Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: J. W., bytom W. A., T. XXXX/XXX proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Kutuzovova 98, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. apríla 2019 č. SEĽUZ-249-2/2019- OdSP, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Bratislava č. SEĽUZ-249-2/2019-OdSP zo dňa 30. apríla 2019 a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava Č. p.: VÚSZ-XXXXXXXXXXXX-XX/XXXX-OOČ zo dňa 18. januára 2019 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1.) Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým bolo rozhodované o jeho nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý žalobca utrpel dňa 09.05.1997, pričom k jeho prepusteniu zo služobného pomeru došlo dňa 29.04.1998.

2.) Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mali byť nesprávne aplikované normy upravujúce nárok na dávky úrazového zabezpečenia. Súčasne namietal jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť resp. nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že dňa 25.11.2016 bolo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia začaté správne konanie v jeho veci, a to na základe rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 28.09.2016. Následne bolo vo veci opakovane rozhodované. Pri poslednom rozhodovaní vo veci v odvolacom konaní namietal nesprávnu aplikáciu príslušných ustanovení , , č. 320/1993, 311/2001 a v znení do 30.04.2013. Považoval taktiež za nesprávne ako správne orgány určili priemerný zárobok pred vznikom škody, a to že stotožňujú inštitút náhrady za stratu na zárobku s náhradou za stratu na služobnom plate. Svoju argumentáciu pred správnym súdom založil na tom, že práva úprava stratu na zárobku už priznanú podľa a po 31.12.2007 sa táto dávka považuje za dávku podľa tohto zákona len na účely zvyšovania a naďalej zostala stratou na zárobku podľa predpisov podľa ktorých bola priznaná. Ak k 31.12.20007 náhrada na stratu na zárobku nevznikla mohol podľa jeho názoru príslušný orgán rozhodnúť podľa ustanovení Zopakoval, že prvostupňové rozhodnutie je nepresvedčivé, nemá úplné odôvodnenie príslušných ustanovení právnych predpisov uplatnených vo veci jeho náhrad škody na zdraví.

3.) Žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom trval na tom, že preskúmavané rozhodnutie je zákonné a vecne správne. Zopakoval genézu administratívneho konania a poukázal na právne úpravy, ktoré by mali na vec dopadať. Uviedol, že nárok žalobcu na náhradu za stratu na zárobku bol vždy posudzovaný v zmysle právnych predpisov platných v čase vzniku rozhodujúcich skutočností, teda podľa v čase do 09.05.1997 do 31.03.2002, následne od 01.04.2002 do 30.06.2002 podľa a potom od 01.07.2002 podľa zákona V tejto súvislosti zastal názor, že posudzovať vec podľa bolo možné len do 31.12.2003, nakoľko nadobudol účinnosť Vo veci žalobcu bolo postupované tak, že sa vždy uplatňovali právne predpisy účinné v rozhodnom období.

4.) V nadväznosti na uvedené žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.09.2019 zdôraznil, že žalovaný zodpovedá za následky ťažkého pracovného úrazu. Uviedol, že sa opakovane odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn , ktorý bol vydaný v tejto veci. Okrem toho sa problematikou straty na zárobku slovenská judikatúra dostatočne vysporiadala. Poukázal všeobecne aj na českú judikatúru k tejto problematike, ktorá je vzhľadom na rovnakú právnu úpravu podľa jeho názoru použiteľná. Dospel k záveru, že na jeho vec sa majú použiť právne predpisy platné v čase trvania jeho služobného pomeru ako aj , keďže za jeho účinnosti podal žiadosť o náhradu predmetnej škody.

5.) Následne žalovaný poukázal na ust. . Vysvetlil svoj postup prečo sa zaoberal nárokom na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti od roku 1998. Taktiež poukázal na ustanovenie Žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol aj v prípade, že by zistil porušenia zákona, ktoré by nemali vplyv na správnosť celkového rozhodnutia vo veci.

6.) Správny súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom účastníci zopakovali svoju argumentáciu, ktorá je obsahom ich písomných podaní v konaní pred správnym súdom. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a vyjadrení účastníkov na nariadenom pojednávaní dospel správny súd k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, čo viedlo k zrušeniu rozhodnutia tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

7.) Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca utrpel ako príslušník práporu Mierových síl OSN dňa 09.05.1997 pracovný úraz, keď ako šofér automobilu zn. Mercedes čistil kontakty na akumulátorovej baterií, pričom došlo ku skratu a výbuchu s roztrhnutím prednej časti krytu batérie. Úlomok tohto krytu zasiahol pravé oko žalobcu a spôsobil mu poranenie s vytrhnutím a prolapsom dúhovky, traumatickou kataraktou a vypadnutím šošovkových hmôt, prolapso s vypadnutím sklovca, krvácaním do sklovca a prednej komory s odchlípením a prolapsom sietnice s tržnou ranou spojovky. Podľa správy o vyšetrení a prejednaní úrazu č. 1776-37/97 zo dňa 23.05.1997 sa jedná o pracovný úraz, za ktorý zodpovedá vojenská správa v plnom rozsahu. Podľa rozhodnutia nemocničnej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 13.1.1998 bola žalobcovi stanovená zdravotná kvalifikácia - trvale neschopný vykonávať vojenskú službu. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru podľa dňom 29.04.1998.

8.) Podľa zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia VÚSZ č. 0X/XXXX zo dňa 26.08.2010 je žalobca uznaný za invalidného v dôsledku pracovného úrazu. Žalobcovi bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok v sume 221,11 eur mesačne, ktorý bol zvyšovaný tak, ako je uvedené v odseku 19 tohto rozsudku. Žalobcovi bol priznaný aj invalidný dôchodok Sociálnou poisťovňou, výplata tejto dávky bola zastavená v dôsledku priznania dôchodku VÚSZ.

9.) Po priznaní invalidného výsluhového dôchodku žalobca požiadal o náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v dôsledku uznanej invalidity. Uvedená žiadosť nie je súčasťou administratívneho spisu. Medzi účastníkmi však nie je sporné, že bola podaná v októbri 2010 a žalobca ňou žiadal o priznanie a vyplatenie tejto dávky tri roky spätne.

10.) VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-XXXXXXXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 19.06.2012 rozhodol tak, že nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti zamietol s tým, že podľa rozkazu Náčelníka generálneho štábu č. 145 zo dňa 15.11.1995 bol žalobca prijatý do ďalšej

služby, pričom bol povinný vykonávať túto ďalšiu službu do 2.12.1998, mal teda de facto uzavretý pracovný pomer na dobu určitú. Okrem toho podľa posudkovej komisie Sociálneho zabezpečenia zo dňa 16.03.1998 nemal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a jeho telesné a duševné schopnosti boli dostatočne na vykonávanie sústavného zamestnania bez osobitne uľahčených pracovných podmienok a nemal značne sťažené všeobecné pracovné podmienky. Z uvedeného dovodil, že mu patrí strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti len do 02.12.1998 a táto mu už bola priznaná samostatným rozhodnutím a bola mu aj vyplatená. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a vecou sa zaoberal žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 18.09.2012 toto odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie VÚSZ potvrdil. Žalobca podal správnu žalobu, ktorú Krajský súd v Bratislave zamietol rozsudkom sp. zn. zo dňa 09.09.2014. Aj proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a o veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.09.2016 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie.

11.) Následne VÚSZ rozhodol vo veci rozhodnutím číslo VÚSZ-XXXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.04.2017 tak, že žalobcovi náhrada za stratu na zárobku nepriznal, nakoľko mu od 08.10.2010 nevznikla. Žalobca podal opäť odvolanie, ktoré viedlo k zrušeniu tohto rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie. VÚSZ o veci opätovne rozhodol rozhodnutím zo dňa 06.10.2017 tak, že žalobcovi opäť nebola uplatnená náhrada priznaná nakoľko mu od 08.10.2007 do 30.06.2016 nevznikla. Na odvolanie žalobcu došlo k opätovnému zrušeniu rozhodnutia VÚSZ a vráteniu veci na ďalšie konanie. Rozhodnutím VÚSZ zo dňa 02.03.2018 žalobcovi nebola náhrada priznaná, pretože mu od 08.10.2007 žiadna nevznikla. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.05.2018 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutím VÚSZ zo dňa 06.08.2018 nebola žalobcovi opätovne priznaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a na odvolanie žalobcu došlo rozhodnutím žalovaného zo dňa 02.11.2018 znova k jeho zrušeniu a vráteniu veci na ďalšie konanie.

12.) VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-XXXXXXXXXXXX-XX/XXXX-OOČ zo dňa 18.01.2019 nepriznal žalobcovi náhradu za stratu na služobnom plate od 08.10.2007 do súčasnosti. Súčasne rozhodol o tom, že mu nevyplatí náhradu za stratu na zárobku od 03.12.1998 do 20.06.1999 z dôvodu premlčania tohto nároku. Na odvolanie žalobcu žalovaný uvedené rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že bolo potrebné posúdiť vznik nároku na náhradu za stratu na zárobku podľa za obdobie od 03.12.1998 do 20.06.1999. Podľa ustanovení tohto zákona úrad posudzoval nárok žalobcu do 30.03.2002. Dňa 01.04.2002 nadobudol účinnosť zákon a úrad a žalovaný kontinuálne pokračovali v posudzovaní veci podľa ustanovení tohto Keďže žalobca žiadal výplatu len tri roky spätne od podania žiadosti tak sa žalovaný podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia nezaoberal správnosťou výpočtu prípadnej straty na zárobku do 08.10.2007. Vyjadroval sa teda výlučne k výpočtu za toto obdobie.

13.) Podľa () ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

14.) Podľa o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších predpisov.

15.) Podľa s. 1 písm. d) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

16.) Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je jedným z čiastkových nárokov náhrady škody na zdraví. K odškodneniu straty na zárobku dochádza v prípadoch, keď v dôsledku pracovného úrazu či iného poškodenia zdravia, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s plnením pracovných úloh, sa pracovná schopnosť poškodeného znížila, prípadne zanikla a poškodený práve pre toto zdravotné postihnutie už nemôže dosahovať zárobok v takej výške ako pred poškodením.

17.) Touto náhradou sa neodškodňuje iba zníženie pracovnej spôsobilosti, ale majetková ujma, ku ktorej došlo v dôsledku zníženia (alebo straty) pracovnej spôsobilosti. Odškodňujú sa tak trvalé následky poškodenia zdravia. Je pritom rozhodujúce, či príčinou škody (straty na zárobku) bola škodná udalosť alebo má táto škoda podklad v iných príčinách (v iných ochoreniach alebo úrazoch, prípadne nedostatkom pracovných miest).

18.) Škoda, ktorá vzniká následkom pracovného úrazu spočíva aj v náhrade na strate na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri uznaní invalidity, tak ako tomu je v prejednávanej veci. Ako bolo uvedené vyššie, účelom tejto náhrady je poskytnutie primeraného odškodnenia osobe, ktorá pre svoje zdravotné postihnutie viac nie je nie schopný dosahovať takého zárobku, aký mal pred poškodením zdravia. Škoda spočívajúca v strate na zárobku je teda majetkovou ujmou, ktorá sa stanoví vo výške rozdielu zárobku zamestnanca pred vznikom škody a po poškodení, a ku ktorej treba pripočítať invalidný dôchodok poskytovaný z tohto dôvodu. Nárok na náhradu za stratu na zárobku pritom tvorí celok. Na uvedenom závere nemení nič, že poškodený môže v rámci svojho dispozičného práva najprv uplatniť len časť škody (náhrady za stratu na zárobku) a neskôr jej zvyšok. Ako vyplýva z vyššie uvedeného je jedným z predpokladov priznania náhrady škody za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vznik škody, teda ujmy prejavujúcej sa v majetkovej sfére poškodeného znížením jeho príjmu.

19.) V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné (uvedené vyplynulo aj z administratívneho spisu), že žalobca bol v služobnom pomere na dobu určitú v rámci zahraničnej vojenskej misie. Konkrétne pracoval ako šofér motorového vozidla zn. Mercedes UN 52754 a pri manipulácii s akumulátorovou batériou tohto vozidla došlo k jej skratu a explózii, pričom došlo k poškodeniu pravého oka žalobcu, tak ako je uvedené v odseku 7 tohto rozsudku. Uvedená udalosť bola vyhodnotená ako pracovný úraz s plnou zodpovednosťou vojenskej správy. Žalobca nebol prvotne uznaný za invalidného čo vyplýva zo zápisnice o rokovaní komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 16.03.1998 (čl. 49 administratívneho spisu). Boli mu však vyplatené jednotlivé čiastkové nároky a to jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa čl. 124 a) ústrižok 66 vojenského predpisu Všeob-P-21 v sume 115.375,- Sk, bolestné v sume 15.960,- Sk, ako aj suma 6000,-Sk za ďalšie operačné bolesti a 39 375,-Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobcovi bola priznaná aj náhrada za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti za obdobie od 30.04.1998 do 20.06.1998 v sume 6821,-Sk brutto a strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 21.06.1998 do 02.12.1998 v sume 6531,- Sk brutto. Následne bol v roku 2010 žalobca uznaný za invalidného, a to najprv Sociálnou poisťovňou, neskôr aj VÚSZ. Potom ako bolo zistené, že bol žalobcovi priznaný aj výsluhový invalidný dôchodok bola mu zastavená výplata dôchodku Sociálnou poisťovňou a invalidný dôchodok mu bol od 10.02.2011 odňatý. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne a VÚSZ o priznaní invalidného dôchodku nie sú súčasťou administratívneho spisu. Rozhodnutie VÚSZ predložila správnemu súdu zástupkyňa žalovaného na pojednávaní. Z rozhodnutia vojenského orgánu sociálneho zabezpečenia vyplynulo, že žalobcovi bol dodatočne priznaný invalidný výsluhový dôchodok od 15.07.1998 v sume 220,73 eur, ktorý bol následne zvýšený od 23.07.2007 na sumu 525,72 eur. Jednorázovo bolo žalobcovi doplatená suma 21.919,38 eur ako dôchodok za obdobie od 23.07.2007 do 30.06.2014. Suma takto priznaného invalidného dôchodku bola zvýšená od 01.07.2014 na sumu 659,07 eur.

20.) Po priznaní výsluhového invalidného dôchodku žalobca žiadal doplatiť náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Takto došlo k výplate sumy 15.318,99 eur ako jednorazového odškodnenia. Žalobcovi však bolo zamietnuté zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

21.) Okrem toho žalobca požiadal v októbri roku 2010 o priznanie náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za tri roky spätne od podania žiadosti. Uvedená žiadosť taktiež nie je súčasťou administratívneho spisu, pričom zástupkyňa žalovaného súdu oznámila, že táto sa stratila. Súčasťou administratívneho spisu je len žiadosť žalobcu zo dňa 01.08.2011. Správny súd však konštatuje, že medzi účastníkmi nie je sporné, že takáto žiadosť bola podaná a nie je sporný ani jej obsah.

22.) Správny súd poukazuje na to, že žalobca požiadal o vyplatenie tejto náhrady len tri roky spätne a preto správne orgány mali vychádzať z takto uplatneného nároku, ktorý je prejavom dispozičného práva žalobcu. Bolo teda povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vo výrokovej časti rozhodovať výlučne o tom, čo bolo predmetom konania.

23.) Ako sa vyjadrila zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred súdom, mali správne orgány snahu posúdiť nárok žalobcu komplexne a to aj nad rámec jeho žiadosti. Správne orgány tak posúdili a aj vyčíslili nárok prvotne podľa teda tzv. starého postupovali podľa ustanovení tohto . Takýmto postupom sa síce podľa vyjadrenia zástupkyne žalovaného správne orgány snažili postupovať ústretovo voči žalobcovi, avšak podľa názoru správneho súdu v skutočnosti spôsobili určitú zmätočnosť rozhodnutia.

24.) Správny súd v tejto súvislosti pripomína, že nie je oprávnený „ dovysvetľovávať“, zásadným spôsobom dopĺňať rozhodnutie správneho orgánu a takto nahrádzať jeho činnosť. Naopak je povinnosťou správneho orgánu vec riadne skutkovo a právne posúdiť, svoje rozhodnutie a svoj postup následne zrozumiteľne vysvetliť vo vydanom rozhodnutí tak, aby správny súd v rámci súdneho prieskumu mohol posúdiť zákonnosť tohto rozhodnutia. S poukazom na uvedené bolo v prejednávanej veci povinnosťou správneho orgánu jasne a zrozumiteľne (vzhľadom na jednotlivé podmienky vzniku uplatneného nároku) ustáliť podľa ktorého zákona sa má posudzovať uplatnený nárok a priamo v rozhodnutí objasniť svoj postup tak, aby mohla byť jeho právna úvaha predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.

25.) V prípade, že mal za to, že nárok vznikol podľa zákona, ktorý bol neskôr nahradený iným zákonom, bolo jeho povinnosťou v zmysle prechodných ustanovení tohto nového právneho predpisu riadne odôvodniť svoj ďalší postup. Určenie právnej úpravy, podľa ktorej je potrebné nárok posúdiť je pritom kľúčovou otázkou. Je pritom neprípustné, aby správny orgán doslova „ prechádzal z jednej právnej úpravy do druhej“ bez toho, aby tento svoj postup riadne neodôvodnil. Ak je takýto postup realizovaný, musí mať svoj právny základ v prechodných ustanoveniach týchto nových právnych predpisov a nemôže byť výlučne výsledkom posúdenia času vzniku jednotlivých plnení, ktoré majú základ v poškodení zdravia žalobcu. Správny súd pritom poukazuje konkrétne na ust. , z ktorého vyplýva, že v zásade sa podľa neho nepostupuje v prípadoch, keď nárok vznikol pred jeho účinnosťou a súčasne o tomto nároku nebolo právoplatne rozhodnuté.

26.) Ak správne orgány posudzovali nárok postupne podľa potom a bez toho, aby jasne a zrozumiteľne objasnili svoj postup, tak svoje rozhodovanie zaťažili vadou nezákonnosti. Boli ich povinnosťou jasne vysvetliť, a to s poukazom na konkrétne znenie zákona, podľa ktorého konkrétneho zákona je potrebné nárok v rozsahu ako bol uplatnený žalobcom posudzovať. V prípade, že má za to, že vznikol podľa a následne mal byť kontinuálne posudzovaný podľa resp. transformovaný na dávku podľa tak musí uviesť konkrétne zákonné ustanovenia, ktorý takýto postup odôvodňujú, resp. z ktorých vychádzal. Ako bolo uvedené vyššie pokiaľ tak správne orgány neučinili zaťažili svoje rozhodovanie vadou nezákonnosti, ktorá podľa v spojení s ust. viedla k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci prvostupňovému správnemu orgánu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

27.) V ďalšom konaní bude vecou správnych orgánov ustáliť právny režim uplatneného nároku (v uplatnenom rozsahu) a jasne a zrozumiteľne vysvetliť jednotlivý výpočet nároku, pričom je potrebné, aby boli súčasťou administratívneho spisu všetky podklady, z ktorých bolo vychádzané.

28.) Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobca bol v konaní plne úspešný a preto mu správny súd priznal plnú náhradu trov konania podľa . O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník tunajšieho súdu samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní okasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).