Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-145-2020.pdf
PDF · 109.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/145/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom v právnej veci maloletého dieťaťa: B. J., I.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka V. J., I.. XX.X.XXXX, Z. M. I. O., W. XXXX/X a otec W. J., I.. XX.X.XXXX, Z. Z., O.Č. K. XXX/XX, za účasti dospelej dcéry: Y. J., I.. XX.X.XXXX, Z. M. I. O., W. XXXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. B. J., I.. XX.XX.XXXX, zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne počnúc od 20.8.2020, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
II. Dlh na výživnom zo strany otca na mal. B. za obdobie od 20.8.2020 do 30.11.2020 v celkovej výške 268,38,- Eur, súd povoľuje otcovi splácať v 15, - Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, od právoplatnosti rozsudku.
III. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na Y. J., I.. XX.XX.XXXX, zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne počnúc od 20.8.2020, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám dospelej dcéry Y. J., I.. XX.XX.XXXX, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
IV. Dlh na výživnom zo strany otca na dospelú dcéru Y. za obdobie od 20.8.2020 do 30.11.2020 v celkovej výške 268,38,- Eur, súd povoľuje otcovi splácať v 15,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, od právoplatnosti rozsudku.
V. Súd návrh matky aj v časti, ktorý si osvojila dospelá dcéra Y. J., nar. XX.XX.XXXX na zvýšenie výživného na maloletú B. a aj dospelú dcéru Y. v prevyšujúcej časti zamieta.
VI. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15P/135/2015-56 zo dňa 12.4.2017 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. B. a na dospelú dcéru Y..
VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka V. J. sa návrhom na zvýšenie výživného doručeným na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 20.8.2020 domáhala, aby súd zvýšil výživné na mal. dcéru Y. zo strany otca zo sumy 80,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne a na mal. dcéru B. zo sumy 40,- Eur na sumu 180,- Eur mesačne.
2. Matka podaný návrh zdôvodnila tým, že naposledy o úprave výživného rozhodol súd rozsudkom zo dňa 26.4.2017. Od poslednej úpravy vzrástli životné náklady, tieto vie riadne zdokladovať, otec však k tomu zaujal záporné stanovisko. Dcéra Y. študuje na strednej zdravotníckej škole v Levoči a je členkou reprezentačného a olympijského tímu, v poslednej dobe získala 2. miesto na olympiáde mládeže v šortreku, preto sú na ňu oveľa vyššie výdavky. X. B. už navštevuje druhý stupeň základnej školy a zo zdravotného hľadiska je jej zdravotný stav naďalej komplikovaný, má zvýšené nákladný predovšetkým na zubnú starostlivosť ale aj na lieky. Otec vôbec nekomunikuje a ani nejaví záujme o deti, neprispieva nad rámec, pričom matka už nemá finančné zdroje, aby všetko hradila sama.
3. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomne dňa 19.10.2020, kde s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že jeho zdravotný stav sa v poslednom čase zhoršil, má zdravotné problémy s kolenom, je sledovaný na ortopédii a pri nezlepšení stavu mu hrozí operácia. Má výdavky na stravu, dopravu, a splácanie dlhu na výživnom, o ktorom vôbec nevedel. Dňa 28.9.2018 sa mu spoločne s jeho priateľkou narodil syn, sú taktiež na neho zvýšené výdavky ohľadom jeho zdravotného stavu, je sledovaný na urológií a dermatológií. Zvýšené výdavky sú na stravu, kozmetiku, ošatenie. K výdavkom, ktoré uvádza matka sa nevie vyjadriť, nakoľko tieto nepozná. Tiež uviedol, že pokiaľ dcéra B. športuje, tak v jej prípade nemôže ísť o komplikovaný zdravotný stav. Vyjadrenia matky, že s dcérami nekomunikuje sú nepravdivé, s dcérami pravidelne komunikuje cez sociálne siete. Matka dcér je zárobkovo činná a nefinancuje všetky výdavky sama, lebo je vydatá.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a dospelej dcéry, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojeným súdnym spisom tunajšieho súdu sp.zn. 15P/135/2015, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15P/135/2015 - 56 zo dňa 10.4.2017 súd zvýšil výživné na mal. Y. zo sumy minimálneho zákonného výživného na 80,- Eur a u mal. B. zo sumy minimálneho zákonného výživného na sumu 40,- Eur mesačne vopred k 20. dňu v mesiaci k rukám matky. Zároveň určil dlh na výživnom za obdobie od 1.6.2015 do 31.3.2017 na mal. Y. vo výške 1.163,14 Eur, ktoré otcovi povolil súd splácať v splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným a na mal. B. vo výške 283,14 Eur za obdobie od 1.6.2015 do 31.3.2017 ktoré otcovi povolil súd splácať v splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným.
6. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, tak ako bol súdu písomne doručený. Od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu nákladov na dcéru B.. Dcéra B. je kardiopacient, raz ročne s ňou chodieva na vyšetrenia do Bratislavy, tiež chodievajú na vyšetrenia do Spišskej Novej Vsi, 2-krát ročne. V súvislosti s jej zdravotným stavom je nutné tiež zakupovať lieky vo výške 25,- Eur raz za tri mesiace. Pri ceste do Bratislavy sú náklady na cestovné. Dcéra má tiež strojček na zuby, kde matka musela uhradiť 154,- Eur, tento jej však stále vypadáva a je nutné ho pravidelne korigovať, pri každej návšteve je nutné uhradiť cca po 5,- Eur. Zúbky sa jej však pod strojčekom kazia, možno to má súvis s jej diagnózou. V súčasnej dobe dcéra študuje 9. ročník základnej školy, chcela by ďalej študovať na hotelovej škole v Spišskej Novej Vsi. Hráva florball, je tu nutné uhrádzať mesačne cca 30,- Eur, pravidelne je nutné napr. kupovať florbalky. Tiež mesačné náklady na školu sú cca 30,- Eur; je nutné zakupovať prezuvky, pomôcky do školy, ZRPŠ atď. Otec hradí výživné vo výške 40,- Eur pravidelne, nemá na výživnom žiaden dlh. S deťmi sa však nestýka, nekontaktuje sa. Neprispieval nad rámec výživného, ani počas sviatkov, ani narodenín, avšak posledné 3 mesiace zaplatil nad rámec 30,- Eur spoločne na obe deti. Otcovi zanikla dňa 1.10.2019 vyživovacia povinnosť na syna W., nakoľko tento sa zamestnal. Bolo však zo strany otca nutné zaplatiť dlh na výživnom. Matka pracuje ako poštová doručovateľka s priemerným mesačným zárobkom 750,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti s dcérami Y., mal. B. a mal. S. z terajšieho manželstva. Spoločne bývajú v nájomnom byte, náklady na bývanie hradí ona vo výške cca 215,- Eur. Jej terajší manžel pracuje ako vodič kamiónu.
7. Dospelá dcéra Y. J. sa vo svojej výpovedi pripojila k návrhu matky. Uviedla, že študuje na strednej zdravotníckej škola Štefana Kluberta v Levoči. Príjem nemá žiaden. Všetky jej výdavky hradí mama. Športuje profesionálne - rýchlokorčulovanie- short track, a teda ani nemôže chodiť na žiadne brigády, nemá na to čas. Je v národnom slovenskom tíme, je to ako športový klub polície. Náklady na tento šport sú spojené aj s nákladmi na pridružené športy, ktorú sú spojené s hlavným športom a na tieto športy musí mať oblečenie. Pri reprezentácii máju síce všetko uhradené, okrem vreckového. Zo športu príjem nemá žiaden, až keď ukončí štúdium. Príjem síce mala, ale len raz keď ju vzali do juniorského
olympijského tímu. Jej úspechu sú: je viacnásobná majsterka Slovenska, tiež skončila na druhom mieste na európskych olympijských hrách mládeže. Chcela by ďalej študovať na vysokej škole - fyzioterapiu, ktorú chce robiť popri športe, hlavne sa však chce venovať športu. Nevedela uviesť, či otec vie o jej úspechoch. Svoje úspechy v športe oznamuje mame a rodine. Otec o ňu záujem neprejavuje. V poslednej dobe jej dvakrát zavolal, avšak to až po tom, ako sa dozvedel, že bude súdne konanie. V septembri 2020 jej napísal k narodeninám, naposledy asi pre 7 rokmi. Je zdravá, raz ročne chodí ku kardiológovi, lebo mám šelest na srdci.
8. Otec na pojednávaní zotrval na svojom nesúhlase s podaným návrhom, tak ako ho prezentoval písomne. Uviedol, že má zvýšené náklady na syna G., jeho zdravotný stav sa totiž zhoršil. Musel absolvovať operáciu na Kramároch v Bratislave. Spolu so svojou priateľkou žijú v Bratislave v U. na O. K.. Táto je tohto času na rodičovskej dovolenke a jej príjem je len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. So synom je nutné chodiť ku kožnému lekárovi, tiež má predpísané lieky, nevie však aké, nakoľko k lekárovi chodí matka dieťaťa. Spláca leasing na motorové vozidlo 150,- Eur mesačne. S družkou hospodária spolu, rovnako tak leasing hradia spoločne. Ďalej uviedol, že nemal vedomosť o tom, že syn W. sa zamestnal, a tak nevedel, že má ešte hradiť dlžné výživné. Vzťah k deťom mal, zaujímal sa o nich. Keď napríklad však volal dcére Y., tak na neho nemala čas, buď bola vonku alebo na športu. Dcéra B. mu telefón ani nedvíhala, keď bol v Spišskej Novej Vsi, deti išli mimo mesta. S deťmi sa stretával keď mal čas, do Spišskej Novej Vsi chodieval raz za 3-6 mesiacov. Pracoval aj v Nemecku. V podstate sa s deťmi nestretával, lebo nemal čas alebo deti boli na tréningu. Tiež uviedol, že nemal vedomosť o zdravotnom stave B., nevedel že má problémy so srdcom. Totiž ani nevedel že si môže vojsť do zložky zdravotnej poisťovne, aby sa mohol oboznámiť so zdravotným stavom dcéry. Nesnažil sa ani zistiť u triednych učiteliek aký je prospech detí. Deti však berie ako jeho súčasť, berie ich ako vlastné, ale nebol čas vytvoriť si s nimi hlbší vzťah. Výživné čo doraz platil vie, že nie je dostačujúce, ale nie je sám rodič. Za ubytovňu hradí 350,- Eur. Tiež má problémy s kolenom, hrozí mu operácia kolena. Nad rámec výživného nič neprispel, lebo ho matka nikdy nepožiadala. S matkou detí nekomunikuje, len mu zavolala, keď mal splatený dlh na výživnom. Jeho príjem je cca 800-850,- Eur. Je ochotný hradiť výživné spolu 180,- Eur na obe dcéry a to na Y. 100,- Eur a na B. 80,- Eur. Takáto suma je v jeho možnostiach a schopnostiach.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
12. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 174/2020 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2020 suma alebo úhrn súm 98,08 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
13. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2020 predstavuje čiastku 29,42 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
17. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
24. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
26. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.
27. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného u oboch deti, ku ktorému sa pripojila už aj dospelá dcéra, prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane detí. Mal. B. I.astúpila na druhý stupeň základnej školy, je žiačkou deviateho ročníka. V prípade už plnoletej Y. už išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania - strednú školu a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích, či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Matka má príjem zo závislej činnosti vo výške cca 750,- Eur. K pomerom otca bolo zistené, že je otcom ešte jedného maloletého dieťaťa - 2 ročného syna G., na ktoré má taktiež vyživovaciu povinnosť. Pracuje na plnú úväzok s deklarovaným príjmom presahujúcim sumu 1.000,- Eur v čistom mesačne (09/20 - 1022,77 Eur, 08/20 - 1186,65 Eur, 07/20 - 1120,69 Eur). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je v danom prípade nutné tiež prihliadať na ďalšiu skutočnosť odôvodňujúcu priklonenie sa k pristúpeniu zvýšenia vyživovacej povinnosti, že jednak obe dcéry sa aktívne venujú športu, pričom v prípade plnoletej Y. ide nepochybne o úspešnú reprezentáciu, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na športové pomôcky, a nemôže byť na ujmu detí, aby mali obmedzené resp. znemožnené podmienky k ďalšej aktivite na úkor pomerov rodičov. Súd tiež zohľadnil zánik vyživovacej povinnosti k synovi Matejovi. Rovnako je tiež nutné vziať vpotaz zdravotné problémy oboch dcér. Pri rozhodovaní súd taktiež prihliadal aj na záujem resp. styk otca s deťmi, tento možno vyhodnotiť ako takmer žiaden, odhliadnuc od komunikácie cez sociálne siete nedochádzalo k pravidelnému fyzickému stretávaniu detí s otcom, čo neviedlo k vytvoreniu si rodičovského puta detí k rodičom a naopak. V danom veku detí ani neobstojí tvrdenie otca, že deti s ním v súčasnej dobe odmietajú komunikovať, čo je vzhľadom na vek detí už len prirodzený dôsledok nedostatku realizácie styku. Prihliadajúc na uvedenú okolnosť, že výlučnú starostlivosťou o deti zabezpečuje matka (a tu nemožno požadovať od terajšieho manžela matky, aby tento zabezpečoval výživu týchto deti). Na základe týchto skutočnosti, má súd za to, že boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného u oboch detí, a preto súd zvýšil výživné u mal.B. zo sumy 40,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne a u Y. zo sumy 80,- Eur na sumu 160,- Eur mesačne.
28. V prevyšujúcej časti súd návrh matky, ku ktorému sa pripojila aj dospelá dcéra zamietol, pretože má zato, že síce sú to odôvodnené potreby oboch detí, avšak majetkové pomery otca neodôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti v požadovanom rozsahu a to s poukazom na to, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť ma mal. syna G.. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 20.8.2020, t. j. odo dňa, ako to žiadala matka oboch detí, ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného, avšak po tom, ako nastala zmena pomerov nástupom do ďalšieho ročníka v školskom vzdelávaní.
29. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú B. za obdobie od 20.8.2020 do budúcna na sumu 120,- Eur mesačne, vznikol otcovi do dňa priznania nároku na zvýšené výživné nedoplatok na výživnom od 20.8.2020 do 30.11.2020 vo výške 268,38 Eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- Eur, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich, berúc do úvahy jeho schopnosti, možnosti a súčasne majetkové pomery. Tento nedoplatok súd vyčíslil za obdobie od 20.8.2020 do 30.11.2020 ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 120,- Eur a doposiaľ judikovaného už zaplateného výživného 40,- Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu výživného 80,- Eur za mesiace september, október a november a pomernej časti za mesiac augustu 2020, zodpovedajúcej 11 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 20.8.2020 do 31.8.2020, čo predstavovalo čiastku 2,58 Eur/deň x 11 dní, spolu 28,38 Eur za mesiac august).
30. Taktiež v prípade už dospelej Y. v súvislosti so zvýšením výživného na sumu 160,- Eur, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 20.8.2020 do
30.11.2020 vo výške 268,38 Eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- Eur, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich, berúc do úvahy jeho schopnosti, možnosti a súčasne majetkové pomery. Tento nedoplatok súd vyčíslil za obdobie od 20.8.2020 do 30.11.2020 ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 120,- Eur a doposiaľ judikovaného už zaplateného výživného 40,- Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu výživného 80,- Eur za mesiace september, október a november a pomernej časti za mesiac augustu 2020, zodpovedajúcej 11 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 20.8.2020 do 31.8.2020, čo predstavovalo čiastku 2,58 Eur/deň x 11 dní, spolu 28,38 Eur za mesiac august).
31. Platobné miesto platenia výživného zo strany otca u mal. B. ostalo nezmenené, a to do ruky matky a u dospelej Y. sú to jej ruky a deň zročnosti bol otcovi určený na 20. deň v mesiaci vopred.
32. Týmto rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15P/135/2015-56 zo dňa 12.4.2017 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. B. a na dospelú dcéru Y..
33. Podľa § 52 CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
34. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé
35. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
36. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania (§ 52 CMP), nakoľko títo si ich v tomto konaní neuplatnili a súd ani nezistil, žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.