Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-31-2017.pdf
PDF · 110.89 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-22P/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. G., narodené XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
- V. práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka
- M. S., nar. 01.XX.XXXX, bytom O. A. X/A, G., A., a otec - A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. 2, E. A. nad K., toho času bývajúci na adrese: I. utca XX, G., A., zastúpený - O.. Martin Repáň, advokát s.r.o., so sídlom Mamateyova 12, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova 4, Bratislava, na návrhy rodičov o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na návrh otca o pozbavenie matky výkonu rodičovských práv a povinností a ex offo o nariadenie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu tohto znenia:
Maloletá P. G., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej sumou XXX eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Otec je oprávnený počas bežného školského roka stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 13.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 13.00 hod. do piatka do 13.00 hod. a počas letných prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 31.07. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod. s tým, že počas dní školského vyučovania je miestom prebratia maloletej v čase začatia styku školské zariadenie, ktoré navštevuje a miestom odovzdania maloletej v čase ukončenia styku miesto bydliska otca, ktoré je miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa vždy počas voľných dní a v čase školských prázdnin.
II. Súd konanie o pozbavenie rodičovských práv a povinností matky z a s t a v u j e .
III. Súd konanie o nariadenie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine z a s t a v u j e .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 13.02.2017, podaným tunajšiemu súdu toho istého dňa, sa matka domáhala určenia povinnosti prispievať na výživu maloletej P. sumou vo výške 400,- € mesačne. Z dôvodu, že rodičia maloletých detí tvorili pár od roku XXXX do roku XXXX, manželstvo neuzatvorili a z ich vzťahu pochádza maloletá P., výživné na maloletú doposiaľ určené nebolo a otec od 13.06.2016 žiadny spôsobom nepodieľal na úhrade nákladov maloletej.
2. Dňa 10.11.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca, ktorým sa otec domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Toto konanie bolo vedené pod sp. zn. 17P 341/2017, uznesením tunajšieho súdu č. k. 17P 341/2016-28 zo dňa 29.03.2017 súd spojil konanie na návrh matky vedený pod sp. zn. 22P 31/2017 a konanie na návrh otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedené pod sp. zn. 17P 341/2016 na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp. zn. 22P 31/2017.
3. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 22P 236/2019-42 zo dňa 18.09.2020 súd spojil konanie na návrhy rodičov o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedené pod sp. zn. 22P 31/2017 a konanie na návrh otca o pozbavenie matky výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej vedené pod sp. zn. 22P 236/2019 na spoločné konanie, ktoré sa ďalej vedie pod sp. zn. 22P 31/2017.
4. Súd uznesením č. k. 22P 31/2017-423 zo dňa 18.09.2020 začal konanie z úradnej povinnosti o nariadenie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o rodine, keďže na pojednávaní konanom dňa 18.09.2020 vyšli najavo skutočnosti, na základe ktorých má súd za preukázané, že existujú predpoklady na to, aby začal konanie ex offo.
5. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením a výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením rodného listu maloletého dieťaťa, znaleckým posudkom, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi.
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2012, matky neboli manželia. Rodičia pre vzájomné konflikty spolu nekomunikovali, otec mal bránené v kontakte s maloletou. Od októbra 2020 sa však vzťahy medzi rodičmi zlepšili a otec má opätovne zabezpečený kontakt a styk s maloletou.
7. Na pojednávaní konanom dňa 28.09.2017 bolo z výpovede otca a jeho zástupcu zistené, že otec zotrváva na návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, ale bude jednoznačne akceptovať aj iné rozhodnutie súdu vychádzajúce z relevantného názoru psychológa, ktorý by v danom čase odporučil ponechanie maloletej v osobnej starostlivosti matky, avšak s tým, že sa bude riadne realizovať plnohodnotný styk otca s maloletou. Otec má záujem na čo najširšej starostlivosti o dieťa, z ktorého dôvodu je ochotný zabezpečiť aj materiálne. Od podania návrhu sa situácia v zásade nezmenila, prebieha na tunajšom súde vykonávacie konanie, do ktorého pravidelne zasielajú urgencie so žiadosťou o konanie. Matka nepreberá súdne zásielky, hoci na rovnakej adrese preberá výživné. Otec nemá možnosť kontaktovať ani matku, ani dieťa, ktoré za dva roky videl možno raz, inak pri každom pokuse o priblíženie bola volaná polícia a nasledoval útek z miesta . Uznal, že dochádzalo k stretom medzi ním a matkou, čo ho mrzí a určite by sa takého konania nedopustil, pokiaľ by vedel, čo bude nasledovať. Matke by sa chcel ospravedlniť, avšak vzhľadom na jej vyhýbanie sa osobnej účasti na konaniach nemá komu. V zásade je bezmocný. Nakoľko matka nevlastní oficiálne žiadny majetok a zjavne nevykazuje ani príjem, je ukladanie pokút zbytočné, otec sa spoliehal na výchovné pôsobenie autoritatívneho štátneho orgánu, čo však tiež zlyháva vzhľadom na postoj matky. Pravdepodobne by mohol byť realizovaný kontakt s dieťaťom iba v prípade preberania maloletej v škole, keď však matka bola schopná nedať dieťa dva týždne do školy, pričom otec nechce prevziať dieťa násilím napriek tomu, že maloletá nie je doposiaľ matke zverená a otec disponuje plnými rodičovskými právami.
8. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 22P 31/2017-111 zo dňa 01.12.2017 bolo nariadené znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku číslo: 19/2020 zo dňa 09.03.2020 bolo zistené, že súčasný stav maloletej je bez neurotickej symptomatiky, bez depresívnej symptomatiky, bez prítomnosti signifikantných prvkov psychopatologickej symptomatiky. Zistená bola závislosť od matky a neistota v rozhodovacom procese, ktoré sú neadekvátne vývinovej úrovni maloletej. Maloletá má tendenciu k fabuláciám, najmä pri deskreditačných verbalizáciách na adresu otca. Maolletá žije pod negatívnym psychickým tlakom a manipuláciami matkou a členmi rodinného prostredia matky za účelom oslabenia citovej väzby maloletej k otcovi a izolácie maloletej od jej otca. Maloletá regreduje so symbiotického vzťahu s matkou. Matka svojím niekoľkomesačným konaním neumožnila psychodiagnostiku vzájomnej interakcie maloletej s otcom. Z výsledkov psychodiagnostiky obidvoch rodičov vyplýva, že s prihliadnutím na emotívnu a osobnostnú štruktúru má lepšie osobnostné predpoklady a kvalitnejšie výchovné kompetencie vo vzťahu k starostlivosti o maloletú otec. V záujme maloletej je zo psychologického
hľadiska v záujme maloletej vyrastať vo výchovnom prostredí u matky aj u otca, z odborného psychologického hľadiska potrebuje maloletá pre svoj zdravý psychický a fyzický vývin rovnomerný a rovnocenný pobyt u každého z rodičov. Kontakt s otcom - mužským vzorom maloletej - je potrebný.
9. Na pojednávaní konanom dňa 11.12.2020 sa nedostavil zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V, ktorá mala predvolanie riadne vykázané, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu vyhlásenia karantény pre výskyt covid-19 na pracovisku prokuratúry. Nakoľko nežiadal o odročenie pojednávania, súd vec prejednal v neprítomnosti zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava V v súlade s ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ per analogiam, podľa ktorého ustanovenia súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, keď vzhľadom na uzavretú rodičovskú dohodu účasť prokuratúry na predmetnom pojednávaní nepovažoval za nutnú.
10. Na pojednávanie konané dňa 11.12.2020 sa dostavila matka maloletého, pričom obaja rodičia zhodne uviedli, že uzatvárajú rodičovskú dohodu v tomto znení: A. P. G., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Otec je oprávnený počas bežného školského roka stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 13.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 13.00 hod. do piatka do 13.00 hod. a počas letných prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 31.07. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod. s tým, že počas dní školského vyučovania je miestom prebratia maloletej v čase začatia styku školské zariadenie, ktoré navštevuje a miestom odovzdania maloletej v čase ukončenia styku miesto bydliska otca, ktoré je miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa vždy počas voľných dní a v čase školských prázdnin.
11. Dokazovaním bolo zistené, že matka rodičia s maloletou sa začali opäť stretávať najskôr aj v prítomnosti starej matky zo strany matky a po asi piatich razoch začala maloletá P. opäť chodiť k otcovi a dokonca už aj s prespatím. W. je zdravotný stav maloletej zlepšený. J. sa u nej prejavila v čase, keď toho bolo na nej príliš veľa - výchovné opatrenie, znalecké dokazovanie. A. na sebe zapracovala cez terapie aj sama. Aktuálne je maloletá s otcom v zásade každý deň, čo je možné, keďže rodičia bývajú cez ulicu. Dopoludnia s ňou matka absolvuje online vyučovanie a potom ide k otcovi, kým je matka v práci, odkiaľ si ju preberá cca o 17.00 hod. U otca je maloletá rada, už tam dokonca aj prespala a je vidno, že sa uvoľnila. V škole je stále dosť nesmelá a nepriebojná. Od 01.12.2020 je matka zamestnaná ako vychovávateľka v školskom klube ZŠ X., a teda aj z tohto dôvodu zvažuje prestup maloletej na túto školu, keďže v O. sa veľmi neadaptovala. B. má základný hrubý plat XXX eur + príplatok za XX rokov praxe v centre voľného času, čistý príjem u tohto zamestnávateľa by matka mala dosiahnuť vo výške cca XXX eur. C. stále má firmu na deratizáciu, avšak túto činnosť, ktorá je fyzicky náročná, už neprevádzkuje. A. zdravotný stav je aktuálne tiež dobrý. F. bytu, v ktorom s maloletou býva, iný majetok vyššej hodnoty nevlastní, užíva osobné motorové vozidlo vo vlastníctve svojej matky. S bývaním má spojené náklady vo výške cca XXX eur mesačne.
12. Otec potvrdil skutočnosti uvádzané matkou, keď skutočne od októbra 2020 sa vzťahy medzi rodičmi začali zlepšovať a aktuálne je maloletá u otca veľmi spokojná. Momentálne v dôsledku nariadení vlády má otec problém s podnikaním, keďže prevádzkuje reštauráciu, a teda nemôže vykazovať žiadne príjmy. Na dohodnuté výživné však určite finančné prostriedky zabezpečí. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá pracuje ako zástupkyňa Y. škole na J. v I.. S maloletou P. si rozumejú aj počas pojednávania zabezpečovala s vedomím a súhlasom matky jej stráženie. Už mesiac je však na PN a za posledný mesiac mala príjem XXX eur. A. vyššej hodnoty nevlastní. X. dom, v ktorom býva, je vo vlastníctve otcovej matky a auto, ktoré otec užíva, je vo vlastníctve jeho partnerky. S. má problémy so srdcom, keď na lieky vydám cca XX eur.
XX. Zástupca otca navrhol rodičmi uzavretú dohodu schváliť a návrh na pozbavenie rodičovských práv a povinností matky zoberal v plnom rozsahu späť a toto konanie žiadal zastaviť. Q., že aktuálne sa rodičia vedia dohodnúť a styk otca s maloletou prispôsobiť ich pracovným povinnostiam, pričom sa dohodli na základnom garantovanom styku pre prípad možného znovuobjavenia sa konfliktov, ktoré so sebou prináša život.
XX. Kolízny opatrovník odporučil schváliť uzavretú rodičovskú dohodu, keď ocenil, že rodičia napokon dospeli k takejto dohode.
Maloletá Lorraine je vo veku takmer dvanásť rokov, pochádza z partnerského vzťahu svojich rodičov, ktorý nikdy manželstvo neuzatvorili, následne ukončili svoje spolužitie, aktuálne navštevuje Y. školu s materskou školu J. X v I. - O., je priemernou žiačkou. O. starostlivosť doposiaľ zabezpečovala matka, ktorá neuviedla, že má s maloletou žiadne zvýšené náklady v súvislosti s jej zdravotným stavom. F. sa na výžive maloletej podieľal v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia.
Z. § 36 ods. X Y. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).
Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú
trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že rodičia spolu nežijú a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu sa nedohodli. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju od vysťahovania otcom na ulicu spolu s maloletým aj vykonáva, s čím súhlasil i kolízny opatrovník.
Právo zastupovať maloleté dieťa prináleží v bežných veciach obom rodičom a vo veciach nad rámec bežných vecí sa musia rodičia dohodnúť. Ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Na nakladanie s majetkom maloletého dieťaťa rodičia potrebujú vždy súhlas súdu. V rámci daného konania kolízny opatrovník žiadal, aby bola matka poverená zastupovaním a správou majetku maloletého dieťaťa, aj s ohľadom na skutočnosť, že otec maloletého nežije na území Slovenskej republiky a na jeho výchove sa nepodieľa a od októbra 2019 nie je v kontakte s maloletým, čomu súd vyhovel.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca, v tejto časti súd nebol viazaný návrhom a s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa, ako aj rodičovskú dohodu, túto výšku výživného schválil vo výške 150,- € mesačne zohľadniac skutočnosť, že otec si v tejto výške doposiaľ plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
Pri zohľadnení potrieb dieťaťa súd vychádzal z bežných nákladov na výživu dieťaťa vo veku maloletej P., keď zohľadňoval odôvodnené potreby maloletej ako oprávnenej osoby, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti dieťaťa v jeho veku: kultúra, hračky, knihy atď. S. aj vzhľadom na spotrebný charakter výživného považoval určenú výšku výživného za primeranú tak odôvodneným aktuálnym potrebám maloletého, ako aj aktuálnym možnostiam a schopnostiam rodičov.
A. a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
S. preukázateľne zistil, že obaja rodičia sú slobodní, inú vyživovaciu povinnosť nemajú, obaja sú v produktívnom veku a zo strany súdu neboli zistené na strane rodičov žiadne obmedzenia, pre ktoré by nemohli vykonávať zárobkovú činnosť. Majetok vyššej hodnoty rodičia nevlastnia, sú zdraví a schopní riadne pracovať. Zdravotný stav dieťaťa si nevyžaduje trvale zvýšené výdavky, nemá žiadne voľnočasové aktivity, navštevuje povinnú školskú dochádzku a matka s maloletou má len bežné výdavky primerané jej veku. Výživné v sume 150,- eur mesačne súd považuje v súčasnom období za primerané veku a odôvodneným vývinovým potrebám dieťaťa, ale aj pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Maloletá má bežné náklady, súvisiace so zabezpečením výživy, ošatenia a ďalších základných potrieb.
Otcovi vznikla vyživovacia povinnosť už narodením maloletej. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustálenej súdnej praxe každý z rodičov je povinný počínať si vo svojich pracovných a iných aktivitách predovšetkým s prihliadnutím na svoju zodpovednosť za výživu všetkých detí, ktoré sú na neho odkázané, keď jeho vyživovacia povinnosť predchádza všetky jeho ďalšie výdavky. Povinnosťou rodiča je pritom vyživiť svoje deti, a to aj na vlastný úkor. Určená suma teda podľa názoru súdu zodpovedá zisteným aktuálnym schopnostiam a možnostiam otca. Súd pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti voči maloletej zohľadňoval tiež nárok na rodinné prídavky vo výške 24,95 eura, ktoré sú určené na úhradu niektorých nákladov dieťaťa, ako aj podiel vyživovacej povinnosti matky vo finančnom vyjadrení, keď s ohľadom na vek maloletej P. je časť kompenzuje osobnou starostlivosťou o dieťa. Súd ale v čase vyhlásenia rozsudku prihliadal aj formu aktuálne prebiehajúcej starostlivosti o maloletú, na ktorej opätovne začal vo zvýšenej miere participovať svojou osobnou starostlivosťou aj otec.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa súd schválil rodičovskú dohodu, ako ju rodičia predložili súdu na pojednávaní - dieťa je zvyknuté na starostlivosť matky, táto ju doposiaľ zabezpečovala, umožňuje aktuálne otcovi styk v širokom rozsahu a otec sa na výžive maloletého dieťaťa podieľa.
Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 29 ods. 2 CMP súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
S ohľadom na to, že otec zobral svoj návrh čo do pozbavenia rodičovských práv a povinností matky späť a s ohľadom na rodičmi uzatvorenú rodičovskú dohodu súd konanie zastavil.
Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Z dôvodu uzatvorenej rodičovskej dohody a zmeny komunikácie a vzťahov medzi rodičmi, odpadli podmienky na nariadenie výchovného opatrenia, o ktorom konaní súd začal uznesením č. k. 22P 31/2017-423 zo dňa 18.09.2020 konanie z úradnej povinnosti o nariadenie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o rodine.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie rodičov a kolízneho opatrovníka (§ 122 Civilného mimosporového poriadku /CMP/ a § (§ 368 Civilného sporového poriadku /CSP/). Odvolanie proti tomuto rozsudku môže podať prokurátor (§ 361 CSP) cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, štvormo alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 a nasl. Civilného mimosporového poriadku /CMP/.