Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Csp-10-2020.pdf
PDF · 112.87 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., konajúceho prostredníctvom organizačnej zložky: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Námestie sv. Egídia 97, Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: N. Z., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. N. XX, E., zastúpenému: JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 42 358 566, o zaplatenie 15.486,84 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.486,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.561,89 eur od 22.11.2019 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 10.12.2019 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 18.02.2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 15.486,84 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.561,89 eur od 22.11.2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.09.2018 došlo s účinnosťou ku dňu 07.09.2018 k postúpeniu žalobou uplatnenej pohľadávky voči žalovanému z pôvodného veriteľa (OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916) na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 07.09.2018. Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným dňa 12.01.2016 zmluvu o spotrebiteľskom poistenom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XXRSU. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 13.600,- eur. Peňažné prostriedky boli žalovanému prevedené na bežný účet. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť zmluvný úrok vo výške 7,80 % ročne a poplatok za poistenie vo výške 12,24 eur mesačne. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť pôvodnému veriteľovi, bola vo výške 19.499,08 eur. Žalovaný však neplatil splátky tak, ako sa zmluvne zaviazal. Pôvodný veriteľ preto dňa 15.01.2017 zaslal žalovanému výzvu k splneniu dlhu, v ktorej žalovaného ako spotrebiteľa upozornil na možnosť vyhlásiť úver za splatný. Žalovaný napriek výzve dlžnú sumu neuhradil, preto pôvodný veriteľ listom zo dňa 24.02.2017 (doručený žalovanému dňa 24.03.2017) vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalovaný bol ku dňu zosplatnenia úveru viac ako tri mesiace v omeškaní, a teda zákonné podmienky na zosplatnenie úveru boli splnené. Mimoriadna splatnosť úveru nastala 10. kalendárny deň odo dňa doručenia zosplatnenia, t. j. dňa 03.04.2017. Žalovaný do zosplatnenia úveru uhradil pôvodnému veriteľovi sumu 1.074,78 eur. Hodnota postúpenej pohľadávky tak ku dňu postúpenia pohľadávky činila celkovo sumu 16.009,84 eur, pričom pozostávala z istiny vo výške 13.084,89 eur, zákonného úroku z
omeškania vo výške 191,74 eur, poplatkov vo výške 164,03 eur a zmluvného úroku vo výške 2.569,18 eur. Dňa 15.10.2018 uzatvoril žalobca so žalovaným splátkovú dohodu, v ktorej žalovaný uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Žalobca poskytol žalovanému možnosť bez úrokov a bez poplatkov splácať svoj dlh formou pravidelných mesačných splátok vo výške 81,- eur mesačne. Splátky boli nastavené po dohode so žalovaným podľa jeho finančnej situácie. Žalovaný si však svoju povinnosť splácať dlh neplnil. Žalobcovi na základe splátkovej dohody uhradil len sumu 523,- eur. Žalovanému bola dňa 04.11.2019 zaslaná výzva pred zosplatnením splátkovej dohody. Žalovaný však dlžné splátky na základe tejto výzvy neuhradil, a preto bola splátková dohoda listom zo dňa 21.11.2019 v súlade s čl. 5 splátkovej dohody zosplatnená. Celková dlžná suma ku dňu zosplatnenia splátkovej dohody predstavovala sumu 15.486,84 eur (16.009,84 eur - 523,- eur = 15.486,84 eur). Žalobca si uplatnil tiež zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.561,89 eur (postúpená istina ponížená o všetky platby uhradené súčasnému veriteľovi), a to odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti splátkovej dohody.
2. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: zmluva o spotrebiteľskom poistenom OTP expres úvere, okamžitý (priebežný) výpis z účtu, posledná výzva pred zosplatnením spolu s obálkou, vyhlásenie úveru za predčasne splatný spolu s obálkou, oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s obálkou, zmluva o postúpení pohľadávok spolu s detailom postúpenej pohľadávky, splátková dohoda, upozornenie na možnosť zosplatnenia splátkovej dohody spolu s podacím hárkom, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti splátkovej dohody spolu s podacím hárkom.
3. Upomínací súd vo veci vydal dňa 27.12.2019 platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.486,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.561,89 eur od 22.11.2019 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať vecne odôvodnený odpor. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 16.01.2020.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný mal podpisom splátkovej dohody súhlasiť s kapitalizáciou dlhu, teda s tým, že uvedená suma sa ku dňu podpisu stala istinou uznaného záväzku. Z takejto istiny môžu žalovanému plynúť ďalšie a vyššie sankcie. Takáto dohoda má charakter nového spotrebiteľského úveru vo forme odloženej platby. Žalobca vymáha úplne iný úver, ktorý v podstate ani neposkytol. Takéto konanie je podľa názoru žalovaného neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá hraničí s klamaním spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce umožňuje odložené platby, avšak v danom prípade nie je v súlade so zákonom, ak splátkový kalendár fakticky predstavuje nový úver na splatenie pôvodného úveru, a to vrátane úrokov či sankcií.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že s názormi a argumentáciou žalovaného nesúhlasí. Kapitalizácia príslušenstva pôvodného záväzku do istiny bola stranami záväzne dohodnutá v splátkovej dohode. Kapitalizácia príslušenstva do istiny je medzinárodne akceptovaná zmluvná podmienka a dokonca predpismi na ochranu spotrebiteľa predpokladaná. V tejto súvislosti poukázal na odpoveď Európskej komisie na otázku Nikitasa Kaklamanisa zo dňa 12.11.1998, podľa ktorej kapitalizácia príslušenstva nie je smernicami zakázaná. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES v bode 19 preambuly operuje so skutočnosťou, že kapitalizácia úrokov je bežnou zmluvnou podmienkou. Aj formulár k európskemu platobnému rozkazu predpokladá možnosť kapitalizácie úrokov do príslušenstva. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 35Odo/101/2002 a rozsudok Vrchního soudu v Olomouci sp. zn. 12Cmo/4/2011. Kapitalizáciou nedošlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, keďže zo splátkovej dohody je zrejmé, že úrok bol stanovený na 0,00 %. Samotná kapitalizácia bola vyvážená poskytnutím možnosti bezúročného splácania. Bol toho názoru, že účastníci zmluvy sa môžu dohodnúť, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny, v dôsledku čoho potom veriteľ môže požadovať, aby dlžník z takto zvýšenej istiny hradil úrok z omeškania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/21/2002, 29Odo/919/2006 a 29Odo/689/2006 a na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.12.2013 sp. zn. 24Co/35/2013. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade spotrebiteľského práva sa predpokladá ochrana spotrebiteľa pred vopred zakázanými praktikami veriteľov. V zmysle testu proporcionality je na mieste otázka, či aplikácia právnej normy v konkrétnom prípade je ešte naozaj ochranou spotrebiteľa v miere nevyhnutnej pre rovnováhu uplatnených práv, alebo či už ochrana nie je za hranicou účelu právnej normy. Žalovaný nárok je založený na oprávnenom nároku veriteľa dožadovať sa vrátenia poskytnutej veci od povinného s príslušenstvom. Právny poriadok predpokladá
aj dobromyseľnosť pri snahe získať, resp. zväčšiť svoj majetok, avšak v tomto prípade je situácia taká, že žalovaný nevrátil ani len istinu, t. j. požičanú vec, nieto ešte dohodnutý prírastok.
6. Keďže žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor a keďže žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, spor bol v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní postúpený na prejednanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.").
7. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 10.12.2020 v súlade s § 177 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 09.12.2020, v ktorom súhlasili, aby súd vo veci konal v ich neprítomnosti. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti žalovaného (a jeho právneho zástupcu). Žalobca (jeho právny zástupca) na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Uviedol tiež, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný od podania žaloby uskutočnil nejaké platby alebo že by si na neho alebo na jeho právneho zástupcu obrátil s návrhom nejakej dohody. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými žalobcom k žalobe (pozri vyššie). Žalovaný v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz.
8. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu (banka OTP Banka Slovensko, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 12.01.2016 zmluvu o spotrebiteľskom poistenom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XXRSU, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 13.600,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver v 96 mesačných splátkach vo výške 203,12 eur (splatných vždy do 12. dňa v príslušnom mesiaci), spolu vo výške 19.499,08 eur. Fixná ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 7,80 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 9,97 %. Termín konečnej splatnosti bol dňa 12.01.2024. V čl. VIII. ods. 2 písm. e) zmluvy si zmluvné strany dohodli právo banky (pri podstatnom porušení zmluvných povinností) vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. Žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi celkovo sumu 1.074,78 eur. Keďže žalovaný napriek výzve pôvodného veriteľa zo dňa 15.01.2017 neplnil svoje zmluvné povinnosti (bol v omeškaní s platením viac ako troch mesačných splátok), pôvodný veriteľ listom zo dňa 24.02.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru (s účinnosťou v 10. deň odo dňa doručenia listu) a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie celého záväzku vo výške 14.050,74 eur. Zásielku s listom zo dňa 24.02.2017 žalovaný neprevzal v odbernej lehote, zásielka sa preto dňa 24.03.2017 vrátila pôvodnému veriteľovi. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.09.2018 bola žalovaná pohľadávka postúpená z pôvodného veriteľa na žalobcu. Žalovanému bolo postúpenie pohľadávky oznámené listom zo dňa 07.09.2018. Pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 16.009,84 eur, pričom pozostávala z istiny vo výške 13.084,89 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 191,74 eur, poplatkov vo výške 164,03 eur a zmluvného úroku vo výške 2.569,18 eur. Dňa 15.10.2018 uzatvoril žalobca so žalovaným písomnú splátkovú dohodu, v ktorej žalovaný uznal svoj dlh vo výške 16.009,84 eur čo do dôvodu a výšky. Žalovaný v splátkovej dohode súhlasil s kapitalizáciou dlhu, teda s tým, že uvedená suma sa stala istinou uznaného záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžná suma nebude úročená, teda zmluvný úrok činil 0,00 %. Žalobca a žalovaný sa zároveň dohodli, že žalovaný bude dlžnú sumu splácať v 198. pravidelných mesačných splátkach vo výške 81,- eur (posledná splátka vo výške 52,84 eur). Posledná splátka mala byť splatná dňa 25.04.2035. V 5. bode splátkovej dohody bolo dohodnuté právo žalobcu vyhlásiť celý dlh za okamžite splatný, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania žalovaného so zaplatením splátky a keď súčasne žalobca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalovaný na základe splátkovej dohody uhradil dlh vo výške 523,- eur. Žalovaný si však svoju povinnosť splácať dlh v zmysle splátkovej dohody neplnil (bol v omeškaní s úhradou splátky viac ako tri mesiace), žalobca mu preto dňa 04.11.2019 zaslal výzvu na zaplatenie dlžných splátok pred zosplatnením splátkovej dohody. Žalovaný napriek tomu dlžné splátky neuhradil, žalobca preto listom zo dňa 21.11.2019 vyhlásil mimoriadnu (okamžitú) splatnosť splátkovej dohody s účinnosťou ku dňu 21.11.2019 a vyzval žalovaného na uhradenie dlhu vo výške 15.486,84 eur najneskôr do 06.12.2019.
9. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
10. Podľa § 1 ods. 3 písm. n) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") spotrebiteľským úverom nie je úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu.
11. Podľa § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 7 ods. 3, 6 až 14, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až j), m) a r), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16 až 23 a § 25 až 27. To platí aj vtedy, ak na veriteľa prešla alebo bola prevedená pohľadávka z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pôvodného veriteľa.
12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
23. Konajúci súd v prvom rade konštatuje, že ním zistený skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Žalovaný nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, tieto skutkové tvrdenia sa preto považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 C. s. p.) a nebolo ich potrebné ani preukazovať, keďže súd o ich pravdivosti nemal dôvodné pochybnosti (§ 186 ods. 2 C. s. p.). Žalovaný v podanom odpore (čo bolo jeho jediné vyjadrenie v konaní) namietal len porušenie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to konkrétne porušenie ustanovení o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme odloženej platby. Nesúhlasil tiež s ustanovením splátkovej dohody o kapitalizácii dlhu, t. j. s tým, že celá dlžná suma (vrátane príslušenstva) sa stala istinou uznaného záväzku.
24. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 05.09.2018 medzi pôvodným veriteľom a žalobcom, predmetom ktorej bolo (okrem iného) postúpenie žalobou uplatnenej pohľadávky voči žalovanému z pôvodného veriteľa na žalobcu. Postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo žalovanému oznámené pôvodným veriteľom listom zo dňa 07.09.2018, pričom žalovaný ani v konaní nespochybňoval platnosť postúpenia, resp. aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní.
25. Medzi stranami bolo takisto nesporné, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 13.600,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 96. splátkach vo výške 203,12 eur, spolu vo výške 19.499,08 eur. Žalovaný z tohto spotrebiteľského úveru splatil sumu 1.074,78 eur. Keďže sa žalovaný dostal - napriek písomnému upozorneniu pôvodného veriteľa na možnosť zosplatnenia - do omeškania so splácaním viac ako troch mesačných splátok, pôvodný veriteľ listom zo dňa 24.02.2017 vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný a vyzval žalovaného na zaplatenie celého záväzku. Konajúci súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.01.2016 bola vyhotovená v písomnej forme a obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Dohodnutá odplata neprevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Súd preto vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.01.2016 ako platný právny úkon. Takisto platí, že pôvodný veriteľ postupoval pri vyhlásení predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Právo (pôvodného) veriteľa vyhlásiť úver za predčasne splatný bolo dohodnuté v čl. VIII. ods. 2 písm. e) zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.01.2016.
26. Nesporné medzi stranami bolo tiež to, že pohľadávka ku dňu jej postúpenia na žalobcu predstavovala sumu 16.009,84 eur, pričom pozostávala z istiny vo výške 13.084,89 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 191,74 eur, poplatkov vo výške 164,03 eur a zmluvného úroku vo výške 2.569,18 eur. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 15.10.2018 písomnú splátkovú dohodu, obsahom ktorej bolo jednak uznanie dlhu žalovaným, jednak dohoda o splatení uznaného dlhu v splátkach. Podľa názoru súdu ide o dva na sebe nezávislé právne úkony (aj keď vyhotovené na jednej listine), ktoré je možné od seba oddeliť a ktoré je preto potrebné posudzovať samostatne. Žalovaný v prvom rade písomne uznal svoj dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 16.009,84 eur čo do dôvodu i výšky. Súd konštatuje, že toto uznanie
dlhu spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka: uznanie dlhu je vyhotovené v písomnej forme, obsahuje záväzok žalovaného uhradiť pohľadávku (sľub uhradiť dlh) a dlh žalovaného je v ňom vymedzený čo do dôvodu i výšky. Pohľadávka žalobcu v čase uznania dlhu nebola premlčaná. Platné uznanie dlhu zo strany žalovaného zakladá (okrem iného) vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase jeho uznania trval. Žalovaný v konaní túto domnienku o existencii dlhu v čase jeho uznania nevyvrátil (netvrdil to a ani nepreukazoval), súd mal preto túto skutočnosť za preukázanú (§ 192 C. s. p.).
27. K námietke žalovaného, že splátková dohoda má charakter nového spotrebiteľského úveru vo forme odloženej platby v zmysle § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, konajúci súd uvádza, že sa s týmto právnym posúdením žalovaného nestotožňuje. V zmysle uvedeného ustanovenia musia totiž zmluvné strany uzatvoriť novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania. V prejednávanom prípade však sporové strany neuzatvorili novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale len splátkovú dohodu, teda sa dohodli na postupnom splácaní dlhu z už existujúcej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v pravidelných mesačných splátkach. Navyše, ak by aj súd pripustil výklad prezentovaný žalovaným, uvedená splátková dohodla by bola v zmysle § 1 ods. 3 písm. n) zákona č. 129/2010 Z. z. vylúčená z pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to vrátane § 1 ods. 6 tohto zákona. Ako je totiž uvedené aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu, z pôsobnosti tohto zákona sú vylúčené "tiež úvery v podobe bezplatného odloženia platby existujúceho dlhu, kde nedochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa". V prejednávanom prípade bola uzatvorená splátková dohoda, ktorá odkladala splatenie existujúceho dlhu (úveru) bezplatne, t. j. bez ďalších poplatkov a bez úročenia, a to navyše v omnoho nižších mesačných splátkach, ako bolo pôvodne dohodnuté (a teda aj na dlhšie obdobie). Nedošlo tak k zhoršeniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, ale práve naopak sa jeho postavenie zlepšilo.
28. S ďalšou námietkou žalovaného ohľadom kapitalizácie príslušenstva pohľadávky sa súd naopak stotožňuje. Kapitalizácia príslušenstva, t. j. prirastanie príslušenstva pohľadávky k istine pohľadávky, síce vo všeobecnosti v právnom poriadku nie je zakázaná, avšak nie je právnym poriadkom ani predpokladaná. Zmluvné strany sa teda môžu dohodnúť na kapitalizácii príslušenstva pohľadávky (v súlade so zásadou čo nie je zakázané, je dovolené), avšak takáto dohoda nie je možná v spotrebiteľských vzťahoch. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o kapitalizácii príslušenstva pohľadávky je vždy v neprospech spotrebiteľa, keďže z takto kapitalizovaného príslušenstva je ďalej možné žiadať prinajmenšom úroky z omeškania, čo v prípade príslušenstva pohľadávky nie je možné. Ustanovenie splátkovej dohody o kapitalizácii dlhu (bod 2. splátkovej dohody) je preto podľa názoru súdu pre rozpor so zákonom absolútne neplatné. Neplatnosť tohto ustanovenia však nespôsobuje neplatnosť celej splátkovej dohody, keďže splátková dohoda bez tohto ustanovenia obstojí ako platný právny úkon. Ani absolútna neplatnosť celej splátkovej dohody by však nemenila nič na tom, že žalovaný je povinný zaplatiť svoj dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.01.2016. Navyše, konštatovanie súdu o neplatnosti dohody o kapitalizácii dlhu (kapitalizácii príslušenstva pohľadávky) nemení nič na tom, že žalobou uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, keďže žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania len z istiny, t. j. zo sumy 12.561,89 eur.
29. Žalovaný na základe splátkovej dohody zaplatil žalobcovi sumu 523,- eur. Žalovaný si však svoju povinnosť splácať dlh v zmysle splátkovej dohody neplnil (bol v omeškaní s úhradou splátky viac ako tri mesiace), žalobca mu preto dňa 04.11.2019 zaslal výzvu na zaplatenie dlžných splátok pred zosplatnením splátkovej dohody. Žalovaný napriek tomu dlžné splátky neuhradil, žalobca preto listom zo dňa 21.11.2019 vyhlásil mimoriadnu (okamžitú) splatnosť splátkovej dohody s účinnosťou ku dňu 21.11.2019 a vyzval žalovaného na uhradenie dlhu vo výške 15.486,84 eur najneskôr do 06.12.2019. Právo žalobcu vyhlásiť okamžitú splatnosť dlhu je upravené v bode 5. splátkovej dohody, pričom žalobca postupoval v súlade s týmto ustanovením, ako aj v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
30. Žalovaný uznal dlh vo výške 16.009,84 eur (z toho istina bola vo výške 13.084,89 eur). Po uznaní dlhu a uzavretí splátkovej dohody žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 523,- eur, ktorú žalobca započítal na istinu. Žalovaný tak dlží žalobcovi sumu 15.486,84 eur (16.009,84 eur - 523,- eur = 15.486,84 eur), z toho je istina vo výške 12.561,89 eur (13.084,89 eur - 523,- eur = 12.561,89 eur). Keďže žalovaný
svoj splatný peňažný dlh doposiaľ nesplnil, uložil mu súd týmto rozsudkom povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.486,84 eur.
31. Dňom nasledujúcim po dni, keď bola žalobcom vyhlásená mimoriadna splatnosť dlhu (t. j. dňom 22.11.2019) sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto v súlade s § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) zo sumy 12.561,89 eur (z istiny) od 22.11.2019 do zaplatenia tak, ako to žalobca žiadal v žalobe.
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.