Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-96-2020.pdf
PDF · 83.66 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/96/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. F., A.. XX.XX.XXXX, P. H. XX/X, W., bytom pri navrhovateľovi, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov: Q. F., A.. XX.XX.XXXX, P. Y. XXX, A. U., J., otca neuvedeného, na návrh W. F., A.. XX.XX.XXXX, P. H. XX/X, W., o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Maloletú Q. F., A.. XX.XX.XXXX, zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti W. F., A.. XX.XX.XXXX, ktorý je povinný o maloleté dieťa osobne sa starať, poskytovať mu výživu, poberať prídavky a zastupovať maloleté dieťa v bežných veciach s výnimkou právnych úkonov, ktoré podliehajú schváleniu súdu.
II. Matka, Q. F., A.. XX.XX.XXXX, je povinná prispievať na výživu maloletej Q. F., A.. XX.XX.XXXX, sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, určenou zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S.E., č. účtu X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom doručeným súdu dňa 19.06.2020 navrhovateľ žiadal, aby súd zveril maloletú Q. F., A.. XX.XX.XXXX, do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnil tým, že je starým otcom maloletého dieťaťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti od narodenia. Otcovstvo k dieťaťu nie je určené. Matka detí je dlhodobo v J., kde sa jej narodilo ďalšie dieťa. Maloletá Q. je žiačkou 2. ročníka základnej školy, náklady na jej výživu sa neustále zvyšujú. Matka na výživu dieťaťa prispieva príležitostne.
2. Matka maloletých detí, ktorá sa zdržiava v J. na neznámej adrese, sa k návrhu, ktorý jej bol doručený podľa § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vyjadrila e- mailom dňa 29.09.2020 a uviedla, že s návrhom súhlasí. Poukázala na to, že od roku 2017 nepracuje. Stará sa o maloleté dieťa U. X., A.. XX.XX.XXXX, ktoré sa jej v J. narodilo z družného pomeru; jeho otcom je D. X., A.. XX.XX.XXXX. Matka vlastný zdroj príjmu nemá. Na výživu maloletej Q. neprispieva pravidelne, nakoľko jej druh je jediným živiteľom rodiny. Spláca účet za nemocnicu po XXX J. mesačne.
3. Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že navrhovateľ, ktorý je starým otcom maloletej Q. F. je rozvedený. Žije v spoločnej domácnosti so svojim maloletým synom W. F., A.. XX.XX.XXXX, ktorý mu bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11P/5/2018 zo dňa 14.03.2018. Vychováva aj vnučku Q.. V domácnosti s ním žije aj plnoletá dcéra P. F.. Rodina obýva starší rodinný dom s kuchyňou a príslušenstvom, s hygienou bývania na primeranej úrovni.
Navrhovateľ má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletých detí. Navrhovateľ je nezamestnaný, zdrojom jeho príjmu je dávka v hmotnej núdzi vo výške 245,-Eur mesačne. Poberá prídavok na dieťa 24,95 Eur mesačne a súdom určené výživné 30,-Eur mesačne. Náklady na bývanie predstavujú 140,-Eur mesačne, spláca leasing na osobné motorové vozidlo 86,-Eur mesačne a poplatok za internet 16,-Eur mesačne. O vnučku sa stará od roku 2015, kedy matka dieťaťa odišla za prácou do J.. Matka o dieťa prejavuje nepravidelný záujem, na výživu maloletej neprispieva pravidelne. Maloletá Q. je žiačkou tretieho ročníka Základnej školy v obci W.. Pri pohovore s dieťaťom kolízny opatrovník zistil, že o maloletú sa stará starý otec, pomáha mu mamkina sestra P.. Mamka, ktorá je v J., jej veľmi chýba. Je s ňou v kontakte cez messenger. Mamka jej posiela balíky s hračkami, poslala jej aj mobilný telefón. Dieťa tvrdilo, že mamka jej sľúbila, že pre ňu príde. Veľmi by chcela ísť k mamke, ale chcela by, aby s ňou išiel aj starý otec. So svoju mamkou sa stretla už veľmi dávno. Dieťa je zdravé, výchovné problémy s ním nie sú.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 11.12.2020, na ktoré sa matka nedostavila, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila e-mailom doručeným súdu 30.11.2020. Súhlasila s tým, aby súd vec prejednal v jej neprítomnosti. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa.
5. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že o maloletú Q. sa stará od jej dvoch rokov veku, kedy matka dieťaťa vycestovala za prácou do J.. Pri odchode dieťa nechala v starostlivosti navrhovateľa s tým, že sa vráti. Navrhovateľ matke dieťaťa veril, nechcel robiť problémy, preto návrh nepodal skôr. Matka do doby kým pracovala, pravidelne prispievala na výživu svojej dcéry. V súčasnosti posiela peniaze sporadicky, keď ju navrhovateľ o výživné prosí, prípadne keď jej dohovárajú staršie sestry. Dieťa rastie, jeho potreby sa zvyšujú, v súčasnosti to navrhovateľ finančne nezvláda. Matka v cudzine nepracuje, stará sa o maloleté dieťa U. X., A.. XX.XX.XXXX. Dieťa sa jej narodilo z družného pomeru, jeho otcom je D. X.. Navrhovateľ sa po rozvode manželstva stará aj o maloletého syna W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mu bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti. Matka maloletého W., rovnako aj matka maloletej Q., vycestovala za prácou do J., podala návrh na rozvod a v cudzine uzavrela nové manželstvo. Na výživu syna neplatí. Navrhovateľ doplnil, že matka maloletej Q. dieťa uisťuje, že sa o ňu bude starať. Žiada starého otca, aby dieťa dopravil do J., čo však starý otec nevie zabezpečiť. Dieťa nemá cestovný pas a navrhovateľ, ako starý otec, jej cestovné doklady nevie vybaviť. Navyše ani nepozná adresu, na ktorej sa matka zdržiava, nakoľko matka adresu tají. Adresa, ktorá je uvedená v návrhu je v súčasnosti neaktuálna, matka sa odsťahovala. Maloletá Q., ktorej matka chýba, žije v presvedčení, že matka sa pre ňu vráti.
6. Kolízny opatrovník žiadal návrhu vyhovieť.
7. Navrhovateľ je podľa predloženého výpisu z registra trestov bezúhonný. Nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
8. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
10. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
11. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
12. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení),, čo v deň vyhlásenia rozsudku predstavovalo sumu 29,42 Eur. Sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. kalendárneho roka.
14. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že toho času je v záujme maloletej Q., A.. XX.XX.XXXX, aby bola zverená do starostlivosti navrhovateľa. Je nesporné, že matka starostlivosť o maloleté dieťa nezabezpečuje. Matka, ktorá sa zdržiava od roku 2015 v J., o dieťa javí sporadický záujem, je s ním v kontakte cez sociálne siete. Od odchodu do cudziny dieťa nenavštívila, na jeho výživu prispieva nepravidelne. Otec dieťaťa nie je v rodnom liste uvedený. Je preto v záujme maloletej Q., aby bola zverená do starostlivosti osobe, s ktorou dieťa žije a ktorá mu túto starostlivosť v celom rozsahu zabezpečuje. O dieťa okrem navrhovateľa žiadna iná osoba záujem neprejavila. Keďže navrhovateľ splnil zákonom stanovené predpoklady pre zverenie dieťaťa do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a maloletú Q. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca, ktorý je povinný o maloleté dieťa osobne sa starať, poskytovať mu výživu, poberať prídavky a zastupovať maloleté dieťa v bežných veciach. V iných než bežných veciach podliehajú právne úkony schváleniu súdu.
16. Matke súd uložil povinnosť platiť výživné v minimálnom rozsahu, t.j. vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t.č. vo výške 29,42 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, keďže v konaní nebolo preukázané, že by matka, ktorá sa súčasnosti celodenne stará o svojho maloletého syna a nemá žiadny zdroj príjmu, mohla plniť vyživovaciu povinnosť vo vyššej sume. Matka je povinná platiť výživné počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S..
17. O trovách konania sú rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).