Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-5C/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Ivom Paradom v spore žalobcu SCBC, s.r.o., Puškinova 1155/16, 091 01 Stropkov, IČO: 36 495 123, právne zastúpeného JUDr. Martinom Štrkolecom, PhD., advokátom, Bazová 41, 040 22 Košice, proti žalovaným 1) U. F., nar. X.X.XXXX, 2) E. T., nar. XX.X.XXXX, 3) mal. E. T., nar. XX.X.XXXX, 4) mal. Y. T., nar. XX.X.XXXX, 5) mal. R. T., nar. X.X.XXXX, 6) mal. U. F., nar. XX.X.XXXX, žalovaní 3) až 6) zastúpení matkou, žalovanou 1) a 7) K. N., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom XXX XX V. XX, o vypratanie bytu, takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1) až 7) sú p o v i n n í vypratať byt č. 6, na poschodí č. 3, vo vchode č. 1, bytového domu postaveného na parcele registra „C-KN“ č. XXX, so súpisným č. XX zapísaného na LV č. XXX nachádzajúceho sa v katastrálnom území V., obec V., okres F. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným vypratania bytu, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

2. Svoju žalobu odôvodnil dôvodmi, ktoré sú uvedené nižšie tohto odôvodnenia a s ktorými sa súd stotožnil.

3. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Uviedli, že ich rodiny bývajú v predmetnom bytovom dome v obci Brusnica už dlhé roky. Stále si v rámci svojich možností riadne a včas platili za služby spojené s bývaním. Dňa 29.4.2014 pôvodný vlastník nehnuteľnosti ich predal novému majiteľovi SCBC, s.r.o., teda žalobcovi. Žalobca im zo začiatku bez akýchkoľvek náznakov nevôle obnovil nájomné zmluvy na dobu určitú a umožnil uhrádzať svoje pohľadávky spojené s bývaním. Avšak postupne nájom zvyšoval až do stropu, ktorý bol pre 2

ich rodiny neúnosný. Konateľ vyššie uvedenej firmy, majiteľ domu, účelovo navyšoval poplatky za bývanie tak, aby neboli schopní tieto platiť. Napriek viacerým snahám informovať ho, že z dávok v hmotnej núdzi nedokážu poplatky za bývanie zaplatiť, to konateľ neakceptoval. Aj napriek tomu, že v roku 2017 platili za bývanie, pán J. Novický aktuálnymi mesačnými poplatkami za bývanie uhrádzal dlhy na bývanie a nie aktuálne poplatky. Žiaden z nájomníkov nedostal v zmysle písomnú výzvu na zaplatenie dlhov a výzvu, aby sa vysťahoval. V minulosti mali nájomníci uzavreté zmluvy na dobu neurčitú a dokonca splácali družstvu odkúpenie bytu, avšak predchádzajúci vlastník bytového domu im nedal možnosť odkúpiť si byty v V. do vlastníctva, čím porušil svoju zákonnú povinnosť previesť byt do vlastníctva len nájomcovi. Žalovaní mali záujem o odkúpenie bytov, no boli oklamaní a

zrazu sa stal vlastníkom bytového domu pán J. O.. Nájomné zmluvy mali s novým vlastníkom uzatvorené na dobu určitú a to na jeden rok. Hoci na nájomných zmluvách je uvedený len jeden z manželov, podľa vznikol nájomcom ako manželom spoločný nájom bytu manželmi. V zmysle nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Žiaden z nájomcov nemá výpoveď z nájmu bytu a vlastník bytového domu s nimi nepodpísal dohodu o ukončení nájmu. Následne konateľ požiadal súd o vypratanie nehnuteľnosti. Konateľ firmy SCBC, s.r.o. aj napriek tomu, že im nedoručil písomné výpovede z nájmu, začal konať v ich neprospech a to: odstavením zdroja tepla v bytovom dome, odstránením pripojenia na elektrickú energiu, odstávkou zdroja pitnej a úžitkovej vody, zobratím kuka nádob na smeti a pod. Taktiež poukázali na to, že vlastník bytového domu je právnická osoba, ktorá poskytovala a poskytuje nájomné byty, teda bývanie osobám patriacim k národnostnej a etnickej skupine - rómom. Vlastník bytového domu koná diskriminačne, keď účelovo zmenil nájomné zmluvy z doby neurčitej na dobu určitú len v lokalite, v ktorej bývajú rómovia.

4. Tunajší súd rozsudkom č. k. -51 zo dňa 13.3.2019 rozhodol tak, že: „I. Žalovaní v 1. až v 9. rade sú povinní vypratať byt č. 6, na posch. č. 3, vo vchode č. 1, bytového domu so súpisným č. XX, postaveného na parcele registra C KN č. XXX, zapísaného na LV č. XXX, kat. úz. V., obec V., okres F. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

5. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -92 zo dňa 23.1.2020 rozhodol tak, že: „Zrušuje rozsudok čo do vzťahu k žalovaným v 1., 3., 5. až 8. rade a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“

6. Rozsudok tunajšieho súdu č. k. -51 zo dňa 13.3.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 11.5.2019 vo vzťahu k pôvodne žalovaným 2), 4) a 9), teda X. T., nar. X.X.XXXX, L. T., nar. XX.X.XXXX a U. T., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom V. XX.

7. Uznesením tunajšieho súdu č. k. -139 zo dňa 23.9.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2020 súd pripustil, aby do konania pristúpil na strane žalovaných ako ďalší žalovaný 7) K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX V..

3

8. Uznesením tunajšieho súdu č. k. -140 zo dňa 23.9.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2020 súd pripustil zmenu žaloby takto: „I. Žalovaní 1) až 7) sú povinní vypratať byt č. 6, na poschodí č. 3, vo vchode č. 1, bytového domu postaveného na parcele registra „C-KN“ č. XXX, so súpisným č. XX zapísaného na LV č. XXX nachádzajúceho sa v katastrálnom území V., obec V., okres F. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.

9. Súd vykonal dokazovanie výpisom z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. V., zmluvou o nájme bytu zo dňa 1.1.2016, správou obce V. zo dňa 13.7.2020, evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia X. T. a L. T., výsluchom žalovanej 1) a výsluchom svedkyne X. T..

10. Podľa (ďalej len „“) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

11. Podľa o krátkodobom nájme bytu krátkodobým nájmom bytu sa na účely tohto zákona rozumie nájom založený nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa tohto zákona, spĺňa náležitosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/98/20160701> a na základe ktorej nájom vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov.

12. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú,

najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.

13. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.

14. Podľa § 6 písm. a) citovaného zákona krátkodobý nájom bytu zanikne uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý.

15. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

16. Podľa nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

17. Podľa ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

4

18. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa (ďalej len „“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

20. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

22. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetného bytu. Žalobca so žalovanou 1) uzatvoril dňa 1.1.2016 Zmluvu o nájme bytu uzatvorenú v zmysle a nasl. , ktorej predmetom bol nájom bytu, jeho spoločných častí a zariadení. K predbežnému posúdeniu platnosti tejto zmluvy je potrebné uviesť, že z výsluchu žalovanej 1) na pojednávaní dňa 11.12.2020 súd zistil, že vie čítať aj písať a podpísala ju ako nájomníčka. Na tomto pojednávaní žalovaná 1) uviedla, že túto zmluvu podpísala slobodne a nikto na ňu netlačil, aby ju podpísala. Z týchto dôvodov súd považoval túto zmluvu za platnú. Žalovaní existenciu inej nájomnej zmluvy ohľadne tohto bytu nepreukázali. Zo správy obce V. zo dňa 13.7.2020 je zrejmé, že žalovaní 1) až 7) bývajú v predmetnom byte aj v súčasnosti. Žalovaní 2) až 7) sú spolužijúce osoby, ktoré bývajú so žalovanou 1) v tomto byte. Žalovaný 2) je druhom žalovanej 1). Žalovaní 3) až 6) sú ich spoločné deti. Žalovaný 7) je synovec matky žalovaného 2). Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t. j. od 1.1.2016 do 31.5.2016, čo je zrejmé z článku II. bod 2 tejto zmluvy. Nájom v zmysle článku V. bod 1 písm. c) nájomnej zmluvy zanikol uplynutím dohodnutej doby nájmu. Pretože ide o krátkodobý

nájom bytu, ustanovenie o obnovení doby trvania nájmu v zmysle ustanovenia sa nepoužije a nájom bytu zanikne uplynutím času, na aký bol dohodnutý. Napriek tomu, že nájom bytu skončil uplynutím doby nájmu, t.j. dňom 31.5.2016, žalovaní byt naďalej neoprávnene užívajú.

25. Podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze 5

diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

26. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

27. Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

28. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Čo sa týka námietky žalovaných ohľadne diskriminácie, je potrené uviesť, že žalovaná 1) na pojednávaní dňa 11.12.2020 uviedla, že nebola taká rodina v danej bytovke voči ktorej by sa žalobca správal iným spôsobom na základe kritérií, ktoré predpokladá antidiskriminačný zákon. Tam nebola iná rodina, s ktorou by žalobca nakladal iným spôsobom, napr. na základe rasy, náboženstva, pohlavia, veku atď. Žalovaná 1) ani nevedela, čo to diskriminácia znamená, a preto ako strana sporu nemohla tieto skutočnosti ani objektívne tvrdiť, nie to aby ich ešte preukázala.

30. Taktiež je potrebné uviesť, že medzi žalobcom ako prenajímateľom bytu a žalovanými ako nájomcami bytu nebola dohodnutá povinnosť žalobcu ako prenajímateľa bytu zabezpečiť žalovaným ako nájomcom bytu náhradné bývanie, t.j. bytovú náhradu. Podľa ustanovenia článku V. bod 4 nájomnej zmluvy: “Po ukončení nájmu nemá nájomca právo na akúkoľvek bytovú náhradu, príp. na náhradný nájom.“ Žalovaní tak nemajú ako nájomcovia bytu nárok na poskytnutie bytovej náhrady zo strany žalobcu ako prenajímateľa bytu. Zároveň ustanovenie stanovuje, že „pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.„ Týmto osobitným zákonom, ktorý ustanovuje právo nájomcu na bytovú náhradu je o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Podľa citovaného zákona „Pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá práva právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.“ Aj z právnej úpravy teda vyplýva, že žalovaní ako nájomcovia bytu nemajú nárok na poskytnutie bytovej náhrady.

31. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6

33. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu, pretože mal plný úspech vo veci a uplatnil si ich náhradu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku dňa 11. decembra 2020