Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-62-2020.pdf
PDF · 112.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11C/62/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD. v spore žalobcu: TOPA STAV s.r.o. , Sverepec 4460, 017 01 Sverepec, IČO: 46308326, zastúpený Mgr. Ján Matušov, advokát, Ul. 1.mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 50097351, proti žalovanému: FINE WAY, s.r.o., Májová 2858, 022 01 Čadca, IČO: 36416908, zast. Advokátska kancelária Roštár-Slovák, s.r.o., Révová 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36858731, o zaplatenie 4.560,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.560,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.560,- € od 9.7.2019 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €.
II. Žalobca m á n á r o k vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vydaný v konaní vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaným žalobným návrhom zo dňa 17.3.2020 domáhal sa vo vzťahu k žalovanému zaplatenia pohľadávky vo výške 4.560,- € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.560,- € od 9.7.2019 až do zaplatenia a náhrady sumy 40,- € titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 137,- € a titulom trov právneho zastúpenia. Žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že uzatvoril ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom dňa 29.6.2018 zmluvy o nájme nebytových priestorov v súlade s § 6 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Predmetom nájmu boli nebytové priestory definované ako predmet nájmu v článku II., bod 1), podbod i) zmluvy a nachádzajúce sa v nehnuteľnosti súp. č. XXXX kat. územie F. zapísanej na LV č. XXXX. Z dôvodu, že žalovaná ako nájomca si riadne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy, a to riadne a včas nezaplatila účtovanú cenu plnenia - nájomné za mesiac júl, august, september 2019 a cenu služieb faktúrou č. 2019300701 splatnou 8.7.2019 vo výške 9.120,- € žalobkyňa pristúpila k využitiu svojho práva a od predmetnej zmluvy v zmysle X., bod 3.ii nájomnej zmluvy jednostranne odstúpila. Odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo doručené žalovanej dňa 15.8.2019, ktorým dňom jej nájom zanikol. Vo vzťahu k jednostrannému skončeniu nájmu žalobkyňa vo vzťahu k účtovanej cene plnenia faktúra č. 2019300701 a na čas, po ktorý už nájom, ktorý účtovala, netrval, teda za obdobie od 15.8. do 30.9.2019 vystavila na prospech žalovanej účtovný doklad, a to dobropis č. 2019390801 s dátumom splatnosti 9.9.2019 na sumu 4.560,- €. Ku dňu podania žalobného návrhu žalobca voči žalovanému evidoval pohľadávku po splatnosti celkom v sume 4.560,- €, žalovaná bola na úhradu dlhu vyzvaná podaním právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 9.9.2019, kedy aj napriek výzve svoj dlh nesplatila. Medzi účastníkmi spolu s dohodou o platení nájomného bola v zmluve uzavretá aj dohoda o platení plnení poskytovaných spolu s nájmom. Nakoľko žalovaná strana dlh nezaplatila žalobkyňa domáhala sa súdnej
ochrany prostredníctvom žalobného návrhu. Zároveň si uplatnila popri nároku na zaplatenia dlhu na istine aj zaplatenie príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania a tiež nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s právnym predpisom vo výške 40,- €.
2. V rámci upomínacieho konania pred Okresným súdom Banská Bystrica bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 25Up/600/2020 zo dňa 17.4.2020, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu 4.560,- €, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.560,- € od 9.7.2019 až do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- € a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 204,97 € a zároveň žalovaný bol zaviazaný zaplatiť trovy konania v sume 547,43 € žalobcovi. Vo vzťahu k platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote žalovaný podal odpor, ktorý dôvodil tým, že žalobca v žalobe uvádza, že nájomný vzťah založený zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.6.2018 skončil na základe jednostranného odstúpenia žalobcu ako prenajímateľa od zmluvy, a to dňa 15.8.2019, kedy bolo odstúpenie od zmluvy žalovanému doručené. S uvedeným tvrdením žalobcu žalovaný nesúhlasil, nakoľko má za to, že nájomný vzťah založený zmluvou skončil ku dňu 30.6.2019 a žalobcovi nárok na úhradu nájomného za III. štvrťrok 2019 nikdy nevznikol. Po tom ako žalobca ako prenajímateľ nevyhovel žiadosti žalovaného o zníženie nájomného, žalovaný ho mailom zo dňa 29.3.2019 požiadal o vystavenie dohody o ukončení nájomného vzťahu ku dňu 30.6.2019. Žalobca vyjadril vôľu rokovať o ukončení nájomného vzťahu tým, že dňa 3.4.2019 zaslal žalovanému mail, v ktorom žalovaného vyzval, aby mu zaslal návrh na ukončenie zmluvného vzťahu, prípadne sa s ním osobne stretol za účelom vyriešenia danej veci. Dňa 15.4.2019 žalovaný prostredníctvom mailovej komunikácie požiadal žalobcu o vypracovanie dohody o ukončení nájomného vzťahu ku dňu 30.6.2019, pričom žalobca súhlasil a prisľúbil zabezpečiť vypracovanie dohody o ukončení nájmu. Hoci k uzavretiu písomnej dohody o ukončení nájmu medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo žalovaný má za to, že zmluva explicitne nevyžaduje písomnú formu takejto dohody a pripúšťa ukončenie nájomného vzťahu aj na základe neformálnej dohody zmluvných strán. Ku konkludentnému uzavretiu takejto dohody medzi žalovaným a žalobcom došlo, pretože žalovaný po 30.6.2019 predmet nájmu neužíval a dňa 10.7.2019 prebehlo riadne odovzdanie vyprataného predmetu nájmu za účasti zástupcov žalobcu aj žalovaného, pričom prenajímateľ nevzniesol žiadne výhrady a ani námietky voči stavu odovzdávaného predmetu nájmu. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný má za to, že nájomný vzťah zo zmluvy nezanikol ku dňu 15.8.2019 ako tvrdí žalobca, ale 30.6.2019, najneskôr ku dňu 10.7.2019. Žalobcovi nárok na úhradu nájomného za III. štvrťrok roku 2019 nevznikol a faktúru č. 2019300701 ako aj dobropis č. 2019390801 vystavil žalobca neoprávnene, resp. výška dobropisovanej sumy podľa dobropisu má zodpovedať výške neoprávnene fakturovanej sumy nájomného za III. kvartál 2019. Žalovaný nedisponuje originálom zmluvy č. 2019300701. Táto mu nebola riadne doručená. V zmysle ustanovenia čl. V. ods. 3 zmluvy v spojení s ustanovením čl. XI. zmluvy je faktúra nájomcovi účinne doručená len do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku alebo osobne. Zaslanie elektronickej verzie faktúry mailom dňa 2.7.2019 tieto podmienky nespĺňa, navyše mailom doručená faktúra neobsahovala podpis ani pečiatku žalobcu. Uvedená faktúra žalovanému bola doručená spolu so žalobou. Žalovaný faktúru č. 2019300701 a aj dobropis č. 2019390801 eviduje vo svojom účtovníctve a boli zahrnuté aj v kontrolnom výkaze. Žalovaný navrhoval platobný rozkaz zrušiť a konanie zastaviť.
3. K odporu vo vzťahu k platobnému rozkazu vyjadril sa žalobca, ktorý nesúhlasil so skutočnosťami uvádzanými žalovaným v odpore. Zotrváva na názore, že k ukončeniu nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.6.2018 došlo 15.8.2019 na základe jednostranného právneho úkonu žalobcu, a to odstúpenia od nájomnej zmluvy. Zo strany účastníkov konania nedošlo k zhodnému prejavu vôle o ukončenie zmluvy o nájme formou dohody k 30.6.2019. Pokiaľ žalovaný uvádza, že ak by aj nájomný vzťah neskončil ku dňu 30.6.2019 mal skončiť najneskôr ku dňu 10.7.2019 s čím žalobca nesúhlasil. Poukázal na čl. X. , bod 5), 6) zmluvy o nájme, kde je jasne stanovené, že ku dňu skončenia nájomného vzťahu nájomca je povinný vypratať predmet nájmu a odovzdať ho prenajímateľovi, následne bod 6) jednoznačne určuje spôsob, ako má k odovzdaniu predmetu nájmu dôjsť. Predovšetkým má byť spísaný preberací protokol, pričom za deň odovzdania predmetu nájmu zo strany nájomcu prenajímateľovi považuje sa deň podpísania preberacieho protokolu. Žalovaný nepriložil žiaden preberací protokol. Predmetná skutočnosť vylučuje, že by k ukončeniu zmluvy o nájme došlo tak ako uvádza žalovaný. V konečnom dôsledku žalovaný akceptoval doručenú faktúru a dobropis, čo preukazuje konanie žalovaného, keď si tieto zaradil do účtovníctva a v danej dobe ich žalobcovi nevrátil. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil platnosť odstúpenia od zmluvy o nájme zo strany žalobcu. Je si vedomý, že žalobca si voči nemu uplatňuje pomernú časť nájmu za III. kvartál.
Zotrvával na tom, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 4.560,- € spolu s príslušenstvom a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €.
4. Súd v konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahu spisu 11C/62/2020, žalobným návrhom, zmluvou o nájme nebytových priestorov (čl. 13), faktúrou (čl. 19), dobropisom (čl. 20), odstúpením od zmluvy (čl. 21), doručením odstúpenia do zmluvy (čl. 22), výzvou na úhradu dlhu (čl. 23, 24), platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica (čl. 29), odporom voči platobnému rozkazu, vyjadrením k odporu voči platobnému rozkazu, mailovou komunikáciou medzi stranami v konaní, správou Finančného riaditeľstva SR (čl. 48), výsluchom účastníkov konania, pričom zistil tento skutkový stav:
Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 29.6.2018 zmluvu o nájme nebytových priestorov -žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca. Predmetom nájmu boli nebytové priestory definované ako predmet nájmu v čl. II., bod 1), podbod i) zmluvy a nachádzajúce sa nehnuteľnosti súp. č. XXXX kat. územie F. zapísanej na LV č. XXXX. Dané skutočnosti súd mal preukázané zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.6.2018. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 1.7.2018 (čl. IV. zmluvy). Zmluvné strany dohodli si za užívanie predmetu nájomcu nájomné vo výške 6,38 €/m2 mesačne, čo vzhľadom na celkovú výmeru predmetu nájmu predstavovalo 2.500,- €. Nájomné je splatné štvrťročne, a to vždy k 3.dňu prvého mesiaca príslušného kalendárneho štvrťroku s tým, že nájomca je povinný zaplatiť na základe faktúry vystavenej zo strany prenajímateľa, ktorá musí byť nájomcovi doručená minimálne 5 pracovných dní pred dátumom jej splatnosti. V zmysle čl. X. zmluvné strany upravili si zánik zmluvy, ktorá zaniká a nájom končí podľa bodu 1) - i ) vzájomnou dohodou zmluvných strán, ii) písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán a iii) písomným odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán. V zmysle bodu V. ku dňu skončenia nájmu je nájomca povinný predmet nájmu vypratať a odovzdať ho prenajímateľovi v pôvodnom stave s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a prípadné úpravy a zmeny predmetu nájmu, ktoré boli vykonané so súhlasom prenajímateľa. V zmysle bodu VI. o odovzdaní predmetu nájmu zo strany nájomcu prenajímateľovi sa spíše protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu, ktorý bude obsahovať označenie zmluvných strán, opis stavu, v akom sa predmet nájmu nachádza ku dňu spísania protokolu, opis prípadných škôd a nadmerného opotrebenia predmetu nájmu, počet kľúčov, ktoré nájomca odovzdáva prenajímateľovi, aktuálne hodnoty jednotlivých meračov energií a médií umiestnených v predmete nájmu, prípadne iné skutočnosti, ktoré budú považovať zmluvné strany za dôležité. Za deň odovzdania predmetu nájmu a príslušenstva zo strany nájomcu prenajímateľom sa považuje deň podpísania protokolu o odovzdaní predmetu nájmu oboma zmluvnými stranami alebo deň podpísania protokolu o odovzdaní predmetu nájmu jednou zo zmluvných strán po tom, čo druhá zmluvná strana bezdôvodne odmietla protokol o odovzdaní predmetu nájmu podpísať alebo dostaviť sa v deň skončenia nájmu k odovzdaniu predmetu nájmu.
5. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2019300701 splatnú 8.7.2019 na sumu 9.120,- € ako nájomné za mesiace júl, august, september 2019. Z dôvodu, že žalovaný ako nájomca riadne si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy žalobca od predmetnej zmluvy v zmysle IX., bod 3), ii) nájomnej zmluvy jednostranne odstúpil. Odstúpenie bolo doručené žalovanému 15.8.2019, ktorá skutočnosť vyplýva aj z dôkazov predložených v konaní ako odstúpenie od zmluvy (čl. 21), doručenie odstúpenia (čl. 22) zo dňa 15.8.2019.
6. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu v nadväznosti na jednostranný prejav, a to odstúpenie do nájomnej zmluvy, ktoré bolo doručené 15.8.2019 a zároveň zaslal žalovanému účtovný doklad - dobropis č. 2019390801, ktorým upravil pôvodne účtovanú cenu nájmu faktúrou č. 2019300701. V tejto výzve zo dňa 9.9.2019 žalobca poukazuje na to, že nedošlo k ukončeniu nájmu spôsobmi dohodnutými v zmluve dohodou alebo výpoveďou. Žalovaný reagoval na výzvu na úhradu dlhu listom zo dňa 24.9.2019, v ktorom uviedol, že ukončenie nájomného vzťahu riešil s konateľom žalobcu v mesiaci marec 2019 mailom, telefonicky a aj ústne s tým, že nájomný vzťah sa rozhodol ukončiť dňa 29.3.2019 vychádzajúc z mailovej komunikácie a to ku dňu 30.6.2019.
7. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Up/600/2020 zo dňa 17.4.2020 žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu 4.560,- €, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.560,- € od 9.7.2019 až do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- € a 204,97 €. Žalovaný zároveň bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 547,43 €. Vo vzťahu k uvedenému platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v dôsledku ktorej skutočnosti platobný rozkaz zo zákona bol zrušený.
8. Oboznámením sa mailovej komunikácie predloženej v konaní zo dňa 29.3.2019 žalovaný žiada žalobcu o vystavenie dohody o ukončení nájomného vzťahu k 30.6.2019 tak ako sa dohodli. Dňa 3.4.2019 žalobca reaguje na možnosť zníženia nájomného požadovaného žalovaným s tým, že mu môže poslať návrh na ukončenie zmluvného vzťahu. Mailom zo dňa 15.4.2019 žalovaný žiada o vypracovanie návrhu o ukončenie nájomného vzťahu ku dňu 30.6.2019 žalobcu, pretože tržby nepokrývajú náklady na danú predajňu. Mailom zo dňa 15.4.2019 žalobca žalovanému oznamuje, že dá požiadavku spracovať svojmu právnikovi, akonáhle to bude pripravené, dá mu vedieť s tým, že na konci mája 2019 priestor chce, aby bol spoločne prejdený a v prípade nedostatkov daný do pôvodného stavu.
9. Finančné riaditeľstvo SR poskytlo súčinnosť v rámci upomínacieho konania a vo vzťahu k stranám v konaní potvrdil, že daňový subjekt FINE WAY, s.r.o. vo svojom kontrolnom výkaze DPH za zdaňovacie obdobie 2019/12 vykazuje preverovanú faktúru od dodávateľa TOPA STAV, s.r.o. ako typ transakcie B2 (údaje z prijatých faktúr), a to faktúru č. 2019300701 s dátumom dodania 1.7.2019, základ dane X.XXX,- €., odpočítaná daň X.XXX,- €.. Daňový subjekt TOPA STAV, s.r.o. vo svojom kontrolnom výkaze DPH za zdaňovacie obdobie 2019/07 vykazuje preverovanú faktúru pre odberateľa FINE WAY, s.r.o. ako typ transakcie A1 (údaje z vyhotovených faktúr), následne faktúra č. 2019300701 - DD 1.7.2019 základ dane X.XXX,- €., daň X.XXX,- €..
10. Žalobca vyjadril sa k odporu žalovaného a podal návrh na pokračovanie v konaní. Poukázal na to, že dňa 15.8.2019 na základe jednostranného právneho úkonu, a to odstúpenia od nájomnej zmluvy zo strany žalobcu došlo k zániku nájomného vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.6.2018. Poukázal na to, že samotný žalovaný v odpore konštatoval, že k uzavretiu písomnej dohody o ukončení nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo, pričom v zmysle uzatvorenej zmluvy bol si vedomý, že k ukončeniu nájomného vzťahu môže dôjsť výlučne na základe písomnej dohody účastníkov konania o ukončení nájomného vzťahu, čo potvrdzuje aj obsah mailovej komunikácie. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zhodnému prejavu vôle o ukončení nájmu formou dohody ku dňu 30.6.2019, ale jednostranným odstúpením nájomný vzťah zanikol 15.8.2019. V zmysle bodu 6) , ktorý jednoznačne určuje spôsob ako má k odovzdaniu predmetu nájmu dôjsť, nebol spísaný preberací protokol, pričom za deň odovzdania predmetu nájmu zo strany nájomcu prenajímateľovi sa považuje deň podpísania preberacieho protokolu. V konečnom dôsledku žalovaný akceptoval doručenú faktúru a dobropis, čo preukazuje konanie žalovaného, keď si tieto zaradil do účtovníctva a v danej dobe ich žalobcovi nevrátil, nespochybnil ich platnosť, ako aj samotné odstúpenie od zmluvy. Z uvedených dôvodov trval na podanej žalobe v celom rozsahu.
11. Žalobca v konaní v rámci výsluchu uviedol, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Poukázal na to, že zmluva o nájme bola uzatvorená písomnou formou, tak aj spôsob ukončenia nájomného vzťahu je potrebné rešpektovať v zmysle dojednaní. Vyvrátil tvrdenia žalovaného v tom smere, aby faktúru, ktorá je predmetom konania za III. kvartál vyhodil a nerešpektoval. Poukázal na široký podnikateľský zámer v rámci svojho oprávnenia, a preto nereflektoval, resp. nezaoberal sa skutočnosťami uvádzanými žalovaným do detailov, pretože sám k odstúpeniu od zmluvy pristúpil z toho dôvodu, že žalovaný neužíval prenajaté priestory a odovzdal kľúče v mesiaci júl. Na základe tejto skutočnosti mal za to, že dôjde k ukončeniu nájmu. Pokiaľ aj kľúče od prenajatého priestoru boli vrátené k dohode o ukončení nájomného vzťahu v júli 2019 nedošlo, a to už aj vzhľadom k tomu, že priestory, ktoré žalovaný odovzdal, neboli v takom stave ako mali byť. Prístup žalovaného bol benevolentný a došlo to až do takéhoto štádia, že nájomný vzťah mohol byť ukončený skôr, ale k jeho ukončeniu došlo až v dôsledku odstúpenia od zmluvy 15.8.2019. Je pravdou, že žalobca uviedol v rámci mailu vypracovanie dohody o ukončení nájomného vzťahu svojmu právnikovi, ale k takejto dohode nedošlo, ani k akceptácii dohody predloženej žalovaným. Popiera akékoľvek tvrdenia žalovaného v tom smere, že k skončeniu nájomného vzťahu došlo k 30.6.2019 , nanajvýš 10.7.2019.
12. Žalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že k ukončeniu nájmu došlo 30.6.2019. O tomto dátume telefonicky komunikoval so žalobcom, ktorý prisľúbil vyhotovenie dohody o skončení nájomného vzťahu k 30.6.2019. Žalovaný od žalobcu požadoval skončenie nájomného vzťahu skôr s tým, že žalobca chcel dať spracovať návrh dohody svojmu právnikovi. Žiadal zároveň o úhradu nájomného za II. kvartál 2019. Dňa 12.7.2019 prenajaté priestory boli odovzdané žalobcovi, ako aj kľúče, preberací protokol spísaný nebol. Účtovníčka žalobcu zároveň doručila faktúru za III. kvartál 2019. Žalovaný poukázal na to, že predložil formou mailu s účinnosťou k 30.6.2019 návrh dohody o ukončení nájomného vzťahu, ktoré
podpísané zo strany žalobcu nebolo dané podanie s tým, že so žalobcom sa už ďalej skontaktovať nevedel.
13. Právny zástupca žalobcu navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko žalobca po skutkovej v nadväznosti na ňu právnej stránky preukázal právny základ nároku a najmä skončenie nájomného vzťahu uzatvoreného medzi účastníkmi konania 15.8.2019 jednostranným odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil dohodnuté nájomné za obdobie júl, august, september 2019, dôvodne domáhal sa zaplatenia v danom súdnom konaní. Tvrdil, že v prípade ukončenia nájomného vzťahu je potrebné pre takýto právny úkon dodržať písomnú formu a nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, aj jej ukončenie by malo byť vo forme písomnej.
14. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že súd by nemal rešpektovať prísne formalisticky skutočnosti uvádzané v žalobnom návrhu. V zmysle aj prednesov strán v konaní a vykonaného dokazovania, najmä mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplynul úmysel ukončenia nájomného vzťahu vyusťujúce k pripravenej dohody o ukončení nájomného vzťahu zo strany žalovaného. Pretože priestory boli odovzdané 10.7.2019, resp. 12.7.2019, čo potvrdil aj žalobca, samotné vystavenie faktúry zo strany žalobcu bolo motivované zlým úmyslom, aby následne mohol vymáhať nájomné, na ktoré podľa právneho zástupcu žalovaného nárok nemá. Tvrdil, že k dohode o skončení nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania došlo, čo potvrdzuje mailová komunikácia, ktorú možno považovať za písomnú formu ukončenia nájomného vzťahu.
15. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka - právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 3 Zákona č. 116/1990 Zb. ods. 1 o nájme a podnájme nebytových priestorov - prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len nájomca) zmluvou o nájme (zmluva).
Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov - ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným predpisom, určí sa dohodou.
16. Strany v konaní majú postavenie podnikateľských subjektov s poukazom na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvoril ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom 29.6.2018 zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorých právny režim spravuje sa Zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Dané skutočnosti v spore boli stranami v konaní zhodne potvrdené. Rovnako ako aj tá skutočnosť, že predmetom nájmu boli nebytové priestory definované ako predmet nájmu v článku II., bod 1), podbod i) zmluvy a nachádzajúce sa v kat. území F., nehnuteľnosti so súp. č. XXXX zapísané na LV č. XXXX. Nespornou skutočnosťou bola aj faktúra vystavená žalobcom č. 2019300701 splatná 8.7.2019 na dlžnú sumu 9.120,- € ako účtované nájomné žalobcom vo vzťahu k žalovanému za mesiace júl, august, september 2019. Zároveň v dôsledku jednostranného právneho úkonu žalobkyne, a to odstúpenia od nájomnej zmluvy v zmysle čl. X. , bod 3.ii nájomnej zmluvy odstúpenie žalovanému bolo doručené 15.8.2019, v dôsledku čoho žalobca vystavil aj dobropis č. 2019390801 na sumu 4.560,- € s dátumom splatnosti 9.9.2019 za odpočítanie nájomného za obdobie od 16.8.2019 do 30.9.2019. V zmysle § 151 ods. 1 CSP - skutkové tvrdenia žalobcu v danom smere žalovaná strana poprela, nakoľko tvrdila, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo medzi stranami v konaní 30.6.2019, nanajvýš 12.7.2019, a to z toho dôvodu, že k odovzdaniu prenajatých priestorov a kľúčov od prenajatých priestorov žalovaným žalobcovi nastalo 12.7.2019 a zo strany žalovaného bola vypracovaná dohoda o skončení nájomného vzťahu, ktorú žalobca nepodpísal. Dohoda mala byť výsledkom mailovej komunikácie, ako aj telefonických rozhovorov žalovaného so žalobcom a dohody oboch strán o skončení nájomného vzťahu. V danom smere súd pristúpil vzhľadom na spornosť tvrdení strán v konaní k právnemu vyhodnoteniu úkonov realizovaných stranami smerujúcich k ukončeniu nájomného vzťahu a dospel k právnemu záveru, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.8.2019 doručené žalovanému 15.8.2019 je platným skončením nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania dohodnutého v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej 29.6.2018 v súlade s článkom X. , bod 1), podbod iii). V odstúpení žalobca poukázal aj na dôvod ukončenia nájomného vzťahu vyplývajúci z nezaplatenia nájomného zo strany žalovaného riadne a včas a úhrady za plnenia s ním spojené v zmysle vystavenej faktúry č. 2019300701
zo dňa 1.7.2019 splatnej 8.7.2019. Súd poukazuje v zmysle článku X., bod 1), podbod i) na ukončenie nájomného vzťahu vzájomnou dohodou zmluvných strán, na ktorú dohodu poukazoval žalovaný a ku ktorej malo dôjsť v zmysle mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania. Žalovaný v danom smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu dohody zmluvných strán o ukončení nájomného vzťahu v rovine svojich tvrdení, pretože dohoda, aj keď nevyžaduje sa v danom prípade písomná forma, je dvojstranný právny úkon a zároveň zhodný prejav vôle účastníkov právneho úkonu. Z mailovej komunikácie medzi stranami v konaní v náčrte vyjadrení bolo zrejmé, že úmysel žalovaného smeruje k vyvolaniu uzavretia dohody o ukončení nájomného vzťahu, na druhej strane žalobca uzatvorenie dohody nepotvrdil. Zároveň neakceptoval mailom predložený návrh skončenia nájomného vzťahu zo strany žalovaného ku dňu 30.6.2019. Mailová komunikácia, vyjadrenie žalovaného, dôvody uvádzané v odpore vo vzťahu k platobnému rozkazu nepreukázali existenciu dvojstranného právneho úkonu majúceho za následok zánik nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania uzatvorenej dňa 29.6.2018. Jediným kvalifikovaným dôvodom, na základe ktorého vyššie uvedená nájomná zmluva zanikla, bolo písomné odstúpenie žalobcu od zmluvy zo dňa 13.8.2019, doručené žalovanému 15.8.2019.
17. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka - ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka - ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 c) ods. 1 Obchodného zákonníka - omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods.2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu vzniku omeškania namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 percentuálnych bodov. Takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- € jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
18. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, ktorým žalobca domáhal sa zaplatenia vo vzťahu k žalovanému nájomného za čas, po ktorý nájom trval, teda do 15.8.2019, a to faktúrou č. 2019300701 splatnou 8.7.2019. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi popri dlžnom nájomnom zníženou dobropisom v sume 4.560,- € k zaplateniu aj príslušenstva pohľadávky a to 9 % úroku z omeškania zo sumy 4.560,- € odo dňa 9.7.2019 až do zaplatenia v zmysle § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, pričom výška úrokov z omeškania je ustálená v § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. a platná je k prvému dňu omeškania zvýšená o 9 percentuálnych bodov. Žalobca popri uplatnení nároku na zaplatenie dlhu na istine a úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky bol úspešný aj v uplatnení nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s nariadením vlády SR a to § 2 , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a to vo výške 40,- €.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP - súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP - o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP - o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Žalobca v konaní bol plne úspešný, za aplikácie § 255 ods. 1 CSP súd mu vo vzťahu k žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, a to vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.