Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35P-8-2020.pdf
PDF · 89.81 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudcom Branislavom Krivošíkom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov: matka O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, právne zastúpená: AK F. & PARTNERS, s. r. o. Štefánikova 23, Trnava, IČO: 47 237 554 a otec F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava, IČO: 50 491 300, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Otec sa zaväzuje s účinnosťou od 16.10.2020 na čas do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva platiť na výživu maloletej T., nar. XX.XX.XXXX, sumu 200,-- eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Rodičia sa dohodli, že výška výživného na čas do rozvodu manželstva zohľadňuje to, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti, hoci spolu nehospodária.
Otec sa zaväzuje uhradiť prijaté prídavky na dieťa za mesiace október 2020, november 2020 a december 2020, a to jednorazovo spolu s bežným výživným splatným v najbližšom výplatnom období k rukám matky.
Matka má nárok poberať prídavky na dieťa počnúc mesiacom január 2021.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu do 30.11.2020 v sume 300,-- eur sa otec zaväzuje uhradiť matke, a to jednorazovo spolu s bežným výživným splatným v najbližšom výplatnom období k rukám matky.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Súd zastavuje konanie o návrhu matky na zverenie maloletej T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky na čas do rozvodu.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 15.10.2020, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 16.10.2020, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, a to zverenie maloletej dcéry do jej osobnej starostlivosti a rozhodol o vyživovacej povinnosti otca na maloletú vo výške 325 eur mesačne, bez úpravy styku.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že z manželského zväzku s otcom pochádza maloletá. V súčasnosti rodičia žijú spoločne aj s maloletou v rodinnom dome, avšak spolu nehospodária. Otec prispieva na výživu maloletej len sumou 7,50 eur mesačne za stravu v škôlke. Otec do 30.09.2020 uhrádzal náklady spojené s bývaním (splátka hypotéky, zálohové platby za dávky energií a služieb spojené s bývaním, splátky pôžičky) v celom rozsahu. Od 01.10.2020 sa matka podieľa na týchto nákladoch v 1/2 polovici, t. j. v sume 366 eur mesačne. Stravu a výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú uhrádza prevažne matka. Maloletá navštevuje škôlku, je zdravá. Náklady na starostlivosť na maloletú sú spojené s návštevou škôlky a obstaraním voľnočasových aktivít, hračiek, hygienických potrieb, oblečenia a stavy, ktoré matka vyčíslila v sume cca. do 300 Eur mesačne. Mesačné náklady matky spojené s obstaraním jej životných potrieb a s úhradou nákladov na bývanie sú približne 700,-eur (do 30.09.2020 boli vo výške 330 Eur). Čistý mesačný príjem matky je 630 Eur a čistý mesačný príjem otca je približne 1.300 Eur, s tým, že otec poberá aj rodinné prídavky na dieťa vo výške 24,95 Eur mesačne a uplatňuje si daňový bonus. Matka sa pokúsila o uzatvorenie mimosúdnej rodičovskej dohody s otcom, ale bezúspešne, hoci otec prejavil vôľu obstarať všetko, čo bude maloletá potrebovať. Výšku požadovaného výživného určila so zohľadnením percentuálneho podielu vo výške 25% z čistého príjmu otca s tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Navrhla, aby súd zohľadnil aj nepomer medzi príjmami matky a príjmami otca.
3. Matka navrhla, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, hoci s otcom bývajú spoločne, avšak starostlivosť o maloletú zabezpečuje prevažne matka. Styk s otcom nežiadala upraviť, keďže naďalej bývajú v spoločnom rodinnom dome a má záujem, aby maloletá strávila s otcom čo najviac času. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči maloletej.
4. Otec uviedol, že matka vyčíslila nereálne náklady vynakladané na starostlivosť o maloletú, ktoré ani nepreukázala. Jeho čistý mesačný príjem je cca. 1.300 eur a jeho mesačné náklady sú približne 990 Eur (náklady na bývanie, splátky úverov a pôžičiek, strava, hygiena, oblečenie, telefón a cestovné náklady). Náklady spojené s bývaním hradil v celom rozsahu do 30.09.2020. Od začiatku októbra 2020 sa na týchto nákladoch podieľa aj matka. Odmietol tvrdenie matky, že sa nepodieľa na výdavkoch vynakladaných v súvislosti so starostlivosťou o maloletú. Má za to, že odôvodnené výdavky na maloletú sú nižšie ako uviedla matka a sú nižšie v porovnaní s uplatnenou výškou výživného. Navrhol, aby súd návrh matky v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, keďže s matkou v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti, prípadne o jeho vyživovacej povinnosti súd rozhodol tak, že bude prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne.
5. Pred otvorením pojednávania rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa dohodli, že na čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva bude otec platiť na výživu maloletej sumu 200 eur mesačne, s tým, že táto výška výživného zohľadňuje to, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti, hoci spolu nehospodária. Zároveň sa dohodli, že počnúc mesiacom január 2021 bude prídavky na dieťa poberať matka a otec uhradí matke jednorázovo aj prijaté prídavky na dieťa za mesiace október 2020, november 2020 a december 2020, vrátane zročného výživného od podania návrhu do 30.11.2020 vo výške 300,- eur.
6. Súd vykonal dokazovania listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to: rodný list maloletej č. l. 7, potvrdenie o príjme matky za obdobie 09/2019 až 07/2020 č. l. 8, potvrdenie MŠ D. č. l. 9, detaily platby z účtu ČSOB č. l. 27-32 a č. l. 35, potvrdenie o príjme otca č. l. 33, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni otca, odpoveď na lustráciu v Registri obyvateľov otca a matky, výsluchom matky a otca. Súd pojednával v neprítomnosti procesného opatrovníka, ktorému bolo predvolanie riadne doručené, svoju neprítomnosť ale ospravedlnil z karanténnych dôvodov a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
7. Súd zistil nasledovný skutkový stav. Maloletá sa narodila v manželskom zväzku a žije spolu s rodičmi v rodinnom dome. Rodičia žijú v spoločnej nehnuteľnosti a starajú sa naďalej spoločne o dcéru. Nehospodária spolu približne od polovice septembra 2020. Dňa 16.11.2020 podal otec návrh na rozvod manželstva.
Matka začala prispievať otcovi na náklady spojené s bývaním, vrátane príspevku na úhradu splátok čerpaných úverov a pôžičiek v 1/2-ici nákladov, čo predstavuje sumu 366 eur mesačne od začiatku októbra 2020. Dovtedy všetky náklady spojené s bývaním, vrátane splátok úverov a pôžičiek, uhrádzal otec.
Priemerný čistý mesačný príjem matky za posledných 12 mesiacov je vo výške 586,- eur. Matka platí všetky náklady spojené so starostlivosťou o maloletú (najmä stravné, oblečenie, náklady na hygienické potreby, voľnočasové aktivity).
Priemerný čistý mesačný príjem otca za posledných 12 mesiacov je vo výške 1.460 eur. Otec v súčasnosti platí náklady spojené s bývaním v 1/2 - ici a náklady na stravovanie maloletej v škôlke v sume 7,50 eur mesačne. Zároveň poberá aj rodinné prídavky a uplatňuje si daňový bonus na maloleté dieťa.
Náklady spojené s výživou maloletej sú v bežnej výške, keďže maloletá je zdravá a navštevuje škôlku. Náklady pozostávajú z nákladov na stravovanie, oblečenie, hygienické potreby, voľnočasové aktivity, pomerné náklady spojené so zabezpečením bývania a náklady spojené s návštevou škôlky a sú približne vo výške 260,- eur mesačne.
Rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, v ktorej upravili výšku výživného na sumu 200 eur mesačne za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Výška výživného zohľadňuje to, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti, hoci spolu nehospodária. Zároveň sa dohodli o presmerovaní poskytovaných prídavkov na dieťa tak, že ich poberateľom bude matka, s tým, že otec uhradí matke už prijaté prídavky na dieťa za obdobie od ukončenia spoločného hospodárenia.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
19. Nakoľko rodičia maloletej síce žijú v spoločnej domácnosti ale spolu nehospodária, pričom otec v súčasnosti neprispieva na výživu maloletej, je potrebné upraviť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu na čas do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí matky a otca dospel k záveru, že rodičovská dohoda o výške vyživovacej povinnosti a o splácaní nedoplatku zročného výživného, je v súlade so zákonom a v najlepšom záujme maloletej, a preto rodičovskú dohodu na pojednávaní vo výroku I. rozsudku schválil. Výživné vo výške 200 Eur mesačne na maloletú, na ktorom sa rodičia dohodli, považuje súd za primerané jednak vzhľadom na jej odôvodnené potreby a jej vek a jednak vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, pričom súd zohľadňoval aj to, že osobnú starostlivosť, hoci v rozdielnom rozsahu, zabezpečujú obaja rodičia. Nakoľko sa rodičia dohodli na určení výživného od 16. 10. 2020, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 16.10.2020 do 30.11.2020, pričom rodičia sa dohodli na jeho výške v sume 300 Eur a jeho úhrade jednorázovo pri splatnosti najbližšie splatného výživného. Keďže rodičia úpravu styku otca s maloletou nenavrhli, súd tento neupravil.
20. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku II. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom obaja účastníci si neuplatnili nárok na náhradu trov konania.
23. Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
24. Matka zobrala návrh na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti späť, keďže tento podávala ešte v čase, kedy nevedela, či zostane v spoločnej domácnosti alebo túto opustí. Otec so späťvzatím návrhu súhlasil. Preto súd rozhodol samostatným výrokom aj o zastavení konania o návrhu matky na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky.
Poučenie:
Proti výroku I. rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP). Proti výrokom II. a III. rozsudku môžu podať rodičia a proti výrokom I., II. a III. rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.