Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-38-2020.pdf
PDF · 81.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/38/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. C., nar. XX. marca XXXX, bytom J. J. XX, XXX XX G., občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 20435/15, pre vymoženie 582,87 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 7Er/216/2015-33 zo dňa 23. januára 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 7Er/216/2015-33 zo dňa 23. januára 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 7Er/216/2015-33 zo dňa 23. januára 2020 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 12. marca 2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 582,87 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 13862/10 zo dňa 22. októbra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. decembra 2014 a vykonateľnosť dňa 22. decembra 2014. K vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia povinností povinného podľa Zmluvy o úvere zo dňa 31. marca 2010 (ďalej len „Zmluva“). Exekučný súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti oprávneného, ako aj vzhľadom k tomu, že exekučnému súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Z okolností utvárania Zmluvy a najmä s ohľadom na povahu zmluvných strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a Zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Exekučný súd následne vyhodnotil Dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria prílohu Zmluvy, ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Blankozmenkou vystavenou dňa 31. marca 2010 sa povinný ako vystaviteľ zmenky zaviazal veriteľovi ako remitentovi zaplatiť okrem zmenkovej sumy aj zmenkový úrok 0,25 % denne. Samotná Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Dané zmluvné dojednanie možno považovať za také, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Exekučný súd mal za to, že uvedené zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná. V danej veci sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 1 202,87 Eur spolu so zmenkovým úrokom
0,25 % denne zo sumy 1 202,87 Eur od 16. septembra 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 202,87 Eur od 29. októbra 2010 do zaplatenia. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo exekučný súd považoval za plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Sankcia v uvedenej výške je sama osebe v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas alebo riadne. Exekučný súd ďalej uviedol, že Zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pričom podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej absenciu zákon sankcionuje tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného nielen na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, ale aj na zaplatenie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom rozpore so znením Zákona o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť v spore, ktorá je súčasťou bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa exekučného súdu rovnako predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jedná sa o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej povaha je adhézna, a teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, alebo odmietnuť. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy v posudzovanom právnom vzťahu je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo. Exekučný súd preto vyhodnotil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neplatnú. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval § 45 ods. 1 a 2 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci exekučným súdom). Exekučný súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, resp. doložka. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Namietal, že konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že exekučný súd odvolaním napadnutým uznesením 7Er/216/2015-33 zo dňa 23. januára zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Predmetné uznesenie exekučného súdu vydal vyšší súdny úradník.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
9. Podľa § 3 ods. 3 prvá veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.
10. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť.
11. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
13. Správne obsadenie súdu rozhodujúceho vo veci možno považovať za základnú podmienku pre ústavnokonformnú realizáciu práva účastníkov konania na súdnu ochranu, ktorá je vyjadrená v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Zákon o súdoch v citovanom ustanovení § 3 ods. 3 prvá veta uvádza, že zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnúť vo veci môže len zákonný sudca. Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze č. k. II. ÚS 136/2008 zo dňa 5. novembra 2008 uvádza, že súd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia. V predmetnej veci vydal odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu vyšší súdny úradník, a teda nie zákonný sudca, v dôsledku čoho vo veci rozhodol nesprávne obsadený súd. Vyššieho súdneho úradníka podľa právnej úpravy účinnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemožno poveriť rozhodnutím vo veci, nakoľko to výslovne vylučuje citované ustanovenie § 6 ods. 2 Zákona o súdnych úradníkoch, v zmysle ktorého vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť. Keďže proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je prípustné odvolanie, je vylúčené, aby vo veci mohol rozhodnúť vyšší súdny úradník ako tomu bolo v predmetnom prípade. Vydanie rozhodnutia nesprávne obsadeným exekučným súdom považoval odvolací súd za závažné procesné pochybenie exekučného súdu odôvodňujúce jeho zrušenie postupom podľa § 380 ods. 2 CSP.
14. Keďže napadnuté uznesenie trpí závažnou procesnou vadou, a to tým, že vo veci nerozhodol zákonný sudca, odvolací súd, vychádzajúc z § 380 ods. 2 CSP, napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil.
15. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu opätovne vo veci rozhodnúť v správnom obsadení.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).