Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2C-140-2014.pdf
PDF · 85.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/140/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpeného zástupcom AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 XXX XXX, proti žalovaným: 1/ X. I., o zaplatenie 6.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ až 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi:
- sumu vo výške 6.000 eur,
- zmluvný úrok vo výške 9,30% ročne zo sumy 6.000 eur od 15.12.2011 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.000 eur od 15.12.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 6.000 eur s príslušenstvom. Svoju žalobcu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa uzatvorila so žalovanými zmluvu, na základe ktorej poskytla žalovanému 1/ úver vo výške 9.958,18 eur. Zároveň právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 2/ ako aj so žalovaným 3/ dohodu o ručení. Žalovaný 1/ si riadne a včas neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z tejto zmluvy o úvere, pričom dňom 4.12.2012 vzhľadom na neplatenie úveru vyhlásil mimoriadnu splatnosť tohto úveru.
2. Žalovaný 1/ sa k žalobe nevyjadril. Žalovaní 2/ a 3/ uviedli, že za predmetný úver ručili v tomto vzťahu. Nevedeli sa vyjadriť z akého dôvodu si žalovaný 1/ neplnil svoje úverové záväzky.
3. Súd na tomto mieste podotýka, že vo veci už raz rozhodol a to rozsudkom č.k. 2C/140/2014-84 zo dňa 2.4.2015. Vtedy v plnom rozsahu žalobe vyhovel.
4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný 2/. Na základe odvolania rozhodoval súd druhej inštancie, ktorý uznesením č.k. 8Co/106/2017-138 zo dňa 28.9.2017 rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z tohto rozhodnutia vyplynulo, že i keď žalovaný - odvolateľ v odvolaní absenciu právneho posúdenia veci či premlčanie uplatneného nároku nenamietal, vzhľadom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a povinnosť (každého) súdu ex offo skúmať, či nárok uplatnený žalobcom nie je premlčaný, bol odvolací súd povinný skúmať, či sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., a tento prípadne aplikovať ex offo. Vzhľadom na nedostatočnú špecifikáciu uplatneného nároku v žalobe však bolo odvolaciemu súdu znemožnené otázku premlčania uplatneného nároku náležite posúdiť. Súdu prvej inštancie prikázal, aby v prvom rade ustálil predmet konania (čo konkrétne suma 6.000 eur predstavuje), posúdiť povahu záväzkového
vzťahu strán konania v zmysle právnych predpisov, následne sa vyrovnať aj s aktívnou legitimáciou žalobcu s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5. V zmysle citovaných ustanovení súd prvej inštancie opätovne vo veci nariadil pojednávanie.
6. Žalovaný 1/ sa pojednávania nezúčastnil, písomne sa ospravedlnil, pričom okrem poštovej doručenky bol informovaný aj kanceláriou o tom, že pojednávanie sa uskutoční. Napriek tejto skutočnosti sa pojednávania nezúčastnil. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný 3/, ktorý sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Doložil doklad o PN. Neuviedol, že trvá na svojej účasti na pojednávaní. Dostavil sa len žalovaný 2/ a PZ žalobcu.
7. Súd vypočul sporové strany, oboznámil sa so žalobou, so zmluvou o splátkovom úvere, s dohodami o ručení, s oznámeniami o postúpení pohľadávok, so špecifikáciou žalovanej sumy, s uznesením Krajského súdu v Žiline 8Co/106/2017 a zistil nasledovné:
8. Dňa 9.2.2004 si žalovaný 1/ zobral úver od právneho predchodcu terajšieho žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Premetom zmluvy bol úver v tom čase vo výške 300.000,-Sk (9.958,18 eur). Končená splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.1.2014. Žalovaný sa zaviazal splácať tento úver v mesačných splátkach po 3.950 Sk. S ručiteľmi t.j. žalovanými 2/ a 3/ bola podpísaná dohoda o ručení toho istého dňa.
9. Predmetom sporu je zaplatenie istiny v sume 6.000 eur s príslušenstvom.
10. Po tom, ako súd druhej inštancie zrušil prvotné rozhodnutie okresného súdu, opätovne predvolal na pojednávanie prvostupňový súd sporové strany. Žalovaní 1/ a 3/ sa písomne ospravedlnili. Žalovaný 2/ na pojednávaní vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že táto jeho pripomienka nebola zohľadnená, túto nikto v minulosti neakceptoval. Navyše sa jedná o spor, ktorý trvá viac ako 17 rokov a ten, ktorý si zobral úver a ktorý si neplní svoje povinnosti, ostal mimo záväzkového vzťahu. Zodpovedný by mal byť predovšetkým žalovaný 1/, ktorý si tento úver od žalobcu zobral.
11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že Krajský súd v Žiline má za to, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vyporiadal s otázkou, či v danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že v samotnej zmluve o úvere sa uvádza, že účelom úveru je investícia do nehnuteľnosti. V zmysle ust. § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, v zmysle ktorého sa takýto typ zmluvy nemôže subsumovať pod vyššie citovaný zákon. V samotnej zmluve o úvere sa uvádza, že účelom úveru je investícia do nehnuteľnosti. Poukázal na to, že súd druhej inštancie prikázal súdu prvej inštancie skúmať podmienky v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., a teda či ex offo nedošlo k premlčaniu pohľadávky. Ďalej uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje len časť nároku, pričom túto nie je možné v žiadnom ohľade považovať za premlčanú. Žalovaný 2/ v podstate odôvodnil svoje odvolanie tou skutočnosťou, že je v zlej finančnej situácii, že má vlastné dlhy, a teda z uvedeného dôvodu sa necíti byť zodpovedný za dlh žalovaného 1/.
12. Súd sa zaoberal predovšetkým zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, či túto zmluvu je možno subsumovať pod ustanovenia zák. o spotrebiteľských úveroch. Súd musí poukázať, že táto zmluva o splátkovom úvere bola podpísaná dňa 9.2.2004.
13. Z pripojenej dohody o ručení vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril s ručiteľmi A. S. a J. K. dve dohody o ručení, podpísané toho istého dňa. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že táto bola uzatvorená v zmysle ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka.
14. Súd tu musel konštatovať, že táto úverová zmluva nespadá pod tzv. spotrebiteľské zmluvy. V zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere je nepochybné, že takýto typ zmluvy sa nevzťahuje pod vyššie citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd dáva do pozornosti, že účelom zmluvy o úvere bola investícia do nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplýva aj z predmetu zmluvy, kde je uvedené, že na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému splátkový úver, a to na základe žiadosti dlžníka zo dňa 9.2.2004, kedy sa domáhal poskytnutia tohto úveru „investícia do nehnuteľnosti“.
15. Súd znova dáva do pozornosti ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a/ o poskytnutí úveru, zák. č. 258/2001 Z. z., na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektových nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu je možné považovať úver za spotrebiteľský, pokiaľ skutočne na základe takýchto vecí bol poskytnutý. Pokiaľ bol však poskytnutý ako úver, investícia do nehnuteľnosti, nemožno ho považovať za spotrebiteľský. Túto skutočnosť súd dáva do pozornosti. Nejde o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovanými 1/ až 3/.
16. Čo sa týka ďalšej požiadavky súdu druhej inštancie, aby súd podrobne skúmal otázky použitia ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., teda skúmať ex offo, či nedošlo k premlčaniu nároku, súd tu poukazuje na Nález ÚS sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018, v ktorom ÚS jednoznačne konštatoval, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. je protiústavné, čím toto ustanovenie stratilo účinnosť, tak i platnosť, a z toho dôvodu jednostranného zvýhodnenia dlžníka, teda spotrebiteľa, čo je jednoznačne v rozpore s princípmi nestrannosti súdu a právneho štátu. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že tento argument je v súčasnej dobe absolútne irelevantný.
17. Z pripojenej špecifikácie, ako aj z pripojenej žaloby vyplývajú ďalšie podstatné okolnosti a to, že žalobca mal voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 13.173,63 eur, pričom táto pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 12.228,10 eur a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j. na sumu 945,54 eur.
18. Žalobca napokon uviedol, že žalobou sa domáha iba časti nároku vo výške 6.000 eur, pričom sa však v žiadnom prípade nevzdáva svojho nároku na zvyšnú časť dlžnej pohľadávky, ktorá mu bola pôvodným veriteľom postúpená.
19. Súd znova dáva do pozornosti, že žalobca zotrval aj po rozhodnutí súdu druhej inštancie na svojej žalobe. Upravil však petit v tom rozsahu, že žiadal úroky z omeškania od 15.12.2011, resp. zmluvný úrok vo výške 9,30 % ročne od 15.12.2011.
20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá OZ, ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
21. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Žalovaní tým, že si neplnili povinnosť voči žalobcovi riadne a včas uhradiť poskytnutý úver, dostali sa do omeškania so splatením svojho záväzku, preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).