Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Csp-21-2020.pdf
PDF · 111.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. XXX, o zaplatenie 2.123,24 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 242,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 242,58 Eur od 21.05.2020 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie 263,47 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 263,47 Eur od 21.05.2020 do zaplatenia z a s t a v u j e .
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žiadna zo strán n e m á p r á vo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu /Všeobecná úverová banka, a.s./ sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.06.2020, domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia sumy vo výške 2.123,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.123,24 Eur od 21.05.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Právny predchodca žalobcu v podanej žalobe poukázal na tú skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 29.08.2015 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 0049747770. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.200,-Eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 40,-Eur. Žalovaný si podľa právneho predchodcu žalobcu nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 07.05.2020 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2020, obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.123,24 Eur. Ako dôkaz priložil Výpis z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku tak podľa právneho predchodcu žalobcu predstavuje sumu vo výške 2.123,24 Eur. Konštatoval, že žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu
30.04.2020, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.05.2020. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení, vo výške určenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.05.2020 do zaplatenia. Žalobca k žalobe pripojil: Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 29.08.2015, výpis z Pôžičkovej karty za obdobie od 23.09.2015 do 30.04.2020 a Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a. s..
3. Podaním doručeným súdu dňa 31.07.2020 spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. oznámila súdu, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku na postupníka
- spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 22.07.2020. Zároveň spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. vyjadrila súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu. Súd uznesením pripustil, aby do konania na miesto žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpil ako nový žalobca Intrum Slovakia s.r.o..
4. Vzhľadom na to, že žalovaný má v registri obyvateľov evidovaný ako trvalý pobyt len obec Slavošovce, bola žaloba spolu s prílohami žalovanému s odkazom na ust. § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručená zverejnením oznámenia Obce Slavošovce o uložení zásielky /zverejnené dňa 21.07.2020, zvesené 04.08.2020/. Zásielka sa súdu dňa 10.08.2020 vrátila ako neprevzatá. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
5. Žalobca sa k sporu vyjadril a to podaním doručeným súdu dňa 02.12.2020. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný dňa 24.08.2015 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro (ďalej len ,,Žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len ,,Banka“) v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 29.08.2015, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, resp. po schválení Bankou, Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. bola súdu zaslaná spolu s podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.200,-Eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80% ročne so štandardnou splátkou vo výške 40,-Eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 21.09.2015, ako to vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.07.2017 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného, spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. V posudzovanej veci bol žalovanému právnym predchodcom žalobcu poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver. Žalobca konštatoval, že v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Podporne odkázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011 pod sp.zn. 6Co/95/2010.
6. Uviedol, že v žalobcom predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a jeho prílohy č. 2. O výške ročnej úrokovej sadzby 22,80%, označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 1.200,-Eur a výške štandardnej mesačnej splátky 40,-Eur, bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.. Konštatoval, že RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu nie je bezúročný. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 21.09.2015, ako vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Konštatoval, že kreditná karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty.
7. Žalobca poukázal na rozsah čerpania revolvingového úveru žalovaným vo výške spolu 1.270,58 Eur. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 1.028,-Eur, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovaného v časti kreditných transakcií s popisom transakcie ,,Úhrada“. Čo sa týka žalobcom uplatnenej sumy 2.123,24 Eur, tak táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátene kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok, kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Konštatoval, že žalovaná suma 2.123,24 Eur pozostáva z: istiny 865,24 Eur, poplatkov 69,18 Eur, štandardného úroku 994,53 Eur, sankčného úroku 194,29 Eur.
8. Žalobca zároveň týmto jeho podaním oznámil súdu, že berie žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 263,47 Eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhuje, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Na zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku trval naďalej. Z dôvodu čiastočného späťvzatia zároveň upravil petit žaloby a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.859,77 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00% p. a. zo sumy 1.859,77 Eur od 21.05.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
9. Na prejednanie sporu nariadil súd na deň 10.12.2020 pojednávanie. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní písomne ospravedlnili a to podaním doručeným súdu dňa 02.12.2020, pričom súhlasili aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Z toho dôvodu súd pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
10. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 02.12.2020 zobral žalobu čiastočne späť a to v sume 263,47 Eur - poplatky a sankčný úrok s prislúchajúcim úrokom z omeškania bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby súd nezisťoval. Na základe uvedeného, preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 263,47 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 263,47 Eur od 21.05.2020 do zaplatenia zastavil.
11. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
12. Dňa 24.08.2015 žalovaný vyplnil a podpísal Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro (ďalej len „zmluva“), ktorá bola zo strany právneho predchodcu žalobcu podpísaná dňa 29.08.2015. Z čl. III Podmienky úveru zmluvy vyplýva, že žalovanému mal byť poskytnutý úverový rámec vo výške 600,- Eur pri štandardnej mesačnej splátke po 30,-Eur, štandardnej úrokovej sadzbe 22,80% p. a.. V časti XIII. Vyhlásenia zmluvných strán, zmluvné strany vyhlasujú, že si zmluvu prečítali, že bola uzavretá slobodne, vážne, je výrazom ich vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz týchto skutočností pripájajú svoje podpisy. Prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Obchodné podmienky, Cenník a Potvrdzujúci list sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. V zmluve čl. III Podmienky úveru, je uvedená RPMN vo výške 25,97% a predpoklad pre jej vypočítanie. Štandardná úroková sadzba (22,80% p. a.) a poplatky zostanú nezmenené. Klient vyčerpá spotrebiteľský úver platbou kartou u obchodníka vo výške schváleného úverového rámca dňa 01.08.2015. Spotrebiteľský úver sa poskytuje na obdobie jedného roka, počnúc dňom prvého čerpania. Spotrebiteľ spláca istinu v rovnakých mesačných splátkach so začiatkom jedného mesiaca po dni prvého čerpania, ak sa istina musí úplne splatiť iba jedinou splátkou v rámci každého platobného obdobia, predpokladá sa, že následné čerpanie a splácanie istiny spotrebiteľom prebiehajú počas obdobia jedného roka, úroky a ďalšie poplatky (správa kartového účtu 0,65 Eur, znovuvydanie karty 8,30 Eur) sa požijú v súlade s uvedeným čerpaním a splácaním istiny a v súlade s tým, ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a posledná splátka, uskutočnená spotrebiteľom, vyrovná zostatok istiny, úrokov a prípadne ďalších poplatkov. Výška spotrebiteľského úveru je 600,-Eur, počet splátok je 12, prvá až predposledná splátka 50,-Eur a posledná splátka je 137,38 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa, spojené so spotrebiteľským úverom sú 87,38 Eur. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 687,38 Eur. Odplata je vo výške 31,05% p. a.. Najvyššia prípustná výška odplaty je 43,72%. Priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku je 25,67%, doba trvania zmluvy je neurčitá. Termín konečnej splatnosti je v deň zániku Zmluvy alebo v deň okamžitej splatnosti.
13. Z predloženého výpisu z kartového účtu žalovaného vyplýva, že za obdobie od 23.09.2015 do 30.04.2020 vyčerpal žalovaný spolu sumu 1.270,58 Eur /20 + 2 x 150 + 250 + 19,87 + 14,92 + 20 + 20 + 10 + 20 + 10,85 + 10 + 1,25 + 14,83 + 200 + 100 + 8 + 150 + 20,86 + 10 + 50 + 20 Eur/. Žalovaný za to isté obdobie uhradil spolu sumu 1.028,- Eur /40 + 60 + 8 x 20 + 2 x 40 + 108 + 5 x 60 + 4 x 70 Eur/.
14. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje sumu vo výške 2.453,05 Eur s príslušenstvom.
15. Žalovaný k dnešnému dňu z poskytnutého úveru vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.800,-Eur, pričom žalovaný uhradil sumu 743,47 Eur do 19.03.2019 a sumu 40,-Eur po 09.04.2020 / po uzavretí Splátkovej dohody/, teda spolu zaplatil sumu vo výške 783,47 Eur /ako to vyplýva zo žaloby, platobnej histórie úverového účtu žalovaného z č.l. 7-8/.
16. Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.
18. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou označenou ako Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uzatvorenej zmluvy bol zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému poskytnutý úverový rámec, t. j. určitá dojednaná výška peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej karty. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúce spotrebiteľské
zmluvy. Súčasne zo strany právneho predchodcu žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
22. Základnou črtou revolvingového úveru je, že sa dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže, ale nemusí opakovane čerpať peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení (hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového limitu bez potreby uzatvárania novej zmluvy.
23. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Súd na základe preskúmania predmetnej zmluvy zistil, že táto síce obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že obsahuje všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, avšak predmetný údaj je nesprávny, v dôsledku čoho je nutné úver poskytnutý žalobcovi zo strany právneho predchodcu žalobcu posúdiť v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z., ako úver bezúročný a bez poplatkov, preto žalobca nemal na zmluvné úroky a poplatky právny nárok. Z obsahu zmluvy vyplýva, že v tejto je uvedený úverový rámec 600,-Eur, ako aj výška mesačnej splátky v sume 20,-Eur, úroková sadzba vo výške 22,80% p. a. a v čl. III. Podmienky úveru bol uvedený predpoklad výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov /RPMN/ s tým, že výsledná RPMN v prípade úverového limitu 600,-Eur, mala predstavovať výšku 25,97%. V rámci predpokladov pre výpočet tam napr. uviedol poskytovateľ peňažných prostriedkov počet splátok 12, pričom takýto údaj nevyplynul zo žiadosti o aktiváciu a žiadna iná zmluva pripojená nebola. To znamená, že právny predchodca žalobcu pracoval s počtom splátok, ktoré si zrejme sám určil, pričom výška splátky prvej až predposlednej bola 50,-Eur a posledná bola vo výške 137,38 Eur (viac ako 2,5x vyššia ako predošlé), ktoré sú v protiklade s tým, čo sám právny predchodca žalobcu tvrdí v predpokladoch na výpočet RPMN (počet splátok 12 a výška každej mesačnej splátky je rovnaká). Podľa súdu preto nie zrejmé, akým spôsobom sa dopracoval právny predchodca žalobcu k určeniu výšky RPMN, keďže ako už bolo vyššie uvedené, žalobca si sám určil výšku splátky ako aj počet splátok, prvá až predposledná splátka bola dokonca v inej výške ako posledná. Súd má za to, že právny predchodca žalobcu si týmto spôsobom chcel „napasovať“ RPMN. Napriek tomu, že sa jednalo o čerpanie prostredníctvom kreditnej platobnej karty, bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu uzavrieť so žalovaným riadne zmluvu, z ktorej bude zrejmé, aká je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), pri zadaní korektných a konkrétnych údajov. RPMN je vlastne určitým indikátorom nákladovosti úveru, pričom RPMN mohla byť vypočítaná už v čase, keď bol zrejmý úverový rámec (600,-Eur) a fixná mesačná splátka (20,-Eur). Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné a nevyhnutné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve. Súd má za to, že spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Musí teda poznať všetky informácie uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem o predmetný úver. Účel právnej úpravy vyžaduje, aby spotrebiteľ mal informáciu o skutočnej RPMN ešte pred uzavretím zmluvy.
24. Spôsob výpočtu RPMN považuje súd preto za nedostatočný a pre priemerne zmýšľajúceho spotrebiteľa za nezrozumiteľný. Žalovaný v danom prípade mohol mať pochybnosti o RPMN. Pritom ide o podstatné údaje, ktoré najvýznamnejším spôsobom ovplyvňujú rozhodnutie spotrebiteľa pre uzatvorenie úverovej zmluvy. Zákon zároveň uvádza, že od spotrebiteľa nie je možné vyžadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Podľa názoru súdu právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo v tom, aby tieto údaje uviedol zreteľne a zrozumiteľne do textu zmluvy tak, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy mal vedomosť o tom, za akých podmienok mu je úver poskytnutý.
25. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor Krajského súdu v Prešove vyjadrený v odôvodnení uznesenia zo dňa 21.5.2013 sp. zn. 5Co/78/2013, cit.: „V odvolacej námietke žalobcu, že pri revolvingovom úvere nie je možné vopred určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj ďalšie údaje, závislé od výšky čerpanej výšky sumy, pretože sa v úvere v rámci poskytnutého úverového rámca čerpá na základe vôle odporcu, a tým sa menia relevantné údaje pre výpočet RPMN, odvolací súd konštatuje, že túto námietku považuje za nedôvodnú v celom rozsahu. Zo spisu nepochybne vyplýva, že výška poskytnutého úveru bola vopred známa, o čom svedčí aj tvrdenie žalobcu v odvolaní ( bod II., ods. 3), že na základe uzavretej zmluvy o RÚ poskytol žalobca žalovanej revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 1.991,64 Eur (pôvodne dohodnutý úverový rámec vo výške 30.000,-Sk, bol na základ
žalovanej zo dňa 26.2.2008 navýšený o 30.000,-Sk na končenú sumu 60.000,-Sk, t.j. 1.991,64 Eur). V prípade revolvingového úveru v čase poskytnutia revolvingu sú známe všetky premenné, a teda nie je daná žiadna prekážka vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Pri revolvingu je suma poskytovaného úveru známa, a túto v ustálenej výške poskytuje veriteľ, pretože nemôže obsahovať tvrdenie žalobcu, že pri revolvingovom úvere výšku sumy určuje spotrebiteľ svojím úkonom“. Súd taktiež poukazuje na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/107/2013 zo dňa 27.3.2014, týkajúci sa obdobného prípadu. Možnosť dohody o RPMN aj v prípade revolvingového úveru konštatoval napr. aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 5Co/60/2011 zo dňa 15.3.2011.
26. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobe je možné vyhovieť iba čiastočne. Vzhľadom na to, že súd považuje predmetný revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný vyčerpal finančné prostriedky spolu vo výške 1.270,58 Eur, pričom za to isté obdobie uhradil spolu sumu 1.028,-Eur, súd považuje žalobu podanú žalobcom len za čiastočne dôvodnú a to v časti, ktorú dosiaľ žalovaný neuhradil, teda vo výške 242,58 Eur /1270,58 - 1028/. V tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú.
27. V prevyšujúcej časti /po zastavení sumy vo výške 263,47 Eur z dôvodu späťvzatia časti žaloby žalobcom/ súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.617,19 Eur zamietol, nakoľko v tejto časti nepovažoval žalobu za dôvodnú.
28. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
29. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.
30. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00%. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej výšky istiny, teda vo výške 5% ročne zo sumy 242,58 Eur od 21.05.2020 do zaplatenia (odo dňa splatnosti dlžného zostatku).
32. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Pri posudzovaní trov konania súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný a to v menšom rozsahu (13,04%) ako žalovaný (86,96%). Žalobca tiež zavinil zastavenie konania v sume 263,47 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, keďže v tejto časti vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Úspešnému žalovanému na druhej strane však žiadne trovy konania nevznikli, preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).