Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cb-4-2018.pdf
PDF · 157.57 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: PRESTIGE ABLAK Kft., reg. č.: 08-09-017956, Timföldgyári utca 1, Mosonmagyaróvár, Maďarsko, právne zast.: dr.jur. Ferenc Mazács, advokát, Alžbetínske nám. 328/4/1904, P.O.BOX 2, Dunajská Streda, proti žalovanému: P. S., N.. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom: P. S. Fenster u. Türen, IČO: 48 164 038, Lipový rad 467/13, Malé Dvorníky, o zaplatenie 2.295,- € s prísl.,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.295,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.295,- eur od 01.08.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhradu ďalších nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 70,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou z 23.01.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 2.295,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.295,- € od 13.11.2016 do zaplatenia a s náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (paušálna náhrada 40,- € + náklady úradného prekladu 70,- €), ako aj náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako predávajúci na základe potvrdenej objednávky žalovaného dňa 04.11.2016 dodal žalovanému tovar - plastové okná a dvere v celkovej hodnote 2.295,- €. Žalobca dodaný tovar žalovanému riadne odovzdal a žalovaný tovar riadne prevzal. Žalovaný si doteraz neuplatnil žiadne vady či reklamácie tovaru, preto žalobcovi vzniklo voči nemu právo na zaplatenie plnej kúpnej ceny podľa vystavenej faktúry č. M. z 10.11.2016, splatnej dňom 12.11.2016. Keďže žalovaný dosiaľ cenu za dodaný tovar žalovanému nezaplatil, žalobca sa obrátil s týmto svojim nárokom na súd.
2. Žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu č. k. XXCb/X/XXXX-XX z 30.04.2018 podal včas odpor s vecným odôvodnením, v dôsledku ktorého bol platobný rozkaz uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. XXCb/X/XXXX-XX z 10.09.2018 zrušený. Žalovaný v podanom odpore popieral, že by objednal predmetný tovar, ďalej že by mu boli predmetné plastové okná tvoriace predmet zákazky odovzdané a zároveň že by ich prevzatie potvrdil na doklade o CMR zo dňa 04.11.2016. Žalovaný v tejto súvislosti popieral, že by na uvedenom CMR bol jeho podpis. Žalovaný taktiež namietal doručenie predmetnej faktúry zo strany žalobcu, čo žalobca v podanej žalobe ničím nepreukazoval.
3. Žalobca vo svojej replike z 05.06.2019, ako aj vo svojich ďalších vyjadreniach vo veci vyjadril názor, že prílohami pripojenými k žalobe žalobca plne osvedčil vznik uplatneného nároku. Proces objednávania tovaru žalovaným zároveň žalobca priblížil popisom, podľa ktorého žalovaný zadával objednávky buď len telefonicky alebo v prípade zložitejších alebo rozsiahlejších objednávok e-mailom s tým, že následne na základe takýchto objednávok žalovaného žalobca vypracovával príslušnú cenovú ponuku s potvrdením objednávky spolu s podrobným technickým popisom objednaného produktu tak ako tomu bolo aj v predmetnom prípade. Žalobca mal za to, že svoj záväzok z predmetnej objednávky žalovaného si riadne splnil, a to na základe pokynov samotného žalovaného, ktorý za miesto dodania a odovzdania tovaru určil T., pričom žalovaný v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by podal kvôli údajnému sfalšovaniu jeho podpisu na CMR trestné oznámenie alebo akúkoľvek civilnú žalobu na ochranu svojej osobnosti. Pri konkrétnych dodávkach produktov, tak ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, objednával žalovaný tieto produkty od žalobcu ako slovenský podnikateľský subjekt, a preto žalobca vždy fakturoval žalovanému ako objednávateľovi a zároveň svojmu obchodnému partnerovi, avšak na základe trvalej požiadavky žalovaného bolo pravidlom, že tovar od žalobcu sa nedodával na Slovensko ale priamo do T., kde sa potom použil na jednotlivých stavbách s tým, že na prevzatie tovaru v T. žalovaný spravidla poveroval tretiu osobu z T.. Žalobca na preukázanie uvedených skutočností, a to (aj) vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu predložil k objednaniu tovaru listinné dôkazy - príslušnú e-mailovú komunikáciu medzi zamestnancami resp. poverenými osobami strán sporu a ďalej navrhol vykonať výsluch týchto osôb (W. A. P. P. P.), ako aj výsluch vodiča nákladného vozidla, ktorým sa objednané výrobky žalovanému dodali na ním určené miesto a ďalej i výsluch samotných strán sporu.
4. Tunajší súd /majúc právomoc predmetnú vec prejednať a rozhodnúť v súlade s čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012/ vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a s podstatným obsahom spisu (žaloba s prílohami č. l. 1-30, odpor žalovaného s prílohami z 14.08.2018 č. l. 69-72, replika žalobcu s prílohami z 05.06.2019 č. l. 101-104, predloženie úradných prekladov č. l. 164-190, podanie žalovaného z 30.10.2019 č. l. 227, podanie žalobcu s prílohami z 09.12.2019 č. l. 249-256, vyjadrenie žalovaného zo 14.01.2020 s prílohami č. l. 264-267, vyjadrenie žalobcu s prílohami z 16.01.2020 č. l. 279-290, predloženie e-mailov č. l. 307-316, doklad o voľbe rozhodného práva č. l. 332, e-mailové správy a iné doklady a fotky č. l. 334-349, e-mailové správy č. l. 356-523, vyjadrenie žalobcu s prílohami z 03.02.2020 č. l. 532-625, preklady č. l. 737-794, vyjadrenie žalovaného z 18.08.2020 s prílohami č. l. 814-869, vyjadrenie žalovaného z 07.10.2020 s prílohami č. l. 905-913, vyjadrenie žalobcu z 01.12.2020), ako aj prednesmi (právnych zástupcov) strán sporu, výsluchmi strán sporu (u žalobcu jeho konateľa) a výsluchmi svedkov Q. K., P. P. P. W. A..
5. Strany na pojednávaniach zotrvávali na svojich stanoviskách, pričom žalovaný doplnil, že v predmetných vzťahoch so žalobcom mu žalobca spravidla posielal tovar z V. na B., ten sa u žalovaného uskladnil a následne sa vyskladnil a novým CMR poslal do T.. Žalobca toto popieral a zdôraznil, že žalovaný vždy určoval kam má žalobca za tovar fakturovať a objednaný tovar reálne odoslať. Žalobca pred touto dodávkou dodával žalovanému drvivú väčšinou dodávok na základe rovnakej šablóny, čo predpokladá určité obchodné zvyklosti medzi účastníkmi. Pri každej jednej objednávke došiel impulz, t.j. konkrétna objednávka od žalovaného, na základe toho sa vypracoval technický popis tovaru, ktorý si objednal žalovaný a na základe tejto technickej dokumentácie sa vyrobil tovar u žalobcu a následne sa dodal na miesto určenia, ktorým miestom bolo takmer vždy T.. Čo je podstatné, miesto dodania tovaru si vždy určoval žalovaný. Následne bola k dodávke vždy vystavená faktúra za konkrétne množstvo dodaného tovaru, ktorú faktúru žalovaný predtým vždy zaplatil. Žalobca k prílohám č. 4 a 5 jeho vyjadrenia z 09.09.2019 doplnil, že žalobca mal zamestnankyňu s menom P. P. (ďalej aj ako „B.“), ktorá mala na starosti komunikáciu s obchodnými partnermi, čo sa týka objednávok tovaru. Osoba s menom W. A. (ďalej aj ako „W.“) bola osobou poverenou zo strany žalovaného, ktorá konala za a v mene žalovaného. W. používala e-mailovú adresu Y..E. skrátene Office Posta. Takýmto spôsobom objednávky neprebiehali len jednorazovo ale pred týmto prípadom aj skoršie objednávky prebehli obdobným spôsobom vzhľadom na dlhoročnú spoluprácu. V tomto konkrétnom prípade boli dve čísla, pod ktorými bol vedený tento obchodný prípad u žalobcu ako aj u žalovaného. U žalovaného bol vedený obchodný prípad pod č. V. ako to vyplýva z prílohy č. 4. V prílohe č. 4 sa W. pýta samotného žalovaného, či môže preposlať objednávku B., t.j. žalobcovi, pričom žalovaný na to odpovedá súhlasne. Na to potom v prílohe č. 5 už pod spojenými číslami jednak žalovaného, ako aj žalobcu - dodatok za lomkou XXXXX píše W. od žalovaného B. od žalobcu, že objednané okná
môžu ísť do výroby. Tento e-mail mal byť odoslaný od W. z poverenia žalovaného z adresy Office Posta na adresu zamestnankyne žalobcu - B. 07.09.2016 o 13:01 hod. a na tento e-mail následne odpovedala B. v ten istý deň o 14:03 hod. Práve z uvedeného e-mailu W. vyplýva, že objednávateľom mal byť v tomto prípade žalovaný ako živnostník, pričom táto objednávka z uvedeného e-mailu W., preposlaná príslušnej zamestnankyni žalobcu, bola následne žalobcom potvrdená dňom 09.09.2016 - príloha č. 3 žaloby. Žalovaný k predloženej e-mailovej komunikácii uviedol, že je to vnútornou komunikáciou žalobcu v rámci jeho spoločnosti, keďže obidve adresy Y..E. ako aj P..P..S. sú e-mailovými adresami žalobcu. Žalovaný taktiež namietal, že žalobcom boli predložené len neúplné printscreeny e-mailovej komunikácie. Na túto námietku žalobca následne doručil súdu, ako aj protistrane úplnú e-mailovú komunikáciu (viď č.l. 356-523) a boli na pojednávaní vypočuté uvedené osoby: P. P. P. W. A.. Žalobca ďalej predložil na pojednávaní záznam o prevádzke nákladného vozidla, ktorým bol prepravovaný tovar do miesta určenia (predložené boli listy z knižky o prevádzke vozidla a to k dátumu 04.11.2016 a takisto záznamy z troch predchádzajúcich a nadchádzajúcich dátumov a to 28.10.2016 02.11.2016, 03.11.2016, 05.11.2016, 07.11.2016, 08.11.2016). Podľa vysvetlenia žalobcu by mal byť pre predmetné konanie rozhodujúci zápis v knižke o prevádzke dopravného prostriedku z 04.11.2016 riadok č. 3 s poznámkou P. XXXX stav km 2.160 - XXXX má byť PSČ miesta vykládky označeného na CMR. Žalobca ďalej predložil tri fotografie o rodinnom dome v T., kde mali byť dodané resp. namontované predmetné okná. Uvedený dôkaz - záznam o prevádzke nákladného vozidla (tehergépjármű munkalevél) žalovaný spochybnil na pojednávaní. Namietal, že podľa uvedeného záznamu vykonal vodič cestu na trase V. - B. do T. do obce W., následne do N., potom B. a na záver do V.. Podľa google maps (výsledok hľadania bol založený do spisu) však táto cesta trvá osobným autom 3 hodiny 58 minút, ale keďže šofér išiel nákladným autom tak sa tu predpokladá dlhší čas; mal čakať na žalovaného do 7 hod. večer a potom ešte išiel do N., B., V. - podľa google maps táto cesta trvá 2 hodiny 3 minút v lete za svetla s osobným autom, s nákladným autom sa táto cesta musí predĺžiť a táto cesta sa predlžuje aj nakládkou a vykládkou tovaru v N., v B. a následne v V.. Je preto nelogické aby žalovaný v ten deň došiel o 19 hod. večer do obce W. podpisovať CMR. Žalobca na uvedenú námietku reagoval tak, že „stasky“ sa vždy píšu takým spôsobom, že keď sa prekračujú hranice tak sa urobí záznam o hraničných priechodoch čo môže byť v tomto prípade B. a N.. Navyše samotný šofér potvrdil, že toto bola jeho posledná vykládka v ten deň.
6. Z výsluchu svedka Q. K. vyplynulo, že bol zamestnancom žalobcu v rokoch 2013 až 2017 v postavení šoféra a vykonával pri jednotlivých prepravách tieto konkrétne činnosti: prevzatie tovaru u výrobcu, t.j. žalobcu v V., prevoz tovaru do miesta určenia na základe dokladu o preprave, ktorý obdržal vždy od odosielateľa, t.j. od svojej firmy - pri zahraničnej preprave je to doklad o CMR, odovzdanie tovaru na mieste určenia subjektu, ktorému je podľa dokladov tovar určený a vyžiadanie podpisov od preberajúceho na mieste určenia. V danom prípade sa veci udiali inak ako zvyčajne, a to s tým rozdielom, že o tejto preprave sa svedok dozvedel až deň pred jej vykonaním, preto ju musel s veľkými ťažkosťami zaradiť do harmonogramu prepráv na daný deň. Táto preprava sa uskutočnila v novembri 2016, konkrétne 04.11.2016, pričom si svedok pamätal, že už bola veľká zima a už sa aj zotmelo, keď dorazil na miesto vykládky. Miestom určenia bol rodinný dom niekde za obcou N., ktorá obec je vzdialená od B. pol hodiny cesty. Toto bola preprava pre protekčného klienta - žalovaného, preto svedok ani neriešil podrobnosti tohto prípadu, avšak ho zarazilo, že na mieste určenia musel tovar vykladať on spolu s dvomi mužmi a s jednou pani, čo nie je zvykom, keďže on bežne nevykladá tovar. Prevážal plastové okná s hliníkovým obalom - rámcom. Bolo to 7-8 konštrukcií asi v hodnote 1.000.000,- forintov. Spolu s uvedenými osobami napokon vyložili celý tovar do vnútornej časti rodinného domu. Po vykládke tovaru, kedy už bola tma, svedok čakal asi tak hodinu na mieste, pretože potreboval zabezpečiť podpis na dokladoch o preprave od žalovaného, ktorý dorazil cca. o 19 hod. a podpísal doklady o preprave vrátane dokladu CMR. Svedok žalovaného spoznal, keďže ho z firmy žalobcu už poznal z videnia. Svedok si už nepamätal, či podpísal doklad o CMR on, avšak si bol na 100 % istý v tom, že uvedenú prepravu vykonal. Z odpovedí svedka na otázky ďalej vyplynulo, že v danom prípade kontrolovali tovar už spomenuté osoby, ktoré pomáhali s jeho vykládkou. Podľa svedka to boli kupujúci od žalovaného, t.j. koneční užívatelia. U žalovaného bolo zvykom že on osobne nekontroloval tovar. Žalovaný došiel na miesto až po vykládke a kontrole tovaru a doklady podpísal bez komentára. K vyplneniu CMR svedok doplnil, že v tomto konkrétnom prípade bol odovzdávajúci a prepravca ten istý subjekt, a to jeho zamestnávateľ - žalobca. Svedok si nepamätal, že by prevzal nejakú platbu, čo ani nie je zvykom pri týchto prepravách a náplňou jeho práce.
7. Z výsluchu konateľa žalobcu V. Á. vyplynulo, že so žalovaným boli dlhoroční obchodní partneri a boli aj v priateľskom vzťahu, z ktorého dôvodu mu žalobca poskytoval určité výhody navyše, ktoré sa predovšetkým prejavovali v tom, že žalobca vždy od neho akceptoval zmeny v procese objednávok, výroby a dodávky, ktoré nahlásil oneskorene a ktoré žalobcovi neraz spôsobovali značné problémy. Žalovaný vždy oznámil žalobcovi presné miesto dodávky a vykládky až po tom ako boli vyrobené objednané výrobky, a teda tieto žalobca zasielal vždy na adresu konečných užívateľov alebo obchodných partnerov žalovaného. Objednávky žalovaného sa robili tak, že nakoľko žalovaný neovláda vôbec maďarský jazyk a konateľ žalobcu ovláda nemecký jazyk tiež iba v obmedzenom rozsahu, tak žalovaný mal určeného sprostredkovateľa menom W. na vybavovanie obchodných prípadov so žalobcom, pričom táto W. bola osoba, ktorá spolupracovala so žalovaným a nikdy v minulosti ani teraz nebola a nie je zamestnancom žalobcu. Zamestnancom žalobcu je druhá označená osoba B.. Všetky objednávky sa dohadovali v rámci e-mailovej komunikácie medzi W. od žalovaného a B. od žalobcu. Čo sa týka konkrétnej objednávky táto prebehla tiež formou uvedenej e-mailovej komunikácie a bola zadaná 6-8 týždňov pred dodávkou, a to v takej forme, že žalovaný schválil u W. rozmery a množstvo objednávky a následne prostredníctvom W. objednal u žalobcu predmetné okná, ktoré žalobca vyhotovil včas, resp. ešte pred dohodnutým termínom. Konateľ žalobcu presne nevedel pre koho bol fyzicky určený tovar. Konateľ si pamätal, že predmetný doklad o CMR vyplnil on a obidva podpisy, a to za odovzdávajúceho a za prepravcu sú jeho, nakoľko tu bol odovzdávajúcim ako aj prepravcom žalobca v jednej osobe. Z odpovedí konateľa žalobcu na otázky ďalej vyplynulo, že W. mu bola predstavená ako zamestnankyňa žalovaného a preto ona neobjednávala tovar pre seba, ale vždy pre žalovaného. Pri žalovanej objednávke W. konkrétne v e-maili uviedla, aby boli potvrdenie objednávky ako aj faktúra v tomto prípade zaslané na adresu P. S. H. L.. C., R. T. XXX, V. F.. Žalovaný bol buď osobne prítomný pri vykládke tovaru alebo označil konkrétne meno preberajúcej osoby, keďže inak by nemal kto podpísať doklady. Časom sa vzťahy medzi stranami výrazne zhoršili, zrejme preto už žalovaný za predmetný tovar nezaplatil. Proces objednania tovaru konateľ žalobcu popísal tak, že žalobca ako aj žalovaný cez W. mali program, s ktorým sa dá vyhotoviť cenová ponuka a aj jej potvrdenie. Žalovaný vedel cez tento program vyhotoviť cenovú ponuku, ktorú zaslal vlastnému klientovi tak že žalobca o tom ani nevedel. Žalobca po tomto dostal súbor, ktorý aplikoval do vlastného systému a na základe tohto súboru nasledovalo potvrdenie objednávky tak ako sa to stalo aj v tomto prípade. Vzhľadom na uvedené žalobca samotnú objednávku nepotreboval, keďže z nej sa vytváral preňho dôležitý súbor, a to je práve to potvrdenie objednávky - príloha č. 3. Príloha č. 3 obsahuje meno objednávateľa, kúpnu cenu, predmet objednávky s konkrétnymi rozmermi, počty, kusy jednotlivých okien s rozmermi, a v danom prípade aj cenu dopravy. Podľa informácií žalobcu bola W. v B. zamestnaná žalovaným, on jej za prácu platil. Vzťah spolupráce medzi stranami sporu bol zložitejší, avšak v danom prípade tu žalovaný figuroval ako sprostredkovateľ výrobkov žalobcov s tým, že pre firmu P. S. H. L.. C. bol v spoločnosti žalobcu určený príslušný rabat z cenníkovej ceny, za ktorú cenu žalovaný od žalobcu získaval výrobky a ďalej ich predával za akúkoľvek cenu. V závere prílohy č. 3 je uvedená suma 2.295 eur už po uplatnení zľavy 57 %, ktorú mal žalovaný u žalobcu (rabat).
8. Z výsluchu svedkyne P. P. vyplynulo, že u žalobcu už nepracuje 1,5 roka, pričom pred týmto obdobím uňho pracovala 5 rokov vrátane roku 2016. Svedkyňa sa pamätala, že niekedy v roku 2016 došlo k objednávke zo strany žalovaného, ktorá je predmetom tohto sporu, pričom objednávka bola vybavená, tovar bol dodaný, avšak následne nebola zo strany žalovaného zaplatená cena za tento tovar. Na otázky svedkyňa uviedla, že u žalobcu pracovala ako referentka pre klientov a žalovaný si u žalobcu viackrát objednal určitý tovar, ktorý bol následne vždy pripravený. Jej úlohou bola predovšetkým predpríprava tovaru pre výrobu. Popri tom robila aj cenové ponuky a potvrdenia objednávok vo výrobnom programe visual window. Tento program používajú aj obchodníci, ktorí od žalobcu berú tovar, pričom ich objednávka sa preklopí u žalobcu v tomto programe do verzie, s ktorou žalobca vie pracovať vo výrobe. Takto prebehol aj predmetný obchodný prípad. Svedkyňa vo vzťahu k žalovanému rokovala priamo s ním, ako aj s W. A., kolegyňou zo B., ktorá bola takisto v styku so žalovaným. W. pracovala pre jedného z distribútorov Etik-Sales Kft, ktorý bol obchodný partner žalobcu. Boli prípady, že žalobcovi došli objednávky na výrobu od W. s tým, že objednávky prichádzali od P. S., a boli aj také prípady, že žalovaný si objednával tovar priamo od žalobcu. Svedkyňa si pamätala, že v danom prípade si W. za žalovaného objednala u žalobcu predmetný tovar, ktorý preňho žalobca vyrobil, pripravil a dodal, avšak nebol uhradený. Konkrétnu objednávku odovzdala W. už v predom vyhotovenej forme, ktorú svedkyňa skonvertovala. Svedkyňa sa pamätala, že predmetná objednávka bola vyhotovená priamo na meno P. S., hoci bolo zvykom, že objednávky sa vyhotovovali na
distribútorov a im sa potvrdzovali. Kvôli jazykovým bariéram W. udržiavala vzťah priamo so žalovaným v nemeckom jazyku a od nej svedkyňa obdržala objednávku v maďarskom jazyku. Predmetná objednávka pochádzala od P. S. a žalobcovi bola predložená cez W.. Objednávku teda zadala W. v mene P. S.. Žalobca tovar odviezol do miesta určenia nákladným vozidlom prostredníctvom jedného z dvoch šoférov (jedným z nich bol Q. K.) a tovar zostal v T. tam, kde bol vyložený. Svedkyňa potvrdila, že kým pracovala u žalobca patrila jej e-mailová P. P..P..S. a e-mailová adresa Y..E. s názvom Office posta patrila W. A.. Dodatok W..E. tam zrejme bol preto lebo to bola partnerská firma žalobcu a mal súvis so žalovaným v tom zmysle, že on za W. A. chodil a odovzdával jej objednávky. Svedkyňa na pojednávaní potvrdila, že objednávku (jej potvrdenie) č. P. znejúcu na sumu 2.295,- eur spolu s technickým popisom jednotlivých položiek zo dňa 09.09.2016 (príloha č. 3 žaloby) vyhotovila ona. Svedkyňa tiež potvrdila, že všetka e- mailová komunikácia obsiahnutá v preklade č. XX, XX, XX, XX, XX P. XX/XX na č.l. 532 a nasl. spisu sa týka predmetnej objednávky žalovaného, čo vyplýva z jej čísla XXXXX pri ktorej objednávke W. používala číslo XXXX, pričom pri komunikácii sa tieto dve čísla dali dokopy a takto vyšlo výsledné číslo XXXX/XXXX/XXXXX. Táto komunikácia sa týka uvedenej objednávky, množstva a druhu tovaru, obsahu objednávky, ceny za objednaný tovar a aj konkrétne objednávateľa, ktorému sa má vyúčtovať cena za tovar, pričom týmto objednávateľom bol na žiadosť W. priamo žalovaný, čo bolo svedkyni od W. preposlané a potvrdené spolu s preposlanou objednávkou č. XXXX/XXXXX. Svedkyňa na isto povedala, že uvedená objednávka a e-mailová komunikácia tvoria ten istý obchodný prípad. Svedkyňa uviedla, že spravidla sa platilo za tovar ešte pred jeho prepravou, ale v danom prípade zrejme bol vysoký stupeň dôvery a preto to bolo inak, ona sa až následne dozvedela od konateľa žalobcu, že za predmetný tovar nebolo zaplatené.
9. Z výsluchu svedkyne W. A. vyplynulo, že žalovaný nosil cenové ponuky a aj objednávky do B. do firmy Etik-Sales Kft, kde pracovala aj svedkyňa. Svedkyňa podľa toho objednávala tovar u P., t.j. u Prestige Ablak Kft v mene P. S.. Bolo asi 10-15 obchodných prípadov, keď svedkyňa v mene žalovaného objednala u žalobcu tovar s tým, že ona mala kompetenciu iba na technické schválenie objednávok, a teda nevie ako prebehli úhrady v týchto prípadoch vrátane predmetného prípadu. Svedkyňa sa pri zadávaní jednotlivých objednávok žalobcovi riadila príkazmi P. S.. Svedkyňa ovládala v roku 2016 aktívne nemecký jazyk. Svedkyňa na pojednávaní potvrdila, že objednávka č. P. znejúca na sumu 2.295,- eur spolu s technickým popisom jednotlivých položiek zo dňa 09.09.2016 (príloha č. 3 žaloby) bola vypracovaná na základe požiadavky, ktorú svedkyňa žalobcovi zadala na príkaz a v mene p. P. S.. Číslo XXXX bolo jej číslo, ktoré používala v prípade objednávok a k nim vyhotovených cenových ponúk. Číslo XXXX/XXXXX je číslo objednávky u žalobcu. Svedkyňa potvrdila, že e-mailová adresa P..P.@.W..S. patrila P. P. od žalobcu a Y.@.W..E. s názvom Office posta patrila jej ako styčnej osobe pre P. S.. Taktiež potvrdila, že predmetnú e-mailovú komunikáciu (obsiahnutú v preklade č. 12, 13, 14, 16, 20 a 21/20 na č.l. 532 a nasl. spisu) viedla ona, pričom vždy v takejto komunikácii bol rozhodujúci predmet e-mailu resp. číslo uvádzané v predmete, ktoré bolo stvorené z dvoch čísel používaných žalovaným a žalobcom, a to v tomto konkrétnom prípade č. XXXX P. S. a č. XXXXX spoločnosťou Prestige Ablak Kft. Tieto e- maily písala svedkyňa v mene a na pokyn P. S., od ktorého dostávala požiadavky na výrobu. Pri preklade č. 20/2020 potvrdila, že prebehla e-mailová komunikácia medzi ňou a žalovaným, kde sa svedkyňa pýtala, či objednávku tak ako ju zostavila na požiadavku žalovaného môže preposlať žalobcovi a to konkrétne B., pričom v e-maili je odpoveď od P. S., že áno toto môže byť preposlané žalobcovi. Svedkyňa jednoznačne potvrdila, že uvedená objednávka a e-mailová komunikácia spolu súvisia a patria k tomu istému obchodnému prípadu. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalovaný jej nosil požiadavky na cenové ponuky, ktoré následne svedkyňa spracovala. Svedkyňa bola styčnou osobou iba vo vzťahu k žalovanému, pričom ju poprosil konateľ žalobcu, aby pomáhala pri spolupráci so žalovaným, keďže on neovládal v dostatočnom rozsahu nemecký jazyk. Svedkyňa bola v pracovnom vzťahu s treťou osobou a to Etik-Sales Kft a bola jediná ktorá vedela po nemecky. So žalovaným bola svedkyňa v kontakte odkedy ju tým poveril konateľ žalobcu a žalovaný jej odvtedy nosil požiadavky na cenové ponuky do B.. Konkrétne medzi svedkyňou a žalovaným nebol žiadny právny vzťah, avšak žalovaný ju očividne akceptoval ako kontaktnú osobu medzi ním a žalobcom a ako osobu, ktorá kvázi z dôvodu jazykovej bariéry spracovávala a sprostredkúvala jeho objednávky žalobcovi. Z e-mailovej komunikácie medzi B. a svedkyňou nadväzujúcej na e-mailovú požiadavku žalovaného vyplýva, že ako odberateľ tam bol uvedený sám žalovaný, t.j. P. S. Fenster und Türen. To, že odberateľom má byť konkrétne P. S. bolo jeho výslovným pokynom. On jej k tomu - k jeho podnikaniu pod menom P. S. Fenster und Türen poslal údaje. Tieto údaje následne svedkyňa preposlala B..
10. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že on bol v rozhodnom období, teda vrátane roku 2016 obchodným zástupcom žalobcu a mal na starosti obchody v T., t.j. tam vyhľadával ďalších predajcov na produkty žalobcu a dojednával rabaty a ceny pre tieto výrobky. Taktiež určoval platobné podmienky a robil pre tieto produkty technickú podporu. On komunikoval a spolupracoval s C. A. od žalobcu. Mal podobnú zmluvu o obchodnom zastúpení uzavretú aj s Etik-Sales Kft., pričom majiteľom a vedúcim tejto spoločnosti ako aj majiteľom najväčšieho podielu v spoločnosti žalobcu je C. A., ktorý má na starosti obchodné vedenie týchto spoločností. Keďže mali jazykovú bariéru pri predaji výrobkov pre rakúskych klientov tak bola na požiadavku a návrh C. A., t.j. nie na požiadavku V. Á. určená kontaktná osoba pre tento predaj, ktorou osobou bola W. A.. Úlohou žalovaného bolo získavať ďalších predajcov, distribútorov pre žalobcu, pričom túto úlohu následne vykonávali spolu s W. A.. Ona robila ponuky a posúvala ich ďalej. Žalovaný ju akceptoval v tomto postavení. Žalovaný ju výslovne chcel, keďže hovorí perfektne po nemecky. Neskôr došlo medzi žalovaným a konateľom žalobcu k postupnému zhoršeniu obchodných vzťahov a nimi uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení napokon v roku 2017 skončila. Keďže žalobca nepredával a nemohol predávať v rámci svojho podnikania produkty priamo súkromným osobám, t.j. konečným odberateľom, pričom však v danom prípade išlo o významnú osobu, ktorá bola členom krajinskej vlády A., strany sa rozhodli, že urobia v jeho prípade výnimku a tovar bude dodaný priamo tejto súkromnej osobe s tým, že žalovaný súhlasil s takým riešením, že na faktúre bude ako odberateľ figurovať jeho obchodné meno pri slovenskom živnostenskom podnikaní. Cena mala byť tým uvedeným človekom zaplatená tam na mieste vykládky priamo šoférovi. Uvedený adresát po vykládke tovaru zavolal žalovanému a potvrdil mu v telefóne, že objednaný tovar bol zaplatený šoférovi žalobcu tak ako to bolo dopredu dohodnuté. Žalovaný nemohol byť v predmetný deň na mieste nakládky o 11-12 hod., keďže v tom čase bol s p. V.Á. Á. a C.B. A. v spoločnosti F. M. F. B., kde mali rokovanie do 15 hod. Taktiež nemohol byť v T. v mieste vykládky v ten istý deň o 19 hod. večer, čo tvrdil šofér žalobcu, keďže práve v tom čase zasielal e-mail zo svojho fixného stolového počítača v V. F., čo sa dá zistiť aj z toho, že keby tento e-mail posielal z iphone-u tak by o tom bola poznámka v závere e-mailu, pričom pri zasielaní e-mailu bola prítomná aj manželka žalovaného. Adresát zásielky prišiel prevziať tovar a podľa vedomostí žalovaného ho aj riadne zaplatil. Žalobca by mal mať o tomto doklad. Žalovaný sa o faktúru vystavenú na jeho meno ďalej nestaral, keďže mala byť vyplatená v hotovosti a jemu ani nebola doručená. Žalovaný podotkol, že žalobcom predložené fotografie o tom, že okná, ktoré tvorili predmetnú objednávku, boli skutočne namontované na rodinný dom v mieste vykládky, nemôžu obstáť, keďže on ako znalec zapísaný v T. v odbore stavebníctvo - okná a dvere hneď spoznal na uvedených fotografiách, že tie okná sú inej značky. V obvyklých prípadoch fungovala fakturácia tak, že spoločnosť Prestige Ablak Kft. poslala link na visual window, z ktorého si klient stiahol faktúru vo formáte pdf. Systém automaticky po odkliknutí poslal do hlavného počítača signál, že faktúra bola otvorená. Žalovaný mal tiež takýto program na svojom počítači, ktorý mal od žalobcu. Žalovaný na pojednávaní zopakoval, že on nepodpísal predmetný doklad o CMR. Žalovaný na otázku, aby sa vyjadril k e-mailovej komunikácii, ktorá prebiehala medzi ním a W. - preklad č. 20 a 21/2020, kde mal žalovaný schvaľovať požiadavku na výrobu a dať W. pokyn k objednávke tovaru v tomto znení, potvrdil, že takáto e-mailová komunikácia medzi nimi prebehla s tým, že on všeobecne kontroluje či požiadavka je komplexná a správna a až následne ju zasiela ďalej.
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 18.08.2020 uviedol, že uznáva pohľadávku žalobcu vo výške 692,- €, pričom zvyšok pohľadávky žalobcu vo výške 1.511,- € aj naďalej popiera, keďže táto bola už zaplatená zákazníkom v hotovosti k rukám šoféra Q. K. pri dodaní tovaru. Žalovaný popieral, že by sa dostavil 04.11.2016 neskoro večer na miesto vykládky do T., lebo to fyzicky nebolo ani možné. Taktiež popieral tvrdenie svedka Q. K. o tom, že on žiadne finančné prostriedky za dodaný tovar pri vykládke nedostal. Podľa názoru žalovaného to odporuje logickému úsudku, keďže svedok si na jednej strane pamätal miesto vykládky, že bola tma, zima, že musel cúvať, že na mieste musel čakať do 19 hod. na žalovaného, avšak pri otázke žalovaného k prevzatiu finančnej hotovosti volil tento svedok už vyhýbavú odpoveď a zrazu sa nevedel rozpamätať. Žalovaný doplnil, že so žalobcom mal uzatvorenú zmluvu ako obchodný zástupca a vykonával predaj jeho výrobkov ďalším predajcom v zahraničí najmä v T., maloobchodný predaj pritom nikdy nevykonával. V prípade predmetnej pohľadávky sa však urobila výnimka keďže sa jednalo o významného klienta, od ktorého si žalobca sľuboval potenciálne obchodné vzťahy do budúcnosti s tým, že tovar bol dodaný priamo konečnému odberateľovi a žalovaný súhlasil s riešením, aby ako odberateľ figuroval na faktúre on so slovenským živnostenským podnikaním. Žalovaný predložil do konania e-mailovú komunikáciu so spoločnosťou F. s dátumom 04.11.2016, čas odoslania 20:05 hod., ako aj výtlačok zo stránky maps.google.com, z ktorého vyplýva, že cesta z F. B. do obce W. meria 171 km a trvá 2 hod. a 30 min. Z uvedených dôkazov podľa názoru žalovaného vyplýva, že
svedok Q. K. v rámci svojho výsluchu nehovoril pravdu. Žalovaný taktiež predložil do konania e-mailovú komunikáciu - e-mail C. A. od žalobcu zo dňa 25.01.2017 o 13:28 hod. a odpoveď žalovaného z 31.07.2020 o 14:21 hod., kde sa žalovaný vyjadroval k rôznym otvoreným položkám, ktoré mali medzi sebou žalobca a žalovaný. Okrem iného tam žalovaný spomenul aj sporný prípad dodávky okien do T., ktorý je uvedený pod položkou „komisia B.“ s potvrdením, že klient pri dodaní odovzdal vodičovi sumu 1.511,- € a otvorená je len zvyšná suma 692,- €, ktorú sumu žalovaný uznáva. Žalovaný v tomto vyjadrení taktiež namietal, že fotka, ktorú žalobca na pojednávaní predložil do spisu ukazuje dom, v ktorom mali byť predmetné okná žalobcu zabudované z bočného pohľadu, avšak na tejto strane domu nie sú zabudované tie okná, ktoré boli žalobcom dodané, ale sú to okná iného výrobcu. Okná, ktoré dodal žalobca sú zabudované zo zadnej strany domu, ktorá však nie je voľne prístupná.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto (tretia) časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 410 ods. 2 Obchodného zákonníka, za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej prevažná časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa montáž tovaru.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
12. Po vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový a právny stav veci, ktorý je v podstate zhodný so skutkovým opisom a právnym zdôvodnením predmetného prípadu zo strany žalobcu v jeho žalobe a neskorších vyššie uvedených vyjadreniach. Ako to z priebehu konania vyplynulo, v danom prípade sa jednalo o objednávku plastových okien a dverí z 07.09.2016 tak ako vyplýva z č.l. 545-549; 6-11 spisu (potvrdenie tejto objednávky je vedené pod č. P.), ktorú u žalobcu zadal žalovaný s požiadavkou, aby faktúra za predmetnú objednávku bola vystavená na jeho živnostenské podnikanie na území SR (označenie žalovaného v žalobe). Táto skutočnosť bola v konaní v dostatočnom rozsahu preukázaná žalobcom predloženými listinnými dôkazmi (potvrdenie objednávky č.l. 6-11, ďalej e-mailové komunikácie č.l. 282-290, 334-338, 356-523, preklady č.l. 534-625 /v tom konkrétne objednávka na č.l. 545-549/, č.l. 737-794), ako aj výsluchmi žalobcu a svedkýň W. A. (ďalej aj ako „W.“) ako styčnej osoby a zástupcu žalovaného pri objednávaní tovaru u žalobcu z dôvodu jazykovej bariéry a P. P. (ďalej aj ako „B.“) ako zainteresovanej zamestnankyne žalobcu v rozhodnom období. Túto skutočnosť napokon priznal aj samotný žalovaný na pojednávaní 08.07.2020 s odôvodnením, že hoci nepredával v rámci svojho podnikania produkty priamo súkromným osobám, t.j. konečným odberateľom, v danom prípade išlo o významnú osobu, pri ktorej sa urobila výnimka s tým, že tovar bude dodaný priamo tejto súkromnej osobe v T., pričom na faktúre žalobcu bude figurovať ako odberateľ obchodné meno živnostenského podnikania žalovaného v SR, s čím žalovaný výslovne súhlasil. Podľa vyjadrenia žalovaného mala byť cena zaplatená uvedenou súkromnou osobou na mieste vykládky priamo šoférovi. Ďalej žalovaný na pojednávaní jednoznačne potvrdil e-mailovú komunikáciu, ktorá prebehla medzi ním a W. A. dňa 05. a
06.09.2016 - preklad č. 20 a 21/2020 (769-785 a č.l. 186-188 spisu), kde žalovaný zasielal objednávku a následne schvaľoval požiadavky na výrobu tovaru a dal W. pokyn na objednanie tohto tovaru u žalobcu v schválenom znení. Uvedenú e-mailovú komunikáciu a v tej súvislosti aj konkrétne objednanie tovaru u žalobcu žalovaným na jeho živnostenské podnikanie v SR tak ako táto objednávka a jej potvrdenie vyplývajú z č.l. 545-549; 6-11 spisu výslovne potvrdili na pojednávaní aj svedkyne P. P. a W. A., ktorých vierohodnosť považoval súd za nepochybnú aj vzhľadom na to, že vystupovali ako zainteresované osoby na rozdielnych stranách sporu, pričom vypovedali v rozhodujúcich otázkach vo vzájomnej zhode a ich vierohodnosť nenamietali ani strany.
13. Prostredníctvom v bode 12 uvedených skutkových zistení a dôkazov boli pritom rozptýlené aj všetky prvotné a priebežné pochybnosti žalovaného vzťahujúce sa na predmetnú objednávku a jeho postavenie voči žalobcovi v danom vzťahu, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bez ohľadu na to, že medzi stranami sporu tu nepochybne v rovnakom čase fungovali aj iné druhy spolupráce (sprostredkovanie, resp. obchodné zastúpenie vykonávané žalovaným na základe zmluvy z 01.02.2016 č.l. 824-845), v predmetnom prípade došlo zo strany žalovaného ako podnikateľa - živnostníka registrovaného v SR ku kúpe tovaru v rámci jeho živnostenského oprávnenia od žalobcu na účely jeho ďalšieho predaja konečnému odberateľovi (zákazníkovi) v T. (maloobchod) s tým, že fyzické dodanie (prevoz) tovaru tejto tretej osobe mal zabezpečiť žalobca /konateľ žalobcu vo svojom výsluchu uvádzal, že medzi stranami sa jednalo o vzťah z kúpy tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja (viszonteladó), pričom v tomto zmysle uvedený nepresný slovenský preklad tohto vzťahu ako „sprostredkovanie“ v zápisnici z pojednávania z 17.01.2020 na č.l. 352 zadná strana nie je možné považovať za právne záväzný pre posúdenie daného právneho vzťahu, ktorého znaky jednoznačne napĺňajú vzťah z kúpy tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja - maloobchod, na ktorú činnosť mal žalovaný živnostenské oprávnenie). Na základe uvedeného teda vznikol medzi stranami sporu ako dvomi podnikateľskými subjektmi zmluvný vzťah riadiaci sa podľa dohody strán o rozhodnom slovenskom práve podľa dokladu o voľbe rozhodného práva z 16.07.2018 /č.l. 332 spisu - ide o voľbu rozhodného práva stranami sporu v zmysle kapitoly II, článok 3, bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z 17.06.2008/ ustanoveniami Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve podľa jeho § 409 a nasl., resp. podľa prevažnej časti záväzku ustanoveniami Obchodného zákonníka o zmluve o dielo podľa jeho § 536 a nasl. s tým, že kúpený tovar v podobe zhotoveného diela bol určený na ďalší predaj konečnému odberateľovi v T. (v rámci maloobchodnej činnosti žalovaného). Predmetná zmluva bola platne uzavretá na základe objednávky žalovaného uskutočnenej (v zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka) technickými prostriedkami umožňujúcimi trvalé zachytenie a uchovanie jej obsahu v obidvomi stranami používanom počítačovom programe, v ktorom bolo následne technickými prostriedkami vygenerované potvrdenie objednávky v podobe prílohy č. 3 žaloby s takisto trvalo zachyteným obsahom a určením osoby objednávateľa (k procesu objednania tovaru viď predchádzajúce odseky odôvodnenia tohto rozsudku). Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, a aj sám žalovaný vo svojom výsluchu potvrdil, žalovaný pri objednávaní tovaru u žalobcu a v s tým súvisiacom vzťahu (kontakte) so žalobcom konal z dôvodu jazykovej bariéry cez zástupcu, a to W. A., ktorá konala za žalovaného pri konkrétne určených úkonoch v rámci objednávania tovaru (viď odseky 9, 10 odôvodnenia tohto rozsudku) v zmysle ust. § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že zo zastúpenia vznikali práva a povinnosti priamo žalovanému (uvedené žalovaný v konaní nespochybnil).
14. Žalobca vyrobil plastové okná podľa parametrov zadaných žalovaným v predmetnej objednávke, pričom v zmysle dohody strán sporu žalobca tento tovar v podobe zhotoveného diela aj riadne dodal jeho prevozom do miesta určenia ku konečnému užívateľovi (odberateľovi) v T., kde bol tovar následne vyložený. Týmto si žalobca splnil svoje záväzky z uzavretej zmluvy a vzniklo mu právo voči žalovanému na zaplatenie ceny dodaného tovaru v podobe zhotoveného diela v zmysle citovaných ustanovení (§ 409 v spojení s § 536 Obchodného zákonníka), a to v dohodnutej výške 2.295,- eur. Dodaný tovar nebol nijakým spôsobom reklamovaný čo do jeho množstva alebo kvality. Uvedený záver vyplýva z hodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 C.s.p.), pričom žalovaný nepodložil relevantným spôsobom svoje iné skutkové tvrdenia, ktoré prednášal najmä ku koncu dokazovania, a teda že by tu malo ísť o iný druh vzťahu medzi stranami ako je kúpna zmluva na kúpu tovaru, resp. zmluva o dielo za účelom ďalšieho predaja tovaru / diela konečnému odberateľovi (užívateľovi), a preto tieto iné skutkové tvrdenia žalovaného nemohli obstáť a ovplyvniť predmetný záver súdu, keďže žalovaný vo vzťahu k nim neuniesol dôkazné bremeno. Tu sa súd zároveň stotožnil s obsahom záverečnej reči žalobcu, že keby bol žalovaný v tomto vzťahu sprostredkovateľom tak by tovar
nebol vyfakturovaný na jeho podnikanie a on by mal nárok na províziu, avšak nie na priame zmluvné plnenie z kúpnopredajnej zmluvy, pričom však žalovaný počas celého konania nepredložil do spisu faktúru o svojej provízii, ktorá by mu náležala práve za túto transakciu.
15. Podľa uvedeného už teda v závere dokazovania nebolo medzi stranami sporné, že zákazka podľa predmetnej objednávky bola realizovaná tak, že s vedomím a súhlasom žalovaného bola cena tovaru účtovaná na jeho živnostenské podnikanie v SR a tovar mal byť fakticky dodaný tretej osobe, a to klientovi žalovaného v obci W. v T.. Zo strany žalovaného nebolo spochybňované samotné dodanie objednaného tovaru do uvedeného miesta určenia v T. (viď napr. zápisnicu z pojednávania 17.01.2020 - č.l. 350 zadná strana, ako aj str. 6 vyjadrenia žalovaného z 18.08.2020, kde žalovaný v podstate potvrdzuje dodanie plastových okien na rodinný dom konečného odberateľa, aj keď na inej strane domu) a taktiež žalovaný počas celého konania netvrdil a nepreukazoval, že by na pohľadávku žalobcu z predmetnej objednávky, hoci aj len sčasti, plnil on sám. Spornou však v tejto súvislosti zostala otázka, či bolo na uvedenú faktúru plnené priamo klientom žalovaného, t.j. konečným odberateľom - preberajúcou osobou v mieste určenia zásielky, čo by malo byť započítané do celkovej kúpnej ceny a spôsobilo by splnenie záväzku v žalovaným uvádzanej sume 1.511,- eur. V časti žalovanej sumy 692,- eur pritom žalovaný uplatnený nárok uznal (viď vyjadrenie žalovaného z 18.08.2020 - č.l. 814 a nasl. spisu). Svedok Q. K. - šofér nákladného vozidla, ktorým mal byť tovar dodaný do miesta určenia, si nepamätal, že by k takémuto plneniu k jeho rukám došlo (uviedol, že ani by to nebola bežná záležitosť a prijímanie platieb nespadá do jeho náplne práce), pričom na druhej strane tvrdenie žalovaného o opaku nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom ani preukazované. Súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že na účinné spochybnenie vierohodnosti uvedeného svedka zo strany žalovaného nestačilo len poukázať na to, že je podozrivé, že niektoré okolnosti si presne pamätá a pri niektorých okolnostiach (vrátane prípadného prijatia platby) zase uviedol, že si nepamätá, že by sa také niečo udialo, pretože od roka 2017 už tento šofér nepracuje u žalobcu, a teda už dlhšiu dobu nie je od neho existenčne závislý (čo by objektívne mohlo znížiť stupeň jeho vierohodnosti), pričom svedok vypovedal pod prísahou, ostatné skutkové zistenia nie sú v rozpore s jeho tvrdeniami a žalovaný napriek vznesenej námietke neprodukoval na spochybnenie, resp. vyvrátenie tvrdení svedka žiadne dôkazy (napr. návrhom na výsluch jeho klienta - konečného odberateľa, resp. osoby, ktorá mala podľa tvrdenia žalovaného uhradiť vodičovi časť ceny tovaru). Žalovaný ani v ďalšom konaní v súdom poskytnutej dodatočnej lehote nezameral svoju procesnú obranu na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, a to že uvedenému šoférovi by bolo skutočne na predmetnú faktúru plnené na mieste vykládky tovaru a zameral sa na preukázanie inej skutočnosti, a to že on fyzicky nemohol byť ani pri nakládke a ani pri vykládke tovaru (žalovaným označené a predložené dôkazy v rámci jeho vyjadrenia z 18.08.2020), čo však z vyššie uvedených dôvodov nebolo pre súd rozhodujúce pri rozhodnutí vo veci samej (kúpna cena bola nepochybne účtovaná na živnostenské podnikanie žalovaného v SR s jeho vedomím a súhlasom, pričom žalovaný samotné dodanie objednaného tovaru tretej osobe v T., a to v zmysle predošlej dohody strán sporu nespochybnil, t.j. otázka, či pri vykládke tovaru bol alebo nebol žalovaný osobne prítomný, nebola v daných súvislostiach podstatná). Súd tu poukazuje na to, že žalovaný síce predloženými dôkazmi mienil spochybniť okolnosti dodania tovaru do miesta určenia v T. (napr. google maps, atď.), avšak jeho samotné tvrdenie, že pri tejto udalosti mala byť šoférovi žalobcu na mieste vykládky zaplatená kúpna cena tovaru (resp. jej časť) treťou osobou - konečným zákazníkom v prvom rade potvrdzuje ten základný fakt, že objednaný tovar bol žalobcom riadne dodaný do miesta jeho určenia (inak by nebolo namieste uvažovanie žalovaného o zaplatení tovaru konečným zákazníkom), pričom námietka žalovaného o (čiastočnej) úhrade tovaru na mieste dodania zostala len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia (rovnako aj námietka žalovaného ohľadom údajného sfalšovania jeho podpisu na CMR, pri ktorej žalovaný takisto nenavrhol vykonať v konaní žiadne dôkazy). Z e-mailovej komunikácie z č.l. 863 a 865 spisu taktiež nijako nevyplýva, že prípadné (avšak v konaní nepotvrdené) plnenie tretej osoby na predmetnú zákazku podľa žalovaným zostaveného sumára záväzkov by malo byť žalobcom akýmkoľvek spôsobom prijaté (buď prostredníctvom jeho šoféra alebo prostredníctvom žalovaného, čo však tento ani netvrdil v konaní). Žalovaný preto v daných súvislostiach neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatneným prostriedkom procesnej obrany a súd súčasne nevzhliadol pochybnosti (a to aj vzhľadom na súčasné zohľadnenie logických argumentov žalobcu uvedených na vyvrátenie námietok žalovaného vo vyjadrení žalobcu z 30.11.2020 č.l. 921-922) o opodstatnenosti vyššie popísaných skutkových a aj právnych záverov súdu podľa odsekov 12 až 15 odôvodnenia tohto rozsudku.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd uzavrel, že žalobca v dostatočnom rozsahu preukázal vznik uplatňovaného nároku, pričom žalovaný počas konania účinne nevyvrátil skutkové a právne
tvrdenia žalobcu a nepreukázal opodstatnenosť svojej obrany v otázke zániku záväzku jeho splnením (hoci aj prostredníctvom tretej osoby - príjemcu zásielky), preto súd žalobe v celom rozsahu žalovanej istiny vyhovel. Súd z dôvodu nepochybného omeškania žalovaného s plnením uvedeného záväzku priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z dlžnej istiny podľa ust. § 369 ObZ a § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 8 % ročne, avšak až odo dňa nasledujúceho po dni preukázateľného doručenia predmetnej faktúry žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi (spolu so žalobou) v rámci tohto konania, t.j. od 01.08.2018, a to až do zaplatenia dlžnej istiny. Skoršie doručenie predmetnej faktúry žalovanému nebolo v konaní preukázané (žalobca žiaden dôkaz na jeho preukázanie nepredložil), a preto súd v tejto otázke prisvedčil námietke žalovaného, ktorá sa vzťahovala na spochybnenie preukázania doručenia faktúry žalovanému pred začatím konania. Súd vo výroku I rozsudku zároveň priznal aj v žalobe uplatnený nárok žalobcu na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40,- eur, ako aj nárok na náhradu ďalších nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 70,- eur (náklady úradného prekladu listín), ktoré boli preukázateľne vynaložené na účely začatia konania (primerane v zmysle § 51 ods. 5 zákona č. 543/2005 Z.z.) ešte pred podaním žaloby (č.l. 5) a v žalobe boli oprávnene uplatnené ako príslušenstvo predmetnej pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (všetko spolu výrok I rozsudku).
17. Súd z týchto dôvodov zároveň žalobu vo zvyšku, t.j. v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.295,- eur od 13.11.2016 od 31.07.2018 zamietol (výrok II).
18. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil, pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. Súd v predmetnej veci dbal na zabezpečenie dôsledného dodržiavania zásady rovnosti zbraní (čl. 6 C.s.p.) a v tej súvislosti na umožnenie obidvom stranám sporu uplatňovať počas konania prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, a to aj v značne rozšírenom rozsahu a intenzite, pretože len takýto spôsob vedenia konania považoval súd za primeraný okolnostiam hodným osobitného zreteľa, ktoré boli vo viacerých časových úsekoch konania opakovane prítomné na oboch stranách (osobné dôvody u zástupcu žalobcu, nepriaznivá pandemická situácia, zdĺhavosť dokazovania v dôsledku potreby tlmočenia v dvoch jazykoch a tiež objektívne dôvody, ktoré vplývali na určenie poradia vykonávania dôkazov). Súd napokon z uvedených dôvodov neaplikoval procesné následky uvedené v § 153 ods. 2 C.s.p. ani v prípade žalobcu (napr. pri neskoršom predkladaní jeho vyjadrení) a ani v prípade žalovaného (napr. pri výraznej zmene jeho skutkových tvrdení na pojednávaní 08.07.2020 a vo vyjadrení 18.08.2020 oproti jeho dovtedajším tvrdeniam obsiahnutým v písomných prejavoch - napr. odpor, duplika a ústnych prejavoch na skorších pojednávaniach).
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % (v časti istiny rozhodujúcej pre určenie celkového úspechu strany v spore). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).