Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-75-2020.pdf
PDF · 90.38 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/75/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Q., S. rad XXX/XX, ku dňu 11.10.2018 podnikajúci pod obchodným menom Imrich Németh, s miestom podnikania Zemianska Olča, Mlynský rad 113/14, IČO: 35 047 364, zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Šaľa, P. Pazmáňa 2367/17A, IČO: 36 866 296, proti žalovanému: 1. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. S., bytom H. XXX/XX, 2. A. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XX, o zaplatenie 5 837,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13C/154/2015-63 zo dňa 15. januára 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/154/2015-113 zo dňa 28. mája 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému v 1. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Zhora uvedeným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie v časti vedenej voči žalovanému v 2. rade a stranám sporu náhradu trov v zastavenej časti konania nepriznal.
1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 63 ods. 1, 2, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
1.3. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca si žalobou doručenou súdu 03.03.2015 voči obom žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5 837,46 Eur s príslušenstvom. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému každý zo žalovaných podal odpor. S poukazom na § 174 ods. 2 OSP podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.
1.4. Dňa 27.10.2015 žalovaný v 1. rade doručil súdu oznámenie o úmrtí žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie z uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 12D/350/2015-371 Dnot. 471/2015 z 07.09.2018 vo veci dedičstva po nebohom žalovanom v 2. rade, zomrelom 04.10.2015, zistil, že konanie o dedičstve bolo zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.09.2018. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj keď v danom prípade ide o majetkový spor, pri absencii dedičov žalovaného v 2. rade s poukazom na § 63 ods. 1, 2 CSP konanie v časti vedenej voči žalovanému v 2. rade zastavil, a preto po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia sa zmení procesné postavenie žalovaného v 1. rade na jediného žalovaného.
1.5. O náhrade trov k zastavenej časti konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, keď úmrtie žalovaného v 2. rade v priebehu konania o zaplatenie 5 837,46 Eur s príslušenstvom súd prvej inštancie považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepriznal stranám náhradu trov konania.
2. V zákonnej lehote napadol uznesenie odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením v otázke, že poručiteľ dedičov nezanechal.
2.2. Poukázal na osvedčenie o dedičstve, č. k. 12D/350/2015-371, podľa ktorého poručiteľ mal troch zákonných dedičov, manželku - D. I. a dve deti- K. I., a Z.. D. I.. Manželka poručiteľa a syn vyhlásili, že dedičstvo odmietajú , ktoré konanie je možné hodnotiť ako účelové, s cieľom nezodpovedať za dlhy poručiteľa. Dcéra poručiteľa JUDr. D. I. dedičstvo neodmietla. Zo zápisnice vypláva, že mal byť zistený iba nepatrný majetok poručiteľa, ktorého hodnota však nebola určená znaleckými posudkami, ale dohodou dedičov s cieľom znížiť hodnotu dedičstva na minimálnu hodnotu, aby dedičstvo sa javilo ako predĺžené. Zo zápisnice tiež vyplýva, že dedičstvo „nepatrnej“ hodnoty malo byť vydané manželke poručiteľa - D. I.. Podľa žalobcu preto nie je správny záver súdu, že poručiteľ (žalovaný v 2. rade) nezanechal dedičov, ale jeho dedičmi sú D. I. a JUDr. D. I..
2.3. Poukázal na ust. § 470 Obč. zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky hodnoty dedičstva. Podľa žalobcu určenie hodnoty dedičstva nemôže byť ustálené dohodou dedičov o hodnote dedičstva; tá ktorá nemôže byť záväzná pre veriteľov poručiteľa, ktorí nie sú účastníkmi konania o dedičstve. Hodnoty dedičstva, aby mohla ovplyvniť postavenie tretej osoby, akou je veriteľ poručiteľa, musí byť určená nepochybne a exaktne (napr. znaleckým skúmaním), najmä ak je snahou dedičov vyhnúť sa dedeniu dlhov poručiteľa.
2.4. Ďalej uviedol, že hodnota obchodného podielu žalovaného v 2. rade v spoločnosti HANGA s.r.o. v nominálnej hodnote 5.000 eur nemôže byť určená hodnotou 500 eur a nebolo preukázané predĺženie spoločnosti alebo vyhlásenie konkurzu. Rovnako spoločnosť LARGUS, s .r. o , ktorá má byť likvidácii od roku 2016, doposiaľ nemá zverejnenú likvidačnú uzávierku, pričom inštitút likvidácie znamená, že spoločnosť má majetok na uspokojenie veriteľov. 2.5. Na záver uviedol, že súd prvej inštancie mal vydať uznesenie podľa § 63 ods. 2 CSP a v spore pokračovať s dedičom žalovaného v 2. rade, D. I., nar.: XX. XX. XXXX.
3. JUDr. D. I. , dcéra nebohého, vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný D. I. (nar. XXXX), manželke nebohého a poukázala na § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré naňho prešli poručiteľovou smrťou. V konkrétnom prípade nebolo prejedané dedičstvo a nebol ani určený okruh dedičov vo výroku uznesenia o zastavení dedičského konania. Ona sama dedičstvo výslovne neodmietla, hoci v situácii, kedy dochádza k zastaveniu dedičského konania pre neexistenciu majetku poručiteľa, resp. existencie len nepatrný majetok nemá význam dedičov o ich dedičskom práve upovedomovať, ani poučovať o možnosti odmietnuť dedičstvo. Nakoľko ani manželka nebohého D. I., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa a ktorej bol vydaný majetok nepatrnej hodnoty a ani ona - dcéra nebohého, ktorá svoje dedičské právo vzhľadom na zastavenie dedičského konania nenadobudla, žalovaného v 2. rade v prebiehajúcom súdnom konaní nemôžu nahradiť.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (prihliadajúc i na prípadné, ale nezistené vady konania pred súdom prvej inštancie majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), a dospel odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa§ 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Podľa § 175h ods. 2 OSP, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví. 8. Podľa § ods. 3 citovaného ustanovenia, proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 sa nemožno odvolať.
9. Súd zastaví konanie podľa § 175h ods. 2 OSP, aj po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb. Vydanie majetku nepatrnej hodnoty nie je viazané na dediča. Osoba, ktorej bol tento majetok vydaný, nie je univerzálnym sukcesorom poručiteľa a nezodpovedá za jeho dlhy.
10. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5 837,46 Eur s príslušenstvom proti žalovaným v 1. a 2. rade. Súd prvej inštancie dňa 01.06.2015 vydal platobný rozkaz č. k. 13C/154/2015-21, ktorý obaja žalovaní napadli odporom, čoho dôsledkom bolo zrušenie platobného rozsahu v celom rozsahu. Dňa 27.10.2015 žalovaní v 1. rade oznámil súdu prvej inštancie úmrtie žalovaného v 2. rade. 11. Z uznesenia zo dňa 07.09.2018 č. k. 12D/350/2015-371 zistil, že Okresný súd Komárno vo veci dedičstva po neb. A. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XX, zomr. XX.XX.XXXX (žalovaný v 2. rade) vydal majetok nepatrnej hodnoty D. I., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa a konanie o dedičstve podľa § 175h ods. 2 OSP zastavil. Z odôvodnenia dedičského rozhodnutia vyplýva, že poručiteľ závet ani listinu o vydedení nezanechal. Ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine prichádzali do úvahy manželka D. I., nar. XX.XX.XXXX a deti JUDr. D. I., nar. XX.XX.XXXX a K. I., nar. XX.XX.XXXX. K. I. a D. I. nar. XX.XX.XXXX vyhlásili, že dedičstvo v celom rozsahu, bez výhrad a bezpodmienečne odmietajú. Jediným dedičom zo zákona bola JUDr. D. I., nar. XX.XX.XXXX. Poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty 550 Eur a dlhy poručiteľa boli ustálené vo výške 138 802 Eur. O pohreb sa postarala manželka poručiteľa D. I., nar. XX.XX.XXXX a vynaložila finančné prostriedky vo výške 820,33 Eur, preto jej bol vydaný majetok nepatrnej hodnoty. 12. Podľa názoru žalobcu mal súd prvej inštancie vydať uznesenie podľa § 63 ods. 2 CSP a v spore pokračovať s dedičom žalovaného v 2. rade, s D. I., nar.: XX. XX. XXXX, ktorej bol vydaný majetok v hodnote 550 eur. 13. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 14. Podľa 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
15. Z hľadiska právneho posúdenia veci je podstatná otázka, či mal neb. žalovaný dedičov a či mal súd pokračovať v konaní s jeho manželkou, ako tvrdí žalobca. Nebohý žalovaný v 2. mal v čase smrti troch potencionálnych dedičov - manželku a dve deti. 16. Dedičské právo je majetkovým právom, nakoľko majetkový obsah dedenia vyjadruje základnú spoločenskú funkciu a význam dedičského práva tak v objektívnom ak aj v subjektívnom zmysle slova. Subjektívne dedičské právo je majetkové právo absolútnej povahy, ktorý pôsobí proti všetkým. Subjektom dedičského práva je dedič. 17. Dedič je osoba : a) ktorej v dôsledku smrti (objektívnej právnej skutočnosti ) patrí právny dôvod, t.j. dedičský titul (zákon alebo záver) - potencionálny dedič, b) ktorá využije alebo nevyužije svoje právo odmietnuť dedičstvo - putatívny či domnelý dedič, c) ktorá neodmietla dedičstvo a v rámci vypriadania dedičstva aj zdedí majetok - stane sa skutočným dedičom. 18. Podľa § 470 ods. 1 Obč. zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. 19. Podľa § 463 ods. 1 Obč. zákonníka dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. 19.2. V cit. ustanovení zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo
nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. K to dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol. Dedič je právnym nástupcom poručiteľa a povolaný dedič sa nemusí v dôsledku dedičskej postupnosti nechať vmanipulovať do postavenia svojho predchodcu o ktoré nestojí a zákon dedičovi umožňuje, aby vlastným prejavom vôle dedičstvo odmietol. Dedič má právo na dedičstvo, ale nie povinnosť ho prijať. Odmietnutie dedičstva je jednostranný osobný adresný právny úkon, ktorý dedič vyhlasuje, že sa nechce sať dedičom.
20. Na to, aby bolo možné prijať záver, že súd mal pokračovať v konaní s dedičmi, resp. s manželkou nebohého žalovaného v 2. rade, musia byť splnené všetky tri podmienky, uvedené v odseku 17 písm. a), b), c), - existencia právneho dôvodu dedenia, nevyužitie práva dediča odmietnuť dedičstvo a nadobudnutie majetku poručiteľa.
21. Zo spisu vyplýva, že manželka a syn nebohého dedičstvo odmietli, čo znamená, že využili svoje zákonné právo dediča vyplývajúce z ust. § 463ods. 1 Obč. zákonníka, preto námietky odvolateľa k dôvodom, prípadne pohnútkam, ktoré ich k odmietnutiu dedičstva viedli, nie sú právne významné. Odmietnutie dedičstva zamenená, že tzv. potencionálny dedič nenadobudne žiadny majetok po poručiteľovi, preto takúto osobu nemožno považovať za dediča. 22. V uznesení vydanom vo veci dedičstva súd konštatuje, že jedinou dedičkou (do úvahy pripadajúcou, pozn. odvolacieho súdu) bola dcéra nebohého JUDr. D. I.. Ona ale žiadny majetok po neb. otcovi v dedičskom konaní nenadobudla. Nebohý zanechal len majetok nepatrnej hodnoty a ten bol vydaný jeho manželke, keďže sa postarala o pohreb a konanie bolo zastavené. Výdavky spojené s pohrebom sú tzv. pasíva dedičstva a osoba, ktorá takéto výdavky vynaložila je osobou, ktorá má z tohto titulu pohľadávku voči dedičstvu. Na úhradu jej nákladov sú použité veci, ktoré patria do dedičstva. Preto nie je dôvodné tvrdenie odvolateľa, že sa stala dedičkou s poukazom na vydaný majetok v hodnote 550 eur. Manželka nebohého žalovaného v 2. rade sa nestala dedičkou, po poručiteľovi nenadobudla žiadny majetok; vo vzťahu k sume 550 bola v postavení veriteľa (nie dediča ) . 23. Žalobca v odvolaní žiada pokračovať v konaní s manželkou nebohého, D. I.. Odvolací súd posudzujúc odvolacie dôvody žalobcu v kontexte ním vymedzeného odvolacieho petitu dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalobcu o nízkej hodnote obchodného podielu spoločnosti HANGA s..r.o., o nepreukázaní predĺženia spoločnosti a zverejnenie údajov o likvidácii spoločnosti LARGUS s.r.o. nie sú právne významné. 24. Je tomu tak z dôvodu, že manželka nebohého poručiteľa využila právo odmietnuť dedičstvo, teda využijúc toto právo dala výslovne najavo, že nemá záujem dediť, preto sa ani nestala dedičom po neb. manželovi. Takto prejavenú vôľu nemôže zmeniť ani v prípade zistenia, že poručiteľ zanechal iný majetok. 25. V danej veci jediná, do úvahy pripadajúca dedička - dcéra nebohého, nezdedila žiadny majetok, t.j. žiadnu hodnotu z majetku, preto v tomto prípade v súvislosti s ňou, ako jedinou potencionálnou dedičkou nemožno uvažovať o vyššej hodnote majetku. Táto argumentácia by mohla byť právne významná len ak by aj reálne zdedila majetkové hodnoty. Významné by mohlo byť tvrdenie a preukázanie existencie iného, ako v dedičskom konaní už zisteného/prejednaného majetku poručiteľa. V tom prípade by dedič, t.j. osoba, ktorá splnila všetky podmienky dediča, bola dedičom aj novoobjaveného majetku poručiteľa, čo ale žalobca nepreukázal a ani netvrdil.
26. Keďže dedičské konanie bolo zastavené, pretože poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, z povahy veci je zrejmé, že v konaní nemožno pokračovať s právnym nástupcom žalovaného v 2. rade, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 27. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že v tomto štádiu konania hoci procesne úspešnému žalovanému v 1. rade nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatňoval. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).