Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Ca-21-2020.pdf
PDF · 95.8 KB
Case nature
Area
Subarea
16Ca/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v právnej veci žalobcu SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo- obrazových záznamov, Bratislava, so sídlom Jakubovo námestie 2564/14, 813 48 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 17 310 598, zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému LULEMIPA, s.r.o., so sídlom Sadová 6686, 911 01 Trenčín, IČO: 36 326 011, zastúpenému A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 75,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22. 10. 2020 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 75,60 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom primeranej odmeny za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia nachádzajúceho sa v priestoroch prevádzky žalovaného.
2. Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov registrovaný pod číslom MV SR: E./XX-XXXX.
3. Žalobca ďalej tvrdil, že pôsobí na území Slovenskej republiky, vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia, ktoré mu bolo udelené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. a zákona č. 185/2015 Z. z. Žalobca tvrdil, že pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu týchto dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná.
4. Žalobca tvrdil, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany podľa tvrdenia žalobcu je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam.
5. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný je podnikateľom, ktorý prevádzkuje reštauráciu s názvom: F. F. na adrese G. XXXX, XXX XX D..
6. Žalobca ďalej tvrdil, že z jeho kontrolnej činnosti bolo zistené, a preto má žalobca za preukázané, že v priestoroch žalovaného tento disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov a žalovaný si tak nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu, a to vo výške 75,60 Eur. Túto odmenu určil žalobca tak, že reštaurácia má rozlohu do 100 m2 s televíziou a terasu s rádiom, s ročnou paušálnou odmenou 57,60 Eur za obdobie od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2019, podľa bodu A obchodné prevádzky a prevádzky služieb, v zmysle sadzobníka účinného od 01. 01. 2019.
7. Žalobca ďalej uvádzal, že písomnosťou zo dňa 21. 04. 2020, označenou ako Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov a Výzva na úhradu primeranej odmeny, vyzval žalovaného na zaplatenie tejto odmeny do 30. 04. 2020.
8. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval Oprávnením na výkon kolektívnej správy zo dňa 18. 08. 2016, stanovami, Sadzobníkom pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovo-obrazových záznamov na vykonávanie verejného prenosu účinného od 01. 01. 2019 (pre rok 2019). Zároveň predložil listinu nazvanú ako výzva na úhradu primeranej odmeny.
9. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, vydanému v upomínacom konaní sp. zn. 31Up/1888/2020 dňa 02. 11. 2020, uviedol, že žalobca so žalovaným nenadviazal žiadny kontakt, ktorý by ho oprávňoval požadovať zaplatenie toho, čoho sa dožaduje, žalovaný neeviduje voči žalobcovi žiadnu zmluvu ani iné účtovné doklady v jeho účtovníctve. Podľa žalovaného sa žalobca opiera len o vlastné domnienky, že každá reštaurácia má rozhlasový a TV prijímač, a síce žalobca je oprávnený zastupovať umelcov, nie je oprávnený posielať faktúry bez predchádzajúceho overenia si skutočnosti. Žalovaný vzniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica, keď za miestne príslušný žalovaný považuje súd, v obvode ktorého má žalovaný sídlo, a to Okresný súd Trenčín.
10. Žalobca na odpor žalovaného predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, pretože skutočnosť, že žalovaný disponuje technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos zaznamenávaných výkonov umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov a skutočnosť, že v rozhodnom čase dochádzalo v priestoroch jeho prevádzky k verejnému prenosu zvukových a zvukovoobrazových záznamov, vyplynuli zo záverov kontrolnej činnosti žalobcu. Autorský zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje priebeh takejto kontrolnej činnosti a postup kontrolórov organizácií kolektívnej správy práv. Teda zákon neurčuje, akým spôsobom sa takáto kontrola vykonáva, resp. že by mali byť vystavené nejaké formálne protokoly či záznamy o vykonanej kontrole. Takéto kontroly sú vykonávané externými zamestnancami žalobcu, pričom sa zameriavajú pri svojej činnosti na zistenie, či v prevádzke dochádza k verejnému prenosu. Ako bezpredmetnú žalobca považoval procesnú obranu žalovaného ohľadne neexistencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a nezaslanie vyúčtovacej faktúry, keď žalobca zdôraznil, že žalovaný nárok je nárokom z bezdôvodného obohatenia. Zároveň žalobca žiadal, aby bola predložená zmluva so spoločnosťou SOZA, ktorá mala preukazovať existenciu technických zariadení slúžiacich na verejný prenos zvukových a zvukovoobrazových záznamov.
11. V konaní na návrh žalobcu súd vyzval spoločnosť SOZA s dotazom, či táto mala v rozhodnom období uzavretú so žalovaným hromadnú licenčnú zmluvu, keď spoločnosť SOZA súdu doručila listinný dôkaz, a to Hromadnú licenčnú zmluvu uzavretú so žalovaným s účinnosťou od 01. 01. 2022, ktorá nadobudla účinnosť dňa 19. 01. 2004, ako aj faktúru, ktorou SOZA vyúčtovala žalovanému autorskú odmenu za rok 2019.
12. Podľa § 143 ods. 1 a 2 zákona č. 185/2015 Z. z., kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.
13. Podľa § 145 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: f) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu.
14. Podľa § 165 ods. 1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.
15. Podľa § 169 ods. 4 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.
16. Podľa § 27 ods. 1 a 2 citovaného zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.
17. Podľa § 99 ods. 1 a 2 citovaného zákona, ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom. Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením, b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.
18. Podľa § 110 citovaného zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
19. Podľa § 119 citovaného zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
20. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že žalobca je občianskym združením, ktorý na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským právom.
22. Súd mal ďalej za preukázaný sadzobník žalobcu platný pre rok 2019 a stanovy žalobcu.
23. Spornou nebola ani otázka toho, že žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorý prevádzkuje reštauráciu s názvom: F. F. na adrese G. XXXX, XXX XX D.. Spornou sa stala otázka toho, či v priestoroch žalovaného dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný ohľadne uvedenej spornej otázky uviedol, že takéto tvrdenia žalobcu sa opierajú len o jeho vlastné domnienky, že každá reštaurácia má rozhlasový a TV prijímač, čo však danú skutočnosť nijako nepreukazuje.
24. Autorský zákon pri uplatňovaní nároku odmeny vychádza z konštrukcie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením v tomto prípade je suma, o ktorú sa používateľ diela obohatil tým, že v rozpore so zákonom nezaplatil oprávnenému subjektu za použitie diela primeranú odmenu, resp. pri výhradných právach za udelenú licenciu. Organizácia kolektívnej správy má právo domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Takýto nárok je potom nárokom na primeranú odmenu v zmysle autorského zákona.
25. V konaní nebolo nesporné, že by strany sporu uzatvorili nejakú zmluvu, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy, že si uplatňuje nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, ktoré sa malo nachádzať v priestoroch prevádzky žalovaného v období od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2019.
26. Predmetom sporu je takzvané remuneračné právo, a nie výhradné právo pre použitie diela formou jeho verejného prenosu v prevádzke, kedy oprávnené subjekty nemajú právo udeľovať súhlas na použitie umeleckého výkonu alebo záznamu, avšak majú právo na primeranú odmenu za niektoré ich použitie. Žalobca tvrdil, že žalovaný vo svojej prevádzke v priebehu rozhodného obdobia roka 2019 vykonával verejný prenos chránených výkonov zvukových, audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi ako zástupcovi nositeľa práv primeranú odmenu, ktorá vyplýva z takéhoto prenosu.
27. Súd žalobu žalobcu musel zamietnuť pre neunesenie najmä dôkazného bremena, pretože strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP), a jednak dôkaznú povinnosť. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany (§ 185 CSP). Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jej neprospech, teda zamietnutím žaloby.
28. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že v prevádzke žalovaného v rozhodnom období, teda v roku 2019 bolo technické zariadenie k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov a skutočnosť, že k takémuto vykonávaniu verejného prenosu aj došlo.
29. Súd konštatuje, že pokiaľ žalobca svoju žalobu opiera takmer výlučne na kontrolnej činnosti, ktorú mal vykonať, súd uvádza, že činnosť žalobcu nemôže byť latentná, ale mala by byť poznateľná, presvedčivá a preukázateľná. Argumenty žalobcu sa nemôžu zakladať iba na tvrdení, že vedomosti nadobúda prostredníctvom napríklad tretích osôb, kedy vôbec netvrdí, kedy a či vôbec takáto kontrola bola vykonaná. Skutočnosť, že žalovaný vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov, vyplýva teda iba z tvrdenia, že v priestoroch prevádzky žalovaného bolo kontrolnou činnosťou zistené, že disponuje technickými zariadeniami. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení je povinný poskytnúť nezvratný dôkaz, čo sa v tejto veci nestalo. Ak tvrdí, že kontrolnou činnosťou bolo zistené takéto konanie žalovaného, ktoré zakladá jeho povinnosti plniť žalobcom nárokovateľnú sumu, potom zaiste nie je pre neho problematické túto skutočnosť aj preukázať.
30. Súd nespochybňuje, že nárok žalobcu nevyplýva z podmienky vykonania kontroly, prípadne spísania záznamu, avšak takýto nárok musí byť preukázateľný. Nie je rozhodujúce, či to je vykonaná kontrola, ktorá sa dá reálne overiť a potvrdiť, prípadne iný dôkaz, ktorý bude presvedčivý. Zo zákona nevyplýva taký nárok, že pokiaľ prevádzka disponuje takýmto zariadením, napríklad televíznym prijímačom, je povinnosťou žalovaného plniť žalovaný nárok, pretože touto cestou vôbec nemusí dochádzať k verejnému prenosu. Existujú aj ďalšie možnosti využitia technického zariadenia a existencia samotného zariadenia v prevádzke nezakladá nárok vyplývajúci z autorských práv v prospech žalobcu.
31. Súd na základe týchto skutočností potom konštatuje, že žalobný návrh žalobcu nie je dôvodný a nebolo možné mu za takéhoto skutkového a právneho stavu vyhovieť, pričom jediným legálnym výsledkom bolo potom zamietnutie žaloby žalobcu.
32. Súd ďalej konštatuje, že ani predložená hromadná licenčná zmluva so spoločnosťou SOZA nedokázala vyvrátiť absenciu rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazných prostriedkov na ich preukázanie, pretože v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by vôbec žalovaný za takto predloženú faktúru zaplatil SOZe alebo že by si inak riadne plnil povinnosti z predloženej hromadnej licenčnej zmluvy, keď len z jej samotnej existencie a účinnosti od roka 2004 ešte nemožno automaticky bez ďalšieho odvodzovať, že v priestoroch žalovaného dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov aj v roku 2019.
33. K námietke nedostatku príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica súd upozorňuje na to, že v danom prípade je potrebné aplikovať kauzálnu príslušnosť súdu vzhľadom k autorskoprávnemu charakteru sporu v zmysle § 26 ods. 1 písm. b) CSP, keď Okresný súd Banská Bystrica je príslušným konať v autorskoprávnych sporoch pre obvody Krajského súdu Banská Bystrica, Žilina aj Trenčín.
34. Súd taktiež ešte záverom dáva do pozornosti aplikáciu zásady rozhodovať v skutkovo obdobných veciach rovnako v záujme zachovania princípu legitímnych očakávaní a právnej istoty, keď žalobca bol voči žalovanému v skutkovo obdobnej veci neúspešný aj v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 9Ca/13/2020, v ktorom súd rozsudkom zo dňa 13. 11. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 12. 1010, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 138,- Eur s príslušenstvom ako primeranej odmeny za verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ku ktorým dochádzalo v reštaurácii žalovaného F. na adrese G. XXXX, D., v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018, keď žalobca rovnako tak neuniesol dôkazné bremeno tvrdení.
35. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný, naopak žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, nárok na náhradu trov konania si uplatnil, preto mu ju súd s poukazom na vyššie uvedené citované ustanovenie CSP priznal v rozsahu 100 % vo výške tak, ako bude o nej rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.