Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15P-208-2020.pdf
PDF · 83.48 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/208/2020
Uznesenie
Okresný súd Trebišov vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. X., P.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., dieťa rodičov: D.. G. X., P.. XX.XX.XXXX, H., A. XXXX/X, práv. zast. G.. X. Y., advokátom, N. kancelária P.. H. 2, L. a N. X.I., P.. XX.XX.XXXX, H., L. XXX/XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 09.12.2020, zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.12.2020 žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by upravil výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu E. X., P.. XX.XX.XXXX. Dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť prispievať na jeho výživu sumou 200,-Eur mesačne. Uplatnila si trovy konania.
2. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že rodičia nie sú manželmi. Naposledy spoločne bývali v rodinnom dome L. XXX/XX, v obci H., ktorý je vo vlastníctve plnoletých detí otca a otcovej vzdialenej príbuznej. V dome dochádzalo ku konfliktom práve z dôvodu vlastníckych vzťahov. Plnoleté deti otca mali námietky voči prítomnosti matky s dieťaťom v dome, ktorú urážali, vyhrážali sa jej argumentujúc tým, že matka nemá k domu žiaden vlastnícky vzťah. Hrozby zo strany otcovho mladšieho syna boli takej intenzity, že matka verila, že sa splnia. Otec dieťaťa, napriek tomu, že tieto hrozby počul, voči plnoletému synovi nezasiahol. Napriek tomu, že matka zabezpečovala starostlivosť o celú domácnosť, ktorú upratovala, varila, robila nákupy aj keď jej nikto neprispieval, musela pod nátlakom hrozieb zo strany plnoletých synov otca dňa 17.10.2020 opustiť dom. Dôvodom bol konflikt medzi matkou a mladším synom otca H. X., ktorý sa jej vyhrážal a fyzicky ju napadol, rovnako i jej plnoletú dcéru Y. B., ktorá matku bránila. Otec maloletého pri konflikte nezasiahol. Matka uviedla, že od narodenia maloletého E. sa o dieťa stará takmer výlučne sama, situácia sa nezmenila ani po tom, čo matka s deťmi opustila spoločnú domácnosť. Príjem matky predstavuje 700,-Eur mesačne, čo nepostačuje ani na jej základné potreby, keďže časť tohto príjmu ide na nájom. Príjem otca predstavuje sumu 4.000,-Eur mesačne. Dieťa má právo podieľať sa na životnom štandarde rodičov. Otec nejaví o dieťa mimoriadny záujem, s maloletým dieťaťom bol po 8 týždňoch len na krátku dobu.
3. Zo správy zo šetrenia pomerov, ktoré vykonal kolízny opatrovník súd zistil, že rodičia maloletého E. nie sú manželmi, obaja majú z predchádzajúceho vzťahu plnoleté deti. Rodičia prerušili spolužitie po incidente, ku ktorému došlo medzi matkou a plnoletým otcovým synom dňa 17.10.2020. Matka žije s maloletým E. v trojizbovom nájomnom byte v H., ktorého vlastníkom je N. S.. Domácnosť je riadne zariadená a udržiavaná. Matka je zamestnaná ako terénny pracovník Mestského úradu v H. s priemerným mesačným príjmom 820,-Eur. Ďalší zdrojom jej príjmu je prídavok na dieťa 24,95 Eur a výživné pre maloletého E. vo výške 100,-Eur mesačne. Mesačne uhrádza poplatok za nájom 200,-Eur,
inkaso 90,-Eur, poplatok za materskú škôlku vo výške 40,-Eur. Má náklady na plienky pre maloletého E. vo výške 15,-Eur mesačne, na mlieko 10,-Eur mesačne a bežné výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa a vedením domácnosti. Maloleté dieťa je zdravé, je dispenzarizované v alergiologickej ambulancii D.. Š. J. U., má predpisované antihistaminiká. Maloletý E. navštevuje materskú školu v H.. Výchovné problémy s dieťaťom matka nemá. Otec v súčasnosti prispieva na výživu maloletého E. sumou 100,-Eur mesačne. Matka otcovi v styku s dieťaťom nebráni. Od prerušenia spolužitia otec navštívil maloletého E. dvakrát. Raz ho zobral so sebou asi na hodinu, raz bol otec s maloletým v domácnosti matky. Matka pri šetrení uviedla, že o maloleté dieťa sa starala stále sama. Otec žije v H.. Pomery v jeho domácnosti sa prešetriť nepodarilo, nakoľko otec neumožnil vstup do domácnosti, komunikoval len pred rodinným domom, v ktorom žije. Otec uviedol, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v kamiónovej preprave s minimálnou mzdou. Výšku mesačných výdavkov uviesť nevedel. Otec so zverením maloletého E. do osobnej starostlivosti matky súhlasí. Kolízny opatrovník v závere uviedol, že matka sa o dieťa riadne stará, dieťa má v jej domácnosti zabezpečené vhodné podmienky pre zdravý a všestranný vývin. Matka trvá na návrhu dôvodiac, že má obavy o dieťa. Kolízny opatrovník konštatoval, že dieťa má v domácnosti matky zabezpečené všetky svoje potreby, žije vo vhodných podmienkach. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preto navrhoval zamietnuť s tým, že o úprave rodičovských práv možno rozhodnúť v konaní v riadnom konaní.
4. Matka k návrhu pripojila rodný list maloletého E..
5. Podľa §1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 325 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z,z, Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“),, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 324 ods. 1 až 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 328 ods. 2 veta druhá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní odo doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa§ 326.
14. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
15. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba predbežnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážnejšie pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. 16. Neodkladné opatrenie má slúžiť na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste neodkladným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Neodkladné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech, resp. neúspech v konaní o merite veci. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez výsluchu účastníkov konania, čím je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu na jeho nariadenie priamo a ústne vyjadrili. Táto skutočnosť je v súlade s účelom neodkladného opatrenia, pretože súd v zákonom stanovenej relatívne krátkej lehote nemá čas na dokazovanie a o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje na základe pravdepodobnosti s tým, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy prioritný záujem detí. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Zmyslom a účelom rozhodovanie o neodkladnom opatrení je rýchla (spravidla neodkladná) a predbežná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej. 17. Vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu dieťaťa, ktorý je prioritný. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
18. Podľa názoru súdu neboli splnené podmienky na nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia. Matka vo svojom návrhu neosvedčila naliehavú potrebu úpravy pomerov účastníkov konania, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletému dieťaťu, ktoré by odôvodňovalo potrebu okamžitého zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Zo zisteného stavu pomerov v danej právnej veci vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú zrejme rozvrátené, keďže matka dieťaťa sa dňa 17.10.2020 odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Samotná matka v návrhu uviedla, že od narodenia maloletého E. sa sama stará o dieťa, tento stav trvá doposiaľ, keďže dieťa je naďalej v starostlivosti matky. Otec žiadnym spôsobom nespochybňuje jej spôsob starostlivosti, ani jej v osobnej starostlivosti o dieťa žiadnym spôsobom nebráni. Matka má dieťa de facto pri sebe, pričom netvrdila, ani neosvedčila, že by v starostlivosti o dieťa bola niekým rušená. Podľa vyjadrenia matky otec dieťa od prerušenia spolužitia navštevuje sporadicky, o syna sa veľmi nezaujíma. Navštívil ho dvakrát, pričom s ním zostal asi hodinu. Na výživu dieťaťa otec pravidelne prispieva sumou 100,-Eur mesačne. Súd preto dospel k záveru, že otec dieťaťa nepredstavuje nateraz žiadnu bezprostrednú hrozbu ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému dieťaťu, o ktoré sa riadne stará matka dieťaťa. Nemožno hovoriť ani o tom, že by sa maloletý ocitol bez akejkoľvek starostlivosti alebo v stave ohrozenia života, zdravia alebo priaznivého vývoja, keďže je o neho postarané zo strany matky. Matka počas šetrenia uviedla, že má príjem 820,-Eur mesačne, prídavky na dieťa a otec jej na výživu maloletého dieťa prispieva sumou 100,-Eur mesačne. Niet sporu o tom, že tvrdenie matky, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov je nepochybne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. 19. Inštitút neodkladného opatrenia je výnimočným procesným prostriedkom, preto súd nemôže každú jednu situáciu v živote rodičov a ich dieťaťa riešiť nariadením neodkladného opatrenia. V poslednom čase dochádza zo strany účastníkov konania k zneužívaniu inštitútu neodkladného opatrenia. Návrhy podávajú v snahe „urýchliť“ konanie. Ak by súd takýmto návrhom vyhovel, potom by v každom jednom prípade, kedy dôjde k zániku spoločnej domácnosti rodičov, mohol rozhodovať neodkladným opatrením o úprave práv a povinností k maloletým deťom, čím by stratilo neodkladné opatrenie svoj zmysel. V prvom rade sa majú ohľadne maloletých detí dohodnúť rodičia a mali by sa naučiť navzájom
komunikovať. Ak bude súd o všetkých bežných situáciách dieťaťa rozhodovať za rodičov, títo nebudú vôbec nútení / motivovaní vyvinúť úsilie o rodičovskú dohodu. 20. Potreba dočasnej úpravy pomerov nebola osvedčená ako naliehavá, keďže súd nemal osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem maloletého dieťaťa je ohrozený, alebo že by nejako utrpel, prípadne že by mala hroziť nejaká ujma, pokiaľ nebude nariadené a pokiaľ o úprave výkonu rodičovských práv k maloletému dieťaťu bude rozhodnuté až po vykonanom dokazovaní vo veci samej na základe riadne podaného návrhu, ktorý podľa vykonanej lustrácie v súdnom registri doposiaľ podaný nebol. 21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže nebola osvedčená potreba okamžitého riešenia situácie dočasnou úpravou pomerov v zmysle návrhu matky, súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 22. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v štyroch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.