Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-4-2020.pdf
PDF · 115.19 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobkyne: Q. Z., nar. XX.X.XXXX, adresa W., J. XXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Vagó, so sídlom Galanta, Kpt. Nálepku 724/7, proti žalovanému: V. C., nar. X.X.XXXX, adresa I. A. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Galanta, Clementisove sady 1616, o zaplatenie 4.158,43 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/29/2018-62 zo dňa 26.6.2019 - voči zamietajúcemu výroku II., takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II., ako aj v závislom výroku III. o trovách konania z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti nároku na náhradu mzdy vo výške 249,20 Eur a v časti nároku na náhradu liekov a zdravotníckych pomôcok vo výške 491,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 741,08 Eur od 14.6.2018 do zaplatenia zastavil; výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 420 ods. 1 a 3, § 442 ods. 1, § 444, § 446 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“) a v časti o čiastočnom zastavení konania aj ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobkyňa sa domáhala nárokov na náhradu škody v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 15.2.2016 v Galante, a to v rozsahu bolestného vo výške 3.267,- Eur, náhrady mzdy vo výške 399,55 Eur a náhrady za lieky a praktické pomôcky vo výške 491,88 Eur. Po otvorení pojednávania, na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vzala žalobkyňa žalobu späť v časti nároku na náhradu mzdy vo výške 249,20 Eur a v časti nároku na náhradu liekov a zdravotných pomôcok vo výške 491,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 741,08 Eur od 14.6.2018 do zaplatenia, preto vzhľadom na súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak naďalej zostal nárok žalobkyne na náhradu bolestného vo výške 3.267,- Eur a nárok na náhradu mzdy vo výške 150,35 Eur. Žalobkyňa si náhradu škody uplatňuje voči žalovanému ako vodičovi motorového vozidla, ktorého protiprávnym konaním malo dôjsť k vzniku škody, a to v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný sa v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 15.2.2016 dopustil protiprávneho konania, za ktoré bol v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 9T/144/2017 rozsudkom z 13.6.2018, právoplatným 13.6.2018, uznaný za vinného
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Konštatoval, že v zmysle § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Žalovaný pritom nerozporoval ani skutočnosť, že dňa 15.2.2016 na strane žalobkyne došlo k vzniku škody na zdraví v rozsahu popísanom v lekárskom posudku MUDr. L. A. zo 7.2.2018 a v znaleckom posudku MUDr. Zdena Móresa, chirurga - traumatológa č. 17/2016 a k strate na zárobku za dobu pracovnej neschopnosti žalobkyne. V konaní však bolo sporné, či v vzniku vyššie uvedenej škody na strane žalobkyne došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného pri dopravnej nehode dňa 15.2.2016 v čase o 6.30 hod v Galante. Žalobkyňa tvrdila, že k vzniku vymedzených zranení došlo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou účastníkmi, ktorej bola žalobkyňa a žalovaný dňa 15.2.2016, čo preukazovala svojím výsluchom a závermi znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní. Súd prvej inštancie však poukázal na nejednotnosť vyjadrení žalobkyne o priebehu dopravnej nehody v prípravnom konaní a v konaní pred súdom, popisu mechanizmu vzniku zranení v znaleckom posudku a zároveň žalovaným označenými správami zasahujúcich policajtov a záchrannej zdravotnej služby. Kým pri výsluchu v prípravnom konaní žalobkyňa uviedla, že pocítila náraz z ľavej strany po čom jej taška vyletela a ona spadla na vozovku niekde pred vozidlo, na mieste žiadne bolesti nepociťovala okrem kolena, ktoré ju trochu bolelo a pravá ruka; na pojednávaní dňa 22.5.2019 uviedla, že ucítila úder do pravého ramena. Podľa vyjadrenia lekára posádky záchrannej zdravotnej služby, ktorá bola v kontakte so žalobkyňou v krátkom čase po nehode, šla žalobkyňa s nákupným vozíkom, auto trafilo vozík, zľakla sa a padla na koleno. Priame stretnutie medzi vozidlom a žalobkyňou nebolo. Podľa vyjadrenia zdravotníckej záchranárky, žalobkyňu zrejme auto nezrazilo, iba pribrzdilo, ona sa zľakla a padla. Z dokumentácie podpísanej žalobkyňou vyplýva, že po nehode ošetrenie odmietla. Rovnako zo záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti OR PZ, ODI Galanta vyplýva, že zranenie žalobkyne pri nehode si vyžiadalo len jednorazové ošetrenie. Naproti tomu znalec popisuje mechanizmus vzniku zranení, ktoré u žalobkyne dňa 15.2.2016 nepochybne vznikli tak, že prvotne došlo k nárazu do predkročenej ľavej dolnej končatiny, k rotácii tela okolo zvislej osi s dopadom pravej časti trupu na vozidlo, k nárazu na kapotu chrbtom pravej ruky, lakťom, pravou stranou hrudníka a ramenom, pričom toto mohlo naraziť aj na predné sklo a následnému pádu na vozovku. Uvedený mechanizmus vzniku zranení však nezodpovedá popisom priebehu dopravnej nehody uvádzaných žalobkyňou, ani vyjadreniu zasahujúcich záchranárov, ktorým žalobkyňa uviedla, že k stretu medzi telom žalobkyne a vozidlom vedeným žalovaným nedošlo. K dopravnej nehode došlo o 6.30 hod, k ošetreniu žalobkyne v tej istý deň až o 15.45 hod. K úvahe znalca, že nepredpokladá, že v medziobdobí došlo k ďalšiemu narušeniu v telesnej oblasti žalobkyne, súd uviedol, že ide o domnienku, ktorú bez ďalšieho dokazovania nemožno akceptovať ako relevantný záver. Od dopravnej nehody do ošetrenia žalobkyne uplynulo deväť hodín, počas ktorých žalobkyňa cestovala vlakom do práce a následne vlakom aj naspäť. V prípravnom konaní žalobkyňa uviedla, že šla do práce v Bratislave, kde vydáva stravu a práca jej začala o 9.00 hod., asi tak o 10.00 hod. ju bolelo celé telo a musela odísť domov. Na pojednávaní dňa 22.5.2019 však žalobkyňa už uviedla, že ešte zo stanice v Bratislave volala svojmu nadriadenému, ktorému oznámila, čo sa jej stalo, že len priniesla kľúče a bude musieť ísť k lekárovi. Išla do práce, kde kľúče odovzdala kolegyni, ktorá ju mala zastupovať, už vtedy mala silné bolesti, kolegyňa jej pomáhala obliecť si kabát. Žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti. Žalobkyňa však žiadne dôkazy preukazujúce, že k vzniku zranení mohlo dôjsť len pri dopravnej nehode dňa 15.2.2016 a nie v období medzi nehodou a jej ošetrením, neoznačila. Hoci uvádzala, že ešte v doobedných hodinách, v relatívne krátkom čase po nehode, popísala nehodu a jej následky svojmu nadriadenému a kolegyni, ktorá s ňou bola aj v osobnom kontakte, výsluch týchto osôb, ktorý by mohol podporiť domnienku vyslovenú znalcom, nenavrhla. Nakoľko na základe vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že mechanizmus vzniku zranení, ktoré žalobkyňa utrpela dňa 15.2.2016, zodpovedá priebehu dopravnej nehody, ktorú svojim protiprávnym konaním zavinil žalovaný, súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobkyne ohľadne preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou žalobkyne, žalobu v časti presahujúcej čiastočné späťvzatie zamietol.
4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a v spore v plnej miere úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Proti tomuto rozsudku, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, v rozsahu jeho zamietajúcej časti (výrok II.) podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Dôvodila, že súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktoré však nesprávne vyhodnotil. Súd v bode 30 odôvodnenia uviedol, že tvrdenie znalca, že nepredpokladá, že v medziobdobí došlo k
ďalšiemu narušeniu telesnej integrity, je len domnienkou, ktorú bez ďalšieho dokazovania nemožno akceptovať ako relevantný záver. Toto konštatovanie je obsahom znaleckého posudku číslo 17/2016 vypracovaného MUDr. Zdenom Móresom, a to v jeho článku III. bod 3. V tomto istom bode však znalec konštatuje: „...všetky poranenia vznikli pri dopravnej nehode približne o 6.30 hod. ...“ týmto tvrdením znalec jednoznačne poukazuje na skutočnosť, kedy vznikli poranenia. Tento záver je podporený aj v článku III. bod 1 predmetného posudku, v ktorom sa konštatuje: „ ... znalec považuje za preukázané, že pri dopravnej nehode medzi chodkyňou a osobným autom utrpela dňa 15.2.2016 tieto poranenia...,“ potom nasleduje výpočet charakteru zranení žalobkyne pod bodmi 1 až 7. Z pohľadu týchto tvrdení znalca je úplne nepochopiteľný záver súdu o akejsi domnienke znalca, súd bez akýchkoľvek odborných argumentov poprel tvrdenia dlhoročného renomovaného znalca. Takisto právny zástupca žalovaného sa vo svojich tvrdeniach ohľadne času vzniku a rozsahu zranení žalobkyne vyjadruje plne laicky bez akýchkoľvek odborných argumentov a to spôsobom, že: „ ... nevie si predstaviť, že by sa žalobkyňa zriekla ošetrenia, ak by utrpela zranenia, ktoré sú v spise ..“ Zároveň spochybnil závery renomovaného znalca opäť ničím nepodloženým tvrdením, že sa zmýlil vo svojich záveroch. Žalobkyňa presne popísala vznik škodovej udalosti, skutočnosť, že ihneď po dopravnej nehode cítila bolesť v kolene a pravej ruke, pričom ihneď ako sa prejavili následky ďalších zranení vyhľadala odborné lekárske vyšetrenie. Skutočnosť, že tesne po dopravnej nehode nepožiadala o ošetrenie príslušníkov RZP vychádzalo z vtedajšieho subjektívneho pocitu ohľadne jej zranení a v žiadnom prípade nevylučuje rozsah zranení, ktoré žalobkyňa utrpela pri predmetnej dopravnej nehode, ako aj samotný mechanizmus vzniku zranení. Žalobkyňa preto považuje svoj nárok za dôvodný.
6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril tak, že napadnutý rozsudok považuje za správny a odôvodnený, vydaný v súlade s vykonaným dokazovaním a správnym právnym posúdením veci. Žalobkyňa po podaní žaloby čiastočne uznala argumenty žalovaného, ktoré uviedol na svoju obranu a svoju žalobu čiastočne zobrala späť a v tej časti žiadala konanie zastaviť. Ani v zostávajúcej časti žaloby oprávnene neuspela, a to hlavne z dôvodu, že neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a jej škodou ako žalobkyne. Žalobkyňa v odvolaní odkazuje na znalecký posudok MUDr. Zdena Móresa, ktorý však rieši iba rozsah a charakter zranení a nerieši právnu otázku. Je nepochybné, že znalec sa mýlil v niektorých záveroch, keď predpokladal mechanizmus zranení, ktorý nezodpovedá výpovedi poškodenej v trestnom konaní, ani v tomto konaní. Žalovaný poukázal na nejednotnosť vyjadrení žalobkyne o priebehu dopravnej nehody a na potvrdenia RZP a polície. Preto považuje žalovaný odvolanie žalobkyne za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
7. Žalobkyňa podala k vyjadreniu žalovaného písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že vyjadrenie žalovaného iba potvrdzuje jeho laickú argumentáciu a bezdôvodné spochybňovanie znaleckého posudku MUDr. Zdena Móresa. Rozpory v listinách RZP a Policajného zboru SR v Galante ohľadom dopravnej nehody boli na pojednávaniach odstránené a vysvetlené. Znalecký posudok je podľa žalobkyne nespochybniteľný a v plnom rozsahu a presne popisuje dobu zranenia žalobkyne, techniku zranenia, ako aj ich rozsah. Preto má žalobkyňa za to, že dôkazné bremeno uniesla.
8. K vyjadreniu žalobkyne podal žalovaný ešte písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pokiaľ žalobkyňa zotrváva na svojej argumentácii, že jej nárok bol preukázaný znaleckým posudkom MUDr. Móresa, ktorý popisuje techniku zranenia aj ich rozsah, tak žalovaný poukázal na to, že tento znalec sa mýlil v niektorých záveroch, keď predpokladal mechanizmus zranení, ktorý nezodpovedá výpovedi poškodenej v trestnom konaní, ani v tomto konaní, ani vyjadreniu zasahujúcich lekárov. Od dopravnej nehody do ošetrenia žalobkyne uplynulo 9 hodín, priebeh ktorých žalobkyňa popísala rozdielne. Súd správne v bode 30 rozsudku vyhodnotil a odôvodnil tieto dôkazy a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobkyne ohľadne preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou žalobkyne žalobu zamietol.
9. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné v napadnutej časti zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP).
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, že nárok žalobkyne na náhradu škody (spočívajúcej v bolestnom a zvyšku požadovanej náhrady mzdy), ktorá jej mala vzniknúť následkom dopravnej nehody dňa 15.2.2016 zavineným protiprávnym konaním žalovaného je nedôvodný, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobkyne.
12. Pretože výrok I. rozsudku, ktorým súd konanie v časti zastavil, nebol odvolaním žalobkyne napadnutý, je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
13. Zamietnutie nároku žalobkyne odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že k vzniku vymedzených zranení došlo v príčinnej súvislosti s danou dopravnou nehodou dňa 15.2.2016 v Galante, keď súd poukázal na nejednotnosť vyjadrení žalobkyne o priebehu dopravnej nehody v prípravnom konaní a v konaní pred súdom, popis mechanizmu vzniku zranení v znaleckom posudku a správy zasahujúcich policajtov a záchrannej zdravotnej služby. Súd dôvodil, že od dopravnej nehody, ku ktorej došlo o 6.30 hod. do ošetrenia žalobkyne v ten istý deň o 15.45 hod. uplynulo deväť hodín, počas ktorých žalobkyňa cestovala vlakom do práce v Bratislave a potom aj späť, pričom na uvedené zistené rozpory žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom, že k vzniku jej zranení došlo práve pri dopravnej nehode o 6.30 hod. a nie neskôr v období medzi nehodou a jej ošetrením o 15.45 hod. Súd teda uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou žalobkyne. Žalobkyňa sa v podanom odvolaní bránila tým, že súd vykonané dokazovanie nesprávne vyhodnotil, mala za to, že najmä zo znaleckého posudku č. 17/2016 MUDr. Zdena Móresa je nepochybné, kedy vznikli zranenia žalobkyne, akým spôsobom a akého boli charakteru a teda, že žalobkyňa dôkazné bremeno ohľadom existencie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou zavinenou žalovaným a škodou na zdraví žalobkyne preukázala. Rozhodujúce teda bolo správne skutkové, ale v danom prípade aj právne posúdenie danosti jedného zo základných predpokladov nároku na náhradu škody spôsobenej zavineným protiprávnym konaním v zmysle § 420 OZ, a to príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vzniknutou škodou žalobkyne.
14. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie v ods. 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v zmysle § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Ďalej tiež súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 15.2.2016 dopustil protiprávneho konania, za ktoré bol v trestnom konaní rozsudkom sp. zn. 9T/144/2017 zo dňa 13.6.2018, právoplatným dňa 13.6.2018 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
15. Odvolací súd však dospel k záveru, že súd prvej inštancie, ust. § 193 CSP v danom prípade nesprávne interpretoval.
16. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu, buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval, čo je aj daný prípad.
17. Ust. § 193 CSP upravuje okruh otázok, ktoré súd nie je oprávnený riešiť sám ako prejudiciálne otázky v civilnom sporovom konaní, ale riešenie ktorých je len v kompetencii príslušných, tam vymedzených orgánov, ktorých rozhodnutiami je súd viazaný, teda si o týchto otázkach nemôže urobiť sám prejudiciálny záver. Jedným z okruhov rozhodnutí, ktorými je civilný súd viazaný je rozhodnutie príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Súd je viazaný výrokom (nie odôvodnením) takého rozhodnutia. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku.
18. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, vždy neznamená len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale aj záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o vzniku určitej ujmy, ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma, ktorej odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. pri ublížení na zdraví), ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a uvedenou ujmou. Rozhodnutie o spáchaní trestného činu nemožno teda vždy stotožňovať len so záverom o protiprávnom konaní (z R 22/1979).
19. Samozrejme treba mať na zreteli, že rozhodujúci je vždy vzťah priamej príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou. Dôvodom vzniku škody totiž v konkrétnom prípade môže byť aj viac príčin. Tak aj v prípade dopravnej nehody, zodpovedá vodič vozidla, ktorý sa dopustil zavineného protiprávneho konania, za škodu na zdraví zrazeného chodca, ktorá bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ale nezodpovedá za prípadnú následne vzniknutú škodu, i keď následná škoda môže odvodzovať svoj pôvod z dopravnej nehody ako prvotnej príčiny vzniku škody (napr. zlyhanie v starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, v ktorom prebiehalo následné ošetrovanie poškodeného). S ohľadom na uvedené bolo potom potrebné posudzovať aj jednotlivé žalobkyňou uplatnené nároky na náhradu škody.
20. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v odôvodnení v ods. 5 citoval z výroku odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/144/2017 zo dňa 13.6.2018, právoplatného rovnakého dňa, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného, že dňa 15.2.2016 v čase o 6.30 hodine v Galante na ulici Z. Kodálya pred budovou Sociálnej poisťovne riadil osobné motorové vozidlo značky Renault Megane, evidenčného čísla GA 284CT, a to zo smeru od kruhového objazdu, v dôsledku svojej nepozornosti prehliadol v tom čase tam prechádzajúcu chodkyňu Q. Z., ktorá tu tlačila tašku na kolieskach ľavou rukou a pravou rukou držala na vodítku svojho psíka, a to po riadne vyznačenom priechode pre chodcov, a to zo smeru od Sociálnej poisťovne v smere ku parkovisku v dôsledku čoho potom došlo ku zrážke, a to s prednou časťou vozidla do tašky na kolieskach ako aj chodkyne po čom sa rozbilo čelné sklo na vozidle, chodkyňa Q. Z. spadla na vozovku a následkom dopravnej nehody utrpela zlomeninu rebier 1 až 7 vpravo, vľavo 4. a 6. rebra, krv v hrudníku obojstranne (hemotorax), zlomeninu pravej kľúčnej kosti, zlomeninu krčku pravej vretennej kosti, pohmoždenie pravej ruky, pohmoždenie ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia s práceneschopnosťou od dňa 15.2.2016 do 8.5.2016, obvinený svojím konaním porušil § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení, teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Žalobkyňa ako poškodená bola v rozsudku so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
21. Z obsahu pripojeného trestného spisu sp. zn. 9T/144/2017 tiež vyplýva, že žalovaný sa vzdal odvolania voči predmetnému trestnému rozsudku, pričom na pojednávaní, žalovaný po prednesení obžaloby s opisom skutku totožným ako vo výroku odsudzujúceho rozsudku, vyhlásil, v prítomnosti svojho právneho zástupcu, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu, uviedol tiež že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
22. Z výroku daného odsudzujúceho trestného rozsudku jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným pre trestný čin ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť na žalobkyni svojím zavineným protiprávnym konaním, ktoré spočívalo v porušení pravidiel cestnej premávky, v dôsledku ktorého žalobkyňa následkom dopravnej nehody utrpela zranenia, a to konkrétne zlomeninu rebier 1 až 7 vpravo, vľavo 4. a 6. rebra, krv v hrudníku obojstranne (hemotorax), zlomeninu pravej kľúčnej kosti, zlomeninu
krčku pravej vretennej kosti, pohmoždenie pravej ruky, pohmoždenie ľavého predkolenia, teda tie isté zranenia, za ktoré požaduje náhradu bolestného.
23. Vychádzajúc z výroku o vine trestného rozsudku sp. zn. 9T/144/2017, tento obsahuje opísanie konkrétneho konania žalovaného - páchateľa, ktorým sa mal dopustiť trestného činu a okrem konštatovania zavineného protiprávneho konania žalovaného, obsahuje skutková veta výroku aj záver o vzniku konkrétnej ujmy na zdraví žalobkyne, ako aj jednoznačný záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom konkrétnej škody na zdraví žalobkyne. Z daného výroku odsudzujúceho rozsudku možno jednoznačne vyvodiť, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o nároku na náhradu škody na zdraví žalobkyne. Ak teda bol súčasťou skutkovej podstaty trestného činu tiež vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, je súd v civilnom sporovom konaní podľa § 193 CSP viazaný aj pokiaľ ide o tieto otázky.
24. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že žalovaný bol v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 15.2.2016 právoplatne odsúdený v trestnom konaní, avšak rozhodnutie o spáchaní trestného činu nemožno stotožňovať len so záverom o protiprávnom konaní. Ako bolo uvedené vyššie, civilný súd je v prípade odsudzujúceho rozsudku vydaného v trestnom konaní príslušným súdom viazaný celým výrokom o vine, teda aj jeho skutkovou časťou, danosťou konkrétneho zavineného protiprávneho konania škodcu, vznikom konkrétnej ujmy a v tomto prípade aj existenciou príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a konkrétnou ujmou na zdraví žalobkyne. Súd prvej inštancie sa však nesprávne odsudzujúcim trestným rozsudkom pokiaľ ide o posúdenie vzniku ujmy na strane žalobkyne a existenciou príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví žalobkyne, viazaný byť necítil a v rozpore s ust. § 193 CSP v spore posudzoval sám ako prejudiciálnu otázku existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalovaného pri vedení motorového vozidla a škodou na zdraví žalobkyne. Podľa ust. § 193 CSP, však bol súd prvej inštancie závermi odsudzujúceho trestného rozsudku v tomto prípade aj pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom tak konštatovanej škody na zdraví žalobkyne viazaný. Žalovaný bol predsa za ublíženie na zdraví žalobkyne spočívajúce v zlomenine rebier 1 až 7 vpravo, vľavo 4. a 6. rebra, krv v hrudníku obojstranne (hemotorax), zlomenina pravej kľúčnej kosti, zlomenina krčku pravej vretennej kosti, pohmoždenie pravej ruky, pohmoždenie ľavého predkolenia, právoplatne odsúdený. Civilný súd nie je oprávnený opätovne jeho vinu za daný trestný čin v civilnom sporovom konaní posudzovať, resp. prehodnocovať. Záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou na jej zdraví, je teda nesprávny a v rozpore s ust. § 193 CSP.
25. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu -výrok II. napadnutého rozsudku, vrátane závislého výroku III. o trovách konania, s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, pričom nie je účelné dokazovanie doplniť odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude nárok žalobkyne v právoplatne neskončenej časti opätovne preskúmať, a to pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), následne vykonané dokazovanie náležite vyhodnotiť, posúdiť jednotlivé žalobkyňou uplatnené nároky na náhradu škody podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a v právoplatne neskončenej časti znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
27. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Odvolací súd pritom dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že podľa celkového výsledku konania je potom potrebné dôsledne posúdiť pomer úspechu sporových strán v konaní, a to aj s ohľadom na to, že aktuálny CSP nepozná tzv. nepatrný neúspech strany v spore, ale je potrebné pomer úspechu a neúspechu strán dôsledne vyčísľovať z celého pôvodného predmetu konania (t. j. zohľadniť aj časť, v ktorej už bolo konanie pre späťvzatie žaloby v časti zastavené).
28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).