Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Cb-124-2020.pdf
PDF · 94.75 KB
Case nature
Subarea
39Cb/124/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, právne zastúpený: WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 13.11.2020 v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 13.11.2020 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
- uloží žalovanému povinnosť zdržať sa neposkytovania plnenia na základe Zmluvy o bežnom účte právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 26.09.2014, na základe ktorej žalovaný vedie pre žalobcu bežný účet č. SK21 1100 0000 0029 2989 0849, na základe výpovede zo dňa 19.08.2020, alternatívne
- uloží žalovanému povinnosť poskytovať žalobcovi plnenie na základe Zmluvy o bežnom účte právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 26.09.2014, na základe ktorej žalovaný vedie pre žalobcu bežný účet č. SK21 1100 0000 0029 2989 0849.
2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný ako banka zriadil a viedol pre žalobcu (resp. jeho právnych predchodcov) jeden bežný účet, a to účet č. SK21 1100 0000 0029 2989 0849 (ďalej tiež len ako „účet“), na základe Zmluvy o bežnom účte právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 26.09.2014, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. (ďalej tiež len ako „Zmluva o bežnom účte“). Spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. (s pôvodným obchodným menom ML Services, s.r.o.) zmenila neskôr právnu formu na MINIHOTOVOSŤ, a.s., ktorej právnym nástupcom je žalobca. Účet používa žalobca na svoju podnikateľskú činnosť, o. i. aj na prijímanie platieb jeho klientov. Žalobca uviedol, že si on, ako aj žalovaný, riadne a včas plnili svoje povinnosti zo Zmluvy o bežnom účte. Žalobca poukázal na čl. IV ods. 3 Zmluvy o bežnom účte. Uviedol, že Zmluve o bežnom účte predchádzalo uzavretie a existencia skoršej zmluvy, a to Zmluvy o bežnom účte právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 05.03.2013, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu
- spoločnosťou ML Services, s.r.o. (ďalej tiež len ako „Predchádzajúca zmluva o bežnom účte“). Žalobca uviedol, že dňa 20.08.2020 žalovaný žalobcovi doručil písomnosť datovanú dňa 19.08.2020 pod názvom
„Výpoveď zmluvy o bežnom účte“, ktorou v zmysle bodu 4.3.2 Všeobecných obchodným podmienok Tatra banka, a.s. (ďalej tiež len ako „VOP“), časť A, podľa ktorého má žalovaný kedykoľvek právo ukončiť zmluvný vzťah s klientom písomnou výpoveďou, a to aj bez uvedenia dôvodu v dvojmesačnej výpovednej lehote, vypovedal zmluvu o vedení bežného účtu právnickej osoby alebo fyzickej osoby podnikateľa v EUR a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, ktorá bola uzavretá dňa 05.03.2013, na základe čoho začne plynúť dvojmesačná výpovedná lehota, a to od doručenia výpovede. Žalobca uviedol, že na výpoveď reagoval listom zo dňa 13.10.2020, ktorým žalovanému oznámil, že vypovedanú zmluvu uzavrela so žalovaným dňa 05.03.2013 spoločnosť ML Services, s.r.o., takáto právnická osoba v súčasnosti neexistuje a žalobca má uzavretú so žalovaným Zmluvu o bežnom účte, ktorá v zmysle čl. IV bod 3 nahradila pôvodne existujúce zmluvy a nadväzné zmluvy. Z uvedených dôvodov žalobca považoval písomnosť žalovaného, ak jej obsahom mala byť výpoveď akejkoľvek zmluvy o vedení účtu, za neplatnú výpoveď, a očakával, že žalovaný bude pokračovať v plnení v zmysle existujúcich právnych vzťahov.
3. Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 570 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. privatívnu nováciu, ktorá predstavuje jeden zo spôsobov zániku pôvodného záväzku. Uzavretím Zmluvy o bežnom účte teda podľa žalobcu v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka zanikla Predchádzajúca zmluva o bežnom účte a viac netvorí právny dôvod vzniku záväzku, ktorým je len a výlučne Zmluva o bežnom účte a nie Zmluva o bežnom účte v spojení s Predchádzajúcou zmluvou o bežnom účte. Žalobca mal za to, že z výpovede žalovaného je zrejmé a nepochybné, že predmetom výpovede je iba zmluva o bežnom účte uzavretá dňa 05.03.2013, teda Predchádzajúca zmluva o bežnom účte. Žalobca mal za to, že Predchádzajúcu zmluvu o bežnom účte nie je možné platne vypovedať, pretože zanikla nahradením novým záväzkom v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka uzavretím Zmluvy o bežnom účte, ako to vyplýva aj z jej článku IV bod 3. Žalobca uviedol, že výpoveď žalovaného sa týka úplne iného právneho úkonu (teda Predchádzajúcej zmluvy o bežnom účte), ktorý naviac v čase vypovedania neexistoval (pretože existovala len Zmluva o bežnom účte), preto je podľa žalobcu výpoveď absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže žalovaný na základe absolútne neplatnej výpovede jednostranne ukončil poskytovanie právnych služieb žalobcovi, je podľa žalobcu zrejmé, že konal a koná protiprávne. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že je daná naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko nastalo a pretrváva protiprávne ukončenie poskytovania služieb ohľadom vedenia bežného účtu žalovaným žalobcovi, ako aj možnosti prijímania platieb naň od klientov.
4. Žalobca uviedol, že žalovaný vo výpovedi žalobcovi stanovil výpovednú lehotu v dĺžke dva mesiace, ktorá začala plynúť od prvého dňa doručenia výpovede, t. j. od 21.08.2020 a uplynula 21.10.2020. Po jej uplynutí prestal žalovaný poskytovať žalobcovi bankové služby, čo sa prejavilo dňa 27.10.2020. Žalovaný teda jednostranne prestal poskytovať žalobcovi plnenie na základe Zmluvy o bežnom účte, čím znemožnil nie nepodstatnej časti klientov na základe existujúcich zmlúv žalobcu plniť si záväzky voči žalobcovi prostredníctvom účtu vedeného u žalovaného. Žalobca podotkol, že účet vedený u žalovaného má pre neho dôležitosť, nakoľko je všeobecne známe, že žalovaný je renomovanou bankou s rozsiahlou klientelou. Nárok, ktorému má byť poskytnutá právna ochrana spočíva v práve žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu v podobe výpovede a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa neposkytovania plnenia na základe Zmluvy o bežnom účte, ktorú žalovaný uzavrel so žalobcom, resp. uloženia povinnosti žalovanému poskytovať plnenie žalobcovi na základe Zmluvy o bežnom účte, ktorú žalovaný uzavrel so žalobcom. Žalobca mal za to, že osvedčil, že výpoveď je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko sa týka úplne inej a naviac už neexistujúcej zmluvy. Žalobca mal za to, že požadované neodkladné opatrenie nebude vo vzťahu k žalovanému neprimerané, pretože bude znamenať, že žalovaný do riadneho ukončenia zmluvného vzťahu síce bude poskytovať plnenie žalobcovi spočívajúce vo vedení bežného účtu, no žalobca bude za toto plnenie platiť odplatu
- zmluvne dohodnuté poplatky za vedenie účtu a ďalšie poplatky, v zmysle čoho nevznikne na strane žalovaného žiadna škoda a iná ujma. Žalobca pre úplnosť uviedol, že je iba jedným z klientov žalovaného a ďalšie pokračovanie zmluvného vzťahu nebude mať na podnikateľskú činnosť žalovaného žiadny vplyv. Žalobca mal za to, že všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené, a žiadal nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v platnom znení (CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len presne určený čas.
14. Podľa § 570 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“), ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
15. Podľa § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
16. Vzhľadom na špecifickosť inštitútu neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Žalobca, ktorý znáša dôkazné bremeno, musí osvedčiť existenciu práva, ohrozenie alebo porušenia práva a súčasne preukázať potrebu ochrany práva neodkladným opatrením a nutnosť neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosť, či v dôsledku jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, prípadne k vzniku neprimeranej ujmy na strane žalovaného.
17. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.
18. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery strán, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t.j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov.
19. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd teda poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
20. Pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s návrhom žalobcu, ako aj s obsahom k nemu predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je jeho nariadením upraviť pomery strán.
22. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov mal súd osvedčené, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť ML Services, s.r.o. uzavrel dňa 05.03.2013 so žalovaným Zmluvu o bežnom účte právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu č. 2929890849/1100 bankou pre majiteľa účtu a poskytovanie ďalších produktov a služieb v zmysle balíka služieb Tatra Business, oprávnenie pre disponovanie s účtom a/alebo finančnými prostriedkami na účte a poskytnutie vybraných bankových služieb prostredníctvom elektronických komunikačných médií k účtu a vydanie platobnej karty k bežnému účtu. Ďalej mal súd osvedčené, že dňa 26.09.2014 právny predchodca žalobcu - spoločnosť MNIHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaný uzavreli Zmluvu o bežnom účte právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, predmetom ktorej bola novácia zmluvy o bežnom účte zo dňa 05.03.2013 v zmysle zvoleného balíka služieb. Z predložených listinných dôkazov mal súd tiež osvedčené, že listom zo dňa 19.08.2020 žalovaný zaslal žalobcovi výpoveď zmluvy o bežnom účte, a to zmluvy o bežnom účte právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa v EUR a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu IBAN SK21 1100 0000 0029 2989 0849, ktorú s bankou uzatvoril dňa 05.03.2013.
23. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán žalobca videl v tom, že žalovaný na základe absolútne neplatnej výpovede jednostranne ukončil poskytovanie bankových služieb žalobcovi, a teda žalobca považoval za zrejmé, že žalovaný konal a naďalej koná protiprávne, pričom nastalo a naďalej pretrváva protiprávne ukončenie poskytovania služieb ohľadom vedenia bežného účtu žalovaným žalobcovi a nemožnosť prijímania platieb naň od klientov žalobcu.
24. S poukazom na uvedené súd skúmal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán a v tej súvislosti potrebu ochrany žalobcu pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane žalobcov. Z predložených listinných dôkazov mal súd osvedčené, že hoci právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 26.09.2014 zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bola novácia zmluvy o bežnom účte uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným dňa 05.03.2013 v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka a čl. IV bod 3 zmluvy o bežnom účte uzavretej dňa 26.09.2014, žalovaný listom zo dňa 19.08.2020 žalobcovi doručoval výpoveď zmluvy o bežnom účte uzavretej dňa 05.03.2013. Súd však poukazuje na to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia žalobca, ktorý znáša dôkazné bremeno, musí osvedčiť nielen existenciu nároku, resp. práva, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha, ale aj potrebu takejto ochrany práve neodkladným opatrením a nutnosť neodkladnej úpravy. Samotná skutočnosť, že žalovaný odstúpil od zmluvy o bežnom účte, ktorá zanikla nováciou v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka a bola nahradená zmluvou o bežnom účte zo dňa 26.09.2014, nezakladá aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, teda že takéto konanie žalovaného, ktoré trvá, má zároveň za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane žalobcu, a to v takom rozsahu, že by sa žalobcovi neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu, preto je na mieste bezodkladná úprava pomerov strán. Takéto skutočnosti však nevyplývajú ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani z priložených listinných dôkazov. Len samotnou skutočnosťou, že žalovaný jednostranne prestal žalobcovi poskytovať plnenie na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa 26.09.2014, nie je daná aj naliehavosť úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca, ktorý navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie bol pritom povinný potrebu neodkladnej úpravy pomerov osvedčiť ako nevyhnutnú podmienku priamej naliehavosti, resp. reálnej hrozby nebezpečenstva, pre ktorú je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Žalobca za účelom osvedčenia tejto druhej kumulatívnej podmienky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne poukázal na skutočnosť, že žalovaný jednostranne prestal žalobcovi poskytovať zmluvné plnenia zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 26.09.2014. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani priloženými listinnými dôkazmi, však žalobca neosvedčil (ani netvrdil) také konkrétne okolnosti, ktoré by osvedčovali a bližšie identifikovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán. Potenciálna hrozba ťažko odstrániteľnej ujmy v prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia nebola zo strany žalobcu ani tvrdená. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že z predložených listinných dôkazov (č.l. 9) mal súd osvedčené, že žalobca má založené bankové účty v minimálne ďalších ôsmich bankových ústavoch, na ktoré má možnosť prijímať platby od klientov. Ani žalobca v návrhu netvrdil, že v prípade neplnenia zmluvných povinností zo zmluvy o bežnom účte zo strany žalovaného žalobcovi, výsledkom takéhoto konania by bolo alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu v takej intenzite, že by to zakladalo dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu ani len vo všeobecnej rovine nekonštatuje potenciálnu hrozbu vzniku ťažko napraviteľnej ujmy. Naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčená len v prípade danosti okolností, ktoré bezprostredne a priamo spôsobujú negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu. Je pritom povinnosťou žalobcu, aby túto zákonom vyžadovanú podmienku v primeranej miere a intenzite naplnil, aby bolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
25. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. V konaní teda neboli rozhodujúce skutočnosti osvedčené žalobcom dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v plnom rozsahu, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi v rozsahu 100%. Nakoľko žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) a m) CSP podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doučenia, dvojmo na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).