Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: INVEST - TATRA s. r. o., IČO: 36 346 799, Robotnícka 258, 017 01 Považská Bystrica, práv.zast.: JUDr. Mária Kostolná, Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 224 578, proti žalovanému v 1.rade: EXCLUSIVE DESIGN s. r. o., IČO: 47 486 104, Popradskej brigády 743/16, 058 01 Poprad a žalovanému v 2.rade: T.. J. H., B.. XX.X.XXXX, X. U. XXXX/XX, XXX XX L., v konaní o vypratanie nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Konanie voči žalovanému v 1.rade z a s t a v u j e.

II. Žalovaný v 2.rade j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť - nebytový priestor č. 215, na 2. poschodí budovy súp. č. 4020 postavenej na parcelách CKN č. 3506/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 2859 m2, CKN č. 3517/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2 a CKN č. 3517/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2 v katastrálnom území Štrba, obec Štrba, okres Poprad a zapísanej Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor na LV č. 4101, ku ktorému prislúcha nebytový priestor k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach budovy a k pozemku v podiele 4285/1008978 a odovzdať ho žalobcovi v pôvodnom stave do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca j e povinný zaplatiť žalovanému v 2.rade sumu 64 203,19 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Žalovanému v 1.rade n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.1.2020 domáhal voči žalovaným označeným ako žalovaní v 1. a 2. rade vypratania nehnuteľnosti a to stavby tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - nebytového priestoru č. XXX s celkovou výmerou 42,85 m2 na 2. Poschodí budovy súp. č. XXXX (hotel L.) postavenej na parcelách CKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 2859 m2, CKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2 a CKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2 v katastrálnom území ŠO., C. Š., C. L. a zapísanej Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor na LV č. XXXX, P. L. X/X a k nebytovému priestoru prináležiacemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach budovy a k pozemku v podiele 4285/1008978 (ďalej len „nebytový priestor“). Žalovaný v rade 1 mal so

žalobcom uzatvorenú Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2018, ktorej predmetom bol prenájom nebytového priestoru na dobu určitú, na 12 mesiacov od 1.1.2019 (článok IV ods. 1 Zmluvy). Žalobca listom zo dňa 11.12.2019 vyzval žalovaného v rade 1 na úhradu dlžného nájomného a zároveň ho upovedomil, že nájom končí dňom 31.12.2019 a teda ho vyzýva na vypratanie nebytového priestoru a na odovzdanie kľúčov a prístupových kariet z dôvodu zániku nájomného vzťahu dohodnutého na dobu určitú. Žalovaný v rade 1, ktorého jediným konateľom a spoločníkom je žalovaný v rade 2, výzve žalobcu na vypratanie nájmu nevyhovel, nebytový priestor naopak stále užíva na podnikateľské účely (poskytovanie ubytovacích služieb) a odmieta nebytový priestor opustiť. Žalovaný v rade 2 nebytový priestor dlhodobo užíva na súkromné rekreačné účely bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaný v rade 2 bol žalobcom niekoľkokrát vyzvaný na vypratanie nebytového priestoru, avšak bezvýsledne. Posledná, predžalobná výzva zo strany právneho zástupcu žalobcu mu bola zaslaná dňa 11.11.2019, avšak žalovaný v rade 2 ju neprevzal v odbernej lehote a zásielka sa vrátila ako nedoručená. Podľa a (ďalej len „“) „má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba“. Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti je osobitným druhom negatórnej žaloby, ktorá vychádza z ustanovenia . Táto žaloba je prostriedkom, ktorý poskytuje vlastníkovi nehnuteľnosti ochranu proti tomu, kto má v tejto nehnuteľnosti neoprávnene umiestnené hnuteľné veci, prípadne užíva túto nehnuteľnosť. Žalovaný v rade 1 a v rade 2 neoprávnene užívajú nebytový priestor vo vlastníctve Žalobcu, ktorý si prisvojili. Žalovaný v rade 2 (zároveň ako konateľ žalovaného v rade 1) je o vzniknutej situácii uzrozumený, avšak kľúče ako aj prístupové karty vrátiť žalobcovi odmieta s tým, že má na rok 2020 „rezervácie“. Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda medzi stranami sporu nie je možná, na základe vyššie uvedených skutočností žiadame súd, aby rozhodol tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu.

2.K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný v 1.rade prostredníctvom svojho konateľa T.. J. H., ktorý je zároveň aj žalovaným v 2.rade a to podaním doručeným 4.3.2020 keď uviedol, že v rokoch 2008 až 2011 sa vykonávala úplná rekonštrukcia hotela Panoráma, pričom on ako živnostník spolu s jeho obchodným partnerom, boli hlavnými dodávateľmi keramických obkladov, dlažieb, stavebnej chémie a prác súvisiacich s montážou týchto výrobkov. Vzhľadom na to, že záverečná fáza rekonštrukcie sa odohrávala už v čase ekonomickej krízy, investor - INVEST-TATRA nebol schopný plniť svoje záväzky voči dodávateľom. On a aj niekoľko iných dodávateľov sa tak „muselo" stať majiteľmi apartmánov v zrekonštruovanom L. G., aby sa aspoň takýmto spôsobom dostali k svojim peniazom/ majetkom. V tej dobe nebolo vylúčené, že dlžník - INVEST-TATRA vyhlási konkurz, prípadne prejde do procesu reštrukturalizácie. Druhotná platobná neschopnosť spôsobená nezaplatenými faktúrami zo strany INVEST-TATRA ma dostala až do stavu, kedy znášal na jeho osobu niekoľko exekúcií. Dňa 05.08.2011 uzatvoril "Zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku" - apartmán 215 v L. G.. Po vzájomnej dohode sa dohodli na podmienkach zmluvy, ktoré mu aspoň čiastočne vyrovnali ujmu spôsobenú platobnou neschopnosťou žalobcu. J. V. H. Y. X., vtedajší majitelia INVEST-TATRA sa s ním dohodli na cene a platobných podmienkach. Niekoľko ďalších rokov sme spolupracovali aj na iných projektoch, napríklad aj pri zriadení wellness v L. G., ktoré vzniklo aj jeho "vkladom" či už finančným alebo osobnostným. Väčšinu stavebných úprav na objekte L. G. vykonávala jeho spoločnosť, čím aj priebežne plnili podmienky zmluvy. Spoločnosť EXCLUSIVE DESIGN s.r.o. založil koncom roka 2013. Mala byť „bezpečnou" formou jeho ďalšieho podnikania a prirodzeným nasledovníkom živnosti T.. J. H. Exclusive design. Podnikateľské aktivity presmeroval na s.r.o., bolo prirodzené, že aj služby, ktoré poskytoval INVEST-TATRA boli realizované spoločnosťou EXCLUSIVE DESIGN s.r.o.. Preto aj vznikla „Rámcová zmluva o vykonaní prác", ktorá riešila vzťah medzi INVEST-TATRA a EXCLUSIVEDESIGN ohľadom prác vykonávaných na objekte L. G. a paralelne s touto zmluvou vznikla aj „Zmluva o nájme nebytových priestorov" , čím sa mi zjednodušil aj spôsob účtovania aktivít spojených s prenájmom apt. XXX P. L. G.. Zmluva trvala do 31.12.2019 a spoločnosť INVEST-TATRA ju nechcela predĺžiť, on ako majiteľ apartmánu 215 (podľa "Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku") apartmán prenajal spoločnosti EXCLUSIVE DESIGN s.r.o.. V roku 2019 sa zmenil majiteľ hotela. Vyzval nového majiteľa, aby mu oznámil číslo účtu, kde môže doplatiť zostatok kúpnej ceny za predmetný apartmán. Na jeho žiadosť nebolo odpovedané a namiesto toho mu poslali oznámenie o odstúpení od zmluvy.

3.K vyjadreniu žalovaného doručila dňa 31.3.2020 vyjadrenie právna zástupkyňa žalobcu, kde sa vyjadrila k zmluve o prevode vlastníckeho práva nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu z 5.8.2011, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným v 2.rade ku skutočnosti, že v septembri 2019 došlo k zmene majetkovej a riadiacej štruktúry žalobcu, kedy si dali vypracovať komplexný vnútorný audit hotela a zistil, že žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade dlhodobo neoprávnene užívajú nebytový priestor. Bolo zistené, že žalovaný v 1.rade má so žalobcom uzatvorenú rámcovú zmluvu o vykonaní prác zo dňa 31.12.2018, kedy žalobca túto v súlade so zmluvou vypovedal k 31.11.2019 a zároveň zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2018, ktorá bola ukončená uplynutím doby na ktorú bola dohodnutá a to ku dňu 31.12.2019. Žalobca listom zo dňa 17.9.2019 odstúpil od zmluvy o prevode vlastníckeho práva, pričom zároveň požiadal žalovaného v 2.rade, aby mu oznámil číslo účtu na ktorý má poukázať časť už zaplatenej kúpnej ceny. Odstúpenie bolo žalovanému v 2.rade doručené dňa 19.9.2019. Po nadobudnutí účinkov odstúpenia od zmluvy bol žalovaný v 2.rade vyzvaný na vypratanie nehnuteľností v lehote 30 dní od doručenia výzvy, ktorú si žalovaný prevzal 2.10.2019. Nakoľko žalovaný v rade 2 výzve nevyhovel, požiadal žalobca právneho zástupcu o zaslanie predžalobnej výzvy, tak ako vyplýva zo znenia žaloby, pričom žalovaný v rade 2 výzvu na dvoch adresách, ktoré mal žalobca k dispozícii, neprevzal, a to ani na adrese jeho trvalého pobytu. Predžalobná výzva je prílohou žaloby. Následne bolo žalobcovi doručené zo strany vtedajšieho ustanoveného právneho zástupcu žalovaného v rade 2 JUDr. Ladislava Jančiho, s.r.o. tzv. Oznámenie, ktoré spomína aj samotný žalovaný v rade 2 vo svojom vyjadrení, pričom právny zástupca žalobcu sa k tomuto oznámeniu vyjadril listom doručeným advokátovi dňa 27.1.2020. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení odmietol tvrdenia vtedajšieho právneho zástupcu žalovaného v rade 2 o tom, že žalovaný v rade 2 je „vlastník nebytového priestoru v rozsahu všetkých práv vlastníka“, argumentujúc ustanovením , v zmysle ktorého „Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak“. Na uvedené zákonné ustanovenie odkazuje aj samotná Zmluva, ktorá v čl. II ods. 1 stanovuje, že „Kupujúci nadobudne vlastníctvo nebytového priestoru a spoluvlastníctvo k spoločným častiam a spoločným zariadeniam a spoluvlastnícky podiel k pozemku ako je špecifikované v bode II vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na Správe katastra Poprad.“ Na základe uvedeného je nesporné, že žalovaný v rade 2 vlastnícke právo k nebytovému priestoru nenadobudol, vlastnícke právo zo Zmluvy na neho neprešlo a nemá v súčasnosti žiadne právo nehnuteľnosť užívať. Posledným podaním, ktoré bolo žalobcovi dňa 10.1.2020 doručené, bolo tzv. Upozornenie žalovaného v rade 1 na porušovanie jeho domovej slobody (pozn. list bol odoslaný zo strany obchodnej spoločnosti, nie fyzickej osoby) ako aj na porušenie SR. K tomuto upozorneniu sa žalobca stručne vyjadril listom doručeným žalovanému v rade 1 dňa 15.1.2020. Žalobca nepopiera, že medzi ním a žalovaným v rade 2 došlo dňa 5.8.2011 k uzatvoreniu Zmluvy, táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná. Žalobca však od Zmluvy platne odstúpil a v súčasnosti je pripravený žalovanému v rade 2 vrátiť jeho finančné nároky s odstúpením spojené, t. j. vrátiť mu časť už zaplatenej kúpnej ceny. Žalovaný v rade 1 ako aj žalovaný v rade 2 nebytový priestor, napriek niekoľkokrát deklarovanému nesúhlasu vlastníka, naďalej užívajú a to aj na podnikateľské účely za účelom zisku, čo je pre žalobcu absolútne neprijateľné. Samotný žalovaný v rade 2 uvedené vo svojom vyjadrení potvrdzuje na strane 2, kde uvádza, že zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvoril, aby „si zjednodušil spôsob účtovania aktivít spojených s prenájmom“ a zároveň, že keďže zmluva o nájme nebytových priestorov bola ukončená uplynutím dohodnutej doby dňa 31.12.2019, „apartmán prenajal spoločnosti EXCLUSIVE DESIGN s.r.o. (žalovanému v rade 1)“. To znamená, že nebytový priestor, ktorý nevlastní, sám prenajíma ďalej vlastnej obchodnej spoločnosti bez právneho titulu. Žalovaný v rade 2 napriek skutočnosti, že vo svojom vyjadrení tvrdí, že „je majiteľom apartmánu“ (str. 2), toto tvrdenie ničím nepreukázal, najmä nepredložil právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, ktorým by bol povolený vklad vlastníckeho práva zo Zmluvy v jeho prospech. Jeho vyjadrenie žalobca považuje za zmätočné a rozporuplné, o to viac, ak tvrdí (str. 3), že konateľ žalobcu mu neodpovedá na jeho žiadosť, keď samotný žalobca, či už sám alebo prostredníctvom právneho zástupcu, mu poslal spolu presne 7 zásielok so stanoviskom k vzniknutej situácií. Pre právne posúdenie veci nie je podstatné, aké mal žalovaný v rade 2 vzťahy s bývalými spoločníkmi a konateľmi žalobcu, ako spolupracovali a aké zákazky si vzájomne sprostredkovali. Žalobca je preukázateľne výlučným vlastníkom nebytového priestoru aj samotného hotela Panoráma, pričom skutočnosť, že žalovaný v rade 1 vykonával v minulosti v hoteli stavebné úpravy, neznamená, že mal alebo má „nárok“ na nebytový priestor, na ktorého nadobudnutie neboli splnené zmluvné ani zákonné podmienky.

4. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na doterajších vyjadreniach, ktoré učinili. K veci samej uviedla, že žalovaný v 1. a 2. rade dlhodobo a zároveň v súčasnosti neoprávnene užívajú bytový priestor vo vlastníctve žalobcu bez akéhokoľvek právneho titulu, nakoľko žalovaný v 2. rade doteraz žiadnym spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo iné užívacie právo či už na základe nájomnej alebo inej zmluvy. Žalobca je k dnešnému dňu jediným a výlučným vlastníkom ako vyplýva z LV, návrh na vklad zo zmluvy nikdy nebol podaný na OÚ PP a to ani po 9 rokoch od podpisu zmluvy. Kúpna cena nebola zo strany žalovaného v 2. rade riadne uhradená a to ani prvá časť vo výške 70 000 eur, ani druhá časť, ktorá mala byť zložená do notárskej úschovy. Záložný veriteľ v prospech, ktorého je k nebytovému priestoru evidovaná ťarcha v čase podpisu zmluvy Slovenská sporiteľňa a v súčasnosti Eunika s. r. o. neudelil s prevodom vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovaného v 2. rade súhlas a to ani v čase uzatvorenia zmluvy ani v súčasnosti. Na základe uvedených skutočností žalobca od zmluvy odstúpil a je pripravený žalovanému v 2. rade vrátiť započítanú časť kúpnej ceny vo výške 64 203,19 eur. Žalobca navrhol súdu zmenu žalobného návrhu: a to v tom smere, že súd zaviaže žalovaného v 1. a 2. rade na vypratanie nehnuteľnosti tak ako je uvedené v žalobe zo dňa 17.1.2020 a zároveň súd zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému v 2.rade započítanú časť kúpnej ceny vo výške 64 203,19 eur. Od T.. H. živnostníka evidujú 2 faktúry a to z 11/2011 na sumu 60 630 eur a ďalšiu z 12/2015 na sumu 3 573,19 eur čo spolu predstavuje vyššie uvedenú sumu. Na základe týchto faktúr došlo k vzájomnému zápočtu a pokiaľ ide o zostatok kúpnej ceny táto nebola zaplatená a ani nedošlo k notárskej úschove. Žalovaný bol v minulosti upozorňovaný na porušovanie zákona a aj nezaplatenie nájomného v mesiaci 12/2019, ktoré následne čiastočne uhradil, nie však energie, avšak uvedené nie je predmetom konania. Z ich strany bola podaná žaloba tak voči žalovanému v 1.rade, ako aj žalovanému v 2.rade vychádzajúc z vyjadrenia T.. H., ktorý sa cíti byť majiteľom tohto priestoru a ktorý prenajímal tento priestor spoločnosti EXCLUSIVE DESIGN s. r. o., kde je žalovaný v 2.rade jediným konateľom a spoločníkom. Na pojednávaní dňa 18.11.2020 po vyjadrení žalovaného v 2.rade vzala žalobu voči žalovanému v 1.rade späť a žiadala voči nemu konanie zastaviť a to z dôvodu, že žalovaný v 2.rade namieta užívanie nehnuteľností žalovaným v 1.rade, keď ich nájomný vzťah zanikol, pričom sa žalovaný v 2.rade nevedel vyjadriť kedy presne.

5.Žalovaný v 1. rade a zároveň žalovaný v 2.rade na pojednávaní vypovedal, že mu nie je známe prečo je žalovaná aj spoločnosť EXCLUSIVE DESIGN s. r. o., keďže táto nemá žiadny záväzkový vzťah so žalobcom. On ako živnostník sa podieľal na rekonštrukcii hotela Panoráma, kde sa dohodli s majiteľmi a investormi, že im bude dodávať materiály a vykonávať práce súvisiace s rekonštrukciou hotela. Táto rekonštrukcia trvala aj cez obdobie hospodárskej krízy, kedy investori nedokázali plniť svoje záväzky voči dodávateľom medzi ktorými bol aj on a ich platobná neschopnosť a jeho druhotná platobná neschopnosť ho dostali až do stavu, keď musel čeliť viacerým exekúciám. Na vyriešenie tohto stavu musel predať byt a otec mu musel požičať 35 000 eur. Po čase sa s investormi s pánom V. H. X. dohodol na čiastočnom započítaní ich záväzkov voči jeho osobe predajom apartmánov v hoteli Panoráma. Predajná cena apartmánu bola stanovená aj na základe služieb, ktoré poskytoval hotelu, zliav, ktoré poskytol z jeho výrobkov a služieb voči hotelu a všetkých výdavkov, ktoré mal spojené s platobnou neschopnosťou spoločnosti INVEST-TATRA s. r. o. v danej dobe. Nový majiteľ INVEST -TATRA s. r. o. sa chce vyhnúť zodpovednosti za vtedajšiu platobnú schopnosť spoločnosti, ktorú momentálne vlastní čim mu spôsobí dosť vysokú finančnú ujmu. Namiesto komunikácie medzi obchodnými partnermi mu prišla výpoveď zmluvy a výzva na vypratanie. Oslovil JUDr. Jančiho o krátku analýzu tejto situácie , kde jasne uviedol, že odstúpenie od zmluvy je v tejto chvíli nemožné, pretože kto zmluvu splní aspoň z časti, alebo príjme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné. To bola jediná právna rada, ktorú si vyžiadal a ktorú mu bolo treba. Neporušil žiaden článok kúpnopredajnej zmluvy z 5.11.2011, kde sú jasne napísané podmienky za ktorých sa môže stať majiteľom apartmánu v hoteli Panoráma. Doteraz sa nedozvedel, ktorý článok porušil. Je ochotný doplatiť kúpnu cenu tak ako to aj uvádzal v písomných vyjadreniach, prípadne pristúpi aj na dohodu, ktorá má reálny základ. Apartmán nekupoval ako investičnú záležitosť, kupoval ho ako odškodné za problémy, ktoré mu spôsobila platobná neschopnosť žalobcu za predchádzajúceho vedenia.

6.Uznesením z 22.9.2020 súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak, že bol doplnený ďalší petit, kedy žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2.rade sumu 64 203,19 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

7.Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím strán v konaní, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktorými sú: zmluva o nájme z 31.12.2018, výzva na úhradu dlžného nájomného z 11.12.2019

s doručenkou, predžalobná výzva na vypratanie nehnuteľnosti z 11.11.2019 s doručenkou, zmluva o prevode vlastníctva z 5.8.2011, výzva na vyporiadanie vlastníckeho vzťahu, odstúpenie od zmluvy zo 17.9.2019, rámcová zmluva o vykonaní prác 31.12.2018, oznámenie žalovaného v 2.rade pre žalobcu z 8.11.2019, výzvy na vypratanie z 30.9.2019 s doručenkou, vyjadrenie z 13.1.2020, vyjadrenie k oznámeniu z 13.1.2020, LV č. XXXX L. C. Š., W.. Ú.. Š., C. L. mal preukázaný nasledovný skutkový stav: Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - nebytového priestoru č. XXX s celkovou výmerou 42,85 m2 na 2. Poschodí budovy súp. č. XXXX (V. L.) postavenej na parcelách CKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 2859 m2, CKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2 a CKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2 v W. Ú. Š., C. Š., C. L. a zapísanej Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor na LV č. XXXX, v podiele X/X a k nebytovému priestoru prináležiacemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach budovy a k pozemku v podiele XXXX/XXXXXXX. Žalobca uzatvoril so žalovaným v 2.rade 5.8.2011 zmluvu o prevode vlastníckeho práva nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedenému nebytovému priestoru. Cena nebytových priestorov bola stanovená v článku IV bod 1 písm. a)-c), pričom k zaplateniu kúpnej ceny malo dôjsť tak, že suma v maximálnej výške 70 000 eur s DPH bude zaplatená formou zápočtu vzájomných pohľadávok predávajúceho a kupujúceho podľa zmluvy o započítaní pohľadávok a zostatok ceny za predmet predaja formou notárskej úschovy na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Kojtalu v Považskej Bystrici, ktorá suma bude vyplatená bezodkladne po tom ako žalobca notárovi predloží originál výpisu z LV č. XXXX osvedčujúci, že kupujúci je zapísaný ako vlastník nehnuteľností. V septembri 2019 došlo u žalobcu k zmene majetkovej a riadiacej štruktúry a podľa jeho vyjadrení bol vypracovaný audit, kde okrem iného žalobca zistil, že žalovaný v 1. a 2.rade dlhodobo neoprávnene užívajú nebytový priestor. Bolo zistené, že bola uzatvorená rámcová zmluva o vykonaní prác zo dňa 31.12.2018, ktorú žalobca následne vypovedal k 31.11.2019 a zároveň so žalovaným v 1.rade mal žalobca uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2018 na dobu určitú a to obdobie 1 roka, teda do 31.12.2019. Žalobca odstúpil listom zo dňa 17.9.2019 od zmluvy o prevode vlastníctva a požiadal žalovaného v 2.rade, aby mu oznámil číslo účtu na ktorý poukáže časť už zaplatenej kúpnej ceny. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému v 2.rade doručené 19.9.2019. Výzvou z 30.9.2019 žalobca vyzval žalovaného v 2.rade na vypratanie nehnuteľnosti v lehote 30 dní od doručenia výzvy, ktorú si žalovaný v 2.rade prevzal 2.10.2019. Výzvou na vypratanie nehnuteľnosti z 11.11.2019 adresovanou žalovanému v 2.rade právna zástupkyňa žalobcu vyzvala na vypratanie nehnuteľnosti, keď sa tak nestalo na základe predchádzajúcej písomnej výzvy žalobcu a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy túto výzvu si žalobca neprevzal v odbernej lehote. Výzvou na úhradu dlžného nájomného z 11.12.2019 bol žalovaný v 1.rade požiadaný o úhradu dlžného nájomného v lehote 3 dni od doručenia výzvy a zároveň upozornený, že nájomný vzťah končí 31.12.2019 a bol vyzvaný na vypratanie predmetu nájmu, odovzdanie kľúčov a prístupových kariet. Uvedenú výzvu žalovaný v 1.rade prevzal 12.12.2019. Žalovaný v 1.rade prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Jančiho listom z 8.11.2019 sa vyjadril k výzve na vypratanie, pričom sa vyjadril, že odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru považujú za absolútne neplatný právny úkon a vypratanie za neopodstatnené, keďže kúpna cena bola z časti zaplatená. Listom z 13.1.2020 právna zástupkyňa žalobcu odpovedala žalovanému v 1.rade, ktorý výzvu prevzal 15.1.2020 a v rovnaký dátum bolo doručované aj vyjadrenie k oznámeniu JUDr. Ladislavovi Jančimu, ktorý si vyjadrenie prevzal 27.1.2020.

Podľa ust. , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

8.Ustanovenie je hmotnoprávnym ustanovením, ktoré určuje vlastníkovi spôsob ochrany jeho vlastníctva. Z komentára je zrejmé, že obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať, užívať, brať plody a s vecou nakladať. Právnu ochranu požívajú všetky obsahové zložky tvoriace vlastníctvo. Prvoradé miesto pri ochrane vlastníctva má žaloba na vydanie veci, kde takáto žaloba upravuje subjekt,

ktorý má byť v konaní označený ako subjekt, ktorý má povinnosť vec vydať(pasívne legitimovaná osoba) je ním ten kto vec zadržuje. Samotné zadržiavanie veci nie je však pre úspešnosť žaloby rozhodujúce, kumulatívne musí byť totiž naplnený aj ďalší predpoklad, ktorým je neoprávnenosť držby. Formulácia žalobného petitu v prípade nehnuteľností spočíva v požiadavke na vypratanie nehnuteľnosti. Predpoklady pre úspešnosť takejto žaloby sú nasledovné: 1. Vec je v držbe inej osoby odlišnej od vlastníka tento ju nechce vydať, 2. Držba veci inou osobou je neoprávnená, 3. Žalobu podal vlastník, prípadne spoluvlastník či iný oprávnený držiteľ.

9.Vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho kto ju neprávom zadržuje. Táto ochrana sa poskytuje v občianskom súdnom konaní žalobou vindikačnou a žalobou negatórnou. U nehnuteľností plní funkciu vindikačnej žaloby žaloba na vypratanie. Nie je však vylúčená ani vindikačná žaloba pri ktorej okrem vypratania ide aj o odovzdanie vecí vlastníkovi. Vlastnícka žaloba na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti) môže mať úspech len vtedy ak preukáže navrhovateľ svoje vlastnícke právo a ďalej ak preukáže, že žalovaný do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje (viď rozhodnutie NS ČR ).

10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vyššie citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba o vypratanie nehnuteľnosti vo vzťahu k žalovanému v 2.rade je dôvodná. Medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzatvorená v minulosti zmluva o prevode vlastníckeho práva nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu na pozemku a to dňa 5.8.2011. Podľa listu vlastníctva však k dnešnému dňu je ako jediný a výlučný vlastník týchto nebytových priestorov spoločných častí a zariadený vedený podľa LV č. XXXX L. C. Š. H. W..Ú.. Š. žalobca. Návrh na vklad vlastníckeho práva žalovaného v 1.rade z tejto zmluvy nikdy nebol podaný na Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor i keď od podpisu zmluvy uplynula doba 9 rokov a na predmetnom LV nebola vyznačená ani žiadna plomba o prebiehajúcom katastrálnom konaní. Žalovaný v 2.rade kúpnu cenu zo zmluvy neuhradil a to ani jej prvú časť, ktorá mala byť vo výške 70 000 eur, kedy z listinných dôkazov bolo preukázané, že na základe vzájomných zápočtov došlo k úhrade len sumy 64 203,19 eur ( viď čl. 74-75-faktúry z 30.11.2015 a 30.12.2015). Započítacie prejavy, alebo zmluva o započítaní pohľadávok nebola v rámci tohto sporu predložená ako dôkaz ani nebolo tvrdené, že boli vyhotovené. Druhá časť kúpnej ceny, ktorá mala byť zložená do notárskej úschovy zložená nebola. Podľa tvrdení žalobcu záložný veriteľ, ktorý v čase podpisu zmluvy mala byť Slovenská sporiteľňa, a. s. v súčasnej dobe spoločnosť Eunika s. r. o. neudelil súhlas s prevodom vlastníckeho práva so žalobcu na žalovaného v 2.rade. Nebolo preukázané, žeby tak bolo tomu v čase uzatvorenia zmluvy a nie je tomu tak ani v súčasnosti. Po zmene majetkových a riadiacich štruktúr v spoločnosti žalobcu žalovaný v 1.rade konajúci prostredníctvom Mgr. Dávida Alexu adresoval výzvu na vysporiadanie vlastníckeho vzťahu, ktorá nebola datovaná a vyzval žalobcu, aby vyčíslil sumu a určil spôsob na doplatenie dohodnutej ceny nebytového priestoru a požiadal o spoluprácu pri prevode vlastníckeho práva zo zmluvy uzatvorenej v roku 2011. Žalobca odstúpil od zmluvy o prevode nehnuteľnosti listom zoo 17.9.2019 z dôvodu nezaplatenia dohodnutej kúpnej ceny v súlade s článkom 4 odsek 1 zmluvy, keď po 9. rokoch od podpisu zmluvy bola evidovaná úhrada len časti kúpnej ceny formou započítania vzájomných pohľadávok v úhrnnej výške 64 203,19 eur. Uvedené žalobca považuje za podstatné porušenie zmluvy a zároveň nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom v prospech záložného veriteľa, ktorý neudelil s prevodom vlastníctva a výmazom ťarchy na predmetnom LV súhlas. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností nebol podaný a k reálnemu naplneniu zmluvy nedošlo. Žalobca a žalovaní nepopierajú a nie je sporné, že platne uzavreli žalobca a žalovaný v 2.rade zmluvu o prevode nehnuteľností od ktorej však žalobca odstúpil a je v súčasnosti pripravený vrátiť žalovanému v 2.rade časť už zaplatenej kúpnej ceny. Napriek deklarovanému nesúhlasu vlastníka žalovaní naďalej užívali a to aj na podnikateľské účely predmetnú nehnuteľnosť. Samostatným dôvodom na vypratanie nehnuteľnosti vo vzťahu k žalovanému v 1.rade by bola už skutočnosť, že došlo k uplynutiu lehoty 12 mesiacov na ktorú dobu od 31.12.2018 bola medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade uzatvorená zmluva o nájme nebytového priestoru, kedy žalovaný v 1.rade po 1.1.2019 nebytový priestor žalobcovi neodovzdal a následne žalovaný v 1.rade uzatvoril zmluvu so žalovaným v 2.rade o prenájme nehnuteľnosti a z uvedeného dôvodu žalobca pôvodne žaloval až do času kým na pojednávaní 18.11.2020 nevzal žalobu voči žalovanému v 1.rade späť, práve aj žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 2.rade, ktorý sa cíti byť majiteľom a vlastníkom tohto priestoru na základe zmluvy so žalovaným v 1.rade prenajal tento priestor právnickej osobe za účelom poskytovania ubytovacích služieb, teda na podnikateľské účely. Uvedené potvrdil vo svojej výpovedi žalovaný v 1.rade, pričom upresnil, že v súčasnej dobe už prenajíma tento apartmán tretím osobám, len on ako FO dokedy

to bola spoločnosť žalovaného v 1.rade si nespomenul. Uviedol, že je to možné zistiť z účtovných dokladov.

Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11.Žalobca je tzv. dominus litis - pán sporu v tom zmysle, že môže kedykoľvek za konania zobrať svoj návrh späť. Ide o jeden z prejavov dispozičnej zásady, ktorá je procesným vyústením autonómnej vôle ako jednej zo základných zásad, ktorými sa riadia právne vzťahy v oblasti súkromného práva.

12.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie mal súd preukázané, že zo strany žalobcu došlo k účinnému späťvzatiu žaloby voči žalovanému v 1.rade a preto konanie voči žalovanému v 1.rade zastavil.

13.Žalovaný v 2.rade vo svojich vyjadreniach tvrdí, že je majiteľom apartmánu, pričom takéto tvrdenie ničím nepreukázal, nepredložil právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, ktorým by bol povolený vklad vlastníckeho práva zo zmluvy v prospech jeho osoby a tak uvedenú nehnuteľnosť užíva neoprávnene. Nie je rozhodujúce aké mal žalovaný v 2.rade, alebo žalovaný v 1.rade vzťahy s bývalým vedením spoločnosti, teda s bývalými konateľmi a spoločníkmi žalobcu, aké zákazky spolu riešili v rámci obchodných vzťahov. V čase rozhodovania súdu je žalobca preukázateľne výlučným vlastníkom nebytového priestoru aj samotného hotela L. a je bez právneho významu či v minulosti vykonával v hoteli stavebné úpravy žalovaný v 2.rade ako živnostník, prípadne následne jeho spoločnosť, teda žalovaný v 1.rade. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca preukázal svoje vlastnícke právo a zároveň preukázal, že žalovaný v 2.rade do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. S ohľadom na vyššie uvedené súd vo veci žaloby o vypratanie nehnuteľnosti rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14.Ďalším výrokom súd rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 64 203,19 eur. Uvedená povinnosť súvisí so vzájomnou viazanosťou a podmienenosťou práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy. Ide o princíp vzájomnosti plnení, ktorý je normovaný v ustanovení a obdobne v , pričom túto otázku rieši v procesnoprávnom kontexte pri formulácii žalobného petitu. V dôsledku neplatnosti zmluvy, alebo zrušenia zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Uvedené reštitučné povinnosti sú vzájomne podmienenými povinnosťami. Ide o tzv. synalagmatické záväzky. V dôsledku zrušenia zmluvy by mal výrok súdneho rozhodnutia zohľadňovať vzájomnosť, t.j., že žalobca je povinný plniť žalovanému oproti povinnosti žalovaného plniť žalobcovi. V právnej teórii existujú na riešenie tejto problematiky 3 základné názorové prúdy a to: 1. Žalobca nie je povinný formulovať vzájomnosť v žalobnom návrhu, pričom súd môže rozhodnúť v spore aj bez zohľadnenia vzájomnosti vo výroku rozhodnutia, 2. Žalobca nie je povinný formulovať vzájomnosť v žalobnom návrhu, pričom súd musí automaticky rozhodnúť v spore tak, aby bola zohľadnená vzájomnosť protiplnení vo výroku rozhodnutia, 3. Žalobca je povinný formulovať vzájomnosť v žalobnom návrhu, pričom ingerencia súdu do formulácie žalobného návrhu je vylúčená. V tomto konkrétnom prípade sám žalobca formuloval vzájomnosť v žalobnom návrhu, resp. zmenou žalobného petitu a súd o tejto jeho povinnosti rozhodol.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15.O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16.V konaní bol úspešný žalobca, pokiaľ súd rozhodol o povinnosti žalovaného v 2.rade vypratať nehnuteľnosť a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2.rade vo výške 100 %. Pokiaľ ide o zastavenie konania voči žalovanému v 1.rade zo zistenej skutkovej

situácie v čase podania žaloby bolo možné konštatovať, že uvedenú nehnuteľnosť žalovaný v 2.rade prenajíma žalovanému v 1.rade a tak otázka zavinenia zastavenia konania je v tomto prípade ťažko posudzovateľná. Až na pojednávaní 18.11.2020 sa žalovaný v 2.rade vyjadril, že nehnuteľnosť už neprenajíma žalovanému v 1.rade čo bolo dôvodom pre spävzatie žaloby voči žalovanému v 1.rade. Aj pokiaľ by súd konštatoval, že konanie voči žalovanému v 1.rade bolo zastavené zavinením žalobcu súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu doposiaľ žiadne trovy súdneho konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie NS SR z 26.10.2016 sp. zn. , kde v právnej vete je uvedené, že ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.