. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je tak procesne neprípustný - smeruje k narušeniu priamo zákonom stanovených účinkov dočasnej ochrany, vecne nedôvodný - nedochádza k žiadnemu scudzovaniu majetku ani odopieraniu plnenia nad rámec procesných úkonov, na ktoré má žalovaný nárok a zároveň predstavuje šikanózny výkon procesných práv žalobcu, ktorý všetkými údajmi a dôkazmi o skutočnostiach preukazujúcich zákonnosť postupu žalovaného ako podnikateľa pod dočasnou ochranou disponuje. Žalovaný taktiež poukazuje na to, že žalobca podal na Okresný súd Trnava podnet na zrušenie dočasnej ochrany, o ktorom prebieha konanie, vedené pod sp. zn. 30Cxre/1/2020.
10. Na margo žalobcom uvádzanej úhrady neskôr splatných záväzkov žalovaný poukazuje na skutočnosť, že je držiteľom povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, reg. číslo SK52001500008 a súčasne je držiteľom osvedčenia o zaradení do evidencie obchodníkov s vybraným minerálnym olejom č. 527411600069 a osvedčenia o registrácii na spotrebnú daň z minerálneho oleja č. SK520001400056 zo dňa 13.11.2014. Daňový sklad a technológia na spracovanie, uskladnenie a aditivizáciu minerálneho oleja sú umiestnené v Komárne, v prístavnom termináli východného bazénu verejného prístavu Komárno na sútoku Komárna a Váhu. Od podnikateľa, ktorý je pod dočasnou ochranou, v žiadnom rozsahu nie je možné spravodlivo žiadať, aby plnil exekučný titul, ktorý napadol návrhom na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Žalovaný rozhodne nemôže prijať tvrdenie, že plnenie záväzku uloženého platobným rozkazom, ktorého vykonateľnosť (a súčasne aj existenciu záväzku v materiálnej podobe) popiera, by bolo v spoločnom záujme veriteľov, pričom rovnako platí, že podanie návrhu na zastavenie exekúcie je uplatnenie procesnej obrany, ktorá je plne lege artis a nemôže byť považovaná za osvedčenie skutočnosti ohrozenia výkonu rozhodnutia v prípade zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie, a to ani v súvislosti s dočasnou ochranou.
11. Žalovaný ako podnikateľ pod dočasnou ochranou je podnikom oprávneným obchodovať s vybraným minerálnym olejom, registrovaným na spotrebnú daň z minerálnych olejov, registrovaným na spotrebnú daň z minerálnych olejov a súčasne registrovaným prevádzkovateľom daňového skladu. Prednostné záväzky, ktorých úhrady sa žalobca obáva a ktorých možné plnenie odôvodňovalo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, sa týka pohľadávky na úhradu spotrebnej dane z minerálnych olejov, kde je žalovaný pod dočasnou ochranou ako prevádzkovateľ daňového skladu správcom daňového záväzku tretích osôb, pričom neuhradenie týchto pohľadávok priamo s ohľadom na ustanovenie § 21 ods. 7 písm. d) zákona č. 98/2004 Z.z. ohrozuje jeho podnikanie a tiež pohľadávky na úhradu odplaty Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov podľa zákona č. 218/2013 Z.z.. Žalovaný považuje za šikanózny výkon práva, keď za mimoriadnej situácie sa žalobca ako údajný veriteľ pohľadávky získanej neplatným postúpením (nakoľko zanikla ešte pred jej údajným postúpením) domáha úplného vylúčenia základných účinkov poskytnutej dočasnej ochrany z dôvodu, že žalovaný uprednostnil v zmysle § 17 ods. 9 ZoMO záväzky, nesplnenie ktorých by znamenalo bezprostredné skončenie
jeho prevádzkových povolení (zánik povolenia na prevádzkovanie daňového skladu), a teda priame a bezprostredné ohrozenie jeho prevádzky - navyše, jedná sa o príjmy štátneho rozpočtu a osobitnej agentúry zriadenej štátom na zabezpečenie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Žalovaný nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť preukázal, že záväzky, ktoré uhrádzal prednostne, boli plne pokryté prednosťou podľa § 17 ods. 9 ZoMO v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov a zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov. Preto snaha žalobcu ako údajného veriteľa nemôže odôvodňovať neodkladné opatrenie a tvrdenie žalobcu je úplne nespôsobilé osvedčiť skutočnosti nevyhnutné pre jeho nariadenie. Navyše, uplatnenie dočasnej ochrany zavedenej zákonom a priznanej súdom totiž nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá by zakladala ohrozenie práv žalobcu a nemožno ju už vôbec vykladať tak, že by súd prvej inštancie mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia právo zrušiť účinky dočasnej ochrany, ktoré oprávnenie je priznané výlučne Okresnému súdu Trnava.
12. Vo vzťahu k žalobcom namietanému návrhu na zastavenie exekúcie ako účelového postupu žalovaného poukazuje žalovaný na to, že sa jedná o uplatnenie ústavného práva na prístup k súdu, čo ani hypoteticky nemôže predstavovať skutočnosť odôvodňujúcu opodstatnenie nariadenia neodkladného opatrenia. Na uvedenom podľa žalovaného nemení nič ani dôvod podania predmetného návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým sú právne a skutkové otázky súvisiace s formálnou vykonateľnosťou platobného rozkazu ako exekučného titulu, nakoľko exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je reálne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, pričom túto podmienku je povinný skúmať ex offo už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Predpokladom na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, a to po formálnej aj materiálnej stránke
- iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Všeobecný súd je tak povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať predpoklady na vedenie takéhoto konania. S poukazom na uvedené preto nie je možné v žalovaným ako povinným uplatnenom návrhu na zastavenie exekúcie vidieť ohrozenie možného výkonu rozhodnutia nad rámec zákonných účinkov dočasnej ochrany.
13. Vzhľadom na to, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil bezprostredne hroziacu ujmu, ktorou nemôže byť postup podnikateľa pod dočasnou ochranou v súlade so ZoMO, pričom tvrdenie žalobcu o jeho nesúlade s predmetným právnym predpisom bolo žalovaným dostatočne vyvrátené, žalovaný odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
19. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Neodkladne´ opatrenie je insˇtitu´t su´dneho konania, ktory´ je na mieste pouzˇitˇ tam, kde sa vyzˇaduje okamzˇity´ za´sah su´du z do^vodu, zˇe jeho navrhovatelˇovi rea´lne a bezprostredne hrozi´ ujma, alebo zˇe by vy´kon v budu´cnosti ocˇaka´vane´ho su´dneho rozhodnutia bol ohrozeny ´. Navrhovatelˇ musi´ po osvedcˇeni´ svojho hmotne´ho na´roku, ktore´ho ochrany sa doma´ha, presvedcˇivo osvedcˇitˇ skutocˇnosti odo^vodnˇuju´ce bezodkladnu´ potrebu u´pravy pomerov, alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Navrhovatelˇ neodkladne´ho opatrenia tak musi´ osvedcˇitˇ take´ konkre´tne spra´vanie, ktore´ spo^sobuje navrhovatelˇovu nenahraditelˇnu´ ujmu. Na´rok pritom nemusi´ bytˇ nepochybne preuka´zany´, ale musi´ bytˇ asponˇ osvedcˇeny´. Miera osvedcˇenia sa riadi situa´ciou, najma¨ naliehavostˇou riesˇenia. Osvedcˇovanie znamena´ zistˇovanie najvy´znamnejsˇi´ch skutocˇnosti ´ potrebny´ch pre rozhodnutie o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia prostredni´ctvom oznacˇeny´ch do^kazov. Osvedcˇenie skutocˇnosti´, ktore´ by odo^vodnˇovali nariadenie neodkladne´ho opatrenia, sa posudzuje len podlˇa na´vrhu a k nemu prilozˇeny´ch listi´n. Uvedeny´ postup predpoklada ´ platna´ pra´vna u´prava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sleduju´ca ty´m dosiahnutie u´cˇelu insˇtitu´tu neodkladne ´ho opatrenia, ktory´m je flexibilne´ a ry´chle riesˇenie situa´cie vyzˇaduju´cej si okamzˇity´ za´sah su ´du v pri´pade potreby.
21. Pre vyhovenie na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia musi´ i´stˇ o osvedcˇenie take ´ho stavu pra´vnych (nie iba fakticky´ch) vztˇahov, ktory´ vyzˇaduje ry´chlu u´pravu pomerov a taktiezˇ o osvedcˇenie ohrozenia na´roku, kedˇ jeho ohrozenie musi´ bytˇ podlozˇene´ konkre´tnymi skutocˇnostˇami. Rea´lne vyhodnotenie potreby bezodkladnej u´pravy pomerov je ota´zkou volˇnej u ´vahy su´du, pricˇom v su´vislosti s vyhodnoteni´m danej potreby musi´ su´d nevyhnutne sku´matˇ aj splnenie dˇalsˇi´ch predpokladov na nariadenie neodkladne´ho opatrenia a ota´zku ich osvedcˇenia zo strany navrhovatelˇa vra´tane hodnoverne´ho osvedcˇenia do^vodnosti a trvania na´roku, ktore´mu ma´ bytˇ takto poskytnuta´ ochrana. Su´d pri rozhodovani´ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia riadne dokazovanie nevykona´va, nakolˇko vycha´dza len z obsahu spisu a skutocˇnosti´ osvedcˇeny ´ch z predlozˇeny´ch listi´n.
22. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
23. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie aj na tom právnom závere, že dočasná ochrana žalovaného zanikla ku dňu 01.10.2020, preto nemôže existovať naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vyhodnotil zánik žalovanému poskytnutej dočasnej ochrany dňom 01.10.2020, pričom týmto zároveň podmienil neexistenciu naliehavého právneho záujmu na nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2 C.s.p., bolo v čase vydania napadnutého uznesenia účinné nariadenie vlády č. 253/2020 Z.z., ktorým sa predĺžilo trvanie dočasnej ochrany, a to do 31.12.2020.
24. Uvedená žalobcom opodstatnená námietka však nemení nič na skutočnosti, že žalobca podaným návrhom neosvedčil existenciu nevyhnutnosti a naliehavosti zásahu súdu prvej inštancie prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, keď neosvedčil bezodkladnu´ potrebu u´pravy
pomerov sporových strán a obavu, že exekúcia bude ohrozená - ako uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žalobca vidí ohrozenie v tom, že žalovanému bola v zmysle zákona č. 92/2020 Z.z. poskytnutá dočasná ochrana, čo v spojení s návrhom žalovaného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.09.2020 a (podľa žalobcu) neobmedzeným zbavovaním sa majetku zo strany žalovaného, znižuje možnosť vymoženia jeho pohľadávky.
25. S poukazom na žalobcom namietanú skutočnosť odvolací súd uvádza, že žalovaný požiadal o poskytnutie dočasnej ochrany na základe žiadosti zo dňa 11.09.2020, ktorá mu bola následne poskytnutá vydaním potvrdenia Okresného súdu Trnava, sp. zn. 14CRe/8/2020 zo dňa 14.09.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 179/2020 dňa 17.09.2020. Využitie inštitútu dočasnej ochrany prichádza do úvahy v prípadoch, ak podnikateľ takúto úpravu potrebuje z dôvodu tlaku jeho veriteľov, pričom navrhované účinky dočasnej ochrany (ako vyplýva aj z dôvodovej správy k uvedenému právnemu predpisu) sú vyvážené aj s ohľadom na záujmy veriteľov a zachovanie hodnoty podniku. Účelom dočasnej ochrany, resp. moratória je dočasná úprava podnikateľov zasiahnutých negatívnymi dopadmi šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 tak, aby bolo možné v budúcnosti efektívne naštartovať a riadiť proces ich sanácie. Znamená to, že dočasná ochrana má vytvoriť predpoklady pre životaschopnosť a prevádzkovanie podniku po jej ukončení. Inštitút dočasnej ochrany je v skutočnosti typom neodkladného opatrenia súdu, pričom jej účinky je potrebné vyvažovať - nemôžu byť formulované výlučne len na veriteľov, ale aj na podnikateľa pod dočasnou ochranou neho samotného, pre ktorého má znamenať čiastočnú „prestávku“, najmä pokiaľ sa jedná o povinnosť vynaložiť úprimnú snahu, aby jeho veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere. Počas dočasnej ochrany je potrebné preferovať spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb, pričom nerešpektovanie uvedeného účinku môže znamenať jednak dôvod na zrušenie dočasnej ochrany, účinnosť právnych úkonov, ale aj v neposlednom rade zodpovednosť za škodu. V rámci poskytnutia dočasnej ochrany taktiež platí, že exekučné konanie, ktoré bolo voči podnikateľovi začaté pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti, sa prerušuje (čo je aj prípad žalobcom uvádzaného exekučného konania, vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. EX129/263/20), pričom je potrebné zároveň zdôrazniť, že ochrana sa poskytuje pred exekúciami, ktoré by po vymedzenom dátume (t.j. po 12.03.2020) potenciálne menili skladbu, využitie alebo určenie majetku podnikateľa pod dočasnou ochranou a znamenali by aj jeho zmenšenie. Navyše, do skončenia dočasnej ochrany sa zároveň nepripúšťa ani rozdeľovanie zisku alebo iných vlastných zdrojov a osobitné nakladanie s majetkovou podstatou podnikateľa, a to nielen komisívne, ale aj omisívne.
26. S poukazom na uvedené má odvolací súd za preukázané, že žalovanému je v danom prípade prostredníctvom predmetného inštitútu poskytnutá ochrana pred jeho veriteľmi (okrem iného vo forme konkurznej a exekučnej imunity), pričom jej požívaním má žalovaný možnosť prednostne hradiť záväzky súvisiace s udržaním prevádzky podniku - tu odvolací súd zároveň dodáva, že žalovaný (ako vyplýva aj z výpisu z OR SR, oddiel: Sro, vložka č. 72574/B) v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti od 10.07.2014 vyrába minerálne oleje a prevádzkuje sklad a daňový sklad minerálnych olejov, kde ako subjekt, ktorý chce predmetný sklad prevádzkovať, musí v zmysle § 21 zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov disponovať povolením na jeho prevádzku (Osvedčenie o registrácii na spotrebnú daň z minerálneho oleja bolo žalovanému vydané Colným úradom Bratislava dňa 13.11.2014 a bolo mu pridelené reg. číslo SK52001400056, Osvedčenie o zaradení do evidencie obchodníkov s vybraným minerálnym olejom na spotrebnú daň z minerálneho oleja bolo žalovanému vydané Colným úradom Bratislava dňa 24.10.2016 a bolo mu pridelené reg. číslo 527411600069, Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu v Komárne bolo žalovanému vydané Colným úradom Bratislava dňa 24.04.2018 a bolo mu pridelené reg. číslo SK52001500008), pričom povolenie v zmysle § 21 ods. 7 písm. d) cit. zákona zaniká dňom uplynutia lehoty určenej colným úradom na úhradu dane po splatnosti dane. V zmysle ustanovenia § 19 cit. zákona, pokiaľ zanikne povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, zanikne podniku na výrobu minerálnych olejov aj povolenie na výrobu zmesi v zmysle § 19 ods. 6 cit. zákona.
27. Vzhľadom na to, že žalovaný je osobou, ktorá má v predmete podnikania výrobu minerálnych olejov a podmienkou na prevádzkovanie podniku na výrobu minerálnych olejov v pozastavení dane je povolenie na prevádzkovanie daňového skladu (§ 19 ods. 5 cit. zákona), na platnosť ktorého je naviazaná zákonná podmienka úhrady zábezpeky na daň - úhradu ktorých žalovaný relevantným spôsobom preukázal, a zároveň žalovaný je v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 218/2013 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších
predpisov vybraným podnikateľom povinným zabezpečovať udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov prostredníctvom Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, s čím je taktiež spojená povinnosť uhrádzať platobné záväzky voči agentúre riadne a včas (§ 4 ods. 4 cit. zákona), a to pod následkom odňatia povolenia na prevádzkovanie daňového skladu príslušným colným úradom (§ 8 písm. b) zákona č. 98/2004 Z.z.), je v prípade požívania dočasnej ochrany oprávnený prednostne hradiť práve tie záväzky, ktoré súvisia s udržaním jeho podniku a medzi ktoré možno subsumovať práve žalobcom namietané (avšak nijakým relevantným spôsobom bližšie nešpecifikované) uprednostňovanie iných veriteľov na úkor žalobcu. Odvolací súd dodáva, že o zrušení žalovanému poskytnutej (a žalobcom namietanej) dočasnej ochrany, s čím zároveň súvisí aj žalobcom namietané prerušenie exekúcie ako obava z jej ohrozenia, je s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 92/2020 Z.z. oprávnený rozhodovať jedine súd, ktorý o jej poskytnutí rozhodol, pričom doposiaľ o kvalifikovanom podnete
- navyše podanom samotným žalobcom, v konaní, vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 30Cxre/1/2020, rozhodnuté nebolo.
28. K námietke žalobcu o návrhu na zastavenie exekúcie sp. zn. 129EX/263/20, podanom zo strany žalovaného, odvolací súd uvádza, že ani tento argument nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko práve poskytnutím vyššie uvedenej dočasnej ochrany žalovanému bolo predmetné exekučné konanie prerušené (§ 17 ods. 3 zákona č. 92/2020 Z.z.), pričom až zrušením dočasnej ochrany žalovaného (za podmienok v zmysle § 18 ods. 1 cit. zákona) sa v ňom bude pokračovať a Okresný súd Banská Bystrica následne rozhodne aj o predmetnom návrhu žalovaného na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa zároveň žiada uviesť, že sa jedná o legitímny právny prostriedok obrany a ochrany postavenia žalovaného ako povinného v rámci exekučného konania. Uvedená skutočnosť je preto iba subjektívnou obavou žalobcu z ohrozenia exekúcie, ktorá taktiež nie je spôsobilá preukázať opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia.
29. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že aj keď sa žalobca s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom uznesení nestotožňuje, uvedený argument nie je dostačujúci na prijatie záveru o jeho nedôvodnosti, nakoľko v súlade s právnymi závermi opakovane vyjadrenými v rozhodnutiach ESLˇP sa nevyžaduje, aby na každý argument sporovej strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Rovnako tak aj z konštantnej judikatúry ústavného súdu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že procesný úspech nemožno stotožňovať s právom na súdnu ochranu, a teda všeobecný súd nemá povinnosť rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán vrátane ich dôvodov a námietok (bližšie viď napr. I. ÚS 181/2014, II. ÚS 316/2018).
30. Po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a ani nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p., preto odvolací súd na základe uvedených skutočností napadnuté uznesenie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie zamietnutý, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).