Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Ek-1419-2020.pdf
PDF · 93.97 KB
Case nature
Subarea
8Ek/1419/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: P.. L. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XX, P. O. X., zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník proti povinnej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 166 073 o vymoženie 15 000,00 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom L.. B. B., so sídlom exekútorského úradu L. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
III. Súd oprávnenému voči povinnej priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 204,95 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.09.2020, domáhal od povinnej vymoženia 15 000,00 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/320/2018 zo dňa 26.05.2020, právoplatného dňa 16.07.2020 a vykonateľného dňa 21.07.2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/320/2018 zo dňa 01.07.2020.
2. Poverením zo dňa 18.09.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora L.. B. B., so sídlom exekútorského úradu L. XX, XXX XX V., (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 07.10.2020, ktoré bolo doručené povinnému dňa 07.10.2020. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie vo veci XXXEX XXX/XX zo dňa 22.10.2020 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 22.10.2020. Povinná navrhuje zastaviť exekúciu a svoj návrh odôvodnila tým, že v procesnom postavení žalovanej podala dňa 24.08.2020 dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/320/2018 zo dňa 26.05.2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/320/2018 zo dňa 01.07.2020 s návrhom na odklad vykonateľnosti v zmysle § 444 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a navrhla Najvyššiemu súdu SR ako súdu dovolaciemu, aby predmetné rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie a následné rozhodnutie. Povinná s poukazom na ust. § 61k písm. d) Exekučný poriadok zastáva názor, že podanie dovolania proti exekučnému titulu s návrhom na odklad vykonateľnosti je takou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Dovolanie povinnej s návrhom na odklad vykonateľnosti bolo podané z dôvodu odklonu Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. 6Co/320/2018 od ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR pri priznávaní primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy ako aj z dôvodu odklonu od hmotnoprávnych predpisov, ktoré zakotvujú limity pre priznávanie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy a je dôvodné predpokladať, že po predložení veci Najvyššiemu súdu SR bude návrhu povinnej na odklad vykonateľnosti rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach a následne aj samotnému dovolaniu vyhovené a vec bude opätovne predmetom konania pred Krajským súdom v Košiciach. Povinná ďalej uvádza že Najvyšší súd SR doposiaľ nerozhodol o návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/320/2018 zo dňa 26.05.2020, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
4. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, a vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2020 okrem iného uviedol, že ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku neumožňuje zastaviť exekúciu z dôvodu podania dovolania proti exekučnému titulu, nakoľko nič nebráni vymáhateľnosti exekučného titulu. V dostupnej literatúre a judikatúre sa nedá nájsť výklad zastavenia exekúcie, ktorú by umožňovalo podanie dovolania. Názor povinnej je v priamom rozpore s ust. § 444 ods. 1 CSP, podľa ktorého: „Dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.“ Z ustanovenia § 444 ods. 1 CSP vyplýva, že ani Najvyšší súd SR „nezrušuje“ vykonateľnosť exekučného titulu, ale má len možnosť (nie povinnosť) odložiť vykonateľnosť exekučného titulu. Dovolanie nemá suspenzívne účinky. V súdenej veci Najvyšší súd SR ani neodložil vykonateľnosť exekučného titulu, ale ak by aj vykonateľnosť exekučného titulu odložil, ani vtedy by sa nejednalo o dôvod na zastavenie súdnej exekúcie, ale prichádzala by do úvahy možnosť (opäť nie povinnosť) odkladu exekúcie. Z uvedených dôvodov navrhuje návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnuť a priznať mu za toto podanie plnú náhradu trov konania vo výške 204,95 Eur.
5. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 29.10.2020 označenom ako „Preposlanie návrhu na zastavenie exekúcie“ predložil súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie povinnej. Súdny exekútor v predmetnom podaní uviedol, že : „Povinný exekútorskému úradu doručil návrh na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že podanie dovolania proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/320/2018 zo dňa 26.05.2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/320/2018 zo dňa 01.07.2020 s návrhom na odklad vykonateľnosti je takou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Následne vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu povinného. Oprávnený so zastavením exekúcie z dôvodov uvedených v návrhu povinného nesúhlasí. Na základe uvedeného žiada, aby súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, z vyššie uvedeného dôvodu v súlade s príslušnými právnymi predpismi. “.
6. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Exekučný súd v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie skúmal oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. V danom prípade sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 07.09.2020 domáha od povinnej vymoženia pohľadávky 15 000,00 Eur s prísl., na základe exekučného titulu, a to rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/320/2018 zo dňa 26.05.2020, právoplatného dňa 16.07.2020 a vykonateľného dňa 21.07.2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/320/2018 zo dňa 01.07.2020. V zmysle exekučného titulu bola povinná zaviazaná k povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 15 000,00 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
11. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má s poukazom na § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok.
12. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
13. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.:3MOboer/1/2015: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť dourčené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.“
14. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinnou je, že podala dovolanie proti exekučnému titulu rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/320/2018 zo dňa 26.05.2020 s návrhom na odklad vykonateľnosti. Súd k predmetnému uvádza, že samotné podanie dovolania proti exekučnému titulu nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať za následok zastavenie exekúcie. Podanie dovolania nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť predloženého exekučného titulu (k tomu porovnaj znenie ust. § 444 CSP). Inštitútu dovolania zákon nepriznáva žiadne účinky vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a to až do času, kým o ňom súd nerozhodne. Samotné podanie dovolania nepreukazuje ani zánik resp. neexistenciu hmotného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané exekučným titulom. Dôvodom pre zastavenie exekúcie potom nemôže byť bez ďalšieho podanie dovolania proti exekučnému titulu, keďže podanie takéhoto návrhu zo zákona nemá žiadne účinky vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a ani exekučný súd sám nemôže prezumovať výsledok tohto konania (zrušenie exekučného titulu) v podobe zastavenia exekúcie. Súd pri posúdení daného prípadu vychádzal z postulátu, že skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu. Pokiaľ má potom oprávnený k dispozícii vykonateľný rozsudok, ktorý nebol v predpísanom konaní zrušený, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Opačný výklad by bol v rozpore s primárnym účelom exekučného konania, ktorým je rýchle a efektívne uspokojenie judikovaného nároku
oprávneného. V tomto smere súd tiež poukazuje na skutočnosť, že zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04). Spory a iné právne veci sú prejednávané a rozhodované pred (k tomu povolanými) súdmi v občianskom súdnom konaní, a to v tzv. nachádzacom (základnom) konaní. Ak je súčasťou tohto rozhodnutia uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v rozhodnutí súdu. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté judikované plnenie riadne a včas, teda v stanovenej výške a lehote. Z ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať plnenie z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Pokiaľ si potom povinný svoju judikovanú povinnosť voči oprávnenému nesplnil, oprávnený má zákonom priznanú možnosť domáhať sa núteného výkonu takéhoto rozhodnutia. Súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo samotného účelu vykonávacieho konania, ktorého je zaistiť ochranu práva toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom. V prípade zrušenia exekučného titulu dovolacím súdom môže povinný opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie. Súd pre úplnosť veci uvádza, že v rovine exekučného konania by následkom povolenia odkladu vykonateľnosti exekučného titulu (vysloveného v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku) mal byť odklad exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o ktorom rozhoduje exekútor vydaním upovedomenia o odklade exekúcie.
15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
16. Súd má za to, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
21. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004 Z .z.") základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
22. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1 659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura.
23. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
24. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
25. Povinná si v návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnila trovy exekučného konania. Súd z dôvodu, že povinná si neuplatnila trovy exekučného konania v spojení so skutočnosťou, že súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu, nepriznal povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
26. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
27. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal.
28. Právny zástupca oprávneného si vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia súvisiace s vyjadrením oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Nakoľko súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal povinnú, aby nahradila oprávnenému výdavky na zastupovanie v súvislosti s vyjadrením oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 204,95 Eur t.j. jeden úkon právnej služby v polovičnej sadzbe - vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 160,17 Eur, režijný paušál vo výške 10,62 Eur + 20% DPH, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.