Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/22/2019

Potvrdené rozhodnutím 22Co/16/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: G. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. XX, XXX XX X. Š., zastúpená: Kubala Legal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO: 50 111 213, proti žalovanému: T. U., V. E., G. C. XXXA-XX, G., G.Á. E., zastúpenému: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom: Karpatská č.11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506, o zaplatenie náhrady škody 6.384,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/22/2019-222 zo dňa 11.12.2020 takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad - sudkyňou L.. C. L. v spore žalobkyne: G. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. XX, XXX XX X. Š., P. K.: M. G. F..E..D.., R. M. F. F. E. X, XXX XX M., C.: XX XXX XXX, P. Ž.: T. U., V. E., G.O. C. XXXA-XX, G., G. E., P. K.: L.. U. Ž., R., F..E..D.., F. F.Y.: M. Č..XX, XXX XX P., C.: XX XXX XXX o zaplatenie náhrady škody 6.384,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 6.384 eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej škodu vo výške 6.384,- €. Uviedla, že škodová udalosť sa stala dňa 4.3.2017 na trati, resp. zjazdovke I., ktorá je súčasťou lyžiarskeho strediska Štrbské pleso. Žalobkyňa je aktívnou rekreačnou lyžiarkou. V uvedený deň spoločne s U. P., V. F. a G.D. N. absolvovala niekoľko jázd na lyžiach bez akéhokoľvek problému. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo oblačno a fúkal vietor, žalobkyňa svoju jazdu prispôsobila týmto podmienkam, t. j. uskutočnila jazdu pomalším tempom s pravidelnými oblúkmi sprava doľava. Žalovaný, a to aj napriek vyššie opísaným podmienkam, zvolil zjazd tzv. „šusom“, pri ktorom v plnej rýchlosti narazil do žalobkyne zľava, čoho dôsledkom sa žalobkyňa ocitla na zemi a bola jej spôsobená škoda na zdraví. Konaním žalovaného bol vyvolaný silný náraz. Po uvedenom incidente Tatranská horská služba - dobrovoľný zbor vykonala zásah a poskytla prvú pomoc žalobkyni. Na miesto škodovej udalosti bol prostredníctvom operačného strediska privolaný poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby, Záchranná služba Košice. Žalobkyňa bola transportovaná do zdravotníckeho zariadenia. Poskytovateľ záchrannej služby spísal záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby.

2. Z dôvodu tržného poranenia sleziny vrátane parenchýmu a pre ďalšie choroby, resp. poranenia, ako je úrazový hemopneumotorax, sériová zlomenina rebier s postihnutím troch rebier, otras mozgu a pomliaždenie lakťa, bola žalobkyňa hospitalizovaná u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, Nemocnica Poprad, a.s., do 15.03.2017 a následne prepustená do ambulantnej starostlivosti. Na oddelení úrazovej chirurgie s JIS v Nemocnici Poprad, a.s. absolvovala niekoľko kontrolných vyšetrení. U.. U. G., primár oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnica Poprad, a.s., ako ošetrujúci lekár, vyhotovil lekársku správu dňa 22.3.2017 a 05.04.2017, z ktorých vyplýva, že vzhľadom na diagnostikovaný záver sa má pokračovať v konzervatívnej liečbe, v dychovej rehabilitácií a žalobkyňa sa má telesne šetriť cca 1 mesiac. Dňa 29.5.2017 bol zo strany U.. U. G. vyhotovený lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia s určením celkového bodového ohodnotenia diagnóz vo výške 350 bodov.

3. Žalovaný je poistencom poisťovateľa R. „., F. F. E. C. XX, E., G., registrácia: zapísaná v Obchodnom registri Lotyšskej republiky, registračné číslo: 40003049409 (ďalej len „poisťovateľ“ alebo „R. „.“). Žalovaný oznámil poistnú udalosť poisťovateľovi, ktorý ju zaevidoval pod číslom 709118. Poisťovateľ bol zo strany žalobkyne kontaktovaný so žiadosťou o informácie o stave vybavenia poistnej udalosti. Z elektronického podania poisťovateľa vyplýva, že vzhľadom na to, že žalovaný má odlišné stanovisko k okolnostiam, za ktorých došlo k poistnej udalosti, nie je jednoznačne preukázaná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobkyni a z tohto dôvodu poisťovateľ nemôže poskytnúť poistné plnenie.

4. V dôsledku porušenia právnej povinnosti bola spôsobená žalobkyni škoda na zdraví. Za účelom objektivizovania výšky škody na zdraví v podobe bolestného si poškodená v súlade so o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nechala vypracovať lekársky posudok bodového hodnotenia U.. U. G.. Suma za jeden bod sa určuje podľa ust. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť. V roku 2017 bola na určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 18,24 €. S prihliadnutím na tieto skutočnosti bola žalobkyni spôsobená škoda vo výške 6.384 € (350b. x 18,24 eur).

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal túto zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že nepopiera, že dňa 4.3.2017 došlo na zjazdovke „I.“, na Štrbskom Plese k nárazu žalobkyne a žalovaného. Žalovaný až do dňa doručenia žaloby nemal vedomosť o následkoch tohto nárazu na zdravotnom stave žalobkyne a vyslovil, že je mu to veľmi ľúto, avšak nesúhlasil s opisom skutkových okolností, za ktorých došlo k škodovej udalosti. Napriek tomu, že dňa 4.3.2017 bolo oblačno a fúkal vietor, tieto poveternostné okolnosti nemali reálny vplyv na rýchlosť jazdy akéhokoľvek lyžiara. Rýchlosť a s tým súvisiacu opatrnosť pri jazde ovplyvňuje najmä viditeľnosť a kvalita snehu (podkladu). Napriek tomu, že v daný deň bolo oblačno, oblačnosť nebola tak nízka, že by zasahovala lyžiarsku trať (hmla). Uvedené preukazuje aj Záznam o zásahu Tatranskej horskej služby - dobrovoľného zboru, keď Letecká záchranná služba neletela z dôvodu vetra a nie nedostatku viditeľnosti. Teplota vzduchu bola 4 stupne Celzia, t. j. nad bodom mrazu a tak neboli vytvorené podmienky pre ľadový povrch. Podmienky viditeľnosti dobré. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že neboli dané také poveternostné podmienky, ktoré by samy o sebe odôvodňovali zvýšenú opatrnosť pri jazde. 6. Žalovaný popieral, že by bezprostredne pred zrážkou zvolil jazdu „šusom“, t. j. bez oblúkov. Pokiaľ aj žalobkyňa vzhľadom na svoje schopnosti alebo vlastné preferencie tvrdí, že zvolila jazdu pomalším tempom a kratšími oblúkmi neznamená to, že iný lyžiar, idúci väčšou rýchlosťou a dlhšími oblúkmi ide automaticky bez oblúkov, t. j. „šusom“. On v daný deň pred zrážkou jazdil na zjazdovke „Solisko“, keďže zjazdovka „I.“ bola dočasne uzatvorená pre verejnosť z dôvodu športového tréningu lyžiarskeho klubu. Pri vystupovaní na hornej stanici lanovky si všimol, bezprostredne pred jazdou, ktorá viedla ku zrážke, že zjazdovka „I.“ bola práve otvorená pre verejnosť. Vykonal jazdu medzi prvými lyžiarmi a vzhľadom na dobrú viditeľnosť bolo zrejmé, že na zjazdovke nebolo vidieť iných lyžiarov. Podľa týchto podmienok následne žalovaný zvolil rýchlosť aj štýl jazdy. Z opisu skutkového priebehu zrážky žalobkyňou vyplýva, že žalovaný do žalobkyne narazil počas jazdy žalobkyne, t. j. v priebeh pohybu žalobkyne. Uvedené tvrdenie žalobkyne nie je pravdivé. Žalobkyňa v čase zrážky stála, pričom zastavila na neprehľadnom mieste zjazdovky, v prudkom znížení zjazdovky, tzv. za hranou. Akýkoľvek lyžiar prichádzajúci zhora nie je schopný vidieť „za hranu“, napriek tomu žalobkyňa stála uprostred svahu, na neprehľadnom mieste. V čase nárazu bola žalobkyňa na mieste nárazu sama. Poukázal v tejto súvislosti na pravidlá správania sa na svahu, tzv. Biely kódex, na dodržiavanie ktorého upozorňuje prevádzkovateľ lyžiarskeho strediska všetkých návštevníkov. Citoval z bodu 6. Bieleho kódexu je uvedené: ZASTAVENIE A STÁTIE - Lyžiar nesmie bezdôvodne zastaviť a stáť na zúžených a neprehľadných častiach lyžiarskej trate. Lyžiar, ktorý spadol, musí takéto miesto čo najrýchlejšie opustiť.

7. Žalovaný zastával názor, že k žalobkyňa v rozpore s pravidlami správania sa na lyžiarskom svahu zastala na neprehľadnom mieste zjazdovky, čo aj bolo dôvodom zrážky so žalovaným. Spôsob vedenia jazdy žalovaným nebol priamou príčinou nárazu medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalovaný viedol svoju jazdu primerane poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. K zrážke nedošlo z dôvodu, že by žalovaný precenil svoje schopnosti, ale preto, že žalobkyňa z dôvodu porušenia pravidiel správania sa na svahu vytvorila nepredvídateľnú prekážku na zjazdovke, o ktorej žalovaný nevedel a ani nemohol

vedieť. V danom prípade absentuje kauzálny nexus medzi jeho jazdou a vznikom škody, ako aj stránka zavinenia. Žalovaný rovnako namietal, že žalobkyňa nemala žiadnu ochranu hlavy (lyžiarska prilba), pričom svoj nárok na náhradu škodu odôvodňuje aj stratou vedomia. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa tak porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle .

8. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa zastúpená právnym zástupcom zotrvala v celom rozsahu na všetkých argumentoch, tvrdeniach a dôkazoch predložených na podporu týchto argumentov a tvrdení v doterajšom priebehu konania. Nad rámec už uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uviedla, že nie je pravdou, že by žalovaný až do dňa doručenia žaloby nemal vedomosť o následkoch nárazu na zdravotnom stave žalobkyne. V čase po škodovej udalosti zo dňa 04.03.2017 žalovaný komunikoval prostredníctvom SMS-správ s druhom (partnerom) žalobkyne C.. U. P. ohľadom zdravotného stavu žalobkyne, o ktorý sa v tom čase intenzívne zaujímal a na základe tejto komunikácie bol informovaný aj o hospitalizácii žalobkyne. Skutočnosť, že bol informovaný o hospitalizácii žalobkyne ešte pred doručením žaloby potvrdzuje aj to, že žalovaný škodovú udalosť zo dňa 04.03.2017 nahlásil poisťovateľovi a ten ju následne zaregistroval pod číslom XXXXXXXXXXX. Ak žalovaný tvrdí, že neboli dané také poveternostné podmienky a podmienky viditeľnosti, ktoré by samy o sebe odôvodňovali zvýšenú opatrnosť pri jazde uviedla, že bez ohľadu na stav trate, poveternostné podmienky a podmienky viditeľnosti je každý lyžiar povinný počínať si tak, aby svojou jazdou neohrozil život, zdravie a majetok iných osôb.

9. Žalobkyňa poukázala aj na pravidlá správania sa na lyžiarskej trati (tzv. Biely kódex), na ktorý poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení. Podľa bodu 1. (ohľaduplnosť k iným osobám) Bieleho kódexu: „Každý lyžiar a snoubordista (ďalej len „lyžiar“) je povinný správať sa tak, aby neohrozil život, zdravie alebo majetok, alebo nespôsobil škodu sebe alebo inému.“ Podľa bodu 2. (ovládanie rýchlosti a spôsobu jazdy) Bieleho kódexu: „Každý lyžiar musí mať prehľad pred sebou. Každý lyžiar musí prispôsobiť jazdu a rýchlosť jazdy povahe a stavu lyžiarskej trate a svojim schopnostiam a možnostiam, terénu, poveternostným a snehovým podmienkam, ako aj počtu lyžiarov na lyžiarskej trati.“ Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadom vplyvu vetra na samotnú rýchlosť lyžiarskej jazdy uviedla žalobkyňa, že aj samotná rýchlosť vetra je bezpochyby jedným z faktorov ovplyvňujúcich rýchlosť jazdy samotného lyžiara. Keďže v deň škodovej udalosti fúkal vietor, tak žalovaný mal vo vzťahu k tejto podmienke povinnosť prispôsobiť rýchlosť aj spôsob svojej jazdy. Z argumentácie žalovaného je tiež zrejmé, že v deň škodovej udalosti jazdil na zjazdovke „I.“ prvýkrát, v dôsledku čoho mal povinnosť jazdiť so zvýšenou opatrnosťou, keďže nepoznal jednotlivé úseky zjazdovky „I.“. Žalobkyňa jednoznačne poprela tvrdenie žalovaného, ktoré žalovaný navyše nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že by na zjazdovke pred nárazom stála. Ona uskutočňovala na lyžiarskej trati jazdu vykonávaním pravidelných oblúkov sprava doľava. Nemala ani žiaden dôvod počas svojej jazdy zastaviť a stáť na zjazdovke, a to obzvlášť na neprehľadnom mieste lyžiarskej trate v čase, keď do nej žalobca narazil, nakoľko pred touto jazdou sa žalobkyňa dohodla s C. a ďalšími priateľmi, že sa jedná o poslednú jazdu pred ich spoločným stretnutím pri aute. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného taktiež uvádza, že v prípade, ak lyžiar nie je schopný vidieť za „hranu“, tak je povinný v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou podľa ust. a pravidlami Bieleho kódexu prispôsobiť rýchlosť aj spôsob svojej jazdy „terénu“, a to z dôvodu možného výskytu akéhokoľvek iného lyžiara, prípadne inej prekážky nachádzajúcej sa na takomto neprehľadnom mieste zjazdovky. Z nárazu žalovaného do žalobkyne a rozsahu zranení žalobkyne spôsobených týmto nárazom však jednoznačne vyplýva, že žalovaný nerešpektoval všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. a pravidlá Bieleho kódexu. K argumentácii žalovaného, že nemala na hlave prilbu žalobkyňa zastúpená právnym zástupcom ďalej uviedla, že podľa žiaden právny predpis neustanovuje povinnosť pre lyžiarov starších ako 18 rokov chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou. Táto povinnosť sa vzťahuje iba pre lyžiarov mladších ako 15 rokov (ust. o horskej záchrannej službe). Lekársky posudok zo dňa 29.5.2017 potvrdzuje, že diagnóza súvisiaca s poranením hlavy (konkrétne otras mozgu ľahkého stupňa) v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 4.03.2017 bola bodovo ohodnotená vo výške 30 bodov z celkového počtu 350 bodov, čo predstavuje len nepatrnú časť z celkového bodového hodnotenia. Z lekárskeho posudku jednoznačne vyplýva, že prevažná časť zranení, ktoré žalobkyňa v dôsledku škodovej udalosti utrpela (roztrhnutie sleziny, sériová zlomenina rebier s postihnutím troch rebier, pomliaždenie ľavého predlaktia, atď.), nebola dôsledkom toho, že žalobkyňa nemala počas svojej jazdy na hlave ochrannú prilbu, ale dôsledkom toho, že žalovaný do žalobkyne narazil vo veľmi veľkej rýchlosti. Navyše, k strate vedomia nemusí dôjsť iba v dôsledku poranenia hlavy ale aj v dôsledku šoku a poranenia ostatných ľudských orgánov alebo častí tela.

10. V replike žalobkyňa poukázala aj na vnútorný rozpor tvrdení ohľadom nárazu žalovaného do žalobkyne, uvedených vo vyjadrení. Žalovaný v časti I.). vyjadrenia zo dňa 11.12.2019 uvádza, že dňa 4.3.2017 došlo na zjazdovke „I.“ k nárazu žalobkyne a žalovaného, čo zvádza k výkladu, že došlo k vzájomnému nárazu žalovaného a žalobkyne. Žalovaný však v častiach III. a IV. vyjadrenia ďalej tvrdí, že žalobkyňa údajne zastavila a stála v čase zrážky na neprehľadnom mieste zjazdovky „I.“, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný musel naraziť počas svojej jazdy do žalobkyne (ktorá údajne mala stáť na mieste). Akýkoľvek iný výklad nie je totiž logicky prípustný. Skutkové tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení žalovaného podľa vyjadrenia žalobkyne predstavujú len tendenčnú obranu v tomto sporovom konaní.

11. Žalovaný sa opäť písomne vyjadril k vyjadreniu žalobkyne s tým, že žalobkyňa sa venuje interpretácii slovného spojenia použitého žalovaným „došlo...k nárazu žalobkyne a žalovaného“ tým spôsobom, že uvedené spojenie môže evokovať vzájomný náraz žalovaného a žalobkyne, pričom žalobkyňa tvrdí, že žalovaný narazil do žalobkyne. Žalovaným použité slovné spojenie len konštatovalo skutočnosť nárazu, nič viac. Pokiaľ by malo byť pravdivé tvrdenie, ktoré žalobkyňa opakovane uvádza, že žalovaný do nej narazil, potom uvedená argumentácia potvrdzuje skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa bola v čase nárazu v statickom stave, t. j. nevykonávala pohyb, keďže pokiaľ sú 2 telesá v pohybe a vykonávajú určitú trajektóriu počas ktorej dôjde k ich vzájomnému nárazu, t. j. k súčasnému prekrytiu ich trajektórií, je možné konštatovať len vzájomný náraz a nie náraz výlučne zo strany jedného telesa do druhého (napr. v prípade nárazu oproti idúcich áut je zjavne nelogické konštatovať, že iba jedno z nich narazilo do druhého, ale druhé nenarazilo do prvého). Z uvedeného je potom zrejmá protichodnosť vyjadrení žalobkyne. Nie je možné súčasne tvrdiť, že žalobkyňa vykonávala pohyb, ale žalovaný mal do nej jednostranne naraziť. Jednostranný náraz je možné iba pri jednom statickom telese a druhom telese v pohybe. Zo samotnej skutočnosti, že žalobkyňa bola hospitalizovaná, žalovaný nemohol vyvodiť žiadne konkrétne závery o následkoch nárazu na jej zdravotný stav. O plnom rozsahu zdravotných následkov na strane žalobkyne sa skutočne dozvedel až po doručení žaloby, keďže až od toho okamihu mu bola doručená aj príslušná lekárska správa. V ostatnom žalovaný zotrval na predchádzajúcom vyjadrení s tým, že pokiaľ žalovaný v deň zrážky vykonal prvú jazdu na zjazdovke I., uvedené neznamená, že danú trať nepoznal z jázd vykonaných pred dňom zrážky. Odpadá tak argumentácia žalobkyne, že žalovaný mal jazdiť so zvýšenou opatrnosťou kvôli neznalosti trate.

12. Žalovaný napriek tomu, že popieral svoju zodpovednosť za škodu, pre prípad, že by súd dospel k záveru o existencii jeho právnej zodpovednosti za škodu na zdraví žalobkyne, vzniesol námietku premlčania s poukazom na ustanovenie . Je nepochybné, že žalobkyňa sa dozvedela o škode na zdraví 4.3.2017, keď bola hospitalizovaná. Uvedené vyplýva z Lekárskeho posudku zo dňa 29.5.2017 ako aj z Lekárskej správy z 22.3.2017. O identite žalovaného sa žalobkyňa dozvedela v marci 2017. Obidve podmienky podmieňujúce začiatok plynutia premlčacej doby tak boli splnené v marci 2017. Premlčacia doba tak začala plynúť najneskôr 23.3.2017. Premlčacia doba uplynula dňa 22.3.2019. Žaloba bola podaná na súd 30.5.2019. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobkyne je premlčaný.

13. Na uvedené vyjadrenie reagovala opäť žalobkyňa tak, že o. i. poukázala na uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky zn. zo dňa 17.2.2010 , z ktorého citovala: „Lyžař je povinen přizpůsobit rychlost a ůsob jízdy svým schopnostem a zkušenostem, terénním, sněhovým a klimatickým podmínkám, výhledovým poměrům, hustotě provozu, tedy celkové situaci na trati, aby měl možnost včas a v dostatečné vzdálenosti reagovat třeba i na nenadálou překážku v jízdě. Pokud zaviněně nedodrží uvedená pravidla, lze u něj dovodit porušení tzv. obecné prevenční povinnosti uložené každému podle obč. zák. nebo nedodržení potřebné míry opatrnosti.“.Rozsah zranení, ktoré žalobkyňa utrpela v dôsledku nárazu žalovaného do žalobkyne bezpochyby preukazuje, že žalovaný nerešpektoval všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. a pravidlá správania sa na lyžiarskej trati (tzv. Biely kódex). Uviedla tiež, že v prípade, ak žalovaný skutočne poznal zjazdovku „I.“ z jázd vykonaných pred dňom zrážky, tak musel vedieť aj o údajnom neprehľadnom mieste tejto zjazdovky, na ktoré sa už viackrát vo svojich písomných podaniach odvolával a na ktorom podľa vyjadrení žalovaného údajne stála žalobkyňa, a zároveň vo vzťahu k takémuto neprehľadnému miestu zjazdovky bol povinný v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa ust. prispôsobiť rýchlosť a spôsob svojej jazdy s ohľadom na možný výskyt neočakávanej prekážky, napr. iného lyžiara, na takomto neprehľadnom mieste zjazdovky. Uvedené potvrdzuje aj

citované uznesenie NS ČR. Vo vzťahu k ostatným argumentáciám žalovaného žalobkyňa zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

14. Ohľadom vznesenej námietky premlčania žalobkyňa uviedla, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanu známe až po ukončení liečebného procesu, resp. po jeho ustálení. Poškodený sa až v tomto momente dozvie o tejto škode a jej výške. Žalobkyňa sa o škode na zdraví a jej rozsahu dozvedela až dňa 29.05.2017, a to na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia s určením celkového bodového ohodnotenia diagnóz vo výške 350 bodov, vyhotoveného U.. U. G., primárom oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnica Poprad, a.s., zo dňa 29.05.2017. K naplneniu aj druhého zákonného predpokladu (prvým naplneným zákonným predpokladom bolo zistenie žalobkyne, kto zodpovedá za škodu na zdraví) nevyhnutnej pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle ust. došlo až 29.05.2017, a od tohto okamihu (t. j. od 29.05.2017) začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví. Žaloba bola podaná dňa 29.5.2019.

15. Na súdnych pojednávaniach právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa zotrváva na svojej žalobe v plnom rozsahu, na všetkých argumentoch, tvrdeniach predložených na podporu týchto tvrdení a argumentov predložených v priebehu tohto konania a žiada priznanie trov 100%. Skutkové tvrdenia a argumenty predložené žalovaným v doterajšom tohto konania považujú za tendenčnú obranu. Vývoj a priebeh zdravotného stavu žalobkyne dokumentujú všetky lekárske správy, ktoré spolu so žalobou súdu doložili. K otázke premlčania sa tiež písomne vyjadrili aj písomne s tým že, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody sa vyžaduje skutočná, preukázaná a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o právnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť, resp. vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá. Pri nároku na bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Výška bodového ohodnotenia vyplýva z lekárskeho posudku. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sú známe až po ukončení liečebného procesu, resp. po jeho ustálení. Poškodený sa až v tomto momente dozvie o škode a jej výške. 16. Žalobkyňa sa na pojednávaniach pripojila k vyjadreniu právneho zástupcu. Uviedla, že nie je pravdou, ako tvrdí protistrana, že stála na svahu. Aj keby, tak žalovaný mal predvídať, ak nemal dobrý výhľad, že niečo tam môže byť. Absolútne poprela tú skutočnosť, že tam stála Plynulými oblúkmi išla dole svahom, len zrazu videla, ako sa z ľavej strany rúti na ňu nejaký pán veľkou rýchlosťou. Stihla sa prikrčiť, čomu zodpovedajú aj zranenia, ktoré utrpela. Priateľ, ktorý ju čakal s ďalšou partiou pri aute, keďže to bola ich posledná jazda, keď dlho nechodila, sa vyviezol ešte raz hore a zo sedačky videl, že leží na zemi. S dotyčným pánom T. si vymenili telefónne čísla a formou SMS potom aj spolu komunikovali. Nikdy nepadlo ani z jeho strany niečo v tom zmysle, že by ona mala byť na vine tejto zrážky. On sám iniciatívne v poisťovni túto udalosť nahlásil a poslal im číslo poistnej udalosti. Toto tvrdenie, že údajne mala stať na svahu, sa dozvedela až z vyjadrenie k žalobe. Po prevezení do popradskej nemocnice jej lekársku starostlivosť poskytol U.. G., ktorý vtedy ani nemal službu ale prišiel, nakoľko sa dozvedel, že vezú ťažký úraz. V nemocnici mala byť v podstate na pozorovanie 24 hodín. V nedeľu, jej bolo povedané, úraz sa stal v sobotu, že poisťovňa H. je jediná, ktorá prepláca 48 hodinový pobyt, za tým účelom, teda v pondelok poobede mala byť prepustená domov. Prišiel za ňou v pondelok priateľ, doniesol jej domácu stravu. Následne povedala sestričke, že jej je ozaj zle, zasmiala sa, že aj ona sa konečne na niečo sťažuje, pretože od malička má zvýšený prach bolestí. Cítila bolesti, ale nebolo to nič hrozné. V pondelok jej skolabovali pľúca, vlastne sa prepichli. Robili jej drenáž a umiestnili ju na JIS-ke. Potom v utorok skolabovala a následne zistili, že má natrhnutú slezinu. Primár jej to vysvetlil tak, že slezina má

dva obaly a jej sa natrhol vnútorný, od soboty to krvácalo a prasklo to až v stredu ráno okolo štvrtej. Následne bola hospitalizovaná na JIS-ke v Poprade, kde musela len ležať, nemohla zmeniť polohu, ani nič. Po troch týždňoch bola prepustená do domáceho liečenia. Uplatňuje si od žalovaného skutočne len to najnevyhnutnejšie, mohla si uplatniť ušlý zisk, náhradu škody, rodina za ňou dochádzala z Prešove celé tri týždne a ďalšie nároky, napr. keď jej prepadla letenka do New Yorku, kde mala letieť tri týždne po nehode, aj ďalšie letenky, ktoré už mala zaplatené. Prišla aj o kontrakty, má s.r.o.. Prišla o ne kvôli tomu, že nemohla vycestovať. Prišla o značku atď. Čo sa týka trvalých následkov, ťažko sa jej dýcha, ale nerieši to, odbehla medzitým ďalší maratón. Bola veľmi aktívna pred touto nehodou, absolvovala niekoľko maratónov a keď ju pustili po troch týždňoch z nemocnice, tak nevládala v podstate ani chodiť. Kaviareň, ktorú má 10 minút od domu, tak k nej absolvovala cestu aj hodinu tam aj naspäť. Od vtedy nelyžuje, ani ona ani jej priateľ, majú z toho traumu. Jej oficiálna liečba sa ukončila koncom mája 2017.Dostala oficiálnu lekársku správu. Nevedela, prečo by jej návrh mal byť premlčaný a prečo to žalovaný odvíja od dátumu 15.3.2017. Potom chodila na rôzne vyšetrenia a kontroly po mnohých lekároch a za ukončenú liečbu považovala až vtedy, keď jej hlavný lekár U.. G. vyhotovil lekársky posudok. K lekárke Y.. V. chodila pravidelne na kontroly. V jej kompetencii však nebolo vyhodnotiť, či jej liečba už bola ukončená, ale bolo to len v kompetencii Y.. G., dovtedy bola stále na PN, nemohla lietať, kontrolovalo sa jej dýchanie, či jej pľúca znovu neskolabujú. Na otázky právneho zástupcu žalovaného, ako dlho bola hospitalizovaná v nemocnici sa opravila, že necelé dva týždne. Predtým nikdy nebola účastníkom zrážky na lyžiarskom svahu. Bola na kontrole podľa lekárskej správy z 5.4.2017, má o tom doklad. Všetky kontroly absolvovala v Poprade a u svojej obvodnej lekárky v Prešove. Dňa 6.5.2017 bola v pri mori na rekreácii na lodi s priateľom, je profesionálny jachtár. Z jej strany to nevyžadovalo žiadnu fyzickú aktivitu. 17. Substitučný právny zástupca žalovaného na pojednávaniach trval na vznesenej námietke premlčania, nakoľko, žaloba bola podaná dňa 29.5.2019 po uplynutí subjektívnej 2-ročnej lehoty. Mal za to, že ustálenie zdravotného stavu došlo najneskôr 15.3.2017, kedy bola žalobkyňa prepustená do ambulantnej liečby. Z lekárskej správy zo dňa 22.3.2017 aj z 5.4.2017 vyplýva, že nález degraduje, t.j. nedochádza k zmenám na zdraví, ktoré by mohli mať vplyv na výpočet výšky škody, zo strany žalobkyne nebolo preukázané, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu. Z hľadiska ustálenosti zdravotného stavu, je dôležitá lekárska správe z kontroly, ktorá mala byť vykonaná zhruba mesiac po 5.4.2017. Lekársky posudok je len bodovým ohodnotením zranení, ktoré si môže žalobkyňa nechať vyhotoviť aj neskôr. Substitučný právny zástupca zotrval na tom, že žalovaný žiadnym spôsobom nespôsobil úraz žalobkyni a zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach. 18. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení právnych zástupcov strán sporu a žalobkyne, zo Záznamu Tatranskej horskej služby - dobrovoľného zboru o zásahu a poskytnutí prvej pomoci zo dňa 4.3.2017, zo Záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 4.3.2017, z Lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 15.3.2017, z Lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 15.3.2017, z Lekárskej správy vydanej U.. U. G. dňa 22.3.2017, z Lekárskej správy vydanej U.. G. F. dňa 22.3.2017, z Lekárskej správy vydanej U.. G. T. dňa 5.4.2017, z Lekárskej správy vydanej U.. U. G. dňa 5.4.2017, z Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 29.05.2017, z elektronického podania poisťovateľa zo dňa 26.4.2019, z Bieleho kódexu, z SMS správa žalovaného zo dňa 14.3.2017, z Potvrdenia o zdravotnom stave vydaného U.. V. dňa 15.10.2020, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že ku škodovej udalosti, z ktorej si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody v tomto súdnom konaní došlo dňa 4.3.2017 na zjazdovke zvanej I., ktorá je súčasťou lyžiarskeho strediska Štrbské pleso, a to pri jej poslednej jazde. Po uvedenom strete žalovaného a žalobkyne na lyžiarskom svahu Tatranská horská služba - dobrovoľný zbor vykonala zásah a poskytla prvú pomoc žalobkyni. Na miesto škodovej udalosti bol prostredníctvom operačného strediska privolaný poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby, Záchranná služba Košice. Žalobkyňa bola transportovaná do zdravotníckeho zariadenia. Poskytovateľ záchrannej služby spísal záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby.

19. Zásadnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal bolo, kto za škodu na zdraví spôsobenú žalobkyni zodpovedá, resp. či za ňu zodpovedá žalovaný tak, ako sa to uvádza v žalobe, teda či on je vinníkom stretu lyžiarov na svahu, ako sa to v žalobe tvrdí a samozrejme, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd zaoberal aj tým, či nárok žalobkyne je, alebo nie je premlčaný. V uvedený deň, dňa 4.3.2017, žalobkyňa spoločne s U. P.Í., V. F. a G. N. na Štrbskom plese absolvovala niekoľko jázd na lyžiach, ako uviedla, bez akéhokoľvek problému. To, že k stretu žalobkyne a žalovaného na predmetnom svahu došlo, že k nemu došlo v uvedený deň, ako aj to, že bolo oblačno a fúkal vietor, medzi stranami sporné nebolo. Rovnako sporné nebolo ani to, že žalovaný narazil do žalobkyne. To, že by žalobkyňa na svahu stála na neprehľadnom mieste, čo ona rázne popierala, v konaní preukázané nebolo. V

každom prípade, bol to žalovaný, ktorý jazdil za žalobkyňou, bolo teda jeho povinnosťou byť ostražitý, splniť si svoju prevenčnú povinnosť a prispôsobiť svoju jazdu terénnym podmienkam, poveternostným podmienkam a príchodu na neprehľadné miesto, teda na miesto, na ktoré nemal výhľad. Ak by tam aj žalobkyňa stála (čo ako je už uvedené, preukázané nebolo), žalovaný mal jazdiť tak, aby sa jej mohol bezpečne vyhnúť, obísť ju, alebo zastaviť. Prekážka na neprehľadnom mieste mohla byť akákoľvek, mohlo tam dôjsť napr. k pádu lyžiara, mohlo tam pomaly jazdiť alebo spadnúť dieťa..

20. Podľa bodu 1. (ohľaduplnosť k iným osobám) Bieleho kódexu, ktorým sú lyžiari povinní riadiť sa na svahu „Každý lyžiar a snoubordista (ďalej len „lyžiar“) je povinný správať sa tak, aby neohrozil život, zdravie alebo majetok, alebo nespôsobil škodu sebe alebo inému.“.

21. Podľa bodu 2. (ovládanie rýchlosti a spôsobu jazdy) Bieleho kódexu: „Každý lyžiar musí mať prehľad pred sebou. Každý lyžiar musí prispôsobiť jazdu a rýchlosť jazdy povahe a stavu lyžiarskej trate a svojim schopnostiam a možnostiam, terénu, poveternostným a snehovým podmienkam, ako aj počtu lyžiarov na lyžiarskej trati.“.

22. Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

23. Podľa kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

24. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

25. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

27. Podľa pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

28. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, zavinenie, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Predpokladom, aby niekto, v danom prípade žalovaný, bol zodpovedný za vzniknutú škodu je, že porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Porušenie povinnosti žalovaným preukázané bolo, rovnako ako aj zavinenie. nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Na vznik práva na náhradu škody teda musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval napr. aj Ústavný súd Slovenskej v Náleze pod sp. zn. zo dňa 1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej

povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou).

29. Súd uveril tvrdeniam žalobkyne, že žalovaný jazdil tzv. „šusom“, pri ktorom v plnej rýchlosti narazil do nej zľava, došlo k silnému nárazu, čoho dôsledkom sa žalobkyňa ocitla na zemi a bola jej spôsobená škoda na zdraví. Tomuto zodpovedajú aj početné a vážne poranenia žalobkyne tak, ako vyplývajú z predložených lekárskych správ a lekárskeho posudku U.. G.. Z dôvodu tržného poranenia sleziny vrátane parenchýmu a pre ďalšie choroby, resp. poranenia, ako je úrazový hemopneumotorax, sériová zlomenina rebier s postihnutím troch rebier, otras mozgu a pomliaždenie lakťa, bola žalobkyňa hospitalizovaná u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, Nemocnica Poprad, a.s., do 15.03.2017 a následne prepustená do ambulantnej starostlivosti. Na oddelení úrazovej chirurgie s JIS v Nemocnici Poprad, a.s. absolvovala niekoľko kontrolných vyšetrení. U.. U. G., primár oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnica Poprad, a.s., ako ošetrujúci lekár, vyhotovil lekársku správu dňa 22.3.2017 a 05.04.2017, z ktorých vyplýva, že vzhľadom na diagnostikovaný záver sa má pokračovať v konzervatívnej liečbe, v dychovej rehabilitácií a žalobkyňa sa má telesne šetriť cca 1 mesiac, nie je teda možné konštatovať, že jej zdravotný stav už v tom čase bol ustálený, resp. že by mala vedomosť o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, túto vedomosť získala až dňa 29.5.2017.

30. Za účelom objektivizovania výšky škody na zdraví v podobe bolestného v súlade so o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bol dňa 29.5.2017 U.. U. G. vyhotovený lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia s určením celkového bodového ohodnotenia diagnóz vo výške 350 bodov. Suma za jeden bod sa určuje podľa ust. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť. V roku 2017 bola na určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 18,24 €. Žalobkyni teda bola spôsobená škoda v ňou uplatnenej výške 6.384,- € (350 bodov x 18,24 €).

31. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

32. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody sa teda vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanu známe až po ukončení liečebného procesu, resp. po jeho ustálení. Poškodený sa až v tomto momente dozvie o tejto škode a jej výške. Žalobkyňa sa o škode na zdraví a jej rozsahu dozvedela až dňa 29.05.2017, a to na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia s určením celkového bodového ohodnotenia diagnóz vo výške 350 bodov, vyhotoveného U.. U. G., primárom oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnica Poprad, a.s., zo dňa 29.05.2017. K naplneniu aj druhého zákonného predpokladu (prvým naplneným zákonným predpokladom bolo zistenie žalobkyne, kto zodpovedá za škodu na zdraví)

nevyhnutnej pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle ust. došlo až 29.05.2017, a od tohto okamihu (t. j. od 29.05.2017) začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví. Žaloba bola podaná dňa 29.5.2019, nárok žalobkyne teda súd za premlčaný nepovažuje.

33. Žalovaný je poistencom poisťovateľa R. „., so sídlom E. C. XX, E., G., E.: zapísaná v Obchodnom registri Lotyšskej republiky, registračné číslo: XXXXXXXXXXX (ďalej len „poisťovateľ“ alebo „R. „.“). Žalovaný oznámil poistnú udalosť poisťovateľovi, ktorý ju zaevidoval pod číslom XXXXXX. Toto v konaní tiež nebolo sporné. Súd má za to, že takýmto postupom žalovaný nepopieral svoju vinu za predmetnú kolíziu so žalobkyňou na svahu, zaujímal sa aj o jej zdravotný stav, čo bol určite aj prejav ľudskosti. O jeho následnom postupe to však tvrdiť nemožno, jeho konanie počas prebiehajúceho súdneho procesu možno považovať za obštrukcie, v snahe vyhnúť sa uhradeniu škody, ktorú žalobkyni svojím konaním spôsobil. Tu treba zdôrazniť, že žalobkyňa určite nechcela „vyťažiť“ zo svojich vážnych zranení, uplatnila si len bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle bodového ohodnotenia lekárskym posudkom U.. U. G., primára oddelenia úrazovej chirurgie s JIS Nemocnice Poprad, a.s.. Neuplatnila si žiadne ďalšie nároky, na ktoré by mala právo, ako škodu vzniknutú jej prepadnutím leteniek v súvislosti s výkonom jej práce, ani ušlý zisk, ani náhradu za cesty na lekárske kontroly z Prešova do Popradu a späť, ani nič iné.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 2 <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, má preto nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

O Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).