Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-73-2015.pdf
PDF · 110.09 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/73/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne MOKAS, a.s., so sídlom Selešťany 69, Záhorce 991 06, IČO: 36 006 718, zastúpenej Mgr. Dávidom Štefankom, advokátom so sídlom v Bratislave, Povoznícka 18, proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, IČO: 00 156 621, o zaplatenie 243.201,51 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 24.03.2015 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej 243.201,51 eura s príslušenstvom. V žalobe uviedla, že na základe výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007 - 2013, číslo výzvy 2010/PRV/17 podala Poľnohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len „PPA“) žiadosť, ktorou ju požiadala o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007 - 2013. PPA o žiadosti rozhodla rozhodnutím číslo 01585 zo 07.06.2010 tak, že žiadosť schválila. Následne rozhodnutím číslo 01585/1/P z 01.07.2011 PPA žiadosť neschválila a zrušila rozhodnutie číslo 01585 zo 07.06.2010. Dôvodom neschválenia bolo nepreukázanie podielu ročných tržieb z poľnohospodárskej prvovýroby na celkových tržbách vo výške minimálne 30 % za posledné uzatvorené účtovné obdobie pred podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo strany žiadateľa. PPA tak zmenila svoje pôvodné stanovisko, na základe ktorého žalobkyňa investovala finančné príspevky do zamýšľaného zámeru. Žalobkyňa požiadala PPA so žiadosťou z 24.08.2011 o preskúmanie rozhodnutia číslo 01585/1/P z 01.07.2011. Keďže PPA na žiadosť nereagovala požiadala žalobkyňa listom z 21.12.2011 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „“ministerstvo) o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti a o preverenie postupu PPA pri vybavovaní žiadosti o preskúmanie rozhodnutia číslo 01585/1/P. Ministerstvo listom číslo 3041/2011-KM zo 06.02.2012 skonštatovalo, že administratívne a formálne chyby žiadosti o nenávratný finančný príspevok boli zo strany žalobkyne odstránené a požadované dokumenty doplnené, a preto dalo PPA podnet na opätovné posúdenie splnenia podmienok podpory pre žalobkyňu. Na základe podnetu ministerstva požiadala PPA žiadosťou číslo 400/79/2/2012 zo 17.02.2012 žalobkyňu o doloženie požadovaných dokladov za účelom opätovného posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie podpory. Žalobkyňa požadované doklady doložila 22.02.2012. PPA v stanovisku číslo 400/79/2/2012, 400/1238/2012 z 05.03.2012 k dodatočne doloženým dokladom k projektu 31TZV1001585 skonštatovala, že podiel ročných tržieb/príjmov z poľnohospodárskej prvovýroby za posledné uzatvorené účtovné obdobie pred podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok na celkových tržbách/príjmoch predstavuje 31,30 %. S poukazom na toto stanovisko žalobkyňa považovala
pôvodné rozhodnutie PPA číslo 01585/1/P z 01.07.2011 za nesprávne, pretože vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Aj napriek tomu, že PPA začala na základe podnetu ministerstva zo 06.02.2012 opätovne konať, nedošlo ku skončeniu preskúmania rozhodnutia PPA číslo 01585/1/P z 01.07.2011. Žalobkyňa preto podala výzvu na pokračovanie v konaní z 05.03.2013, ktorou požiadala o pokračovanie v konaní o preskúmaní rozhodnutia. PPA ostala aj napriek tejto výzve nečinná, a preto 24.06.2014 doručila žalobkyňa ministerstvu sťažnosť na nečinnosť. Ministerstvo sťažnosť postúpilo PPA, ktorá ju 21.07.2014 vrátila, pretože sťažnosť smerovala proti vedúcemu orgánu verejnej správy, o čom bola žalobkyňa vyrozumená listom z 25.07.2014. Poslednou informáciou zo strany ministerstva bolo oznámenie, že podanie nevybavili ako sťažnosť. Žalobkyňa sa v nadväznosti na uvedené obrátila na ministerstvo so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo listom číslo Z33415/2014 z 29.12.2014 žalobkyni oznámilo, že jej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhovuje. Podľa žalobkyne bolo konanie o preskúmaní rozhodnutia zo strany PPA začaté, a to konkrétne listom číslo 400/79/2/2012 zo 17.02.2012, doposiaľ ale nebolo ukončené. Keďže na základe rozhodnutia PPA zo 07.06.2010 bola poškodenému schválená žiadosť o nenávratný finančný príspevok v sume najviac 243.201,51 eura a samotná investícia žalobkyne, ktorú by nerealizovala, keby vedela, že jej žiadosť bude dodatočne zamietnutá, túto sumu presiahla, tak škoda predstavuje sumu 243.201,51 eura. Nesprávnym úradným postupom je nečinnosť PPA. Podľa žalobkyne tak boli splnené všetky podmienky, za splnenia ktorých štát zodpovedá za spôsobenú škodu. Na preukázanie svojich tvrdení predložila rozhodnutie číslo 01585 zo 07.06.2010, rozhodnutie číslo 01585/1/P z 01.07.2011, list „žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti“ z 24.08.2011, list „žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti a o preskúmanie činnosti PPA v tomto konaní“ z 21.12.2011, list ministerstva zo 06.02.2012, list „odstúpenie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti a o preskúmanie činnosti PPA v tomto konaní“ zo 06.02.2012, list PPA číslo 400/79/2/2012 zo 17.02.2012, stanovisko PPA číslo 400/79/2/2012, 400/1238/2012 z 05.03.2012, list výzva na pokračovanie v konaní o preskúmaní rozhodnutia z 05.03.2013, list „sťažnosť na nečinnosť PPA“ z 19.06.2014, list ministerstva z 26.06.2014, z 25.07.2014 a z 20.08.2014, žiadosť o predbežné prejednanie nároku zo 14.10.2014 a vyjadrenie ministerstva z 29.12.2014.
2. K žalobe žalobcu sa žalovaná vyjadrila podaním doručeným súdu 04.12.2015, v ktorom uviedla, že v prvom rade znáša námietku premlčania, pretože rozhodnutie PPA o neschválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok číslo 01585/1/P z 01.07.2011 bolo žalobkyni doručené 18.08.2011, ako aj námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej. K žalobe žalobkyne doplnila, že PPA rozhodnutím číslo 01585 zo 07.06.2010 žiadosť žalobkyne schválila, ale s podmienkou včasného a správneho doplnenia povinných príloh s upozornením ,že po márnom uplynutí lehoty 60 dní od doručenia výzvy rozhodnutie stráca platnosť. Rozhodnutie obsahovalo poučenie o tom, že je konečné. PPA zaslala žalobkyni list číslo 001675/2010/ZV zo 14.05.2012 - výzvu na doplnenie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s poučením, že ak žiadosť nebude do 60 pracovných dní doplnená, bude z ďalšieho spracovania vylúčená. Ďalšia výzva z 05.08.2010 z dôvodu nekompletnosti podkladov bola žalobkyni doručená 17.08.2010. Obsahom výzvy bolo doručenie špecifikácie tržieb z predaja vlastných výrobkov a služieb za rok 2009, a to do 10 pracovných dní. Špecifikácia bola doplnená a PPA na základe kontroly zistila, že žalobkyňa nepreukázala splnenie ročných tržieb z poľnohospodárskej prvovýroby na celkových tržbách vo výške minimálne 30 % za posledné účtovné obdobie pred podaním žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Na základe uvedeného PPA rozhodnutím číslo 01585/1/P z 01.07.2011 žiadosť žalobkyne neschválila a rozhodnutie číslo 01585 zo 07.06.20010 zrušila s poučením, že rozhodnutie je konečné. Zdôraznila, že zákon neumožňuje PPA vykonať zmenu / opakované preskúmanie konečného rozhodnutia, a preto generálny riaditeľ PPA k preskúmaniu rozhodnutia číslo 01585/1/P z 01.07.2011 nepristúpil. Keďže rozhodnutie PPA je právoplatné a vykonateľné a nebolo doposiaľ zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušných orgánom, nie je možné uplatňovať náhradu škody. K vyjadreniu priložila originál administratívneho spisu.
3. K vyjadreniu žalovanej sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným súdu 01.10.2018, v ktorom uviedla, že žaloba sa netýka priamo rozhodnutia číslo 01585/1/P z 01.07.2011, ale nadväzuje na sled následných udalostí po vydaní tohto rozhodnutia, a teda sa týka konania o preskúmanie rozhodnutia, ktoré sa začalo 17.02.2012. K premlčaniu uviedla, že subjektívna lehota začína plynúť po prvý krát, keď sa poškodený dozvie o vzniku škody. Žalobkyňa 13.06.2012 požiadala PPA o preverenie, v akom štádiu sa nachádza predmetné konanie o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného prostriedku. PPA bola viac ako 3 mesiace nečinná, a to od 05.03.2012, kedy PPA vydala stanovisko k dodatočne doloženým dokladom a skonštatovala, že z nich vyplýva podiel ročných príjmov z poľnohospodárskej prvovýroby za posledné
uzatvorené účtovné obdobie vo výške 31,30 %. PPA na list nijako nereagovala, a preto si žalobkyňa uvedomovala vznik škody, akonáhle ostala PPA v danej veci nečinná. Žalobkyňa si uplatnila svoj nárok v trojročnej subjektívnej lehote a zároveň objektívna 10 ročná lehota uplynie 18.02.2012 (myslené najskôr 2022 - poznámka súdu). K pasívnej vecnej legitimácii uviedla, že žalovanou je Slovenská republika a spresnila označenie žalovanej strany Slovenská republika v zastúpení ministerstva, keďže pôvodne ako žalovanú stranu označila len ministerstvo. K vyjadreniam žalovanej ďalej doplnila, že PPA rozhodnutím číslo 01585 zo 07.06.2010 schválila žiadosť žalobkyne s podmienkou včasného a správneho doplnenia povinných príloh. Žalobkyňa včas a správne reagovala na výzvy, ktoré sa týkali doplnenia žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Na základe dodatočne doložených dokladov došlo k zrušeniu rozhodnutia číslo 01585 zo 07.06.2010. Tento postup označila žalobkyňa za nesprávny, pretože podmienkou schválenia príspevku bolo doplnenie príloh včas a správne, čo dodržané bolo. Uvedené potvrdzuje aj list z 21.12.2011, ktorým sa žalobkyňa obrátila na ministerstvo, na ktorý ministerstvo reagovalo listom zo 06.02.2012 a žalobkyni oznámilo odstránenie administratívnych a formálnych chýb, ako aj doplnenie požadovaných dokumentov. Týmto listom ministerstvo požiadalo PPA o opätovné posúdenie splnenia podmienok poskytnutia podpory žalobkyni. Následne PPA listom zo 17.02.2012 požiadala žalobkyňu o predloženie nových dokladov za účelom posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie podpory. Žalobkyňa doklady doručila listom z 24.02.2012 a v tomto štádiu začalo konanie o preskúmaní rozhodnutia. Dňa 05.03.2012 PPA vydala stanovisko, že žalobkyňa spĺňa podmienku podielu ročných príjmov a od tohto času ostala nečinná. Žalobkyňa preto listom z 05.03.2013 vyzvala PPA na pokračovanie v konaní, na ktorý PPA reagovala listom č. 400/1491/2013, 400/1412/2013 z 19.03.2013, že v konaní pokračovať nebude a vo veci nerozhodne. Tvrdenie žalovanej, že generálny riaditeľ PPA k preskúmaniu rozhodnutia číslo 01585/1/P z 01.07.2011 nepristúpil, pretože rozhodnutie je konečné, označila za irelevantné, pretože ministerstvo PPA vyzvalo na preskúmanie tohto rozhodnutia a zároveň aj PPA konala, keď žalobkyňu na doplnenie dokladov vyzvala. Zotrvala preto na názore, že PPA je v konaní povinná vydať rozhodnutie a keďže tak neurobila, ide o nesprávny úradný postup.
4. Žalovaná vo vyjadrení (doručenom súdu 06.08.2019) k vyjadreniu žalobkyne zotrvala na svojom vyjadrení k žalobe a rovnako aj na vznesenej námietke premlčania. Rozhodnutie o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku číslo 01585/1/P zo 01.07.2011 bolo žalobkyni doručené 18.08.2011, a preto sa subjektívna lehota počíta od tohto dňa. Poukázala na to, že žalobkyňa z vlastnej iniciatívy 13.07.2011 poslala PPA žiadosť o doplnenie dokumentácie k žiadosti o nenávratný finančný príspevok, v ktorej uviedla, že kontrolou zistila formálnu chybu v zaúčtovaní predaja pšenice a sena, čo skreslilo výsledok v predloženej dokumentácii. PPA žiadosť neskúmala, pretože bola predložená až následne po vydaní rozhodnutia o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Toto rozhodnutie je konečné, a preto nemôže začať konanie o jeho preskúmanie. Generálny riaditeľ PPA k preskúmaniu rozhodnutia číslo 01585/1/P z 01.07.2011 nepristúpil, pretože ide o rozhodnutie konečné vychádzajúce zo žalobkyňou doložených dokladov. PPA nemôže meniť konečné druhostupňové rozhodnutie. Žalobu navrhla zamietnuť aj pre nesplnenie predpokladov, za splnenia ktorých vzniká zodpovednosť štátu za škodu.
5. Okresný súd Bratislava I nariadil v spore pojednávanie na 19.11.2020. Na pojednávaní sa sporové strany pridržali svojich písomných podaní. Keďže žalovaná predložila súdu kompletný administratívny spis, súd zisťoval, či žalobkyňa mala možnosť sa s týmto spisom oboznámiť. Žalobkyňa súdu uviedla, že s pripojeným administratívnym spisom je oboznámená (10 minúta a 56 sekunda zvukového záznamu).
6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu. V rámci výsluchu predseda predstavenstva žalobkyne uviedol, že žalobkyňa inú činnosť ako poľnohospodársku nemala. Trinásť mesiacov bola žalobkyňa v domnienke, že jej žiadosť je schválená, teda celý ten čas vykonávala činnosť a zrekonštruovala budovu. Na vyplatenie pracovníkov realizujúcich stavbu muselo dôjsť k predaju 85 hektárov pôdy, čo predstavuje škodu. Zamietavé rozhodnutie PPA nepovažuje za konečné.
7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
8. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
9. Podľa 19 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 514/2003 právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
10. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej. Pri zodpovednosti štátu za škodu je subjektom zodpovednosti štát a zákon určuje orgány, ktoré sú oprávnené za štát v zodpovednostných vzťahoch vystupovať. Zároveň platí, že ak žalobca v žalobe ako žalovaného označí štát (t.j. Slovenskú republiku), ale uvedie nesprávny orgán, ktorý má v mene štátu konať, je vecou súdu, aby si urobil záver o tom, ktorý orgán má v mene štátu konať v súlade so zákonom č. 514/2003; nesprávne označenie orgánu, ktorý má v mene štátu konať, v žalobe - pri správnom označený štátu ako žalovaného - nemôže byť a nie je na ujmu žalobcovi. Žalobkyňa pôvodne uviedla ako žalovaného ministerstvo a následne (bod 3. tohto rozsudku) upravila označenie žalovanej strany na Slovenská republika. Je preto nepochybné, že žalovaná má pasívnu vecnú legitimáciu a nie je dôvod žalobu z tohto dôvodu zamietnuť. Táto námietka žalovanej, ktorú už vo vyjadrení (bod 4. tohto rozsudku) po spresnení žalovanej strany zo strany žalobkyne neuviedla, súd považuje za nedôvodnú.
13. Súd sa z hľadiska procesnej ekonómie následne zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania žalovanou. Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podlieha premlčaniu. Právna úprava premlčania nie je v zákone č. 514/2003 komplexná, keďže tento právny predpis upravuje iba premlčaciu lehotu práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a osobitný prípad prerušenie jej plynutia. Ostatné otázky premlčania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa v zmysle § 25 zákona č. 514/2003 spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. - ďalej len „Občiansky zákonník“). Platná právna úprava rozlišuje objektívnu a subjektívnu lehotu premlčania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.
14. Subjektívna premlčacia lehota práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci (bez ohľadu na to, či škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom) je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Pokiaľ je však podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, plynie táto trojročná premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým bola spôsobená škoda. Z hľadiska určenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci nie je relevantný okamih, kedy sa poškodený dozvie, kto zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Právna úprava začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je tak v zákone č. 514/2003 stanovená odlišne od začatia plynutia všeobecnej subjektívnej premlčacej lehoty práva na náhradu škody ustanovenej v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka
15. Interpretácia právnej úpravy objektívnej premlčacej lehoty práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je podstatne komplikovanejšia. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci je táto lehota desať rokov a premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Táto premlčacia lehota sa neuplatní, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Otázne je, či sa aj právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci premlčuje v objektívnej premlčacej lehote, a ak áno, aká je jej dĺžka. V dôvodovej správe k zákonu č. 514/2003 je uvedené, že objektívna premlčacia lehota je 10 - ročná a začína plynúť odo dňa doručenia nezákonného rozhodnutia poškodenému alebo osobám, ktoré môžu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného alebo po jeho smrti alebo odo dňa, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Objektívna premlčacia lehota neplynie, ak ide o škodu na zdraví. Subjektívna i objektívna premlčacia lehota platí jednotne pre uplatnenie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne v rámci predbežného prerokovania i pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde.
16. Začiatok premlčacej doby je tak všeobecne (objektívne) určený § 19 zákona č. 514/2003 tak, že právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za desať rokov odo dňa, kedy bolo poškodenému doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, resp. odo dňa keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Takto určený počiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na poškodenom. Objektívna premlčacia doba pre uplatnenie nároku na náhradu škody je 10 rokov. Pre začiatok plynutia tejto lehoty nie je významné, kedy sa poškodený o nezákonnosti rozhodnutia dozvedel, prípadne či bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala; rozhodujúca z tohto hľadiska je iba skutočnosť, kedy - nezávisle na úrovni vedomia (znalosti) oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu - došlo k vydaniu rozhodnutia (k nesprávnemu úradnému postupu), ktoré bolo príčinou vzniku škody. Popri tejto tzv. objektívnej lehote zákon č. 514/2003 ustanovuje k uplatneniu nárokov zo zodpovednostných práv za škodu spôsobenú rozhodnutiami štátnych orgánov tiež lehotu subjektívnu, pri ktorej je smerodajný subjektívne určený počiatok. Obidve premlčacie doby (objektívna a subjektívna) začínajú plynúť a končia nezávisle od seba. Všeobecne však platí, že nárok na náhradu škody treba uplatniť v čase, kedy ešte plynú obe lehoty, t.j. lehota objektívna a v jej rámci lehota subjektívna; márnym uplynutím jednej z týchto lehôt sa nárok premlčuje, aj keď poškodenému ešte plynie aj druhá premlčacia lehota.
17. Ak ale podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody je nesprávny úradný postup, potom pre začiatok plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 19 zákona č. 514/2003 je rozhodujúci okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode, v takom prípade na rozdiel od škody uplatňovanej vydaním nezákonného rozhodnutia, pre plynutie premlčacej doby nemá právny význam zrušenie rozhodnutia, ktorému prípadne aj predchádzal nesprávny úradný postup, ani deň jeho doručenia (oznámenia) poškodenému. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť vznik škody (v predpokladanej výške) zakladajúcej jej uplatnenie v zmysle zákona č. 514/2003.
18. V danom spore sa žalobkyňa domáhala náhrady škody v sume 243.201,51 eura za nesprávny úradný postup PPA, ktorá podľa jej tvrdení do dnešného dňa nevydala rozhodnutie. Keďže žalobkyňa namieta nesprávny úradný postup PPA, rozhodujúci je okamih, kedy sa žalobkyňa o škode dozvedela. Podľa súdu sa žalobkyňa o škode dozvedela 09.08.2011, pretože v tento deň jej bolo doručené rozhodnutie číslo 01585/1/P z 01.07.2011 (podľa tvrdení žalovanej bod 2. tohto rozsudku rozhodnutie bolo doručené 18.08.2011, ale podľa doručenky založenej v administratívnom spise sa zásielka vrátila PPA 05.08.2011 s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“, t. j. podľa § 25 ods. 2 v tom čase účinného zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) sa písomnosť považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú), ktorým PPA zamietla jej žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a zároveň zrušila rozhodnutie číslo 01585 zo 07.06.2010. Ako vyplynulo aj z výsluchu predsedu predstavenstva žalobkyne, žalobkyňa začala na základe rozhodnutia číslo 01585 zo 07.06.2010, ktorým jej bola schválená žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, vykonávať rekonštrukčné práce. Preto ak jej bolo následne doručené zamietavé rozhodnutie PPA, musela sa dozvedieť o škode okamihom jeho doručenia. Tento záver potvrdzuje aj tvrdenie predsedu predstavenstva žalobkyne uvedené v rámci jeho výsluchu, že musel odpredať pôdu, aby mohli byť pracovníci stavby vyplatení. Z toho vyplýva, že tento postup bol logicky nútený zvoliť po doručení zamietajúceho rozhodnutia PPA. Inými slovami nebyť zamietajúceho rozhodnutia PPA, ku škode (odpredaju pôdy) by nedošlo. Súd sa preto nestotožňuje s tvrdením žalobkyne (bod 3. tohto
rozsudku), že o škode sa dozvedela až keď ostala PPA nečinná, pretože nečinnosť PPA je len subjektívne vnímaná žalobkyňou, keďže súdu nebolo predložené žiadne rozhodnutie oprávneného orgánu konštatujúce nečinnosť PPA. K tomu súd dodáva, že PPA v rozhodnutí číslo 01585 zo 07.06.2015 síce schválila žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ale to neznamená, že automaticky vznikol žalobkyni na sumu 243.201,51 eura nárok. V rozhodnutí sa totiž konštatuje, že podmienkou schválenia nenávratného finančného príspevku je včasné a správne doplnenie povinných príloh. Následne rozhodnutím číslo 01585/1/P z 01.07.2011 bolo pôvodné rozhodnutie zrušené a žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku neschválená z dôvodu nesplnenia kritéria spôsobilosti zo strany žiadateľa. V poučení PPA uviedla, že rozhodnutie je konečné. Zároveň podľa § 37 ods. 9 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva platí, že štatutárny orgán platobnej agentúry môže z vlastného podnetu alebo na podnet riadiaceho orgánu, alebo orgánu finančného riadenia preskúmať rozhodnutie o schválení žiadosti alebo rozhodnutie o neschválení žiadosti a vydať rozhodnutie o preskúmaní najneskôr do uzavretia zmluvy. Oprávnenie preskúmať rozhodnutie o schválení žiadosti alebo rozhodnutie o neschválení žiadosti zákon zveruje výlučne štatutárnemu orgánu PPA, t. j. generálnemu riaditeľovi. Ministerstvo síce v liste sp. zn. 3041/2011-KM zo 06.02.2012 dalo PPA podnet na opätovné posúdenie splnenia podmienok poskytnutia podpory, ale štatutárny orgán PPA tomuto podnetu vyhovieť nemusí (zákon používa slovo „môže“). Napokon v liste „stanovisko k dodatočne doloženým dokladom k projektu 31TZV1001585 z 05.03.2012 konštatuje zamestnanec PPA podiel ročných tržieb/príjmov z poľnohospodárskej prvovýroby za posledné účtovné obdobie pred podaním žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na celkových tržbách / príjmoch vo výške 31,30 %. Týmto sa ale konanie o preskúmanie nezačalo, keďže vyššie citované ustanovenie § 37 ods. 9 túto kompetenciu zveruje výlučne štatutárnemu orgánu PPA. Žalobkyňa majúc vedomosť o tom, že rozhodnutie číslo 01585/1/P z 01.07.2011 je konečné, nemohla mať legitímne očakávania opätovného preskúmania jej žiadosti, a preto nemožno viazať začiatok subjektívnej premlčacej lehoty na žalobkyňou domnelú nečinnosť PPA.
19. Ak sa teda žalobkyňa dozvedela o škode v auguste 2011 a nárok uplatnila žalobou až 24. marca 2015 je aj po zohľadnení lehoty predbežného prerokovania nároku, kedy lehota neplynie (žiadosť o predbežné prerokovanie zo 14.10.2014 bola ministerstvu doručená 21.10.2014), tento nárok celkom zjavne premlčaný. Z dôvodu, že žalovaná vzniesla námietku premlčania a súd vyhodnotil nárok žalobkyne ako premlčaný, t. j. námietka je dôvodná, neostávalo súdu iné než žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Z tohto dôvodu je následne právne irelevantné zaoberať sa splnením jednotlivých podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Napokon súd dodáva, že pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Objektívna premlčacia doba týmto spôsobom konzumuje subjektívnu premlčaciu dobu, ktoré uplynie najneskoršie spolu s objektívnou premlčacou dobou. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi troma prípadmi, ktoré môžu nastať, a to: začiatok subjektívnej doby nastane v priebehu objektívnej doby a do jej skončenia tiež uplynie celá subjektívna doba: právo sa premlčí uplynutím subjektívnej doby (na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada); začiatok subjektívnej doby nastane v priebehu objektívnej doby, ale do jej skončenia uplynie iba časť subjektívnej doby a ďalšia časť až po jej skončení: právo sa premlčí uplynutím objektívnej doby, začiatok subjektívnej doby nastane až po skončení objektívnej doby: právo sa premlčalo uplynutím objektívnej premlčacej doby a subjektívna doba nemá v tomto prípade právny význam. V danom spore sa nárok žalobkyne premlčal uplynutím subjektívnej doby, a preto tvrdenie žalobkyne o tom, že ešte neuplynula doba objektívna je právne bezvýznamné.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalovaná mala v spore plný úspech, a preto má nárok na náhradu trov konania. Keďže ale žalovanej žiadne trovy nevznikli (vychádzajúc z obsahu spisu), v súlade s Čl. 17 Základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu, súd rozhodol priamo a nárok na náhradu trov konania jej nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).