Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60C/129/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v spore žalobcu: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX I. X., proti žalovanému: INGA-stav, s.r.o., so sídlom Figová ulica 5756/113, 900 27 Bernolákovo, IČO: 47 241 349, v konaní o nahradenie prejavu vôle a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenia nasledovného znenia:

Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou vedenou Okresným úradom M., katastrálnym odborom pre k. ú. Z., obec Z., okres M., na LV č. XXXX ako pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXX m2, v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2020, po postúpení na tunajší súd, sa žalobca domáha:

- nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je predaj podielu o veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Z., obec Z., okres Senec, vedenej Okresným úradom M., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako pozemok parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXX m2 (ďalej len ako „nehnuteľnosť“) alternatívne ponúknutia podielu o veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti žalovaným žalobcovi na kúpu za rovnaných podmienok, ako boli určené v kúpnej zmluve O.-XXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2019 uzatvorenej medzi žalovaným a predošlým spoluvlastníkom,

- nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou ako celkom, ako aj s jeho spoluvlastníckym podielom, a to najmä spôsobom predaja, darovania, zamenenia, založenia, zaťaženia vecným bremenom, prenájmom, udelenia súhlasu tretej osobe s užívaním nehnuteľnosti, a to do času právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

2. Žalobu vo veci samej žalobca odôvodňuje tým, že žalovaný v zmysle kúpnej zmluvy č. O.- XXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2019 nadobudol okrem iných aj spoluvlastnícky podiel v pomere 1/2 na nehnuteľnosti (ďalej len „spoluvlastnícky podiel"). V čase scudzenia spoluvlastníckeho podielu z pôvodného podielového spoluvlastníka na žalobcu bol žalovaný rovnako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v pomere 1/2 a o scudzení spoluvlastníckeho podiel na nehnuteľnosti nadobudol vedomosť z verejne dostupných zdrojov, a to na základe údajov evidovaných na LV. S odkazom na ust. § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) v prípade scudzenia predmetného spoluvlastníckeho podielu nešlo o prevod

vlastníctva blízkej osobe podľa ust. § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka a predošlý spoluvlastník, ako ani žalovaný, nevykonali žiadne právne kroky smerujúce k umožneniu uplatnenia predkupného práva, v čase prevodu ani do dnešného dňa mu dobrovoľne neponúkli ako spoluvlastníkovi spoluvlastnícky podiel na predaj. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že došlo k porušeniu jeho zákonného predkupného práva. Bezodkladne potom, čo sa žalobca dozvedel o rozhodných skutočnostiach, pokúsil sa o zmierne riešenie veci a výzvou zo dňa 29.10.2020 adresovaniu žalovanému sa domáhal toho, aby mu žalovaný ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, ako ho sám nadobudol, žalovaný výzvu prevzal, do dnešného dňa neodpovedal a žalobca je preto toho názoru, že využil všetky možnosti mimosúdneho riešenia sporu.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje žalobca tým, že naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov vyplýva zo skutočnosti, že scudzením alebo iným nakladaním s nehnuteľnosťou môže byť značne oslabené jeho právne postavenie, ako aj uplatnenie nárokov z predkupného práva, ktoré sú predmetom žaloby a scudzením spoluvlastníckeho podielu stratí žalovaný pasívnu procesnú legitimáciu, čo môže neprimerane sťažiť konanie.

4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami, a má na základe predložených listín a z verejných registrov - z verejne prístupného katastrálneho portálu za osvedčené, že žalobca a žalovaný sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci každý s podielom o veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti (pozemok parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. Z.). Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti o veľkosti 1/2 na základe Kúpnej zmluvy podľa O.-XXXX/XXXX zo dňa 09.05.2019 a žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti o veľkosti 1/2 na základe Kúpnej zmluvy podľa O.-XXXXX/ XXXX zo dňa 19.12.2019. Podľa zápisu v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. Z. je vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného vedené záznamové konanie podľa E.-XXXX/XXXX na základe návrhu zo dňa 12.11.2020, ktoré katastrálne konanie nie je skončené.

5. Výzvou zo dňa 29.10.2020 vyzval žalobca žalovaného, aby mu ponúkol na predaj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti za rovnakých podmienok, ako ho nadobudol žalovaný, a to z dôvodu porušenia jeho zákonného predkupného práva tým, že mu ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti nebol spoluvlastnícky podiel ponúknutý na predaj. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 03.11.2020 a doručená dňa 04.11.2020 (pozn. súdu žalobca nesprávne označil zásielku, správny dátum doručenia výzvy súd zistil z verejne dostupného sledovania zásielok Slovenskej pošty).

6. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa ust. 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ust. § 325 ods. 1 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

10. Podľa ust. § 325 ods. 1 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa ust. § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa ust. článku 20 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „ SR“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

17. Podľa ust. článku 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

18. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa ust. § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

20. Podľa ust. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa ust. § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

22. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

23. Podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

24. Podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

25. Podľa ust. § 117 Občianskeho zákonníka, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

26. Podľa ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

27. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () (ďalej len ako „“), kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

28. Podľa ust. § 4 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

29. Podľa ust. § 4 ods. 2 katastrálneho zákona, zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.

30. Podľa ust. § 4 ods. 3 katastrálneho zákona, zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

31. Podľa ust. § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa ust. § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa ust. § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

34. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy SR. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje.

35. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

36. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, je porušená zásada rovnosti strán. Žiadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli

osvedčené, a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

37. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom neodkladného opatrenia, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia s tým, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom navrhovateľovi neodkladného opatrenia poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ neodkladného opatrenia splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou, pričom by súd však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.

38. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane konania, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných, ale aj jednostranných, dokonca aj faktických činov.

39. Spoločným znakom neodkladných opatrení vydaných pred začatím konania vo veci samej a rovnako aj v priebehu takéhoto konania je ich predbežný - dočasný charakter, t.j. že sa nimi upravujú právne (nielen faktické) pomery strán sporu alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci samej, a neodkladné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe. Z procesného hľadiska je pritom zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia.

40. Súd oboznámením sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami, listinnými dôkazmi, a ostatným obsahom spisu a posúdil opodstatnenosť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

41. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. ). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. ). Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou

pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. ).

42. Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia, má súd za to, že žalobca osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď z predložených listinných dôkazov sa javí ako pravdepodobné porušenie ust. § 140 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Či je žalobca skutočne nositeľom tvrdeného práva bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia však možno dospieť k záveru, že žalobca pravdepodobnosť tohto práva osvedčil. Súd zároveň poukazuje na ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , v zmysle ktorého pri porušení predkupného práva oprávnený z predkupného práva má pri porušení povinností na výber, či sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi), aby mu nadobudnutý podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa, žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa.

43. Existenciu ďalšej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu, mal súd rovnako za osvedčenú žalobcom. Žalobca síce neosvedčoval, že žalovaný robí kroky smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou v rozsahu spoluvlastníckeho podielu alebo že by mal v úmysle akýmkoľvek spôsobom ho scudziť alebo zaťažiť, na LV č. XXXX pre k.ú. Z. je však súčasne vyznačená plomba, preukazujúca vedenie záznamového konania, ktoré bolo začaté dňa 12.11.2020, t.j. bezprostredne po doručení výzvy žalobcu dňa 04.11.2020 (pričom súdu nie je známe, aké právo podľa ust. § 1 ods. 1 katastrálneho zákona a na základe akého podkladu podľa ust. § 34 ods. 1 katastrálneho zákona je predmetom tohto zápisu záznamom). Súdu je však rovnako zrejmé, že úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Ak by však bolo v danom prípade potrebné čakať na takéto (právne) úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu (v tomto prípade žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje aj potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu, ako v čase začatia konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania sa súdny spor nepredlžoval v dôsledku zmeny okruhu strán sporu (prípadným reťazením prevodov). Zákaz dispozície s nehnuteľnosťou má v tomto význame aj už deklarovaný preventívny účinok.

44. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadnil aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Ak nie je úmyslom žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti scudziť (previesť v rozpore s ust. § 140 ods. 1 Občianskeho zákonníka resp. iným spôsobom s ním nakladať), zásah do jeho vlastníckeho práva spočívajúci v zákaze nakladania nebude mať na neho žiaden (teda ani negatívny) dopad. Ak by naopak úmyslom žalovaného bolo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedeným posúdením prostredníctvom testu proporcionality (kedy žalobca nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobcu) sa súdu javí, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia môže splniť svoj účel sledujúci zabezpečenie dočasnej ochrany práv žalobcu, ktorých sa domáha vo veci samej, pri súčasnom osvedčení tohto nároku žalobcu (teda osvedčenia, že existuje aspoň minimálna pravdepodobnosť jeho existencie) a zásah do ktorých práv zo strany žalovaného je reálny.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v časti zákazu nakladať s nehnuteľnosťou v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku (bez uvedenia demonštratívneho výpočtu žalobcu, ktorý je možno subsumovať pod zákaz nakladať), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto uznesenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhovel. Návrh ako nedôvodný zamietol vo zvyšnej časti (zákaz nakladania s

nehnuteľnosťou ako celkom), a to s poukazom na spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti a ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (výrok č. II uznesenia).

46. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Nakoľko žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne so žalobou vo veci samej (žaloba o nahradenie prejavu vôle), o nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v dvoch vyhotoveniach /§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.