Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-57-2020.pdf
PDF · 77.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/57/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: B. E., nar. X.X.XXXX, W. XXX/X, XXX XX Z. nad I., H. : XX XXX XXX, zastúpený správcom konkurznej podstaty: JUDr. Eva Oravcová, so sídlom kancelárie Hlavná 19, 080 01 prešov, IČO 47 977 418, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník, č.k. 3Er/177/2014-14 zo dňa 30. novembra 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
Mení uznesenie súdu I. inštancie tak, že exekučné konanie zastavuje.
Súdny exekútor vo vzťahu k oprávnenému má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 16,60 eur.
Oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania a súdnemu exekútorovi a povinnému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 17.3.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa návrhom podaným u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 14.3.2013, pod sp.zn. SR 08650/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.4.2013 a vykonateľnosť dňa 5.4.2013.
3. Súd I. inštancie žiadosť súdneho exekútora zamietol z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, a preto v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.
4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom. Podľa názoru oprávneného, súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V zmysle článku 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy bola následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
5. Dňa 9. 7. 2020 bol súdu I. inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 2OdK/243/2020 zo dňa 12.05.2020, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 95/2020 zo dňa 20.05.2020 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť a exekučné konanie zastaviť.
7. Podľa ustanovenia § § 243h odsek 1, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 57 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa ustanovenia § 58 odsek 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa ustanovenia § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o konkurze“), na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
11. Podľa ustanovenia § 166a odsek 1 písm. a) zákona o konkurze, pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
12. Podľa ustanovenia § 167 odsek 1 zákona o konkurze, návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.
13. Podľa ustanovenia § 167f odsek 1 zákona o konkurze, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
Podľa odseku 2, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
Podľa odseku 5, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.
14. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v Zákone o konkurze dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti Zákona o konkurze) alebo splátkovým kalendárom. Súčasne odvolací súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zvýrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a Zákona o konkurze) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b Zákona o konkurze) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e Zákona o konkurze).
15. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženie zostatku zmenkového úroku vo výške 328,31 eur, zákonný úrok vo výške 11,93 eur a trovy konania a trovy exekúcie. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/243/2020 zo dňa 12.5.2020, zverejnený v Obchodnom vestníku č. 95/2020 dňa 20.05.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka
- povinného. Vymáhanú pohľadávku je možné uspokojiť podľa ust. § 166a odsek 1 písm. a) zákona o konkurze len vo vyhlásenom konkurze.
16. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok povinného sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že oprávnený si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze vyhlásenom na majetok povinného odvolací súd dospel k záveru, že boli naplnené predpoklady na základe ktorých je potrebné zastaviť exekučné konanie.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 388 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku zmenil napadnuté uznesenie súdu I. inštancie tak, že exekučné konanie zastavil podľa ust. § 57 odsek 2 Exekučného poriadku.
18. Podľa ust. § 200 odsek 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa ust. § 203 odsek 3, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
20. Podľa § 21a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 7. decembra 1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
21. Súdny exekútor si v podaní zo dňa 8.7.2020 označenom ako Podnet na zastavenie exekúcie vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 16,60 eur ( odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice § 21a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. vo výške 16,60 eur, 20 % DPH z trov exekúcie 0,00 eur, spolu trovy exekúcie 16,60 eur).
22. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1, 2 v spojení s čl. 17 C.s.p. tak, že oprávnený nemá nárok na trovy konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva. Dôvodom takého rozhodnutia je skutočnosť, že oprávnený nebol v konaní úspešný a súdnemu exekútorovi a povinnému z obsahu spisu žiadne trovy nevznikli.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).