Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/80/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: Ing. Branislav Sališ, nerodený 05.11.1974, bytom Dolná Trnovská 1394/135, 010 01 Žilina, právne zastúpený: Advokátska kancelária Andrej Vlk, s.r.o., so sídlom Gallayova 21, 841 02 Bratislava, IČO: 47 255 714, proti žalovanému: RAVEN a.s., so sídlom Šoltésovej 420/2, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 595 804, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454, o zrušenie rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.02.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava, zo dňa 12.12.2014, sp. zn. Rsp V-86/2013.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.12.2014 vydal Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava (ďalej tiež len ako „rozhodcovský súd“) rozhodcovský rozsudok sp. zn. Rsp V-86/2013 (ďalej tiež len ako „rozhodcovský rozsudok“), ktorým zaviazal žalobcu (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalovaného) povinnosť zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) sumu vo výške 120.144,85 EUR s príslušenstvom a zároveň ho zaviazal aj k povinnosti zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo výške 8.151,76 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.829,05 EUR, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Žalobca uviedol, že žalobu podáva v zmysle ustanovenia a nasl. o rozhodcovskom konaní (ďalej tiež len ako „ZRK“) v znení účinnom do 31.12.2014, teda z dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Žalobca uviedol, že dňa 21.12.2011 žalovaný ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou IPBS, s.r.o., so sídlom Kamenná 19, 010 79 Žilina (ďalej tiež len ako „spoločnosť IPBS, s.r.o.“) ako dlžníkom Rámcovú kúpnu zmluvu č. , predmetom ktorej bola dodávka obchodného tovaru. Dňa 21.12.2011 uzavreli veriteľ, dlžník a žalobca ako pristupujúci dlžník Dohodu o pristúpení k záväzku v zmysle a primerane . Žalobca poukázal na čl. II body 1 a 3 Dohody o pristúpení k záväzku. Žalobca uviedol, že predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku podľa je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcou osobou. Pristúpiť možno iba k peňažnému záväzku, pričom peňažným záväzkom je taký záväzok, pri ktorom predmet plnenia je určitá suma peňazí ako

zákonných platidiel. Zároveň mal žalobca za to, že pristúpiť možno len k existujúcemu peňažnému záväzku, nie k záväzku, ktorý má vzniknúť v budúcnosti. Žalobca mal za to, že zákonné ustanovenie priamo prezumuje existenciu záväzku už pri uzavretí dohody o pristúpení k dlhu, prípadne prevzatí dlhu. Žalobca uviedol, že v prípade ak právny úkon nezodpovedá podmienkam stanoveným v , a nejasnosť právneho úkonu nemožno odstrániť ani pomocou výkladu prejavu vôle, je takýto právny úkon neplatný. Zároveň žalobca uviedol, že určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, podstatných zložiek obsahu úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Judikatúra vychádza zo zásady, že pri písomných právnych úkonoch, ktoré sú pri nedodržaní tejto formy neplatné podľa , musí byť z ich písomného znenia každému zrejmé, čo je ich predmetom. V zmysle uvedeného mal žalobca za to, že právny úkon je neurčitý, následkom čoho spôsobuje neplatnosť Dohody o pristúpení k záväzku. Žalobca mal tiež za to, že právny úkon je nezrozumiteľný, čo spôsobuje neplatnosť dohody podľa . Žalobca poukázal na čl. III bod 1 Dohody o pristúpení k záväzku, a to konkrétne slovné spojenie „vzniknú na základe iného právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom“. Žalobca uviedol, že text dohody sa odvoláva na akékoľvek splatné záväzky dlžníka, ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú v súvislosti s Rámcovou kúpnou zmluvou č. 2945/54/12/11-OD, resp. vznikli alebo vzniknú na základe iného právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Žalobca mal vzhľadom na uvedené za to, že záväzok, ku ktorému mal dlžník pristúpiť nebol vyjadrený jednoznačne a určito. Žalobca ďalej poukázal aj na ustanovenie , pričom mal za to, že znenie Dohody o pristúpení k záväzku je svojím obsahom pre žalobcu ako pristupujúceho dlžníka likvidačné. Uviedol, že žalobca by bol po neobmedzenú dobu v budúcnosti zaviazaný spoločne a nerozdielne s dlžníkom, a to bez možnosti toho, aby mohol záväzky dlžníka spochybniť prípadne rozporovať ich výšku. Žalobca vzhľadom na uvedené považoval Dohodu o pristúpení k záväzku za neplatnú. Žalobca poukázal na rozhodnutie Vrchního soudu Praha, j. č. zo dňa 04.04.1996 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 08.04.2013. Žalobca tiež poukázal na ZRK a ZRK. Žalobca mal za to, že vzhľadom na neplatnosť Dohody o pristúpení k záväzku, táto spôsobuje neplatnosť čl. IV bod 1 Dohody, ktorý sa týka riešenia sporov prostredníctvom rozhodcovského konania podľa ZRK nezávislým rozhodcom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

3. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách je taká zmluvná podmienka, ktorej zmyslom je od spotrebiteľa vyžadovať, aby riešil spory vyhradené arbitrážou, teda pred rozhodcovským súdom. Žalobca mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je automaticky neprijateľnou podmienkou. Žalobca mal za to, že v danom prípade sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku najmä v prípade rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a žalobcu ako spotrebiteľa uviedla do omylu, nebola jasne formulovaná, takže žalobca si neuvedomil dôsledky jej podpísania a nemohol ju ovplyvniť pri podpise dohody.

4. Súčasťou podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol aj návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

5. Súčasťou podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol ďalej aj návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia vtedy platného . Návrh na prerušenie konania žalobca odôvodnil tým, že v novele č. k , ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.01.2015, je preukázateľne vidno retroaktivitu právnej normy, teda pôsobenie do minulosti. Uviedol, že v právnom štáte by mal platiť zákaz pôsobenia právnych noriem do minulosti, keďže nemožno od právnych subjektov, v predmetnom konaní účastníkov rozhodcovského konania očakávať, aby vopred poznali budúcu právnu úpravu. Žalobca poukázal na to, že v právnej teórii poznáme retroaktivitu pravú a nepravú. Pravá retroaktivita vyvoláva účinky na vzťahy už existujúce predtým ako retroaktívny prameň nadobudol platnosť a od adresátov vyžaduje, aby svoje správanie usmernili v zmysle budúcej, v tom čase neexistujúcej úpravy. Pravá retroaktivita je zakázaná. Výnimku tvorí trestnoprávna oblasť, kde neskoršia právna úprava pôsobí pre páchateľa priaznivejšie. Nepravou retroaktivitu je myslené pôsobenie právnej normy, teda že norma, ktorá je platná a účinná sa novelizuje alebo deroguje prijatím inej právnej normy, dôsledkom čoho je potrebné od reálnej účinnosti neskoršej právnej normy postupovať v jej intenciách. Žalobca poukázal na to, že v zmysle novely č. o rozhodcovskom konaní, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.01.2015, bolo zmenené ustanovenie ZRK. S poukazom na ustanovenie ZRK „ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 01.01.2015“. Žalobca uviedol, že novelou č. s prechodnými a záverečnými ustanoveniami došlo k

aplikácii novelizovaných ustanovení už na prebiehajúce konania, čo umožnilo v niektorých prípadoch rozhodcovským súdom rozhodovať podľa predchádzajúcej právnej úpravy s tým, že aj rozsudok bol vyhotovený počas predchádzajúcej právnej úpravy ZRK v znení novelizácie účinnej od 01.07.2007, avšak účastníkom rozhodcovského konania bol rozhodcovský rozsudok doručený až za účinnosti novely č. účinnej od 01.01.2015, čím došlo k zrejmému zhoršeniu právneho stavu jednotlivca oproti predchádzajúcej právnej úprave, ktorá poskytovala rozšírené možnosti obrany účastníkov voči rozhodcovským rozsudkom. Žalobca poukázal na skutočnosť, že samotný rozhodcovský súd vedel ovplyvniť vydaním a následným doručovaním rozhodcovského rozsudku možnosti obrany účastníkov voči rozhodcovskému rozsudku, a či už cielene alebo náhodne doručiť vydaný rozhodcovský rozsudok zo dňa 12.12.2014 až dňa 03.02.2015, teda za účinnosti novely č. Žalobca uviedol, že právna úprava ZRK účinná ku dňu 31.12.2014 obsahovala obsiahly výpočet dôvodov na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca mal za to, že po uvedenej novele ZRK účinnej od 01.01.2015 nemá pred právoplatnosťou rozhodcovského rozsudku možnosť akýmkoľvek spôsobom brániť sa v rozhodcovskom konaní, pričom považoval za úplne irelevantné, či ako žalovaný mal možnosť na podanie žalobnej odpovede alebo nie. Žalobca mal za to, že prijatím novely č. 336/2014 z. z. s účinnosťou od 01.01.2015 došlo zo strany zákonodarcu k retroaktívnemu obmedzeniu práv účastníkov rozhodcovského konania. Žalobca mal za to, že zmenou ZRK oproti predchádzajúcej právnej úprave pred 01.01.2015 došlo k retroaktivite právnych noriem, zhoršeniu právnej istoty garantovanej a súčasne nepredvídateľnosťou zákonnej úpravy, došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu SR a SR.

6. K žalobe sa žalovaný vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 16.04.2019. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 21.12.2011 je spotrebiteľskou zmluvou a žalobca mal v zmysle pri podpisovaní Dohody o pristúpení k záväzku postavenie spotrebiteľa, keď ako fyzická osoba (pristupujúci dlžník) nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný uviedol, že pristúpenie k záväzku má ten význam, že ak sa niekto písomnou dohodou s veriteľom zaviazal, že mu za dlžníka zaplatí peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú voči nemu zaviazaní solidárne, preto veriteľ môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak záväzok splní jeden z nich, zanikne záväzok aj toho druhého. Pristúpiť k záväzku inak ako písomnou dohodou nie je možné. Žalovaný uviedol, že v súvislosti s uzavretou Dohodou o pristúpení k záväzku nemožno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, nakoľko žalovaný na jej základe neposkytoval žalobcovi žiadne výrobky ani služby pre osobnú potrebu. Na Dohodu sa teda nevzťahujú ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca písomne pristúpil k záväzku spoločnosti IPBS, s.r.o. ako fyzická osoba, ale nie ako spotrebiteľ, pretože mu neboli určené žiadne služby, pristúpil len do existujúceho právneho vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou IPBS, s.r.o.. Pristúpením k záväzku nedošlo k zmene právneho vzťahu založeného Rámcovou kúpnou zmluvou medzi žalovaným a spoločnosťou IPBS, s.r.o. a nejedná sa o nový právny vzťah. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.09.2016, sp. zn. . Žalovaný mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným nejde o spotrebiteľský vzťah a na uzavretú Dohodu medzi žalobcom a žalovaným nemožno aplikovať predpisy upravujúce práva spotrebiteľa. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pristúpenie k záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti je právne možné. Žalovaný uviedol, že žalobca síce v žalobe poukazoval na rozhodnutia súdov týkajúce sa otázky pristúpenia k záväzku, ktorý vznikne (má vzniknúť) v budúcnosti, avšak tieto rozhodnutia riešili situáciu, v ktorej dohoda o pristúpení k budúcemu záväzku, nemala také kvalitatívne atribúty, aké mal záväzok dojednaný v Dohode medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný mal za to, že z Dohody jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spoločník a konateľ spoločnosti IPBS, s.r.o. v súlade s pristúpil k záväzkom vlastnej spoločnosti IPBS, s.r.o., ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú medzi žalovaným a spoločnosťou IPBS, s.r.o. na základe a v súvislosti s Rámcovou kúpnou zmluvou č. . Žalovaný mal za to, že príslušná rámcová kúpna zmluva bola nepochybne identifikovaná a nezameniteľná s ničím iným. Požiadavka písomnej formy bola rovnako naplnená a Dohodu uzavreli oprávnené osoby. Podľa názoru žalovaného zároveň zmluvné strany, teda žalovaný, žalobca a spoločnosť IPBS, s.r.o. splnili požiadavku určitosti právneho úkonu a jasne a zrozumiteľne bol vymedzený aj záväzok pristúpiť okrem súčasných záväzkov súvisiacich s rámcovou kúpnou zmluvou, aj k budúcim splatným záväzkom dlžníka súvisiacich s rámcovou kúpnou zmluvou. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 15.11.2016, sp. zn. . Nakoľko žalovaný v zmysle uvedeného nepovažoval uzavretú Dohodu o pristúpení k záväzku za neplatnú, právomoc rozhodcovského súdu bola daná v zmysle čl. IV Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 21.12.2011, ktorá dohoda neodporuje zákonu a účastníci

Dohody sa na nej súhlasne zhodli, čo potvrdili svojim vlastnoručným podpisom na Dohode. Žalovaný tiež mal za to, že ani rozhodcovskú doložku nemožno posudzovať podľa právnych predpisov upravujúcich práva a ochranu spotrebiteľa. Žalovaný uviedol, že Dohoda o pristúpení k záväzku je výlučne obchodno- právnym vzťahom, na ktorý nemožno aplikovať zákonné ustanovenia ani príslušnú judikatúru o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku čoho nemožno považovať dojednanie rozhodcovskej doložky v Dohode za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola z tohto titulu neplatná. Argumentácia žalobcu ohľadom neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú rozvinul v žalobe a ktorá sa opiera o práva spotrebiteľa, je teda podľa žalovaného vylúčená a rozhodcovská doložka zostáva aj naďalej v platnosti a nedotknutá. V zmysle uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

7. Uznesením č.k. - 135 zo dňa 27.04.2020 súd návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory sp. zn. Rsp V-86/2013 zo dňa 12.12.2014 zamietol.

8. Súd vo veci určil pojednávanie na deň 20.11.202, na ktorom spor prejednal za účasti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.

9. Žalobca na uvedenom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby a dôvodov v nej uvedených. Nad rámec skutočností uvedených v žalobe, mal žalobca za to, že rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, a to minimálne vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim zo zmlúv o dielo. Žalobca zotrval na argumentácii o neplatnosti Dohody o pristúpení k záväzku z dôvodu jeho neurčitosti. Ak by aj pristúpenie k záväzku vo vzťahu k rámcovej kúpnej zmluve bolo platné, toto podľa žalobcu nemožno vztiahnuť na pristúpenie k záväzku vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim zo zmlúv o dielo. Žalobca tiež poukázal na to, že v zmluvách o dielo uzavretých medzi žalovaným a spoločnosťou IPBS, s.r.o. bola taktiež uzavretá rozhodcovská doložka, pričom v týchto zmluvách je uvedený ako príslušný rozhodcovský súd iný rozhodcovský súd ako ten, ktorý rozhodoval v predmetnej veci. Žalobca mal za to, že keďže pristúpenie k záväzku má vo vzťahu k hlavnému záväzku akcesorickú povahu, bola v rámci toho istého záväzku dojednaná právomoc dvoch rôznych rozhodcovských súdov, čo žalobca nepovažoval za prípustné. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že je možné aj čiastočné zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca mal za to, že pokiaľ bolo neplatne dojednané pristúpenie k záväzku vo vzťahu k zmluvám o dielo, nemohla byť na takýto neplatný úkon ani platne dojednaná rozhodcovská doložka, a teda rozhodcovský súd prekročil svoju právomoc, keď rozhodoval o niečom, čo nemohlo byť predmetom rozhodcovskej zmluvy.

10. Žalovaný sa na pojednávaní pridržal svojho vyjadrenia k žalobe a tvrdení v ňom produkovaných. Nad rámec vyjadrenia uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že boli splnené dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ZRK, keďže v žalobe uvádza dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK v znení účinnom do 31.12.2014, avšak zákonná úprava v tomto znení nedopadá na toto konanie, nakoľko žalobca podal žalobu až za účinnosti ZRK v znení účinnom od 01.01.2015. Žalobcom uvádzané dôvody, nie sú žiadnym z dôvodov uvádzaných v § 40 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) ZRK v platnom znení. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žaloba bola na rozhodcovský súd podaná na základe Dohody o pristúpení k záväzku a na základe rozhodcovskej doložky v nej dojednanej, čiže na súd, ktorý zaväzoval samotného žalobcu ako pristupujúceho dlžníka. Žalovaný považoval rozhodcovskú doložku, ako aj Dohodu o pristúpení k záväzku za platnú a určitú. Žalovaný tiež poukázal na to, že argumentácia žalobcu oddeľujúca platnosť Dohody o pristúpení k záväzku vo vzťahu k záväzkom z rámcovej kúpnej zmluvy a k záväzkom z ostatných právnych vzťahov veriteľa a dlžníka, je novou argumentáciou, na ktorú by súd nemal v zmysle § 40 ods. 4 ZRK prihliadať.

11. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spis, a to najmä: Rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-86/2013 zo dňa 12.12.2014, Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 21.12.2011, Rámcovou kúpnou zmluvou č. 2945/54/12/11-OD zo dňa 21.12.2011, fotokópiou návrhu na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie 120.144,85 EUR s príslušenstvom zo dňa 29.10.2013, Zmluvou o dielo č. 005/54/2013-ZD zo dňa 29.05.2013, fotokópiou rozhodcovského spisu vedeného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory pod sp. zn. Rsp V-86/2013, ako aj ostanými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave vydal dňa 12.12.2014 rozhodcovský rozsudok v spore žalobcu: RAVEN a.s., proti žalovanému: Ing. Branislav Sališ, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 120.144,85 EUR spolu s príslušenstvom a povinnosť uhradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 8.151,76 EUR vrátane DPH a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.829,05 EUR vrátane DPH, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

13. Dňa 21.12.2011 uzavreli žalobca v postavení pristupujúceho dlžníka, žalovaný v postavení veriteľa a spoločnosť IPBS, s.r.o. v postavení dlžníka Dohodu o pristúpení k záväzku v zmysle a primerane . V zmysle čl. II bod 1 a bod 2 Dohody si strany vymedzili, že dňa 21.12.2011 uzavreli dlžník ako kupujúci a veriteľ ako predávajúci Rámcovú kúpnu zmluvu č. 2945/54/12/11-OD, predmetom ktorej bola dodávka obchodného tovaru, konkrétne vakuovaných výrobkov zo železa a nelegovanej ocele a stavebného materiálu zo spoločnosti veriteľa do spoločnosti dlžníka, pričom v zmysle uvedenej rámcovej kúpnej zmluvy sa veriteľ ako predávajúci zaviazal dodávať dlžníkovi ako kupujúcemu obchodný tovar, a to výrobky zo železa a nelegovanej ocele, a to spôsobom v rámcovej kúpnej zmluve uvedeným. V zmysle čl. II bod 3 Dohody si zmluvné strany dojednali, že všetky nároky a pohľadávky veriteľa vyplývajúce z dodávok tovaru uskutočnených na základe a v súvislosti s Rámcovou kúpnou zmluvou č. 2945/54/12/11-OD, ako aj z dodávok uskutočnených na základe iných právnych vzťahov zo spoločnosti veriteľa ako predávajúceho do spoločnosti dlžníka ako kupujúceho predstavujú celkový dlh dlžníka vrátane príslušenstva, ku ktorému touto dohodou pristupujúci dlžník bez akýchkoľvek výhrad pristupuje. V čl. IV bod 1 Dohody si zmluvné strany dojednali, že všetci účastníci dohody sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z tejto dohody alebo v súvislosti s touto dohodou, či predmetom Rámcovej kúpnej zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory podľa rokovacieho poriadku tohto stáleho rozhodcovského súdu.

14. Dňa 21.12.2011 uzavreli žalovaný v postavení predávajúceho a spoločnosť IPBS, s.r.o. v postavení kupujúceho Rámcovú kúpnu zmluvu č. 2945/54/12/11-OD, predmetom ktorej bola v zmysle čl. 1 zmluvy dodávka obchodného tovaru - valcovaných výrobkov zo železa alebo nelegovanej ocele a stavebného materiálu dodaného v súlade s objednávkami kupujúceho.

15. Dňa 30.10.2013 bol Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory doručený návrh spoločnosti RAVEN a.s. proti žalovanému W.. J. D. na začatie rozhodcovského konania zo dňa 29.10.2013, ktorým sa žalobca v rozhodcovskom konaní domáhal voči žalovanému v rozhodcovskom konaní zaplatenia sumy 120.144,85 EUR s príslušenstvom.

16. Dňa 29.05.2013 bola medzi spoločnosťou IPBS, s.r.o. v postavení objednávateľa a žalovaným v postavení zhotoviteľa uzavretá Zmluva o dielo č. 005/54/2013-ZD. V zmysle čl. II predmetnej zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal, že za podmienok v zmluve dohodnutých vykoná pre objednávateľa na stavbe Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, III. Etapa - most SO 33-32-02 realizáciu záchytného zvodidlového systému Kremsbarrier 1 v rozsahu podľa ponuky zhotoviteľa č. 201301021 z 22.03.2013 a objednávateľ sa zaviazal, že riadne a včas dokončené dielo preberie preberacím konaním, zaplatí za realizáciu riadne a včas dokončeného diela dohodnutú cenu za dielo a poskytne zhotoviteľovi dohodnuté spolupôsobenie.

17. Z fotokópie rozhodcovského spisu vedeného na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave pod sp. zn. Rsp V-86/2013 vyplynulo, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) podal dňa 30.10.2013 na uvedenom rozhodcovskom súde žalobu zo dňa 29.10.2013, ktorou sa voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalovaného) domáhal zaplatenia sumy 120.144,85 EUR s príslušenstvom. K žalobe žalovaný priložil listinné dôkazy: Rámcovú kúpnu zmluvu č. 2945/54/12/11-OD zo dňa 21.12.2011, plnomocenstvo zo dňa 19.09.2006, Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 21.12.2011, výpis z Obchodného vestníka č. OV 199/2013 vydaný dňa 15.10.2013, zoznam splatných faktúr zákazníka z interného systému žalovaného, jednotlivé faktúry a expedičné a dodacie listy, prevodku č. TD 1302440, e-mail zo dňa 21.10.2013, Preberací protokol zo dňa 19.08.2013, Zmluvu o dielo č. 005/54/2013-ZD zo dňa 29.05.2013, ponuku č. PO201301021 zo dňa 22.03.2013, Zmluvu o dielo č. 006/54/2013-ZD zo dňa 29.05.2013, ponuku č. PO201302615 zo dňa 23.05.2013, Výzvu na úhradu splatných záväzkov zo dňa 18.10.2013, e-mail zo dňa 10.10.2013

s prílohou Uznanie záväzku a splátkový kalendár. Rozhodcovský súd listom zo dňa 17.12.2013 žiadal žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaslal k žalobe písomné stanovisko, pričom prílohu listu tvorila žaloba a kompletný spisový materiál. Z rozhodcovského spisu vyplynulo doručenie uvedeného listu žalobcovi dňa 23.12.2013. Podaním zo dňa 02.01.2014 doručeným rozhodcovskému súdu dňa 07.01.2014 žalobca predložil stanovisko k návrhu, v rámci ktorého namietal platnosť Dohody o pristúpení k záväzku, platnosť rozhodcovskej doložky v nej dojednanej a z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky absenciu právomoci rozhodcovského súdu vo veci a žiadal návrh zamietnuť. Rozhodcovský súd listom zo dňa 09.01.2013 žiadal žalovaného, aby sa k stanovisku žalobcu k žalobe vyjadril v lehote 10 dní od doručenia výzvy a v prílohe doručoval podanie žalobcu. Uvedený list bol žalovanému doručený dňa 13.01.2014. Z rozhodcovského spisu ďalej vyplynulo, že žalovaný doručil rozhodcovskému súdu dňa 22.01.2014 stanovisko k podaniu žalovaného. Rozhodcovský súd listom zo dňa 31.01.2014 vyzval žalobcu, aby sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v lehote 10 dní do doručenia výzvy a v prílohe doručoval vyjadrenie žalovaného a aby sa osobitne vyjadril k návrhu žalovaného na menovanie jediného rozhodcu I.. C. S.. B. rozhodcovského súdu bol žalobcovi doručený dňa 06.02.2014. Žalobca doručil rozhodcovskému súdu dňa 17.02.2014 podanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s menovaním žalovaným navrhnutého rozhodcu a žiadal, aby rozhodovali traja rozhodcovia. Rozhodcovský súd listom zo dňa 25.02.2014 vyzval žalovaného, aby sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v lehote 10 dní do doručenia výzvy, osobitne k návrhu žalobcu k rozhodovaniu sporu senátom. Dňa 27.02.2014 bolo rozhodcovskému súdu doručené podanie žalovaného obsahujúce vyjadrenie k stanovisku žalobcu a vyjadrenie k návrhu na menovanie jediného rozhodcu. Rozhodcovský súd listom zo dňa 11.03.2014 vyzval žalobcu, aby sa žalobca konkrétne vyjadril k menovaniu konkrétnej osoby jediného rozhodcu v konaní, a to v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Podaním doručeným rozhodcovskému súdu dňa 21.03.2014 sa žalobca vyjadril k podaniu žalovaného a k návrhu na menovanie jediného rozhodcu. Žalobca doplnil dôvody neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako jediného rozhodcu navrhol G.. I.. D. C., Q... Uvedené podanie žalobcu rozhodcovský súd doručoval žalovanému v prílohe listu zo dňa 24.06.2014. Listom zo dňa 25.06.2014 rozhodcovský súd žalobcovi vyrubil poplatok za námietku nepríslušnosti. Dňa 07.07.2014 bolo rozhodcovskému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu a k návrhu na menovanie jediného rozhodcu. Listom zo dňa 22.10.2014 rozhodcovský súd predvolal účastníkov rozhodcovského konania na ústne konanie na deň 02.12.2014, predvolanie bolo žalobcovi aj žalovanému doručené dňa 27.10.2014. Z rozhodcovského spisu súd ďalej zistil, že dňa 02.12.2014 o 09.00 hodine sa konalo ústne konanie vo veci za účasti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného., na ktorom rozhodcovský súd prijal uznesenie 1 - „Právomoc rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory pre rozhodovanie predmetnej veci je daná v zmysle uzavretých rozhodcovských doložiek“ a uznesenie 3 o tom, že rozhodcovský súd v súlade s § 34 ods. 2 Rokovacieho poriadku doručí účastníkom konania písomný rozhodcovský rozsudok bez jeho ústneho vyhlásenia. Dňa 12.12.2014 rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 120.144,85 EUR spolu s príslušenstvom a povinnosť uhradiť žalovanému trovy rozhodcovského konania vo výške 8.151,76 vrátane DPH a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.829,05 EUR vrátane DPH, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 03.02.2015 a žalovanému dňa 04.02.2015 a nadobudol právoplatnosť dňa 04.02.2015 a vykonateľnosť dňa 09.02.2015.

18. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 („ZRK“) tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,

4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

19. Podľa § 40 ods. 1 písm. b) ZRK súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

20. Podľa § 40 ods. 2 ZRK súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

21. Podľa § 40 ods. 3 ZRK ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

22. Podľa § 40 ods. 4 ZRK na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

23. Podľa § 41 ZRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

24. Podľa § 17 ZRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

25. Podľa § 3 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 3 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

27. Podľa § 5 ods. 2 ZRK, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

28. Podľa § 4 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve.

29. Podľa § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

30. Podľa § 54b ods. 1 ZRK ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

31. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK v znení účinnom do 31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

32. Podľa § 21 ods. 1 ZRK v znení účinnom do 31.12.2014 rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

33. Podľa § 21 ods. 4 veta prvá ZRK v znení účinnom do 31.12.2014 ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku.

34. Podľa v znení neskorších predpisov („“) kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne.

35. Podľa námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

36. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

37. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Podľa v znení účinnom do 29.02.2012 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

39. Podľa v znení účinnom do 29.02.2012 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

40. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.04.2014 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

41. Súd po vykonanom dokazovaní, a po posúdení listinných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a po posúdení relevantných argumentov sporových strán dospel k záveru, že žaloba žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave dňa 12.12.2014 pod sp. zn. Rsp V-86/2013 nie je dôvodná.

42. Súd v prvom rade skúmal, či bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná v zákonom stanovenej lehote. Z rozhodcovského spisu sp. zn. Rsp V-86/2013 súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 12.12.2014 a bol doručený žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu dňa 03.02.2015. Lehota na podanie žaloby bola v zmysle § 41 ZRK stanovená ako prekluzívna 60-dňová lehota, plynúca odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola Okresnému súdu Žilina doručená dňa 13.02.2015 a dňa 31.03.2015 postúpená na Okresný súd Bratislava I. Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na súd podaná pred uplynutím zákonom stanovenej 60-dňovej prekluzívnej lehoty, a teda včas.

43. V konaní nebolo medzi stranami sporné, a rovnako vyplynulo z predložených listinných dôkazov, že žalovaný v právnom postavení predávajúceho a spoločnosť IPBS, s.r.o. v právnom postavení kupujúceho uzavreli dňa 21.12.2011 Rámcovú kúpnu zmluvu č. 2945/54/12/11-OD, predmetom ktorej bola dodávka obchodného tovaru - valcovaných výrobkov zo železa alebo nelegovanej ocele a stavebného materiálu v súlade s predloženými objednávkami kupujúceho. Rovnako nebolo sporné, že dňa 21.12.2011 uzavreli žalobca v postavení pristupujúceho dlžníka, žalovaný v postavení veriteľa a spoločnosť IPBS, s.r.o. v postavení dlžníka Dohodu o pristúpení k záväzku. V čl. II bod 3 Dohody si zmluvné strany dohodli, že všetky nároky a pohľadávky veriteľa vyplývajúce z dodávok tovaru uskutočnených na základe a v súvislosti s Rámcovou kúpnou zmluvou č. 2945/54/12/11- OD ako aj z dodávok uskutočnených na základe iných právnych vzťahov zo spoločnosti veriteľa ako predávajúceho do spoločnosti dlžníka ako kupujúceho predstavujú celkový dlh dlžníka vrátane príslušenstva, ku ktorému touto dohodou pristupujúci dlžník bez akýchkoľvek výhrad pristupuje. V čl.

IV bod 1 Dohody si strany dojednali, že všetci účastníci dohody sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z tejto dohody alebo v súvislosti s touto dohodou, či predmetom Rámcovej kúpnej zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory podľa rokovacieho poriadku tohto stáleho rozhodcovského súdu. Ďalej nebolo sporné, že dňa 29.05.2013 uzavreli žalovaný v postavení zhotoviteľa a spoločnosť IPBS, s.r.o. v postavení objednávateľa Zmluvu o dielo č. 005/54/2013-ZD, predmetom ktorej bol v zmysle čl. II záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dohodnuté dielo a záväzok objednávateľa, že riadne a včas dokončené dielo preberie preberacím konaním, zaplatiť za realizáciu riadne a včas dokončeného diela dohodnutú cenu za dielo. Nebolo sporné, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) sa žalobou doručenou Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory dňa 30.10.2013 domáhal voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalovaného) zaplatenia sumy 120.144,85 EUR s príslušenstvom. Rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 12.12.2014 pod sp. zn. Rsp V-86/2013, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 120.144,85 EUR spolu s príslušenstvom, povinnosť uhradiť žalovanému trovy rozhodcovského konania vo výške 8.151,76 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.829,05 EUR, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Nebolo sporné, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 03.02.2015 a žalovanému dňa 04.02.2015 a nadobudol právoplatnosť dňa 04.02.2015 a vykonateľnosť dňa 09.02.2015.

44. Podľa § 40 ZRK sa možno žalobou domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku. Ide o civilné sporové konanie a aktívne legitimovaným na podanie žaloby je účastník rozhodcovského konania. Pasívne legitimovaným je druhý účastník rozhodcovského konania. Súd teda otázku aktívnej aj pasívnej legitimácie v konaní nemal za spornú.

45. Súd ďalej ustálil právne postavenie strán sporu. Žalobca odvodzoval svoje postavenie v uzavretej Dohode o pristúpení k záväzku zo dňa 21.12.2011 od ustanovenia a a mal za to, že mu patrí postavenie spotrebiteľa, keď Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 21.12.2011 je spotrebiteľskou zmluvou a žalobca ako fyzická osoba pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že dňa 21.12.2011 uzavreli žalobca ako pristupujúci dlžník, žalovaný ako veriteľ a spoločnosť IPBS, s.r.o. ako dlžník Dohodu o pristúpení k záväzku v zmysle a primerane . Žalobca teda uzavrel Dohodu o pristúpení k záväzku ako fyzická osoba. V prípade fyzickej osoby, ktorá s veriteľom uzavrela dohodu o pristúpení k záväzku, je v zásade úlohou súdu zisťovať, či táto osoba konala v rámci obchodnej činnosti, podnikania alebo povolania alebo aj z dôvodu funkčného vzťahu k osobe dlžníka, ku ktorého záväzku (resp. záväzkom) sa zaviazala pristúpiť. Funkčným vzťahom pritom Súdny dvor EÚ rozumie nezanedbateľnú účasť na riadení alebo základnom imaní obchodnej spoločnosti. V konaní nebolo sporné, že v čase uzavretia Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 21.12.2011 bol žalobca konateľom aj spoločníkom spoločnosti IPBS, s.r.o. Z uvedeného považoval súd za zrejmé, že hoci žalobca ako fyzická osoba pri uzavieraní Dohody o pristúpení k záväzku nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, tak konal ako fyzická osoba s funkčným vzťahom k osobe dlžníka, nakoľko v spoločnosti IPBS, s.r.o. bol žalobca v čase uzavretia Dohody konateľom aj spoločníkom, a teda mal nezanedbateľnú účasť na riadení ako aj zisku spoločnosti IPBS, s.r.o.. Žalobca zároveň pri uzavieraní Dohody o pristúpení k záväzku nenakupoval výrobky alebo nepoužíval služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, ale konal práve z dôvodu jeho funkčného vzťahu k dlžníkovi. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca teda písomne pristúpil k záväzkom spoločnosti IPBS, s.r.o. ako fyzická osoba, nie však ako spotrebiteľ, preto sa na žalobcu v danom prípade nevzťahujú právne predpisy upravujúce postavenie a práva spotrebiteľov. V zmysle uvedeného súd ani u jednej zo sporových strán nekonštatuje, že by jej patrilo postavenie spotrebiteľa. Vzťah medzi stranami sporu teda nemá spotrebiteľský charakter.

46. Súd tak v ďalšom skúmal, či v predmetnom konaní boli žalobcom preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ZRK.

47. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2015 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že ako účastník rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky), pričom sa odvolával na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) ZRK v znení účinnom do 31.12.2014. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 13.02.2015, a teda konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku

sa začalo už za účinnosti ZRK v znení účinnom od 01.01.2015, posudzoval súd existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v intenciách podanej žaloby a podľa ustanovení ZRK v znení účinnom od 01.01.2015, teda posudzoval, či je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (§ 40 ods. 1 písm. a) bod 1 ZRK). Konkrétne mal žalobca za to, že neplatnosť Dohody o pristúpení k záväzku spôsobuje neplatnosť čl. IV bod 1 Dohody, ktorý obsahoval rozhodcovskú doložku a neplatnosť rozhodcovskej doložky videl tiež v tom, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2020 žalobca nad rámec dôvodov uvedených v žalobe namietol, že rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, a to minimálne vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim zo zmlúv o dielo.

48. Súd sa teda následne zaoberal otázkou platnosti Dohody o pristúpení k záväzku uzavretej medzi žalobcom ako pristupujúcim dlžníkom, žalovaným ako veriteľom a spoločnosťou IPBS, s.r.o. ako dlžníkom dňa 21.12.2011 a s poukazom na ustanovenie ZRK aj s tým súvisiacou a žalobcom namietanou otázkou platnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. IV bod 1 Dohody o pristúpení k záväzku. V zmysle pristupujúci dlžník sa v rámci kumulatívnej intercesie stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú teda zaviazaní voči dlžníkovi spoločne a nerozdielne. Účinnosť zmluvy o pristúpení k záväzku nie je podmienená súhlasom dlžníka a môže riadne vzniknúť aj bez jeho vedomia a proti jeho vôli. Pristupujúci dlžník sa však nestáva účastníkom základného vzťahu ako celku, je zaviazaný iba v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil. Zmluva o pristúpení k záväzku musí byť uzavretá písomne. Na zmluvu o pristúpení k záväzku sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle a nasl. , pričom určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska vymedzenia záväzku, ku ktorému tretia osoba pristupuje. V rámci zmluvnej voľnosti tiež nemožno vylúčiť, aby sa účastníci zmluvy platne dohodli na pristúpení k budúcemu záväzku, pokiaľ však bude takáto ich dohoda dostatočne určitá. Pristupujúci dlžník nie je zaviazaný v rámci akcesorického vzťahu, ale priamo a v rovnakom rozsahu ako pôvodný dlžník. Medzi pôvodným a pristupujúcim dlžníkom ide o spoločný záväzok, ktorý má charakter solidárneho dlhu. Veriteľ teda môže požadovať plnenie alebo jeho časť od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov, prípadne od všetkých alebo niektorých súčasne, pričom v rozsahu plnenia niektorého z dlžníkov zaniká povinnosť ostatných spoludlžníkov plniť v prospech veriteľa. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že pristúpiť možno výlučne len k už existujúcemu záväzku. Rešpektujúc zásadu zmluvnej autonómie si zmluvné strany môžu dojednať aj pristúpenie k budúcemu záväzku, pričom však nevyhnutnou podmienkou platnosti takejto dohody je dostatočne určité vymedzenie takéhoto záväzku. V zmysle čl. II bod 3 Dohody o pristúpení k záväzku si zmluvné strany dohodli, že všetky nároky a pohľadávky veriteľa (žalovaného) vyplývajúce z dodávok tovaru uskutočnených na základe a v súvislosti s Rámcovou kúpnou zmluvou č. 2945/54/12/11-OD, ako aj z dodávok uskutočnených na základe iných právnych vzťahov zo spoločnosti veriteľa ako predávajúceho do spoločnosti dlžníka ako kupujúceho predstavujú celkový dlh dlžníka vrátane príslušenstva, ku ktorému touto dohodou pristupujúci dlžník bez akýchkoľvek výhrad pristupuje. V zmysle čl. II bod 1 a bod 2 Dohody zmluvné strany špecifikovali Rámcovú kúpnu zmluvu, jej predmet, zmluvné strany, ako aj záväzok veriteľa dodávať dlžníkovi dojednaný tovar. Vo vzťahu k záväzkom dlžníka - spoločnosti IPBS, s.r.o. vyplývajúcim z Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2945/54/12/11-OD uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou IPBS, s.r.o. ako kupujúcim dňa 21.12.2011, možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že takto špecifikované budúce záväzky, ku ktorým žalobca ako pristupujúci dlžník pristúpil, sú dostatočne určité, nakoľko je zrejmé, z akého právneho titulu vzniknú a že vyplývajú z dodávok tovaru uskutočňovaných na základe predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21.12.2011 medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou IPBS, s.r.o. ako kupujúcim. Súd však dospel k záveru, že záver o dostatočne určitom vymedzení budúceho záväzku nemožno vztiahnuť aj na časť dohody o pristúpení k záväzku, ktorá sa týka „dodávok uskutočnených na základe právnych vzťahov zo spoločnosti veriteľa ako predávajúceho do spoločnosti dlžníka ako kupujúceho“, nakoľko takto špecifikovaný záväzok, ktorý má vzniknúť v budúcnosti nie je dostatočne určitý, nevychádza zo žiadnej konkrétnej zmluvy alebo iného titulu existujúceho medzi žalovaným a dlžníkom a nemožno konštatovať, že takýto záväzok je nezameniteľný s ničím iným. Predpokladom určitosti právneho úkonu je pritom označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby ho bolo možné nezameniteľne rozpoznať od iných predmetov, pričom súd mal za to, že vo vzťahu k dohode strán o pristúpení k záväzku z „dodávok uskutočnených na základe právnych vzťahov zo spoločnosti veriteľa ako predávajúceho do spoločnosti dlžníka ako kupujúceho“ takéto záväzky, nie je možné rozlíšiť od akýchkoľvek iných a teda Dohodu o

pristúpení k záväzku v tejto časti nemožno s poukazom na ustanovenie v spojení v považovať za platný právny úkon.

49. Vzhľadom na uvedený záver a na skutočnosť, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd skúma, či bol naplnený niektorý z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne vymenovaných v § 40 ods. 1 ZRK, ako aj s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 ZRK, v zmysle ktorého, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy, súd ďalej skúmal, či sa zistený dôvod čiastočnej neplatnosti Dohody o pristúpení k záväzku spočívajúci v neurčitosti pristúpenia k záväzkom dlžníka z „dodávok uskutočnených na základe právnych vzťahov zo spoločnosti veriteľa ako predávajúceho do spoločnosti dlžníka ako kupujúceho“, vzťahuje aj na stranami dojednanú rozhodcovskú zmluvu (doložku) obsiahnutú v čl. IV bod 1 Dohody o pristúpení k záväzku. V zmysle tzv. zásady oddeliteľnosti ustanovenej v § 5 ods. 2 a ods. 3 ZRK platí, že neexistencia, neplatnosť alebo neúčinnosť hlavnej zmluvy, v danom prípade Dohody o pristúpení k záväzku, v ktorej bola rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutá, nespôsobuje automaticky neexistenciu, neplatnosť alebo neúčinnosť rozhodcovskej zmluvy. Dôvod neexistencie, neplatnosti alebo neúčinnosti sa musí špecificky vzťahovať na rozhodcovskú zmluvu ako takú. Konkrétna zistená vada hlavného právneho vzťahu sa teda musí špecificky vzťahovať na danú rozhodcovskú zmluvu. Platnosť rozhodcovskej zmluvy, aj keď má podobu len rozhodcovskej doložky, je vždy potrebné posudzovať, ako zmluvu samostatnú, len technicky vloženú do textu inej zmluvy. V zmysle čl. IV bod 1 Dohody o pristúpení k záväzku si zmluvné strany dojednali, že „všetci účastníci dohody, teda pristupujúci dlžník, veriteľ a dlžník sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z tejto dohody alebo v súvislosti s touto dohodou, či predmetom RKZ, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a primyslenej komory, Gorkého 9, 816 03 Bratislava, IČO: 30 842 654 podľa rokovacieho poriadku tohto stáleho rozhodcovského súdu“. Rozhodcovská zmluva, obsiahnutá v čl. IV bod 1 dohody vo forme rozhodcovskej doložky, teda bola dojednaná písomne a bola podpísaná tak žalobcom ako aj žalovaným, čo nebolo sporné. Konštatovaná čiastočná neurčitosť predmetu plnenia Dohody o pristúpení k záväzku sa nijakým spôsobom nevzťahuje na medzi stranami uzavretú rozhodcovskú zmluvu. Táto sa v zmysle dohody strán vzťahuje na všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z Dohody o pristúpení k záväzku alebo v súvislosti s touto dohodou, či predmetom Rámcovej kúpnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je teda formulovaná jasne, zrozumiteľne a určito, pričom žalobca nijakým spôsobom nenamietal ani netvrdil, že by z jeho strany nebola uzavretá slobodne a bez nátlaku. V konaní teda neboli zistené také okolnosti alebo vady, ktoré by spôsobovali neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutá v čl. IV bod 1 Dohody o pristúpení k záväzku, zároveň dôvod čiastočnej neplatnosti Dohody o pristúpení k záväzku nemožno vztiahnuť na danú rozhodcovskú zmluvu. Žalobcom namietaná neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu neplatnosti Dohody o pristúpení k záväzku teda nebola v konaní preukázaná.

50. Žalobca ako ďalší dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uvádzal, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi stranami a vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutá v čl. IV bod 1 Dohody o pristúpení k záväzku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tejto súvislosti súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca ako fyzická osoba mal pri uzavieraní Dohody o pristúpení k záväzku, a teda ani pri uzavieraní rozhodcovskej zmluvy, postavenie spotrebiteľa, a to práve pre jeho nespochybniteľný funkčný vzťah k dlžníkovi - spoločnosti IPBS, s.r.o., v ktorej žalobca bol v čase uzavretia Dohody spoločníkom aj konateľom. Spotrebiteľská ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorej sa žalobca vo vzťahu k uzavretej rozhodcovskej zmluve domáhal, sa tak na žalobcu nevzťahuje, nakoľko žalobca nemal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle právnych predpisov upravujúcich postavenie a práva spotrebiteľov, súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil ako nedôvodnú.

51. Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2020 žalobca tiež ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedol, že rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, a to minimálne vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim zo zmlúv o dielo. V danom prípade sa teda jedná o dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZRK. V zásade ide o situácie, keď rozhodcovský súd rozhodol o spore, ktorý nebol predmetom rozhodcovskej zmluvy. Hoci ide o podobný dôvod ako v § 40 ods. 1 písm. a) bod

1, nakoľko v oboch prípadoch neexistovala rozhodcovská zmluva, v prípade dôvodu podľa bodu 1, táto neexistovala z dôvodu jej neplatnosti (ktorá v konaní preukázaná nebola) a podľa bodu 3 táto neexistovala vôbec, lebo vo vzťahu k sporom z určitého právneho vzťahu vôbec nebola medzi stranami uzavretá. Takúto námietku, teda že rozhodcovská zmluva nebola medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k sporom vyplývajúcim zo zmlúv o dielo vôbec uzavretá, však žalobca v rozhodcovskom konaní ani v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nenamietal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 4 ZRK, v zmysle ktorého na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Neexistencia rozhodcovskej zmluvy tak bude dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku len za predpokladu, že bola namietaná od začiatku rozhodcovského konania, resp. bez zbytočného odkladu, teda v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zákonodarca v ustanovení § 40 ods. 4 ZRK ustanovil preklúziu námietok podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZRK a v prípade, že strana v rozhodcovskom konaní nenamietala existenciu dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZRK v lehote na to stanovenej, inak bez zbytočného odkladu, súd na uvedený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku neprihliadne. Žalobca v rozhodcovskom konaní, ako aj v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, namietal neplatnosť rozhodcovskej doložky v nadväznosti na namietanú neplatnosť Dohody o pristúpení k záväzku a z dôvodu, že táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy aj absenciu právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, teda namietal existenciu dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 ZRK. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca v žalobe odkazoval na dôvod zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK v znení účinnom do 31.12.2014, hoci žaloba bola podaná dňa 13.02.2015, a teda toto ustanovenie ZRK už nebolo v danom čase účinné. Okolnosť, že rozhodcovským súdom mal byť rozhodnutý spor, na ktorý, minimálne v časti, nebola uzavretá rozhodcovská doložka, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, žalobca predniesol prvýkrát na pojednávaní dňa 20.11.2020, preto súd na uvedený žalobcom namietaný dôvod v zmysle § 40 ods. 4 ZRK neprihliadol.

52. Súd záverom zdôrazňuje, že úlohou súdu v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je meritórny prieskum napadnutého rozhodcovského rozsudku, ale len posúdenie prípustnosti dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ZRK. Meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku je v zásade vylúčený a prípadné samotné nesprávne zistenia skutkových okolností nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak zo skutkových okolností zistených súdom v rámci konania o zrušení nevyplýva existencia niektorého dôvodu podľa § 40 ZRK.

53. Sumarizujúc uvedené dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a v konaní nepreukázal existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 ZRK. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

54. Podľa v znení neskorších predpisov (“CSP“) súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Slovenskej republiky (ďalej len "") návrh na začatie konania.

55. Podľa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

56. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

57. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

58. Súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania v zmysle (predtým ). Žalobca navrhoval, aby súd konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, a to o súlade , ktorým sa mení a dopĺňa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene v znení neskorších predpisov s . Žalobca mal za to, že v spojení s prechodnými a záverečnými ustanoveniami došlo pri aplikácii na už prebiehajúce konania k zrejmému zhoršeniu právneho stavu jednotlivca oproti predchádzajúcej právnej úprave, ktorá poskytovala rozšírené možnosti obrany účastníkov voči rozhodcovskému rozsudku.

59. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že prerušiť konanie podľa (predtým ) je možné iba vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s SR, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie strana konania (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Postup súdu podľa ust. je viazaný na výsledok procesu tvorenia názoru súdu na prejednávanú vec i právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy, pričom súd podľa tohto ustanovenia postupuje len vtedy, ak dospeje k názoru svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu. V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania podľa (predtým ) súd uvádza, že po preskúmaní veci nedospel k záveru, že by v rámci predmetného sporu (ktorý začal podaním žaloby na súd dňa 13.02.2015) v návrhu žalobcu uvádzaný mohol byť ako celok v rozpore s SR, a preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

60. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. Žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keď súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).