Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cr-21-2016.pdf
PDF · 79.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-23Cr/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: A.. K. L., klinická imunológia a alergológia so sídlom: J. S. XX, XXX XX D., zastúpenému: JUDr. Dušan Hudák, advokát, so sídlom: Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: BISNODE SLOVENSKO, s.r.o., Račianska 153, 851 54 Bratislava, IČO: 35 840 404, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e v celom rozsahu rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri záujmovom združení Asociácie pre rozvoj podnikania, Dunajská 8,811 08 Bratislava, zo dňa 08.07.2016, pod sp.zn. 367/OB/210616.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa16.09.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri záujmovom združení Asociácie pre rozvoj podnikania, Dunajská 8,811 08 Bratislava , dňa 08.07.2016, pod sp.zn. 367/OB/210616, ktorý mu bol doručený dňa 18.07.2016.
2. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca odôvodnil tým , že napadnutý rozsudok je vadný, pričom jeho právny nedostatok spočíva v nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko sa rozhodcovským rozsudkom rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd tvrdiac, že Obchodné podmienky spoločnosti BISNODE SLOVENSKO, s.r.o., tvoriace prílohu potvrdzujúceho e-mailu zo dňa 04.05.2015 a sú rovnako k dispozícii na internetovej stránke, zakladajú právomoc rozhodcovského súdu. Nakoľko Obchodné podmienky žalovaného možno považovať za „iné obchodné podmienky“, ktoré musia byť stranám uzavierajúcim zmluvu v súlade s ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka známe, alebo priložené k návrhu alebo musia byť podpísané, ak sú v nich zahrnuté také zmluvné dojednania, pri ktorých zákon výslovne vyžaduje písomnú formu a žalovaný neuviedol, že má vydané nejaké OP a ani na ne neodkazuje žiadny dokument, ktorý žalovaný vystavil a doručil spoločnosti žalobcu, absentuje právomoc rozhodcovského súdu.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 24.02.2017 v ktorom uviedol, že rozhodcovská zmluva / doložka, bola medzi žalobcom a žalovaným platne dohodnutá a to z ohľadom na ust. § 273 ObZ v spojení s ust. § 4 ods. 4 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK ), podľa ktorého „odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa týmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Rozhodcovská zmluva / doložka bola medzi žalobcom a žalovaným platne dohodnutá a to aj s ohľadom na ust. § 4 ods. 7 ZoRK, keď žalobca
existenciu rozhodcovskej zmluvy / doložky nenamietol vo svojej žalobnej odpovedi z 30.06.2016 ako prvom úkone vo veci“.
4. Žalovaný pri ústnom dojednaní kúpnej zmluvy výslovne pred uzatvorením zmluvy v návrhu zmluvy riadne poučil žalobcu, že ich práva aj povinnosti sú záväzne upravené v obchodných podmienkach, ktoré mu žalovaný poskytol, resp. poskytol mu riadny a včasný odkaz na obchodné podmienky s určením právomoci rozhodcovského súdu v prípade uzatvorení danej zmluvy. Týmto odkazom sa podľa vôle strán rozhodcovská doložka stala súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa neustanovili strany sporu, z dôležitého dôvodu nepožiadali o odročenie pojednávania, preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti v súlade s ust. § 180 CSP.
6. Žalobca vo svojej žalobnej odpovedi zo dňa 29.06.2016 namieta uzavretie akejkoľvek zmluvy a súd mal podľa obsahu podania za to, že celé podanie vychádza z argumentácie založenej na neplatnosti vzniku rozhodcovskej doložky , najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobca argumentuje absenciou vzniku akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy.
7. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK): "Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní".
8. Podľa § 4 ZoRK: "(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (4) Odkaz v zmluve alebo písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy."
9. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK , tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo , že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo b) súd zistí, že dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
10. Súd uzatvára: e- mailová komunikácia zo dňa 04.05.2015 obsahuje odkaz na Všeobecné obchodné podmienky zverejnené na www.bisnode.sk/ <http://www.bisnode.sk/> o-nas-kontakt/ obchodné podmienky/ Obchodné podmienky spoločnosti BISNODE SLOVENSKO, s.r.o. pre prezentačné, certifikačné a informačné produkty nie sú opatrené podpisom strán sporu, argumentácia žalovaného, že žalobca bol s Obchodnými podmienkami oboznámený prostredníctvom webovej stránky žalovaného neobstojí, zverejnenie webovej stránky pri e- mailovej komunikácii nezakladá skutočnosť , že žalobca bol s týmito Obchodnými podmienkami ako súčasťou zmluvy oboznámený.
11. V uznesení Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo245/2010 sa konštatuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami, je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Podľa úvah Najvyššieho súdu uvedených v rozhodnutí, nestačí, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá len v prílohe zmluvy a to ani vtedy, ak je táto príloha so zmluvou technicky spojená a ani vtedy, ak na túto prílohu zmluvy pred podpismi strán odkazuje. Uvedené by malo platiť tak pre rozhodcovské doložky k spotrebiteľským zmluvám ako aj pre rozhodcovské doložky k bežným obchodným zmluvám medzi podnikateľmi.
12. Žalobca namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pri prvom úkone, ktorý mu patril, podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej prekluzívnej lehote, súd sa stotožnil s jeho argumentáciou o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.