Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-28-2020.pdf
PDF · 181.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4T/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní dňa 14.12.2020 v Revúcej, takto
rozhodol:
Obžalovaný
V. B., N.. XX. XX. XXXX M. A., trvale bytom A. XXXX/X, A. - M., bez pracovného pomeru,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,
že
dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 12.55 hod., viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. A. U., Z.. Č.. A.-XXXTG V. F. B., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom v A., N. L. A. Č.. XX, po miestnej komunikácii, po ulici Andreja Hlinku v smere od reštaurácie Balaton (vedľajšej ceste), pričom na križovatke s cestou III. triedy č. 2845 ( s ulicou Tomášikovou) si nevšimol zvislú regulačnú dopravnú značku č. 202 „Stoj, daj prednosť v jazde" a v protiľahlom rohu križovatky umiestnené cestné zrkadlo, ktoré zobrazuje ulicu Tomášikovu dostatočne prehľadne pre vodiča, ktorý prichádza z ulice Andreja Hlinku a vošiel do križovatky, kde ľavou polovicou prednej časti vozidla zasiahol ľavú nohu prichádzajúceho vodiča motocykla zn. K. K., Z.. Č.. T.-XXX P., ktorý viedol ako vodič poškodený T. M., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom v T.Ú., Č. T. Č.. XXX, a ktorý vchádzal do križovatky z ulice Tomášikovej v smere na miestnu časť T. (z hlavnej cesty), v dôsledku čoho poškodený po zásahu spadol ľavou stranou tela na zem a šúchal sa po ceste , čím konal v rozpore s § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vo vtedy platnom a účinnom znení, podľa ktorého je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a v rozpore s § 20 ods. 1, ods. 4 vyššie citovaného zákona, podľa ktorých vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste a na príkaz tejto dopravnej značky je vodič povinný zastaviť vozidlo na takomto mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad, čím spôsobil poškodenému pomliaždenie pravého členka a pravej päty, pomliaždenie ľavého predkolenia s krvnou podliatinou a s odreninou, pomliaždenie sedacej oblasti vľavo s krvnou podliatinou a s odreninou, pomliaždenie ľavého predlaktia a pomliaždenie hrudnej steny vľavo, ktoré zranenia sú z medicínskeho hľadiska zraneniami ľahkými, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní od 08.06.2019 do 22.06.2019, počas ktorej mal výraznejšie bolesti ľavej sedacej oblasti a ľavého predkolenia po dobu 7 až 8 dní s postupným ústupom bolestí, bol obmedzený v bežnej chôdzi, v ťažkých prácach, športovaní, jazde na bicykli, či motocykli a jeho stav si vyžadoval kľudový režim počas celej doby práceneschopnosti, škodu na zdraví vo výške 1.216,- eur, stratu na zárobku počas vyššie uvedenej doby práceneschopnosti vo výške nie menej ako 116,42 eur a spôsobil škodu na motocykli zn. K. K., Z.. Č.. T.-XXX vo výške nie menej ako 2.300,- eur a zároveň spôsobil aj doposiaľ nezistenú škodu na osobnom motorovom vozidle F. B. zn. A. U., Z.. Č.. A.-XXXTG,
t e d a
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
rozhodol:
podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u k la d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému T. M., N.. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., T. Č.. XXX, škodu v celkovej výške 3.516,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.216,- eur od 14.08.2020 do zaplatenia a spolu úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.300,- eur od 10.06.2019 do zaplatenia.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodeného T. M. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Námestník Okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca podal na obvineného V. B. obžalobu, pre skutok, ktorým mal naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný V. B. na hlavnom pojednávaní, rovnako tak v prípravnom v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Nepoprel, že porušil dopravné predpisy a spôsobil dopravnú nehodu. Poprel však, že by poškodený mal z dopravnej nehody také následky, ktoré by ho v bežnom živote obmedzovali do takej miery, aby to bolo možné kvalifikovať ako trestný čin. Vypovedal, že nedal prednosť motocyklistovi na križovatke, kde je stopka, lebo si ju nevšimol. Prichádzal od ulice 1. mája. Hľadal budovu Slovenského rybára. Pani B.V. nemala v aute funkčnú navigáciu. Išli podľa navigácie google maps. Pani B. v navigácii hľadala ulicu Andreja Hlinku, kde mala stáť budova Slov. rybára. Aj preto zostali stáť pred križovatkou, asi na úrovni stopky, preto si ju nevšimol. Ohliadal sa, ako na každej križovatke. Hľadali osobu, ktorej by sa opýtali, ale nikto tam nebol. Samotná križovatka bola neprehľadná. Druhýkrát sa posúval, aby videl do križovatky, lebo pre zarastenú vegetáciu dobre nevidel. Bol si vedomí, že stojí v križovatke na vedľajšej s pravidlom pravej ruky. Nikoho nevidel. Otočil sa tiež doľava, tiež tam nič nevidel. Nevidel ani cestné zrkadlo. V Revúcej bol prvýkrát v živote. Uvoľnil brzdný pedál, potom, čo videl modrú budovu. V tom sa mu tam zjavil motocyklista, nevidel ho. Druhý krát sa pohýnal asi po dvoch metroch a mal výhľad na Tomášikovu ulicu, odkiaľ prichádzal motocyklista.
V čase, keď sa pozeral ku Tomášikovej ulici, teda doprava, musel sa motocyklista nachádzať v zákrute, preto si ho nevšimol. Motorové vozidlo, ktoré viedol, bol automat. Vzdialenosť od križovatky po zákrutu, po ktorej prichádzal poškodený, je 50-60 metrov, čo zodpovedá tomu, že ho v tom momente, keď túto situáciu sledoval, nevidel. Snažil sa zrážke zabrániť. Keď motocyklistu zbadal pred sebou, strhol volant doprava. Nemal vysokú rýchlosť, hneď skočil na brzdu. Išlo viac menej o kolíziu. Náraz nemohol byť z jeho strany, pretože poškodený prešiel ešte asi 8-10 metrov, až následne dostal balans a spadol z motorky. Šúchal sa asi 2 metre od križovatky je to nejakých 8 metrov. Motocyklista sa postavil hneď potom čo spadol. Vyskočil na nohy, akoby nespadol prvý krát, akoby vedel ako má spadnúť. Nie je pravdou, že by ho auto zasiahlo ľavou stranou tak, ako uviedol poškodený, lebo 2,5 tonové vozidlo, respektíve pri strete s 2,5 tonovým vozidlom by nemal len 5 cm škrabanec na ľavej nohe. Motocyklista zasiahol ľavé predmetné svetlo vozidla. Po kolízii zacúval späť do križovatky, vyskočil a poškodenému šiel poskytnúť prvú pomoc. Poškodený mu povedal, že je v pohode, nič mu nie je. Na hlave mal prilbu. Oblečené mal 3 nohavice a tričko. Zaujímala ho iba motorka. Naopak jeho zaujímal zdravotný stav motocyklistu. Keďže poškodený vyskočil na nohy, nemohol mať vážnejšie zranenie. Hneď volal na 158, a žiadal, aby na miesto bola poslaná RZP. Splnil si všetky zákonné povinnosti. Celá dopravná nehoda ho úprimne mrzí, úprimne a opakovane sa poškodenému ospravedlnil. Odmietol, že by poškodenému spôsobil zranenia v dĺžke 22 dní. Ďalej vypovedal, že po kolízii prechádzala po ulici sanitka, ktorú zastavil. Povedali mu, že v sanitke nemajú lekára a prevážajú len pacienta, ale sanitku s lekárom hneď privolajú. Na to prišla sanitka, tiež policajná hliadka, ktorá zabezpečovala nehodu. Netajil sa tým, že stopku nevidel, a povedal to aj policajtovi. Zo zranení poškodeného vnímal len šúchanec v dĺžke 5 cm na ľavej nohe, roztrhnuté nohavice na ľavom zadnom sedacom svale, kde mal poškodený odreniny. Aj po ošetrení poškodeného v sanitke sa zaujímal o jeho zdravotný stav, záležalo mu na tom, aby bol ošetrený a šiel do nemocnice. Celý rozhovor lekárky a poškodeného nepočul. Lekárka mu povedala, že poškodený nemá vážnejšie zranenia. Policajt, ktorý dopravnú nehodu dokumentoval, mu povedal, že ak bude poškodený ošetrený v sanitke, prípadne jeho práceneschopnosť neprekročí 7 dní, bude toto konanie posudzované ako priestupok, iba v prípade, že by jeho práceneschopnosť presiahla 7 dní, bolo by to kvalifikované, ako trestný čin. S týmito informáciami šiel za poškodeným, ale poškodeného zaujímala len motorka. Povedal mu, že nech mu dá 3.000,- eur alebo bude mať problémy. Chcel, aby škoda bola uhradená z poistky osobného motorového vozidla, ale poškodený mu na to povedal, že ho to nezaujíma, že mu poisťovňa celú škodu neuhradí. Z jeho strany nešlo o žiadne špekulatívne konanie. Naopak mal v úmysle pristupovať k tomu celému zodpovedne. S týmito informáciami šiel aj za pani B.. Rovnako ako on, aj ona bola prekvapená, prečo poškodený požaduje túto sumu, keď ona má na motorové vozidlo zaplatenú poistku. Pani B. sa išla poškodeného opýtať, či si to nerozmyslel, a prečo žiada 3.000,- eur. On, ale tvrdil, že si dokáže predĺžiť PN, že jeho matka pracuje v nemocnici. Keď začal vypisovať papiere z poisťovne, poškodený mu povedal, že nech mu dá 2.800,- eur, že má ísť vybrať peniaze do bankomatu. Na to už on poškodenému povedal, že mu nič nedá. Po tom, čo vyplnil papiere pre poisťovňu, odovzdal ich poškodenému. Poškodený šiel potom, do nemocnice, viezol ho jeho otec. On šiel do Slovenského rybára, následne sa po hodine stretli na dopravnom inšpektoráte. K samotným zraneniam poškodeného uviedol, že zápis o vyšetrení ošetrujúcej lekárky bezprostredne po nehode, hovorí o tom, že poškodený neutrpel vážne zranenia, že sú to iba odreniny. Chcel, aby poškodený šiel ešte na vyšetrenie do nemocnice. Ošetrujúci lekár V.. X. v správe uviedol, že sú to tie isté zranenia, ako pri vyšetrení ošetrujúcej lekárky. Tieto zranenia, podľa tejto správy, nemali presiahnuť viac ako 7 dní. Až následne mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia. Poukázal na to, že MUDr. Hrubala v znaleckom posudku, ktorý vypracoval z lekárskej dokumentácie, konštatuje, že z medicínskeho hľadiska ide o zranenia ľahké, s dobou liečenia od 08.06. do 22.06.2019, hoci poškodený uviedol, že jeho práceneschopnosť mala trvať od 10.06.2019 do 01.07.2019, pričom aj znalec konštatoval, že táto dĺžka práceneschopnosti bola prehnaná. Zdôraznil, že za tie dva dni mohli u poškodeného vzniknúť aj zranenia, ktoré spôsobené dopravnou nehodou neboli. Správy z ošetrenia RZP a vyšetrenia v nemocnici nepoukazovali na vážnejšie zranenia, hlavne päty, či hrudníka, ktoré sú vážnejšími zraneniami. Tieto zranenia sú podľa neho vyfabulované, najmä ak poškodený si uplatňuje nielen nárok na bolestné, ale aj nárok na náhradu škody. Zdôraznil, že poškodenému bolo vznesené obvinenie za zločin vydierania, ktoré konanie nie je stále skončené.
Poškodený T. M. v prípravnom konaní rovnako tak aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa vracal domov na motocykli po hlavnej ceste v smere po ulici Tomášikovej na T., keď do neho vrazilo motorové vozidlo z ľavej strany. Sledoval aj vedľajšie cesty, žiadne motorové vozidlo v križovatke nevidel. Auto zaregistroval tesne pred križovatkou, plynule vošlo do križovatky, nestálo v nej. Kolízii sa už nedokázal vyhnúť. Vozidlo bolo v pohybe, akoby ho jeho vodič nevidel. Prednou časťou narazil do jeho ľavej strany,
a to do ľavej zadnej časti motorky. Zrážke by sa dokázal vyhnúť, len keby zastal. Ako motocyklista zvykne chodiť viac stredom vozovky, nechodí po krajnici. Šiel predpisovo, nešiel rýchlosťou ani 50 km/hod. Oblečené mal kožené čižmy, nohavice, bundu a na hlave mal prilbu. Po kolízii sa ocitol za križovatkou smerom na T.. Nepamätal si, na ktorú stranu spadol. Bolela ho ľavá strana, cítil ľavé predkolenie, tiež bedrový kĺb, predlaktie, ale bolela ho aj pravá päta, kosť, a tiež členok, to mu neskôr aj sčernalo. Keď sa zodvihol, pozrel sa do križovatky, nikoho tam nevidel. Jeho prvá myšlienka bola, že vodič z miesta nehody ušiel. Najskôr sa skontroloval, pozrel si zranenia, potom aj motocykel. V tom čase zacúvalo do križovatky v smere do T. motorové vozidlo. Vystúpili z neho pán a pani. Obžalovaný sa mu ospravedlňoval, že ho to mrzí, že ho nevidel, a že si nevšimol ani značku. Hovoril, že hľadali predajňu rybára a navigácia ich zaviedla o jednu ulicu nesprávne. Tiež sa ho pýtal, či je potrebné volať sanitku, na čo mu povedal, že sanitku treba volať. Obžalovaný na to povedal, že príde o papiere, ale on s tým nesúhlasil. Uvedomil si, že obžalovaného nezaujíma jeho zdravotný stav, ale iba to, že príde o papiere. Povedal tiež, že škoda na motocykli bude hradená z poistky. Chcel od obžalovaného 3.000,- eur, lebo mal za to, že poisťovňa to nepreplatí. Potom obžalovanému aj povedal nižšiu sumu, ale akú presne, uviesť nevedel. Obžalovaný povedal, že peniaze nemá pri sebe. Na to on obžalovanému povedal, že si peniaze môže vybrať aj z bankomatu, ale uvedomil si, že môže mať aj iné zranenia, a že to môže mať aj vážnejšie následky. Obžalovaný chodil opakovane za ním. Pani potom sedela v aute. On si následne začal zbierať veci v križovatke. Našiel si mobil, bol funkčný, tak zavolal domov. Neskôr prišli známi A., N. R. A., bývajú v prvom dome pri križovatke smerom na Balatón. Ona mu pomáhala zbierať veci, tiež sa ho pýtala, či je v poriadku. Medzitým po vedľajšej ceste išla sanitka, ktorá zastavila. Sanitkár prišiel k nemu a pýtal sa ho, či je v poriadku. Povedal mu, že je v poriadku. V čase, keď prišla prvá sanitka, prišli okrem A. P. P. P. H. W.. Kým prišla druhá sanitka, ošetrovateľ prvej sanitky tam s ním čakal. Potom prvá sanitka odišla. Lekárka z druhej sanitky ho začala v sanitke ošetrovať, aj sa povyzliekal. Ošetrovateľ tejto posádky stál vonku pred sanitkou, dvere sanitky boli počas vyšetrenia otvorené. Z toho, čo sa stalo, bol v šoku. Keď sa ho pýtali na jeho iniciály, začal sa aj smiať. Po tom, čo povedal lekárke svoje meno, to sa jej zdalo povedomé. Ošetrovateľ lekárke na to povedal, že je syn sestričky M.. Lekárka sa pýtala, či ho treba odviesť od nemocnice, na to jej on povedal, že ho odvezie jeho otec. V čase, keď stál ošetrovateľ vonku pri dverách, obžalovaný prišiel povedať, že sa už dohodnúť nedá, že príde polícia, ale ako dlho tam bol, to nevedel. Poznamenal, že jeho matka v nemocnici nepracuje od roku 2006, nakoľko šla do predčasného starobného dôchodku. Pred obžalovaným to nehovoril, obžalovaný však mohol počuť, keď lekárka povedala, že sa jej zdá jeho meno známe. Keď vyšiel zo sanitky von, na mieste nehody bol už aj jeho otec. Po tom, ako ho v sanitke ošetrili, sanitka odišla. Cestou k autu otcovi hovoril, čo sa stalo. Otec mu na to povedal, že ak sa s obžalovaným dohodli, že to treba zrušiť, tiež sa ho pýtal, ktorý to je pán. Otec šiel potom k obžalovanému a on k motorke. Otec sa spolu s obžalovaným rozprával pri aute. Po tom, čo odišla sanitka, na mieste zostala len poriadková polícia. Kto volal policajtov, uviesť nevedel. Podrobil sa tiež dychovej skúške. Až časom na miesto prišiel dopravný policajt a začal nehodu vyšetrovať. Vypovedali postupne, raz jeden, raz druhý. Vypisovali aj papiere o nehode, o poistnej udalosti. Obžalovaný vypísal svoju časť a doniesol mu papiere, aby si on vypísal svoju časť. Papiere položili na kapotu auta otca, na ktorom on prišiel na miesto nehody. Vypísané papiere vrátil obžalovanému. Potom dal dopravný policajt pokyn na odvoz motorky. Otec ho najskôr odviezol do nemocnice, a následne ho odviezol ešte na dopravnú políciu dokončiť výpoveď. Odtiaľ išli domov. K sťaženiu obvyklého spôsobu života uviedol, že už k večeru nevedel pristúpiť na nohu, mal ju opuchnutú, tiež celú bedrovú časť aj kĺb mal čiernu a pomliaždenú. Mal kľudový režim ani sedieť, ani prejsť sa mu nedalo, len ležať. Doma ho museli obskakovať, na vyšetrenia ho vozil otec. V nemocnici mu dali lieky od bolesti, mal si tiež dávať studené obklady a na ruku mu dali octanovú masť. Inú nehodu počas liečby tohto úrazu, nemal. Pracuje v SMZ Jelšava ako servisný počítačový technik. Motocykel bol servisovaný, veľa veci bolo opravených. Po tejto kolízii, bol motocykel poškodený a nebol ďalej jazdný. Na motocykli jazdil od roku 2006. Nikdy nemal nehodu, nikdy mu nebola uložená ani pokuta za rýchlosť. Poznamenal, že má iba jednu obličku. Nehodu nahlásil do poisťovne obžalovaného, ale škoda mu vyplatená nebola, nakoľko prebieha toto konanie. Škodu, ktorú si v konaní uplatnil pozostáva zo škody na motocykli, zo straty na zárobku a z úrazu. Škoda mu obžalovaným nebola nahradená ani sčasti. O náhradu škody nikoho v civilnom konaní nežaloval, a to ani obžalovaného, prevádzkovateľa motorového vozidla ani poisťovňu. Motocykel odhlásil z evidencie, lebo mu začínalo nové poistné obdobie. Na dopravný inšpektorát ho vtedy odviezol otec. S poisťovňou komunikoval elektronicky, nevedel uviesť, či poisťovni oznámil skutočnosť o odhlásení motocykla z evidencie. Po odhlásení motocykla do neho neinvestoval žiadne peniaze, nevykonával žiadnu opravu.
Poškodená F. B. v prípravnom konaní a rovnako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď prišli do Revúcej, v mobile cez google maps hľadala ulicu Andreja Hlinku. Vtedy zistila, že sú na tej ulici. Na križovatke s Tomášikovou zastavili, hľadali predajňu rybára. Keď zastavili, rozhliadali sa, či niekoho neuvidia. Keď nikoho nevideli, druhý krát sa posunuli do križovatky, lebo bola neprehľadná. Pozerali sa doprava aj doľava. Potom sa pohli. Keď prišlo ku kolízii, išli pomaličky, lebo vtedy len zisťovali, či sú vôbec na ulici Andreja Hlinku, či niekoho neuvidia. Do križovatky bol tiež zlý výhľad, boli tam stromy, kríky. Druhý krát, keď sa pohli, už videli tú budovu. Obžalovaný pustil brzdu, pomaly sa len rozbiehali do križovatky, a vtedy došlo ku kolízii. Bolo to v momente, keď sa akurát pohýnali. Dopravnú značku Stoj, daj prednosť v jazde, ani cestné zrkadlo si nevšimli. Ale aj tak na križovatke zastali, bez ohľadu na tú značku. Pred vstupom do tej križovatky jednoducho stále nevedeli kade majú ísť. Prvýkrát zastali a sledovali, či niekoho neuvidia, druhýkrát sa posunuli, a tiež sledovali, či niekoho neuvidia, ale vtedy zazreli tú modrú budovu. Obžalovaný pred zrážkou brzdil, keď videl motocyklistu, strhol volant doprava. Motorka po nehode zostala v strede, poškodený z nej spadol. Po nehode, aby obžalovaný nezostal stáť v strede cesty, dal vozidlo nabok, vyskočil z auta, a utekal k poškodenému. Pýtal sa ho, či je v poriadku, či má nejaké zranenia. V tom čase poškodený už stál na nohách. Povedal, že je v poriadku. Obžalovaný poškodenému pomáhal motorku aj dvíhať. Spočiatku si myslela, že poškodený je v šoku, ale keď ho zaujímala iba motorka, tak nevie. Obžalovaný volal 158, chcel volať aj sanitku, ale medzitým prechádzala okolo len prejazdová sanitka, tá hneď zastavila, ale na to hneď prišla sanitka s lekárom. V čase, keď poškodeného ošetrovali v sanitke, ona do sanitky nevidela, stála s policajtom pri sanitke. Lekárka hovorila, že nezaznamenala nejaké závažnejšie zranenia. Obžalovaný ešte chcel, aby šiel poškodený do nemocnice. Lekárka ho sama neposielala, ale konštatovala, že, keď chce, nech ide.
Svedok P. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nebol priamym svedkom nehody a na miesto prišiel až po nehode po tom, čo mu volala svokra, aby pomohol poškodenému naložiť motorku. Na miesto nehody prišiel v čase, keď tam nehodovka ešte nebola, dopravný policajt prišiel posledný. Rozprával sa s poškodeným, pýtal sa ho, či je v poriadku, čo sa stalo. Poškodený bol roztrasený, koktal, nevedel dostať zo seba súvislú vetu. Opieral sa o plot, miestami mu bolo do plaču aj sa smial. Poškodený mal zodratý bedrový kĺb, ruku, mal roztrhané šušťáky. Ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že komunikáciu medzi obžalovaným a poškodeným nepočul, okrem toho, keď obžalovaný doniesol poškodenému nejaké papiere, kým v prípravnom konaní vypovedal, že bol prítomný pri komunikácii obžalovaného s poškodeným, kedy sa obžalovaný poškodenému celý čas ospravedlňoval, že stopku prehliadol, že hľadal v navigácii nejakú adresu v Revúcej, kde je prvýkrát, že nepozná to tu. Rozpor vo svojej výpovedi svedok odôvodnil tak, že komunikáciu obžalovaného s poškodeným nepočul. Ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný stál pri aute, pobehoval od auta k sanitke a hovoril, aké to bude drahé, koľko to bude stáť. Spolujazdkyňa stála za ním, tiež pri aute. On obžalovaného oslovil, hovoril mu, či nevidel veľkú stopku. Obžalovaný priamo jemu povedal, že nezastal na stopke, že je v meste prvýkrát, stále sa ospravedlňoval. Spolujazdkyňa stála celý čas pri aute, potom si sadla do auta. Potom obžalovaného volala do auta, ale on sa k nej do auta len nahol. Stál pri blatníku a videl ako spolujazdkyňa obžalovanému hovorila, aby si zložil retiazku, takú hrubú zlatú s tým, že to nie je vhodné, aby to teraz mal na sebe. On to odmietol, ale druhý krát, keď sa k nej nahol, ona mu to zložila sama. Nič viac z ich komunikácie nepočul.
Svedok H. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dopravnú nehodu nevidel ani nevedel uviesť, s akým časovým odstupom prišiel na miesto nehody. Poškodený mu nič nehovoril. Počul komunikáciu obžalovaného s poškodeným, keď obžalovaný poškodenému doniesol nejaký papier s tým, že to má vypísať, hovoril mu tiež, že prehliadol stopku a ospravedlňoval sa za to, čo sa mu stalo.
Svedok T. S. na hlavnom pojednávaní, rovnako ako v prípravnom konaní vypovedal, že bola sobota alebo nedeľa a mesto bolo prázdne. Bol na firme, a čakal na obžalovaného, mal si prísť pre čln. Bol vonku a videl to. Jednoducho odrazu motocyklista, ktorého videl prichádzať po ulici Tomášikovej zmizol. Nič nezaregistroval, že by došlo k nejakej zrážke, bolo mu to čudné. Počas jazdy motocyklistu zaregistroval, ako sa v jednom momente aj otočil dozadu, nevedel povedať presne, asi 40-50 metrov pred križovatkou, bol to moment, potom pokračoval ďalej v smere na T.. Pozeral sa, či niekto nejde za ním, bolo mu to čudné, lebo nebolo počuť, že by niekto za ním šiel, ale ďalej sa venoval riadeniu motocykla. V momente potom zmizol, preto sa išiel pozrieť. Z jeho pohľadu mu to prišlo, že to auto stálo, nevedel, v ktorej časti križovatky, nebol na úrovni toho pohľadu, nevedel to určiť, jednoducho ten poškodený z jeho pohľadu v tej križovatke zmizol. Je tam plot, kvôli nemu zvyšok nevidel. Od firmy po križovatku je 200 metrov. Videl auto a pred ním motorku. Chlapík sedel na múriku, povedal, že by mu bolo treba pomôcť zdvihnúť motorku,
tak mu šli pomôcť. Obžalovaný volal sanitku. V tom čase išla tiež okolo sanitka, tiež ho prezreli, či bol v poriadku. Potom obžalovaný hľadal ŠPZ. On ju našiel pod autom. Ďalej na mieste nehody nezotrvával, zobral ŠPZ a na firme ju povyrovnával, čakal tam na obžalovaného. Kým na hlavnom pojednávaní vypovedal, že príčinu dopravnej nehody s obžalovaným potom na firme nerozoberali, v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný mu povedal, že si nevšimol dopravnú značku Stoj, daj prednosť v jazde, a motocyklista mu najskôr povedal, že je v poriadku. Tiež mu povedal, že s poškodeným sa chcel dohodnúť, ale motocyklista potom s niekým telefonoval a následne obžalovanému povedal, aby mu dal 3.000,- eur, na čo mu obžalovaný povedal, že nemá toľko peňazí. Svedok rozpor vo svojej výpovedi odôvodnil tak, že môže byť, čo povedal vtedy, to bolo čerstvé.
Svedok Q. M., otec poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na miesto dopravnej nehody prišiel maximálne, mohlo byť 13.15 hod.. Prišiel tam na základe telefonického oznámenia, ktoré mu uviedla manželka, a to na križovatku, ktorú volajú „Balaton.“ Po príchode na miesto nehody odstavil auto na zastávke, pretože na opačnej strane stála sanitka. Zaujímal sa o zdravotný stav syna, pretože nemá jednu obličku a druhú mal tiež operovanú. Syn v tom čase vychádzal zo sanitky a hovoril asi s lekárkou a hovoril jej, že je tu už otec, že ho odvezie na chirurgiu do nemocnice. O zraneniach mu hovoril len syn, nie lekárka. Dovtedy mali čakať na dopravných policajtov. Sanitka na základe toho odišla preč, bolo to ešte pred príchodom dopravných policajtov. Syna sa pýtal, čo sa stalo. Povedal mu, že auto mu nedalo prednosť a vrazilo doňho. Pýtal sa ho v akom je stave, triasol sa, bol v šoku, bolo to vidieť na jeho tvári aj hlase. Hovoril mu, že obžalovaný sa s ním chcel dohodnúť, aby neprišiel o papiere. Povedal mu, že dúfa, že s tým nesúhlasil, že zdravie je prednejšie. Následne sa ho pýtal kto je vodič toho vozidla. Bola tam s ním nejaká žena. Šiel za ním. Povedal mu, že či prišiel mrzačiť alebo zabíjať ľudí, či mu chcel zabiť syna. Na to mu obžalovaný povedal, že si nevšimol alebo prehliadol značku STOP. Povedal mu na to, že tú značku vidí aj slepý a na druhej strane je tiež zrkadlo. Pani, ktorá tam s ním bola, ešte povedala, že čo sa stalo, sa už neodstane. Povedal jej, že čo ste to vy za človeka, že sú Vám prednejšie nejaké dohody, pre nejaké papiere. Potom sa vrátil k synovi a k ľuďom, ktorí tam s ním stáli a čakali na príchod policajta. Syn si nevedel ani sadnúť, mal bolesti, tak sa vrátili späť k motorke. Na to prišiel dopravný policajt. Po čase prišiel k nim aj vodič s tým, že treba vyplniť tlačivo do poisťovne. Vypĺňali ho na kapote auta. Zavolali aj kolegu, pretože boli takí roztrasení, ani syn ani on to sami nevedeli vyplniť. Potom papiere podali vodičovi a viac už v kontakte neboli. Keď policajt skončil ohliadku nehody, dovolil odviezť motorku a na to šiel on so synom do nemocnice. Pri vyšetrení syna nebol, bol vonku. Syna poslali na röntgen. Syn mal podliatinu ľavého boka a tiež nevedel pristupovať na pätu, mal mať kľud. Povedali mu, aby sa hlásil u svojho ošetrujúceho lekára, nehoda sa stala v sobotu, ale na druhý deň, syn, ktorý býva s nimi, už nevedel ani chodiť. V pondelok ho odviezol k jeho lekárke a v utorok na chirurgiu. Ošetrujúca lekárka mu vypísala PN. Syn prakticky nemohol chodiť, spolu s manželkou, obidvaja sú dôchodcovia, mu museli pomáhať niekedy aj s toaletou, stravu mu nosiť, všetko posluhovať. Trvalo to týždeň. Ďalší týždeň bola kontrola. Viditeľné zlepšenie nastalo asi po troch týždňoch. Syn z motorky nikdy nespadol. Je veľmi opatrný vodič, je si vedomý svojho zdravotného stavu. Nechodil ani na túry so svojimi kamarátmi po tom, čo museli niekoľkokrát na neho viac, ako pol hodinu čakať. Motocykel bol tiež v perfektom technickom stave. Syn na ňom vždy niečo vylepšil, bezpečnosť bola u neho na prvom mieste.
Znalec v odbore cestná doprava, nehody v cestnej premávke J.. K. K. na hlavnom pojednávaní v zhode s písomným znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypovedal, že z technického hľadiska možno za príčinu vzniku tejto dopravnej nehody označiť skutočnosť, že vozidlo vchádzajúce do križovatky od značky „STOP, daj prednosť v jazde“ si túto povinnosť nesplnilo a vošlo do ulice v čase, keď po nej premával motocykel s vodičom. Pravidlá cestnej premávky nedodržal vodič osobného vozidla A. U.. Pokiaľ by vodič vozidla A. U. rozpoznal prichádzajúci motocykel, zrejme by do ulice nevošiel a tým by nehode zabránil a nehoda by nevznikla. Vodič motorového vozidla A. U. mal technickú možnosť spozorovať prichádzajúci motocykel jednak svojim priamym pohľadom, ktorý mohol byť sťažený existujúcou vegetáciou v priľahlej záhrade, ale mal túto možnosť aj prostredníctvom cestného zrkadla, pričom tento pohľad sťažený nebol. Ak by dopravnú situáciu vyhodnotil aj pomocou cestného zrkadla, bol by bezpečne rozpoznal prichádzajúci motocykel a do križovatky by nevošiel, čím by zrážke jednoznačne zabránil. Vodič motocykla s najväčšou pravdepodobnosťou nemohol zrážke zabrániť, pretože vozidlo A. U. vyšlo do jeho jazdnej dráhy v takej vzdialenosti, že už nebolo technicky možné odvrátiť zrážku. Technika jazdy motocyklistu bola v súlade s pravidlami cestnej premávky. Vodič osobného motorového vozidla jednoznačne mal možnosť zrážke zabrániť, keby bol rozpoznal motocykel, on si ho však nevšimol. Keby si ho bol všimol, na rýchlosti, ktorú mal, by zastavil na 2 metroch, z tých 15 km/hod. by okamžite stál, nevošiel by do koridoru jazdy, ale on motocyklistu nevidel a nereagoval na neho, pretože o ňom nevedel.
Motocykel zrážke taktiež nemohol zabrániť, pretože ten čas od prejdenia hranice križovatky po miesto zrážky sú nejaké 3-4 metre, časovo to vychádza na jednu sekundu, to je len reakčný čas. Motocyklista by stačil zareagovať, ale to je všetko, nasledoval náraz, nestihol by urobiť žiadny obranný úkon. Vozidlo A. U. narazilo pri rýchlosti cca 15 km/hod. do ľavej strany prechádzajúceho motocykla svojou ľavou prednou časťou. Rýchlosť jazdy motocyklistu bola konštantná cca 50 km/hod. až do okamihu nárazu. Samotná rýchlosť jazdy motocykla nemala priamy vplyv na vznik a priebeh dopravnej nehody. Kontakt osobného motorového vozidla s motocyklom nastal v čase, keď obidvaja boli v pohybe, ich dráhy to ovplyvnilo, toho motorového vozidla minimálne, pretože má 2,5 tony a 150 kg motocykel jeho dráhu nevychýli a neovplyvní tak, aby to bolo viditeľné alebo pozorovateľné. Ovplyvní, ale iba v nejakých mikrojednotkách. Rýchlosť a hmotnosť toho vozidla však mala vplyv na to, že motocykel výrazne zmenil dráhu, teda sa v prvom rade zvalil a potom mal ešte aj určitú odchýlku oproti pôvodnému smeru jazdy. Ako ďalej vyplynulo zo znaleckého posudku, motocykel s motocyklom po náraze spadol, šmýkal sa po asfalte po Tomášikovej ulici, jeho rýchlosť bola cca 28 km/hod. Znalec pripustil, že vodič motorového vozidla mohol na hranici križovatiek ulíc Tomášikova a Andreja Hlinku tiež nezastaviť, vylúčiť sa to nedá, ale jeho plynulá jazda by bola v takej nízkej rýchlosti, ako bola tá nárazová, čiže 15 km/hod., teda aj keby nebol zastal, tak po tej ulici by išiel 10-15 km/hod. rýchlosťou, došlo by však k rovnakému výsledku, a zrážka by bola s rovnakými parametrami.
Znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, F. S., E.. na hlavnom pojednávaní v zhode so znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypovedal, že zranenia, ktoré boli opísané v zdravotnej dokumentácii poškodeného T. M. mohli vzniknúť a najpravdepodobnejšie vznikli pri dopravnej nehode dňa 08.06.2019. Zodpovedá tomu priebeh nehody, umiestnenie, počet a charakter zranení. Jednalo sa o nasledovné poranenia: pomliaždenie pravého členka a pravej päty, pomliaždenie ľavého predkolenia s krvnou podliatinou a odreninou, pomliaždenie sedacej oblasti vľavo s krvnou podliatinou a s odreninou, pomliaždenie ľavého predlaktia a pomliaždenie hrudnej steny vľavo. Jednalo sa o čerstvé zranenia, ktoré boli zistené krátko po dopravnej nehode. Poranenia na tele poškodeného sú v príčinnej súvislosti s danou nehodou. Všetky zranenia sú z medicínskeho hľadiska poraneniami ľahkými vrátane zranenia hrudníka, ktoré bolo zistené o dva dni. Neskoršie zistenie zranenia hrudníka znalec odôvodnil tým, že v stresovom prostredí toto zranenie nemusí zranený ešte pociťovať pre vznik stresových hormónov, postupom času si však začne uvedomovať bolesti pri dýchaní, kašlaní, kýchaní. Myslí si, že to prestane, že to je udreté, dá si tabletu, ale bolesti sa zvýrazňujú a často krát nejde ani k lekárovi a po dvoch, po troch dňoch sú také bolesti, že to nevie vydržať a poškodený to tak aj na kontrole tam uviedol. Niekedy pri úrazovom mechanizme sa niektoré zranenia zistia aj 5 dní neskôr, nejaké krvácanie, nejaké lézie na kolene, meniskus, nemusí to byť hneď zistené. O terapii rozhoduje tiež ten lekár, ktorý pacienta vyšetruje. Obvykle sa pri takýchto poraneniach odporúčajú studené obklady na pomliaždené miesta, ktoré pôsobia proti opuchu a bolesti. Ak je prílišné pomliaždenie veľmi veľké, tak sa dáva napr. ortéza alebo fixácia. Odreniny si vyžadujú ošetrovanie (preväzy) odrenín asi 7 dní. Ordinujú sa lieky proti bolesti a takéto poranenia si vyžadujú kľud pohybu končatinami, ktorý je nutný pre nekomplikované hojenie a pôsobí protibolestivo. Niektorý doktor ordinuje ešte octan, ale veľmi dobre pôsobí studený ľad, aj športovcom, ak si niečo udrú, okamžite nastriekajú ľad alebo obklady ľadujú. Vážnosť alebo ťažkosť poranení je determinovaná intenzitou násilia pôsobiacou na tele. Je jedno, či je to pád alebo náraz. Ak je pád z výšky je tam väčšia intenzita, z menšej výšky menšia intenzita. Ak je náraz malej intenzity tak spôsobí také isté zranenia, ako pád z malej výšky, čiže medicínsky je to vlastne jedno, rozhodujúca je veľkosť intenzity. Všetky poranenia v danom prípade vznikli pádom strednou až väčšou intenzitou. Zranenia boli v takej výške, boli v glutálnej oblasti, čiže v oblasti sedacej, bola tam aj odrenina aj na predkolenie, čiže tam bol mechanizmus tangenciálneho pôsobenia sily, teda také šmýkanie, preto je najpravdepodobnejší mechanizmus pádom motocyklistu ľavou stranou tela na zem a ešte v tom mieste pádu vznikne nielen pomliaždenina, ale aj odrenina. Aj v prvotnom vyšetrení poškodený uviedol, že dnes mu nedalo auto prednosť, spadol z motorky a narazil ľavou stranou tela a má povrchovú odreninu. K dĺžke obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného znalec ďalej uviedol, že v medicíne to nie je tak, že bolesť sa vypne po 6 dňoch, po 42 dňoch, u každého je to individuálne. Obvykle diskomfort pri takomto zranení je do 14 dní. Sú ľudia, ktorí majú diskomfort ešte viac ako 2 týždne. Napr. športovec boxerista má také zranenie, ktoré on pociťuje napr. 10 dní alebo 7 dní, ale niekto iný, krehkejší by to pociťoval 3 týždne. Poškodený mal také zranenia, ktoré objektívne bývajú do tých dvoch týždňov. K dĺžke práceneschopnosti poškodeného znalec ďalej vypovedal, že poškodený bol podľa záznamov práceneschopný 22 dní, a to od 10.06.2019 do 02.07.2019. Táto doba liečenia a práceneschopnosti je trochu predĺžená, okrem toho musí začínať od dňa úrazu, nie dva dni po úraze. Na chirurgickej kontrole bol poškodený dňa 17.06.2019, kedy už nemal výrazné ťažkosti a krvné podliatiny sa vstrebávali a kontrola bola odporúčaná o dva
týždne, PN bola potom ukončená. V tomto prípade, ak sa stav poškodeného zlepšoval, objednanie na kontrolu o 2 týždne bol príliš dlhý interval, preto v dobe po ďalšiu kontrolu toho 02.07. sa stav mohol upraviť skôr, než o dva týždne, lebo potom o 2 týždne na kontrole už nemal nič. Uviedol, že v medicíne sa také dlhé kontroly robia u takých zranení, u ktorých z praktického hľadiska predpokladajú, že za dva týždne sa nemôžu vyhojiť, napr. zlomenina, prasklina, tá za dva týždne alebo za 5 dní sa nemôže zlepšiť, tak dávajú kontrolu za 2- 3 týždne, ale u mäkkých tkanív, keď je 17.06. prakticky už nič, kontrola mohla byť o 5 - 7 dní, lebo o ten týždeň tam už nebolo nič, čiže medzitým 17.06. a 02.07. už došlo k vyliečeniu. U poškodeného by preto bola opodstatnená doba liečenia a práceneschopnosti 2 týždne, mala trvať od 08.06.2019 do 22.06.2019, t.j. 14 dní. Takáto doba liečenia a práceschopnosti pre pomliaždenie ľavého predkolenia s krvnou podliatinou a s odreninou a pomliaždenie sedacej oblasti vľavo (oblasť sedacieho svalu) s krvnou podliatinou a s odreninou, pri ktorých mohol mať výraznejšie bolesti asi 7-8 dní s postupným ústupom bolesti je adekvátna a zodpovedá vážnosti a charakteru poranenia, ktoré poškodený v tomto prípade utrpel. Po túto dobu bol poškodený obmedzený v bežnej chôdzi, v ťažších prácach, športovaní, jazde na motocykli, či bicykli a jeho stav si vyžadoval kľudový režim po dobu 14 dní. Poranenia na tele neobmedzovali poškodeného tak výrazne, že by počas celej liečby bol absolútne odkázaný na pomoc iného. Ostatné poranenia, ktoré poškodený utrpel, kedy boli prítomne samostatne, by si vyžadovali nasledovné doby liečenia a práceneschopnosti: pomliaždenie hrudnej steny vľavo by si vyžadovalo dobu liečenia a práceneschopnosti 6 dní, pomliaždenie pravého členka a pravej päty by si vyžadovalo dobu liečenia a práceneschopnosti 8-9 dní a pomliaždenie ľavého predlaktia by si vyžadovalo dobu liečenia a práceneschopnosti 6 dní. Informácia, že poškodený bol po operácii obličky a má len jednu obličku v zdravotnej dokumentácii, ktorú mal k dispozícii, nebola. Zranenia poškodeného boli ľahké a nespôsobili poranenia vnútorných orgánov.
Podľa záznamu o dychovej skúške obžalovaného vykonanej dňa 08.06.2019 v čase 13:27:34 hod. zariadením P. XXXX plus sériové číslo P. bola obžalovanému v dychu nameraná hodnota 0,00 mg/L.
Podľa záznamu o dychovej skúške poškodeného vykonanej dňa 08.06.2019 v čase 13:27:57 hod. zariadením P. XXXX plus sériové číslo P. bola poškodenému v dychu nameraná hodnota 0,00 mg/L.
Zo záznamu o dopravnej nehode číslo F.: XXXXXX/XX/XX zo dňa 08.06.2019 o 16.22 hod. vyplýva, že k dopravnej nehode došlo dňa 08.06.2019 v čase o 12.57 hod. v Revúcej, v obci, jedná sa o štvorramennú križovatku III. triedy číslo XXXX (Tomášiková ulica) a miestnej komunikácie Ulice Andreja Hlinku v meste Revúca. Účastníkmi dopravnej nehody boli vodič osobného motorového vozidla zn. A. U., Z.. Č.. A.- XXXTG V. B., nar. XX.XX.XXXX, prepravovaná osoba, spolujazdec v uvedenom motorovom vozidle F. B., N.. XX.XX.XXXX, obidvaja bez zranenia, a vodič motocykla, ev. č. T.-XXXAC, T. M., N.. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel nasledovné zranenia: odreninu pravej päty, ľavého predkolenia, ľavej časti panvy a ľavého predlaktia. Motocykel po nehode bol nepojazdný, totálne zničené: výfuk, kapotáž pod sedadlom, pravá a ľavá stupačka, kapotáž motora, rukoväť a páčka brzdy, kapotáž svetlometu, predné koleso, držiak batérie, ohnutý rám, ohnutá rozeta, kryt reťaze, predpokladá škoda bola vo výške 2.000,- eur. Na osobnom motorovom vozidle A. U. bola poškodená predná časť vozidla: kapota, nárazník, ľavý blatník, ľavý svetlomet, ľavé hmlové svetlo, ostrekovače, predpokladá škoda bola 1.000,- eur. Osobné motorové vozidlo A. U. bolo povinne zmluvne poistené v Allianz- Slovenskej poisťovni, a.s.. Motocykel bol povinne zmluvne poistený v KOOPERATIVA poisťovni, a.s.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu - štvorramenná križovatka III. triedy číslo XXXX (Tomášiková ulica) a miestna komunikácia Ulice Andreja Hlinku v meste Revúca, vykonanej dňa 02.06.2019 v čase od 14.00 hod. do 14.45 hod. ďalej vyplýva, že povrch vozovky bol suchý, neznečistený, prednosť vyznačená dopravnými značkami, viditeľnosť nesťažená vplyvom poveternostných podmienok, rozhľadové podmienky boli dobré.
Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach mal súd jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že dňa 08.06.2019 v čase o 12.57 hod. v meste Revúca na štvorramennej križovatke cesty III. triedy číslo XXXX (ulica Tomášiková) a miestnej komunikácie ulice Andreja Hlinku došlo k dopravnej nehode osobného motorového vozidla zn. A. U., Z.. Č.. A.-XXXTG (ďalej len „osobné motorové vozidlo“), ktoré viedol obžalovaný V. B. s motocyklom zn. K. K., ev. č. T.-XXXAC (ďalej len „motocykel“), ktorý viedol poškodený T. M.. Obžalovaný nepoprel, že viedol osobné motorové vozidlo majiteľky F. B. po miestnej komunikácii, po ulici Andreja Hlinku v
smere od reštaurácie Balaton, po vedľajšej ceste, pričom na križovatke s cestou III. triedy s ulicou C. si nevšimol zvislú regulačnú dopravnú značku „Stoj daj prednosť v jazde“ ani v protiľahlom roku križovatky umiestnené cestné zrkadlo a vošiel s motorovým vozidlom do križovatky v čase, keď do nej z ulice Tomášikovej v smere na miestnu časť T. (z hlavnej cesty) vchádzal motocykel s vodičom T. M.. Znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej premávke J.. K. K. aj výpoveďou znalca na hlavom pojednávaní bolo preukázané tvrdenie obžalovaného a poškodenej F. B., že nárazová rýchlosť osobného motorového vozidla bola minimálna, cca 15 km/hod.. Uvedenému korešponduje aj výpoveď priameho svedka T. S., ktorý sledoval situáciu zo vzdialenosti asi 200 metrov, z pohľadu ktorého sa zdalo, že motorové vozidlo dokonca stálo, hoci motocyklista odrazu zmizol, čo bolo čudné, ale pre plot, ktorý tam je, ako uviedol, zvyšok nevidel. Z výpovede znalca J.. K. K. na hlavnom pojednávaní ďalej vyplynulo, že nárazová rýchlosť a rozdielna hmotnosť obidvoch dopravných prostriedkov, a to 2,5 tonového osobného motorového vozidla v porovnaní so 150 kg motocyklom mali vplyv na výraznú zmenu dráhy motocykla, ktorý po zásahu s motorovým vozidlom s jeho vodičom v prvom rade spadol na zem a po asfalte sa s určitou odchýlkou oproti pôvodnému smeru jazdy ďalej šúchal po Tomášikovej ulici, pričom ako vyplýva zo znaleckého posudku bolo to v rýchlosti cca 28 km/hod.. Na druhej strane zmena dráhy osobného motorového vozidla nebola vôbec viditeľná alebo pozorovateľná. Obrana obžalovaného, že poškodenému nespôsobil v dôsledku dopravnej nehody také zranenia, pre ktoré by bolo možné jeho konanie kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, je vyvrátená nielen záznamom z dopravnej nehody, či výpoveďou poškodeného T. M. a svedka Q. M., ale predovšetkým podaným znaleckým posudkom a výsluchom znalca V.. F. S., E.. na hlavnom pojednávaní. Bolo jednoznačne preukázané, že po zrážke motorového vozidla s motocyklom došlo k pádu motocyklistu na zem jeho ľavou stranou tela a zodpovedá tomu aj maximum poranení, ktoré utrpel na ľavej strane tela, a to nielen vo forme pomliaždenín, ale aj odrenín. Ako ďalej vyplynulo z výpovede znalca V.. F. S., E.. mechanizmus vzniku uvedených zranení poškodeného plne zodpovedá okolnostiam dopravnej nehody.
V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného ako páchateľa a následkom spôsobeným na zdraví poškodeného sa neprerušuje, i keď ku konaniu obžalovaného pristúpila ďalšia skutočnosť (v danom prípade pád poškodeného z motocykla a následné šúchanie sa po asfalte), ktorá skutočnosť zároveň spolupôsobila pri vzniku spôsobeného následku (t.j. ujme na zdraví v dôsledku poranení prevažne na ľavej strane tela poškodeného vo forme pomliaždením s krvnými podliatinami a odreninami), pretože konanie obžalovaného zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Každé konanie bez ktorého by následok nebol nastal, nie je však rovnako dôležitou príčinou následku. Jedná sa o tzv. „zásadu gradácie príčinnej súvislosti“. Dôležité je, aby konanie páchateľa bolo z hľadiska spôsobeného následku príčinou dostatočne významnou. Rozlišovanie medzi následkami nevyhnutnými a náhodnými nie je pritom pre stanovenie trestnej zodpovednosti rozhodujúce. Príčinná súvislosť je totiž daná i vtedy, keď vedľa príčiny, ktorá bezprostredne spôsobila následok, pôsobila i ďalšia príčina, pričom je nerozhodné či každá z týchto príčin bola inak spôsobilá privodiť následok sama o sebe alebo tento následok privodí len vo vzájomnom spolupôsobení s druhou príčinou. (NS ČR 16/2002 - T-389, obdobne R 72/1971, R 37/1975).
Vykonaným dokazovaním bolo totiž jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že konanie obžalovaného bolo prvotnou príčinou trestnoprávneho následku, ku ktorému by inak nebolo došlo. Ako vyplynulo aj z výpovede súdneho znalca V.. F. S., E.. poranenia, ktoré poškodený utrpel prevažne na ľavej strane tela vo forme pomliaždenín vznikli pri páde motocyklistu na zem, pri ktorom došlo i posúvaniu (šúchaniu sa) motocyklistu po ceste, čím vznikli na jeho tele aj odreniny. Znamená to, že dej je potrebné vyvodzovať z hľadiska príčinného vzťahu v celkovej nadväznosti, kde nemožno vytrhávať jednotlivé časti tohto deja a vzájomne ich od seba oddeľovať, lebo by to viedlo k nesprávnym záverom súdu. Príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom na zdraví poškodeného by sa prerušila len vtedy, ak by nová okolnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila následok bez ohľadu na konanie obžalovaného, čo však v prejednávanom prípade preukázané nebolo.
Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že zranenia, ktoré utrpel poškodený sa z medicínskeho hľadiska považujú za ľahšie zranenia, ktoré si vyžadovali lekárske ošetrenie s objektívnou dobou liečenia a práceneschopnosti v dobe od 08.06.2019 do 22.06.2019, t.j. v trvaní 14 dní. Počas tejto doby mal poškodený výraznejšie bolesti najmä ľavej sedacej oblasti a ľavého predkolenia po dobu 7 až 8 dní s postupným ústupom bolestí, počas ktorej doby bol obmedzený v bežnej chôdzi, v ťažších prácach, športovaní, jazde na bicykli, či motocykli a jeho stav si vyžadoval kľudový režim. Najvážnejším zranením,
ktoré poškodený pri dopravnej nehode utrpel, nebolo hrudnej steny tak, ako sa mylne domnieval obžalovaný najmä s poukazom na odstup času od jeho diagnostiky, čo bolo znalcom odôvodnené predovšetkým tvorbou stresových hormónov u poškodeného v dôsledku dopravenej nehody a pre stres, ktorý poškodený nielen pociťoval, ale ako vyplynulo aj z výpovedi svedka Q. M. P. P. W., ktorý bol na ňom aj viditeľný, si bolesti hrudníka hneď uvedomovať nemusel, čo v medicínskej praxi nie je podľa znalca nič neobvyklé, ale najzávažnejším zranením, ako už bolo uvedené, bolo pomliaždenie ľavého predkolenia s krvnou podliatinou a s odreninou, pomliaždenie sedacej oblasti vľavo (oblasť sedacieho svalu) s krvnou podliatinou a odreninou, a tiež pomliaždenie pravého členka a pravej päty, ktoré zranenie predkolenia a zranenie v oblasti sedacieho svalu boli aj podľa obžalovaného viditeľné už pri prvotnom ošetrení poškodeného na mieste nehody v podobe škrabancov a roztrhnutých nohavíc na ľavom sedacom svale, ktorý mal odretý. Rovnako tak viditeľné muselo byť aj ďalšie zranenie pravej päty, či ľavého predlaktia poškodeného, lebo aj tieto zranenia už boli príslušníkom Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Revúca zdokumentované pri spisovaní záznamu o dopravnej nehode. Vážnosť poranení, ako uviedol znalec V.. F. S., je determinovaná intenzitou násilia pôsobiacou na tele poškodeného, a je jedno, či je to pád alebo náraz. Sily ktoré uvedené zranenia v danom prípade spôsobili boli na rozhraní strednej a väčšej intenzity, a svedčí tomu nielen kolízia (náraz) osobného motorového vozidla ľavou polovicou v jeho prednej časti a rozsah jeho poškodenia v dôsledku nárazovej rýchlosti osobného motorového vozidla cca 15 km/hod. s motocyklistom (pri nárazovej rýchlosti motocykla cca 45 km/hod.) a následný pád motocyklistu na zem, ktorý sa ďalej šúchal po asfalte pri rýchlosti 28 km/hod., ale aj rozsah poškodenia motocykla v dôsledku, ktorého bol tento ďalej nepojazdný. I keď z výpovede poškodeného, ako aj ním predložených listinných dôkazov v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody z titulu straty na zárobku vyplynulo, že poškodený bol v liečbe a práceneschopný v dobe od 10.06.2019 do 02.07.2019, t.j. 22 dní, táto doba liečenia a práceneschopnosti bola podľa záverov znalca trochu predĺžená, a nemala sa začínať dňom, kedy poškodený navštívil ambulanciu svojho všeobecného lekára, t.j. prvý pracovný deň 10.06.2019, ale už odo dňa úrazu, t.j. od 08.06.2019. Následne ak na chirurgickej kontrole dňa 17.06.2019 poškodený už nemal výrazné ťažkosti a krvné podliatiny sa mu vstrebávali, ako uviedol ďalej znalec, objednanie na kontrolu o 2 týždne bol príliš dlhý interval, kontrola preto mohla byť o 5 - 7 dní, lebo medzitým 17.06. a 02.07. už došlo k vyliečeniu poškodeného. Postupnému zlepšeniu zdravotného stavu poškodeného už pri kontrole na chirurgickej ambulancii dňa 17.06.2019 svedčí aj to, že poškodený v ten deň odhlásil svoj motocykel z evidencie motorových vozidiel na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Revúcej, kde ho, ako uviedol, tiež odviezol jeho otec. Znalec dospel k záveru, že u poškodeného by bola opodstatnená doba liečenia a práceneschopnosti 2 týždne a táto mala trvať v dobe od 08.06.2019 do 22.06.2019, t.j. 14 dní. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že iba šťastnou zhodou okolností dňa 08.06.2019 nedošlo k vážnejšiemu ublíženiu na zdraví poškodeného pre poranenia hlbších štruktúr, či zlomenín kostí poškodeného, ktorý nielenže nemá jednu obličku, ale ako vyplynulo z výpovede svedka Q. M., druhú obličku mal tiež operovanú, a to následkom pádu poškodeného na zem a nie veľkej premávky počas víkendového popoludnia, vďaka čomu poškodený nebol počas šúchania sa po ceste v nie zanedbateľnej rýchlosti (28 km/hod.) vystavený ďalšej možnej kolízii, či už za ním idúcim motorovým vozidlom alebo oproti idúcim motorovým vozidlom.
Z uvedených skutočností súd uzatvára, že obžalovaný V. B. inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, keď konal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vo vtedy platnom a účinnom znení podľa ktorého, je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a v rozpore s § 20 ods. 1, ods. 4 citovaného zákona, podľa ktorých vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste a na príkaz tejto dopravnej značky je vodič povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad, lebo ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt protiprávnym konaním spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušil záujem chránený týmto zákonom, ktorým je ochrana ľudského zdravia každého jednotlivca, lebo vedel, že ako vodič motorového vozidla, môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Vina obžalovaného je založená jednak na výpovedi samotného obžalovaného, ktorý zavinenie na dopravnej nehode pre porušenie dopravných predpisov ani nepoprel, jednak na výpovediach poškodených F. B. P. T. M. a tiež priameho svedka T. S., ktoré nevzbudzujú žiadne relevantné pochybnosti, v podstatných častiach sú zhodné a presvedčivé a vo významnej miere ich dopĺňajú aj dôkazy plynúce z iných v kontexte vykonaných dôkazných prostriedkov na hlavnom pojednávaní, najmä záznamu z dopravnej nehody vrátane zhotovenej fotodokumentácie,
tiež obhliadky miesta dopravnej nehody, či vo veci podaných znaleckých posudkov a výsluchov znalcov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Podľa správy o povesti z miesta bydliska obžalovaný V. B. je rozvedený a bezdetný, bližšie hodnotený nie je. V registri priestupkov má celkovo 4 záznamy z toho dva priestupky na úseku cestnej dopravy, z ktorých jeden záznam má aj v evidenčnej karte vodiča, pričom posledný záznam je zo dňa 08.06.2019 v čase o 11.38 hod., kedy prekročil rýchlosť jazdy, a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom v ďalšom prípade bolo konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu proti nemu zastavené. V registri trestov obžalovaný nemá žiadny záznam.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vyhodnotil povahu spáchaného trestného činu, závažnosť a spôsob jeho spáchania vrátane následku, zavinenia, priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti, ako aj osobu páchateľa a možnosť jeho prevýchovy. Súd u obžalovaného V. B. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, a to že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, a naopak nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona vychádzal zo zníženej hornej hranice trestnej sadzby prejednávaného prečinu ublíženia za zdraví podľa § 158 Trestného zákona (0 až 1 rok) v rozmedzí od 0 až 8 mesiacov. Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, zohľadňujúc pritom funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu, ktorá má predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného postačí trest odňatia slobody bližšie k dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 mesiace, výkon ktorého podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu na úplne dolnej hranici v trvaní 12 mesiacov, pretože uloženie niektorého z alternatívnych druhov trestov, najmä peňažného trestu, vzhľadom k skutočnosti, že obžalovaný je bez pracovného pomeru, nepovažoval za dôvodné.
Keďže obžalovaný sa dopustil prejednávanej trestnej činnosti v súvislosti s vedením motorového vozidla tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd mu popri podmienečnom treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, bližšie k dolnej hranici trestnej sadzby, v trvaní 16 mesiacov, keďže takto uložené tresty vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, považoval za dostatočné a spravodlivé, napĺňajúce účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že konanie obžalovaného v prejednávanom prípade svedčí skôr na mimoriadne vybočenie z viac menej riadneho spôsobu bežného života obyčajného občana, lebo 3 záznamy v registri priestupkov na úseku cestnej premávky za obdobie 12 rokov, posledný záznam je pritom z toho istého dňa, nesvedčia o agresívnom, či bezohľadnom spôsobe jazdy a vedenia motorového vozidla obžalovaným.
V súvislosti s výrokom o náhrade škody súd ďalej uvádza, že poškodený T. M. si riadne a včas uplatnil svoj nárok na náhradu škody v celkovej výške 4.393,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.000,- eur od 10.09.2019 do zaplatenia a zo sumy 1.393,59 eur od 14.08.2020 do zaplatenia, a to z titulu škody na zdraví vo forme bolestného v sume 1.216,- eur, z titulu straty na zárobku za obdobie práceneschopnosti vo výške 177,59 eur a z titulu škody na veciach - vo výške nákladov na opravu motocykla v sume 3.000,- eur. Na hlavnom pojednávaní poškodený vyhlásil, že o jeho nárokoch na náhradu škody spôsobenej mu konaním obžalovaného nebolo dosiaľ rozhodnuté v civilnom sporovom súdnom konaní ani v inom príslušnom konaní a poškodený takéto konanie voči obžalovanému, prevádzkovateľovi motorového vozidla ani poisťovni neinicioval. Rovnako tak nedošlo k žiadnemu ani čiastočne k dobrovoľnému plneniu náhrady škody zo strany obžalovaného, ani prevádzkovateľa motorového vozidla, a ani zo strany poisťovne, v ktorej bolo motorové vozidlo ktoré viedol obžalovaný, v čase vzniku dopravnej nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla, i keď poistná udalosť je v príslušnej poisťovni evidovaná pod registračným číslom M., s odôvodením poisťovne, že vo veci prebieha trestné konanie.
Úvodom súd považuje za potrebné uviesť, že vo všeobecnosti platí, že v rozsahu, v akom bola škoda spôsobená samotným poškodeným, nie je daná zodpovednosť škodcu, a to pre chýbajúcu
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Znamená to, že v prípade, že by spoluzavinenie poškodeného malo vplyv na vznik škody, prichádzalo by do úvahy použitie ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, lebo ak by jedinou príčinou jej vzniku nebolo iba konanie škodcu (obžalovaného), ale k jej vzniku alebo zvýšeniu následkov prispelo aj konanie zásahom dotknutej osoby, teda poškodeného, bolo by potrebné prihliadať aj na spoluzavinenie poškodeného. Zvažujú sa pritom všetky príčiny, ktoré viedli k vzniku škody, pričom u poškodeného možno vziať do úvahy iba také konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody, teda také konanie alebo opomenutie, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody alebo následným zväčšením jej rozsahu.
Vykonaním dokazovaním, predovšetkým znaleckým posudkom a výpoveďou znalca J.. K. K. na hlavnom pojednávaní, mal súd jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že k zásahu do práv poškodeného došlo v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného bez zavinenia, prípadne spoluzavinenia poškodeného, lebo technika jazdy poškodeného ako vodiča motocykla bola v súlade s pravidlami cestnej premávky a tento v danej situácii nemal z technického hľadiska ani možnosť zrážke s motorovým vozidlom obžalovaného zabrániť. Aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka v prejednávanom prípade nie je preto dôvodná.
V súvislosti s dôvodne uplatneným nárokom poškodeného z titulu škody na zdraví z titulu bolestného v zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý súd poškodenému v celom rozsahu priznal, súd uvádza, že za úraz v súvislosti s prejednávanou dopravnou nehodou prislúcha podľa znaleckého posudku V.. F. S., E.. poškodenému 60,0 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje po zaokrúhlení na celé nahor (§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.) bolestné vo výške 1.216,- eur pri hodnote jedného bodu pre rok 2019 vo výške 20,26 eur (60 x 20,26 rovná sa 1.215,60 eur). O uplatnenom nároku poškodeného na bolestné mal obžalovaný možnosť dozvedieť sa najneskôr pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Termín preštudovania vyšetrovacieho spisu bol určený na deň 12.08.2020. Nasledujúci deň po dni 12.08.2030, t.j. dňa 13.08.2020 sa stal záväzok obžalovaného na náhradu škody z titulu bolestného splatný a ďalším dňom, t.j. 14.08.2020 sa dostal so zaplatením tejto časti náhrady škody do omeškania, preto poškodenému v zmysle ustanovení §§ 121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. prináleží aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.216,- eur od 14.08.2020 do zaplatenia.
Uplatnený nárok na náhradu škody z titulu straty na zárobku za obdobie práceneschopnosti s poukazom na ustanovenie §§ 445, 447, 447a Občianskeho zákonníka súd v rozsahu uplatneného nároku v sume 177,59 eur poškodenému nepriznal a v tejto časti odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Dôvodom je skutočnosť, že za celé obdobie práceneschopnosti bola poškodenému poskytnutá náhrada škody v celkovej sume 303,98 eur, čo bolo preukázané jednak potvrdením o strate na zárobku počas práceneschopnosti vystaveného dňa 02.07.2019 zamestnávateľom poškodeného, t.j. obchodnou spoločnosťou Slovenské magnezitové závody, a.s. Jelšava, IČO: 31 685 340 (podľa potvrdenia zo dňa 24.07.2020 vystaveného zamestnávateľom bol priemerný čistý mesačný príjem poškodeného v rozhodnom období 654,33 eur), podľa ktorého potvrdenia zamestnávateľa bola poškodenému za prvých desať dní práceneschopnosti (za obdobie od 10.06.2019 do 19.06.2019) vyplatená náhrada príjmu v sume 124,85 eur, a jednak rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava, č. XXX-XXXXXX-E. zo dňa 09.07.2019, podľa ktorého poškodenému vznikol nárok na nemocenské za obdobie od 20.06.2019 vo výške 14,92744000 eur/deň. Za obdobie od 20.06.2019 do 01.07.2019 /12 dní/ poškodenému vznikol nárok na nemocenské v sume 179,13 eur, tzn. 124,85 eur + 179,13 eur rovná sa 303,98 eur. Priemerná denná mzda poškodeného za dobu jeho práceneschopnosti predstavuje sumu 30,10 eur za pracovný deň (654,33 eur delené 21,74, t.j. priemerný počet pracovných dní v mesiaci). Za dobu práceneschopnosti ustálenej rozhodnutím súdu v zmysle podaného znaleckého posudku V.. F. S., E.. v trvaní od 08.06.2019 do 22.06.2019 mohol poškodený zarobiť sumu 301,- eur (10 pracovných dní krát 30,10 eur rovná sa 301,- eur). Výšku straty na zárobku za obdobie práceneschopnosti poškodeného by v danom prípade predstavoval záporný rozdiel medzi sumou, ktorú za dobu ustálenej dĺžky práceneschopnosti v trvaní 14 dní v dobe od 08.06.2019 do 22.06.2019 mohol poškodený zarobiť a sumou náhrady mzdy, ktorá mu bola poskytnutá jednak zamestnávateľom a jednak Sociálnou poisťovňou, t.j. rozdiel medzi sumou 303,98 eur a sumou 301,- eur, ktorý rozdiel však nepredstavuje zápornú hodnotu, teda stratu na zárobku poškodeného za obdobie jeho
práceneschopnosti od 08.06.2019 do 22.06.2019, preto tento nárok uplatnený poškodeným mu súd nepriznal a v tejto časti odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Vykonaným dokazovaním bola ďalej preukázaná čiastočná dôvodnosť nároku uplatneného poškodeným z titulu škody na veciach, ktorá mu vznikla poškodením motocykla K. K. XXXC, Z.. Č.. T.-XXX P. (ďalej len „motocykel“), v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka s poukazom na škodu definovanú v §§ 124-126 Trestného zákona. Zo záznamu z dopravnej nehody a evidenčnej karty tohto motocykla mal súd preukázané, že motocykel bol prvýkrát registrovaný 27.02.2003 s nasledovnými technickými parametrami M.: Q., zdvihový objem: 652 m3 a výkon 31kW. Na preukázanie ceny tohto typu motocykla poškodený na hlavnom pojednávaní predložil viacero listinných dôkazov, a to viacero inzerátov o predajnej cene motocykla vrátane zahraničných internetových stránok, kde sa jeho cena pohybuje od 2.300,- eur až do 3.000,- eur v závislosti od veku a technického stavu motocykla. Viacerými faktúrami za obdobie rokov 2017-2019 poškodený zároveň preukázal svoje tvrdenie o pravidelnom servisoví motocykla a jeho dobrom technickom stave. Podľa predloženej kalkulácie opravy vyhotovenej Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. náklady na opravu motocykla poškodeného pri dopravnej nehode predstavujú sumu 4.114,33 eur, z toho cena náhradných dielov 3.310,32 eur a cena práce 118,29 eur, obe položky sú uvedené bez DPH. Potvrdením ORP PZ, ODI Revúca č. Y.-XX-XXX/XXXX zo dňa 17.06.2019 bolo preukázané i to, že motocykel K. K. XXXC A. F. XX.XX.XXXX vyradený z evidencie na žiadosť držiteľa motocykla, ktorý odovzdal tabuľku s evidenčným číslom T.-XXXAC v počte 1 ks, papierové ako aj elektronické osvedčenie o jeho evidencii. S poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka je potom treba v danom prípade škodou na veci rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, t.j. na jeho motocykli v dôsledku dopravnej nehody, ktorá nebola spôsobená porušením právnej povinnosti z jeho strany. Nakoľko bolo preukázané, že poškodený T. M. žiadal dňa 17.06.2019 o vyradenie motocykla z evidencie, pričom ako sám uviedol, ďalšie náklady na opravu motocykla po dopravnej nehode ani po vyradení motocykla z evidencie už nevynakladal, súd mu priznal nárok na náhradu škody výške 2.300,- eur na základe najnižšej preukázanej predajnej ceny daného typu motocykla, nakoľko s poukazom na uvedené bolo dôvodné poškodenému, ktorý o naturálnu škodu nežiadal, spôsobenú škodu reparovať v peniazoch, aby sa tým dosiahol stav, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou. So zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody v tejto časti, t.j. v sume 700,-eur, súd taktiež odkázal poškodeného na civilný proces. O uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody z titulu škody na veciach, ktorá mu vznikla poškodením motocykla sa obžalovaný dozvedel v deň dopravnej nehody, t.j. dňa 08.06.2019. V nasledujúci deň po dni 08.06.2019, t.j. dňa 09.06.2019 sa stal záväzok obžalovaného na náhradu škody v priznanej sume 2.300,- eur splatný a ďalším dňom, t.j. 10.06.2019 sa obžalovaný dostal so zaplatením tejto časti náhrady škody do omeškania, preto poškodenému v zmysle ustanovení §§ 121 ods. 3, 517 ods. 1, ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. prináleží aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 2.300,- eur od 10.06.2019 do zaplatenia.
S poukazom na vyššie uvedené v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému T. M., N.. XX.XX.XXXX M. T., A. T., T. XXX, škodu v celkovej výške 3.516,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.216,- eur od 14.08.2020 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.300,- eur od 10.06.2019 do zaplatenia. So zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody, ako už bolo uvedené, súd podľa § 288 od. 2 Trestného poriadku odkázal poškodeného T. M. na civilný proces.
Poškodená F. B. si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnila, súd preto o nej nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu