Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-235-2017.pdf
PDF · 115.39 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-19P/235/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov: L. V., nar. X.X.XXXX, bytom V. 1, V., pr. zast.: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA, advokát so sídlom Masarykova 2, Košice a C. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., aktuálne bytom L. drive, B XX X UJ F., U. F., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti výživného na maloletú R. tak, že zvyšuje mesačné výživné, ktorým je otec povinný prispievať na výživu maloletej, s účinnosťou od 21.04.2017 do 31.08.2018 na 180 € a s účinnosťou od 01.09.2018 do budúcna na 240 €.
II. Dlžné výživné za obdobie od 21.04.2017 do 31.12.2020 v celkovej výške 8.880 € je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Obmedzuje otcovi právo zastupovať maloletú pred orgánmi verejnej správy, pri výbere a zápise do školského zariadenia a pri rozhodovaní o zdravotnej starostlivosti.
IV. Otcovi obmedzuje právo spravovať majetok maloletej v celom rozsahu.
V. Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Košice - okolie dňa XX.X.XXXX matka navrhla, aby súd zvýšil výživné na maloletú zo sumy 80 € na sumu 300 € mesačne. Uviedla, že výživné bolo otcovi určené naposledy v konaní o rozvod manželstva. Od roku 2012 došlo k podstatnej zmene okolností na strane maloletej, náklady na výchovu a výživu sa enormne zvýšili, pričom otec ani súdom určené výživné neplatí.
2. Okresný súd Košice - okolie uznesením zo dňa XX.X.XXXX preniesol príslušnosť na tunajší súd. L. bol tunajšiemu súdu doručený dňa 22.11.2017.
3. Uznesením zo dňa 10.1.2018 súd maloletej ustanovil kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice, ktorý po sociálnom šetrení v rodine odporučil návrhu vyhovieť.
4. Otec sa k návrhu nevyjadril. Lustráciu v registri obyvateľov súd zistil, že otec má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt na adrese N.. Matka súdu oznámila, že otec žije vo veľkej F. na adrese L. drive, B
XX X UJ F., U. F.. Zásielky súdu sa z uvedenej adresy vracali v nedoručené z dôvodu neúplnej adresy. I. o podanom návrhu bolo U. na úradnej tabuli Okresného súdu Košice - okolie dňa 25.10.2017 do 10.11.2017. Zásielka sa v súlade s ustanovením §116 CSP považuje za doručenú dňom XX.XX.XXXX.
X. Súdu dňa XX.X.XXXX oznámila, že otec nerozumie slovensky ani slovom ani písmom. Z uvedeného dôvodu súd uznesením zo dňa X.X.XXXX ustanovil v konaní prekladateľa a tlmočníka pre anglický jazyk a uložil mu vykonať preklad návrhu a Príloh, ako aj všetkých rozhodnutí súdu a výziev súdu. Ustanovení prekladateľ predložil súdu vyúčtovanie z prekladateľský úkon. Uznesením zo dňa 26.3.2018 súd priznal prekladateľovi odmenu vo výške 418,22 € a nariadil učtárne tunajšieho súdu odmenu vyplatiť z finančných prostriedkov štátu.
6. Preložená listiny sa súd pokúsil otcovi doručiť cestou dožiadaného súdu vo U. F.. Dožiadaný súd písomnosti vrátil dňa XX.X.XXXX z dôvodu neúplnej adresy, do adresy bolo potrebné doplniť číslo dverí adresáta.
7. Matka súdu oznámila, že iný pobyt nie je známy, nepodarilo sa ho zistiť ani v exekučnom konaní ktoré sa voči otcovi vedie pre neplnenie vyživovacej povinnosti.
8. Súd doručil návrh a príslušná listiny otcovi na adresu trvalého pobytu na území Slovenskej republiky aj na známu adresu vo U. F.. Zásielky sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote dňa 22.2.2019.
9. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 1.3.2019, a 11.12.2020. Otec sa na pojednávaniach nezúčastnil, svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Predvolania sú zasielal otcovi na adresu trvalého pobytu aj na známu adresu do U. F., zásielky súdu sa vracali neprevzaté. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolíznej opatrovníčka, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav:
10. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo rodičov rozvedené. Maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne výživným vo výške 80 €. Styk otca s maloletou bol ponechaní bez obmedzenia, po predchádzajúcej vzájomnej dohode rodičov, za prítomnosti matky.
11. Z výpovede matky na pojednávaní dňa 1.3.2019 vyplynulo, že náklady na výživu maloletej sa od poslednej úpravy výrazne zvýšili. Otec súdom určené výživné neplatí, dôsledku čoho matka podala návrh na exekúciu. Pretože otec nemá na území Slovenskej republiky žiaden majetok, výživné nie je možné vymôcť. Exekútorka vydala medzinárodný príkaz na zadržanie vodičského preukazu otca. Matka zároveň podala na otca trestné oznámenie. Otec bol právoplatne odsúdený za neplnenie vyživovacej povinnosti, napriek tomu výživné neplatil. Preto podala ďalšie trestné oznámenie, preukázala predložením kópie zápisnice o trestnom oznámení zo dňa XX.X.XXXX. Policajnému vyšetrovateľovi sa podarilo otca telefonicky kontaktovať, zároveň mu bol oznámený aj termín súdneho pojednávania. Otec sa bojí na územie Slovenskej republiky dostaviť. Matka zabezpečuje od rozvodu starostlivosť o maloletú výlučne sama. Od rozvodu otec o dieťa nejaví žiaden záujem, výživné neplatí. Otec je K., po uzavretí manželstva získal L. štátne občianstvo. T. manželstva sa dokázal dohovoriť po slovensky, aktuálne predpokladá, že to asi už zabudol. T. jej vedomostí uzavrel nové manželstvo, čo zistila na sociálnych sieťach. Za účelom prijímania výživného zriadila T. účet, ktorý otcovi oznámila. Y. po rozvode vyštudovala vysokú školu bezpečnostného manažmentu, pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, náplňou práce je vyšší manažment pre spoločnosť V. T. s.r.o. Od januára XXXX má hrubý príjem 1450 € ak odpracuje 21 dní v mesiaci. Z uvedeného príjmu si platí zdravotné odvody vo výške 66 €, odvody do Sociálnej poisťovne 158 €, nájom 150 €, hypotekárny úver 250 €, a elektrina 24 €, plyn 10 €, internet 33 €. Výdavky na maloletú sú bežného charakteru, na záujmové krúžky platí 11 € za bedminton, 11 € za Fit lopty, 2 € kreatívne dielne. Výdavky na stravu sú zruba 320 € mesačne. Dcéra má kožné problémy, s tým sú spojené zvýšené výdavky na nákup drogérie a mastičky v sume 7 € mesačne. Navštevuje ortopedickou ambulanciu. Matka je onkologický pacient.
12. Kolízna opatrovníčka realizovala sociálne šetrenie v domácnosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Bol tiež realizovaný rozhovor s maloletou, ktorá bola komunikatívna, na
otázky odpovedala primerane. O konaní je informovaná. Potvrdila, že otec sa s ňou nekontaktuje a mamke neposiela peniaze. S mamkou má vytvorený dobrý a blízky vzťah.
13. Následne XX.X.XXXX matka oznámila aktuálnu adresu otca vo U. F. a predložila Navrhovaná listinné dôkazy. Dňa 23.4.2019 matka predložila kópiu rezidentskej karty otca s adresou vo U. F..
XX. Súd uložil ustanovenému prekladateľovi povinnosť preložiť ďalšie listinné dôkazy ako aj dožiadanie tunajšieho súdu. Ustanovený znalec predložil vyúčtovanie za realizované úkony. Uznesením zo dňa 11.9.2019 súd priznal ustanovenému prekladateľovi odmenu vo výške 78,82 € a nariadil účtovný tunajšieho súdu odmenu poukázať z finančných prostriedkov štátu.
15. Vzhľadom k skutočnosti, že otec sa dlhodobo zdržiava a žije v U. F. súd sa pokúsil zistiť osobne a majetkové pomery otca cestou dožiadaného súdu C. Z. of R., s adr. C. E XX L., O XLL N.. Súd potvrdil prijatie dožiadania dňa 1.10.2019, opätovne však požiadal o uvedenie správneho poštového smerovacieho číslo. Matka doplnila adresu dňa 3.2.2019 následne súd zaslal novú adresu do žiadanému súdu, ktorý na príslušnom tlačive dňa 21.1.2020 potvrdil prijatie dožiadania. Tunajší súd elektronickou formou zaslanie správy do žiadaným súdom urgoval dňa 13. mája 2020. Dožiadaný súd do dnešného dňa nereagoval.
16. Na pojednávaní dňa 11.12.2020 matka oznámila, že otec naďalej žiadnym spôsobom na výživu dcéry neprispieva, nezaujíma sa o ňu, nie sú žiadnom kontakte. Otec ju zablokoval aj na sociálnych sieťach, preto matka nemá žiadne informácie. Má vedomosť o tom že uzavrel nové manželstvo, že sa mu narodila dcéra ktorá má asi 4 roky. V čase manželského spolužitia manžel podnikal v oblasti sprostredkovania. Aktuálne nevie o jeho podnikateľských aktivitách nič. Matka naďalej vykonáva činnosť samostatne zárobkovo činné osoby, ako manažérka pre spoločnosť, ktorá sa zaoberá obalovými materiálmi. Prekonala onkologické ochorenie, naďalej je sledovaná. V súvislosti so svojím zdravotným stavom má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, ale aj na stravu. Jej mesačný príjem je zhruba 1100 € v čistom. Nevlastní žiadny významnejší majetok. Naďalej žije v spoločnej domácnosti s dcérou sama. Žijú v byte v osobnom vlastníctve, na ktorý čerpala hypotekárny úver, mesačná splátka je vo výške 250 €. Platby súvisiace s bývaním sú zhruba 400 € mesačne. Ostatné výdavky bežného charakteru. Dcéra aktuálne navštevuje 7. ročník súkromnej základnej školy, za školné matka hradí 140€. Dcéra sa podobá na otca, bola opakovane vystavovaná ostrakizmu a rasovej nenávisti, šikanovaniu, preto bola matka nútená preložiť ju na súkromnú školu, kde je situácia prijateľnejšia. Malo tam má zvýšené výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, za lieky v platí matka 30 € mesačne. Absolvovala doučovanie z matematiky, kde za hodinu doučovania platí matka zhruba 30 €. V spojení so školou má rovnako zvýšené výdavky, z dôvodu dištančného vzdelávania bolo potrebné kúpiť notebooku, za ktorý zaplatila 200 €. Konkrétne matka vyčíslila výdavky: zdravotné poistenie 88,95 €, odvody sociálnej poisťovni 167,89 €, nájomné 170 €, úver za byt 250 €, elektrika 24 €, plyn 10 €, internet 24 €, školné pre dcéru 140 €. Čo sa týka súhrnných poplatkov smetí, nehnuteľností, poistenie, poistka na auto, je to v mesačných nákladoch zhruba 30 €, čiže je to dokopy 904,78 €. Výdavky na stravu 240 €, drogéria, kozmetika, lekáreň 30 €, školské potreby, záujmové aktivity sú nejakých 20 € mesačne, výdavky na auto ako benzín cca 50 € plus paušálny servis 20 €, výdavky na ostatné 4krát ročné obdobie čo sa myslí tým ošatenie je zhruba tých 50 až 100 €. Výdavky na domácnosť pracie prostriedky, žiarovky, hocičo, zhruba 20 €, spolu tých ďalších výdavkov je 480 €, kompletné výdavky domácnosti pre matku a dcéru je 1.384,78 €. Matka uviedla, že požiadala o náhradné výživné, ktoré jej bolo zamietnuté vzhľadom k tomu, že má vedomosť o adrese otca, ktorú zistila z trestného konania, bola odkázaná na Centrum pre medzinárodnú pomoc pre ochranu detí a mládeže, ktoré jej avizovalo, že zhruba 7 až 9 mesiacov bude trvať kým sa dopátrajú nejakého výsledku, následne môže opäť požiadať o náhradné výživné opätovne.
17. Kolízna opatrovníčka odporučila návrhu vyhovieť. Potvrdila, že ani opakovaným prešetrením sociálnych pomerov v domácnosti matky neboli v jej starostlivosti zistené žiadne nedostatky. Naopak matka sa o dieťa vzorne stará, snaží sa jej vytvoriť čo najvhodnejšie podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývoj. Dieťa malo ako následok šikany aj psychické problémy, matka za týmto účelom musela navštevovať odbornú pomoc a snaží sa aj týmito všelijakými aktivitami nejako prispieť k takému komfortu dieťaťa, aby sa cítili dobre. Maloletá má komplexy z odstávajúcich uší, chce podstúpiť chirurgický zákrok, ktorý je však finančne značne nákladný a matka sa snaží, aby to mohlo byť preplácané zo zdravotnej
poisťovne, na to tiež potrebuje nejaký papier od psychológa. Dieťa počas šetrenia pôsobilo milo, pokojne, je veľmi rozumná, zdvorilá. Matka sa o ňu ukážkovo stará.
18. Z výpisu zo Živnostenského registra Slovenskej republiky vyplýva, že otec podniká na území Slovenskej republiky pod obchodným menom C. V. - C. I., K. XX XXX XXX, s miestom podnikania XXX XX N.. Predmetom podnikania je obchodná činnosť v rozsahu voľných živností, sprostredkovateľská činnosť, prenájom strojov a prístrojov bez obsluhujúceho personálu, prenájom tovarov osobnej potreby a potrieb pre domácnosť, Prenájom kancelárskych strojov a zariadení vrátane elektronických zariadení na spracovanie údajov, prenájom spotrebnej elektroniky, reklamná, Propagačná a inzertná činnosť, predaj a priama konzumácia nealkoholických a priemyselné vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, vína, destilátov a piva a predaj na priamu konzumáciu zmrzliny.
19. Daňový úrad Nitra, pobočka N. súdu dňa XX.X.XXXX oznámil, že otec daňové priznanie z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 nepodal.
20. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:
21. Podľa čl. 11 ods. 1 CMP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
22. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
23. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.
24. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
25. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
26. V zmysle ust. § 121 CMP a § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. rodine rozsudky o výžive maloletých možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
27. Podľa ust. § 323 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
28. Podľa ust. § 28 ZOR (1)Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
29. Podľa ust. § 38 ods 2 písm. b) a c), a ods. 3 ZOR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
30. V zmysle ust. §39 ods. 1 ZOR ak súd rozhodol o obmedzení rodičovských práv a povinností iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.
31. Podľa ust. § 39 ods. 4 ZOR vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.
32. Podľa ust. § 62 zákona o rodine (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
34. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
35. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynulo už 8 rokov. Bežným plynutím času teda došlo bez ďalšieho k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej.
37. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
38. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality ( §75 ods. 1,2 ZOR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 236/2018).
39. V danom prípade bol otec počas celého konania pasívny. Súd má vykonaním dokazovaním za nepochybne preukázané, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností otec neprejavuje o dcéru žiadny záujem, žiadnym spôsobom sa nepodieľa na výkone rodičovských práv a povinností. Aj napriek vykonateľné mu a právoplatnému rozhodnutiu súdu si vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplní žiadnym spôsobom. Aktuálne žije otec vo U. F.. Súdu sa nepodarilo prešetriť osobné ani majetkové pomery otca, dožiadaný súd za takmer rok od doručenia dožiadania aj napriek urgencii požadované úkony nevykonal. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že otec má naďalej na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, na území Slovenskej republiky je evidovaný ako samostatne zárobkovo činné na osoba. Súd je povinný v mimo sporovom konaní konať aj keď sú účastníci nečinní. V tejto súvislosti sú zdôrazňuje, že pasivita otcom v konaní nemôže byť na ujmu maloletej. Samotná skutočnosť, že súd je povinný zistiť v mimo sporovom konaní skutočný stav veci nezbavuje účastníka konania dôkaznej povinnosti. Žiadny právny predpis neukladá rodičovi povinnosť pracovať, na druhej strane však zákon o rodine definuje vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu ako povinnosť zákonnú, pričom výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a každý rodič je povinný usmerniť svoje pracovné a životné aktivity tak, aby túto povinnosť plnil.
40. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku.
41. Matka vyčíslila výdavky na maloletú v prevažnej miere ako výdavky bežného charakteru, ktoré sú zvýšené nutnosťou navštevovať súkromnú základnú školu, pretože maloletá bola vystavená ostrakizmu a rasovej nenávisti, dôsledku čoho sa u nej prejavili psychické problémy. Matka sama má zdravotné problémy, prekonala onkologické ochorenie, naďalej je sledovanou pacientkou. Napriek uvedeným skutočnostiam matka dlhodobo zabezpečuje nie len osobnú starostlivosť o maloletú, ale zabezpečuje uspokojenie všetkých potrieb maloletej sama aj po finančnej stránke. Otec si vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní. Vychádzajúc z uvedeného súd považuje za nevyhnutné návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť. V čase podania návrhu maloletá navštevovala prvý stupeň základnej školy, v čase rozhodnutia súdu je žiačkou 7. ročníka základnej školy. Uvedená skutočnosť zakladá dôvod pre modifikáciu výšky výživného od podania návrhu. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti súd považuje za primerané zvýšenie výživného v čase od podania návrhu do skončenia prvého stupňa základnej školy, t.j. od 21.04.2017 do 31.08.2018 zo sumy 80 € na sumu 180 € mesačne a od 1.9.2018, t.j. od nástupu na druhý stupeň základnej školy na sumu 240 € mesačne.
42. Vzhľadom k skutočnosti, že súd rozhoduje o výživnom za obdobie od podania návrhu, t.j. od 21.4.2017 do budúcna, vzniklo otcovi za obdobie od 21.04.2017 do 31.12.2020 v celkovej výške 8.880 €. Dlžné výživné bolo vypočítané násobkom zvýšenej sumy mesačného výživného za rozhodné obdobie. Lehotu na zaplatenie dlžného výživného súd určil podľa ust. § 232 CSP, pretože neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by opodstatňovali iné rozhodnutie súdu.
43. Zastupovanie maloletého dieťaťa a spravovanie jeho majetku patrí medzi základné rodičovské práva a zároveň povinnosti, k obmedzeniu ktorých je možné pristúpiť len v tom prípade, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky definované citovaním ustanovením § 38 ods. 2 písm. b) a c) ZOR. V prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti súd nie je viazaný obsahom návrhu, konanie môže začať aj bez návrhu. V danom prípade preto aj bez návrhu súd posúdil nezáujem
otca o dcéru, skutočnosť že sa nepodieľa ani na jej starostlivosti ani na jej výžive žiadnym spôsobom ako konanie, ktoré spĺňa zákonné predpoklady pre obmedzenie jeho rodičovských práv a povinností v rozsahu zastupovania a spravovania ich majetku. Z uvedených dôvodov považuje súd za najlepší spôsob usporiadania zastupovania maloletej obmedziť otcovi toto právo v rozsahu zastupovania pred orgánmi verejnej správy, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a pri výbere a zmene školy a obmedziť mu právo spravovať majetok maloletej v celom rozsahu.
44. V zmysle ustanovenia § 57 CMP súd rozhoduje o trovách štátu aj bez návrhu.
45. Podľa ust. § 155 (1) Každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. (2) Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
46. V konaní vznikli do rozhodnutia súdu štátu trovy titulom zaplatenej odmeny ustanovenému prekladateľovi a tlmočníkovi v celkovej výške 497,04 €. Prekladateľ a tlmočník bol pribraný do konania z toho dôvodu, že otec je K., žijúci vo U. Británii. Matka oznámila, že slovenskému jazyku nerozumie. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia zákona uvedené trovy znáša štát, súd preto štátu trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Matka a kolízna opatrovníčka sa vzdali práva na odvolanie.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).