Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Er-824-2015.pdf
PDF · 73.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/824/2015
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Dagmary Kováčovej, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 46, pod č. k. EX 3479/2015, na návrh oprávneného: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45535108 zast. Soukeník - Štrka, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava proti povinnému: Ľ. O., K.. XX.X.XXXX, O. W. XX, S. pre vymoženie 74,75 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 28.8.2015 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 74,75 € s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Povinný doručil súdu dňa 4.9.2020 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že navrhovateľ s uvedeným IČO 44535108 neexistuje, do dňa 3.9.2020 Sociálna poisťovňa z priznaného dôchodku, ktorého výška je 480 €, zráža čiastku vo výške 89 € a súdna exekútorka si novým návrhom v Sociálnej poisťovni uplatňuje vymáhanie starej exekúcie, ktorá je podľa Exekučného poriadku zastavená. Týmto návrhom sa povinný dovolával zastavenia predmetnej exekúcie a taktiež žiadal, aby mu súdna exekútora už neprávom doposiaľ zexekuovanú čiastku vrátila na jemu uvedený účet. Návrh podal na podklade upovedomenia - oznámenia o vykonávaní zrážok z dôchodku od ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 31.7.2020.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
4. Podľa § 57 zákona č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené lebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z., rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
5. Zastavením exekúcie (na návrh alebo aj bez návrhu) rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, po zistení neprípustnosti exekúcie v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych, príp. procesnoprávnych skutočností, ktoré nastali (zásadne) po vydaní exekučného titulu.
6. Súdny exekútor sa na výzvu súdu vyjadril. Dňa 7.10.2020 uviedol, že v danom prípade nejde o starú exekúciu, v ktorej by ku dňu účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. uplynula rozhodná doba 5 rokov, ktorá v zmysle § 3 ods. 1 plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo v danom prípade bolo dňa 30.9.2015. Rovnako k uplynutiu rozhodnej doby nedošlo ani ku dňu podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktoré bolo súdu doručené dňa 4.9.2020, nakoľko k uplynutiu rozhodnej doby by v danom prípade došlo až dňa 30.9.2020. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. návrhom povinného dochádza k predĺženiu rozhodnej doby. Zároveň uviedla, že do dňa 7.10.2020 neboli na účte súdneho exekútora pripísané žiadne finančné prostriedky, avšak povinný vo svojom vyjadrení uvádza informácie, z ktorých možno v blízkej dobe očakávať zrážky z dôchodku povinného. Exekútor doplnením zo dňa 10.11.2020 uviedol, že dňa 30.10.2020 boli zo Sociálnej poisťovne pripísané na účet súdneho exekútora prvé zrážky vo výške 21,98 € a 83,75 € z čoho vyplýva, že povinný nie je nemajetný a zostatková dlžná suma ku dňu vyhotovenia odpovede vo výške 343,54 € bude v priebehu krátkeho času vymožená.
7. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a spisový materiál a dospel k záveru, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiaden konkrétny právne relevantný dôvod, na základe ktorého by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Vzhľadom na podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 4.9.2020 ide v konaní o relatívnu výnimku zo zastavenia starých exekúcií. Zákon č. 233/2019 Z.z. upravuje možnosť predĺženia rozhodnej doby piatich rokov v ustanovených prípadoch, pričom je potrebné zdôrazniť, že táto relatívna výnimka je spojená výlučne len s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcim v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t. j. s § 2 ods. 1 písm. a) 233/2019 Z.z. Ide o relatívne výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (§ 4). Relatívna výnimka znamená, že rozhodná doba, po uplynutí ktorej by na túto starú exekúciu dopadal § 2 ods. 1 písm. a), sa predlžuje (o dobu podľa § 4). Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 30.9.2015, preto v konaní by uplynula rozhodná doba dňa 30.9.2020. Súd však ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení exekúcie, nakoľko dňa 4.9.2020 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu predmetná exekúcia nebola ex lege zastavená podľa zákona č. 233/2019 Z.z. z dôvodu relatívnej výnimky. Súd taktiež nezistil žiaden dôvod, ktorý by viedol k zastaveniu exekúcie podľa
§ 57 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Povinný nie je nemajetný, nakoľko sa v súčasnosti vykonávajú zrážky z dôchodku a to na úhradu pohľadávky oprávneného. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C.s.p. (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.