Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/130/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. X/XX, J., 2/ E. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/X, E. F., zastúpených splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Svrčkom, advokátom so sídlom L. XXXX/X, J., proti odporkyni: MUDr. I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX/XX, E. V. zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Ing. Vladimírom Hrivnákom, nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX, L., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č. k. -53 zo dňa 07. augusta 2020, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu mení tak, že návrh navrhovateľov 1/, 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Odporkyňa má voči navrhovateľom 1/, 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Ružomberok uznesením č. k. -53 zo dňa 07. 08. 2020 uložil odporkyni povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho navrhovateľke 1/ ako vlastníčke pozemku CKN par. č. 3383/4, kat. úz. E. V., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a navrhovateľovi 2/ ako vlastníkovi pozemku CKN parc. č. 3383/3, kat. úz. E. V. zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, výkon práva prechodu a prejazdu cez pozemok CKN parc. č. 3383/1, kat. úz. E. V., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je zaťažený vecným bremenom na základe článku IV. darovacej zmluvy s vecným bremenom právom prechodu, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Ružomberok sp. zn. V 1731/12. Navrhovateľom 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči odporkyni v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Odporkyňu poučil, že sa môže žalobou podanou voči navrhovateľom 1/, 2/ domáhať uloženia povinnosti strpieť konkrétne úkony, ktoré v žalobe označí, zabraňujúce výkonu práva prechodu a prejazdu cez pozemok CKN parc. č. 3383/1, kat. úz. E. V., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX s tým, že ak bude takáto žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bude konanie o tejto žalobe vo veci samej zastavené, neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom bolo nariadené bez časového obmedzenia bude naďalej trvať. V odôvodnení konštatoval, že návrhom doručeným súdu dňa 03. 07. 2020, v spojení s doplnením doručeným dňa 03. 08. 2020, sa navrhovatelia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho navrhovateľom 1/, 2/ výkon práva prechodu a prejazdu cez pozemok CKN parc. č. 3383/1, kat. úz. E. V., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je zaťažený vecným bremenom na základe článku IV. darovacej zmluvy s vecným bremenom práva prechodu, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Ružomberok sp. zn. V 1731/12. O nariadenie neodkladného opatrenia žiadali na tom skutkovom základe, že navrhovateľka 1/ je vlastníčkou pozemku CKN parc. č. 3383/4 zapísaného na

LV č. XXXX a navrhovateľ 2/ vlastníkom pozemku CKN parc. č. 3383/3 na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. V.. Na pozemku CKN parc. č. 3383/1 zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. E. V., ktorého vlastníčkou je odporkyňa, viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu všetkým osobám, zvieratám a dopravným prostriedkom v prospech vlastníkov pozemkov CKN parc. č. 3383/2, 3383/3 a 3383/4. Odporkyňa svoj pozemok oplotila, pričom pri vstupe na svoj pozemok z pozemku CKN parc. č. 3718 dala bránu, ktorá v súčasnosti nie je uzamknutá, ale na hranici tohto pozemku s tromi uvedenými pozemkami sa nachádza súvislý plot na betónovom múriku bez akejkoľvek brány či inej možnosti vstúpiť na uvedené pozemky. Osadením súvislého plotu im znemožňuje výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Odporkyňu vyzvali na zdržanie sa zásahov do ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, na to oznámila, že urobila dieru v plote, ktorou sa môžu cez plot dostať. Takýto prístup by však mohol byť nebezpečný, keďže tam trčia drôty a jeho využívaním by mohlo dochádzať k poškodeniu plota, naviac diera v plote je zatarasená drôtmi. Pokiaľ by sa aj diera v plote dala využívať na prechod k jednému pozemku, k druhému pozemku sa cez túto dieru dostať nemožno. Vzhľadom na plot osadený v betónovom múriku je im zároveň znemožnený prejazd cez pozemok. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnili tým, že bez neodkladného opatrenia prichádzajú o právo užívať svoje pozemky, keďže sa k nim cez pozemok zaťažený vecným bremenom nemôžu dostať. V prípade podania žaloby o zdržanie sa zásahov by mohlo trvať veľmi dlhú dobu, kým by dosiahli žiadaný rozsudok, pričom počas celej tejto doby by svoje pozemky nemohli užívať, lebo by k nim nemali prístup. Bez rýchleho nariadenia neodkladného opatrenia bude protiprávny stav pretrvávať a nebudú sa môcť dosať cez zaťažený pozemok k svojim pozemkom. Je preto potrebné bezodkladne upraviť pomery nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, keď je na zvážení odporkyne, akým spôsobom to spraví, či plot opatrí bránami, ktoré umožnia aj právo prejazdu cez zaťažený pozemok, alebo plot úplne odstráni. Vykonateľnosť negatórneho petitu spočíva v tom, že sa dáva žalovanej na výber, akým spôsobom sa zdrží zásahov do ich práva. Citujúc ust. , , , , , , , a (ďalej len „“) súd návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd považoval za návrh vo veci samej, keďže navrhovatelia sa domáhajú ochrany svojich práv formou požadovaného neodkladného opatrenia definitívnym spôsobom. Súd mal z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. V., preukázané vlastníctvo navrhovateľky 1/ k pozemku CKN parc. č. 3383/4 a z listu vlastníctva č. XXXX vlastníctvo navrhovateľa 2/ k pozemku CKN parc. č. 3383/3. Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. V. mal preukázané vlastníctvo pozemku CKN parc. č. 3383/1 odporkyňou. Z predmetných listov vlastníctva mal súd tiež preukázané zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu všetkým osobám, zvieratám a dopravným prostriedkom cez pozemok C KN parc. č. 3383/1 v prospech vlastníkov pozemkov CKN parc. č. 3383/2, 3383/3 a 3383/4. Z technickej správy vyhotoviteľa GEODÉZIA LMPD, s. r. o., Žilina mal preukázané tvrdenie navrhovateľov, že odporkyňa pozemok CKN parc. č. 33831 na hranici s pozemkami vo vlastníctve navrhovateľov oplotila. Vstupná brána je neuzamknutá, súvislý plot na betónovom múriku vytvára prekážku a neumožňuje navrhovateľom vstúpiť na pozemky v ich vlastníctve cez pozemok zaťažený vecným bremenom. Pokiaľ odporkyňa, reagujúc na výzvu navrhovateľov, prestrihla pletivo na oplotení, súd mal zato, že takéto vytvorenie otvoru neumožňuje navrhovateľom plnohodnotne využívať zriadené vecné bremeno. Nakoľko bez úpravy pomerov účastníkov je obmedzené právo navrhovateľov užívať pozemky v ich vlastníctve, ku ktorým sa cez pozemok zaťažený vecným bremenom nemôžu dostať, považoval súd návrh v celom rozsahu za dôvodný a návrhu navrhovateľov vyhovel. Keďže súd neuložil navrhovateľom povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej z dôvodu existencie predpokladu, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, poučil odporkyňu o možnosti podať žalobu vo veci samej s uvedením predmetu konania, ako aj o právnych následkoch s tým spojených. O trovách konania súd rozhodol podľa , v spojení s a navrhovateľom 1/, /, ktorí boli v konaní úspešní, priznal voči odporkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odporkyňa z dôvodu podľa , odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia.

V odvolaní namietala nepreukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov navrhovateľmi. Uviedla, že si je plne vedomá svojej povinnosti vo vzťahu k zriadenému vecnému bremenu na pozemku, ktorého je vlastníčkou, avšak navrhovatelia toto ich právo nevyužívali v nimi deklarovanej miere. Uviedla, že ako vlastníčka pozemku disponuje zákonnými právami vlastníka pozemku, medzi ktoré patrí aj právo jeho ochrany. Na pozemku boli v minulosti vytvárané nelegálne skládky odpadu občanmi E. V.. Na účely obnovy a udržiavania pozemku tento zrekultivovala, vysadila zeleň a pravidelne ho kosí. Aby ho mohla udržať v tomto obnovenom stave, musela pozemok oplotiť, aby sa naň nedostala divá zver a tiež aby zabránila vo vytváraní ďalších nelegálnych skládok odpadu. K tvrdeniu navrhovateľov o postavení múrika, na ktorom je postavené oplotenie, uviedla, že sa nejedná o múr v zmysle stavby, ale o voľne položené tzv. podhraby pred divou zverou. Týmito úkonmi nezamedzila prístupu navrhovateľov, keďže im nechala trvale otvorenú bránu a v prípade potreby vstupu z inej strany prestrihla oplotenie po celej dĺžke, ktoré stačí odhrnúť. Podľa jej názoru tým nevytvorila neprekonateľnú prekážku, ktorá by navrhovateľom bránila využívať ich práva z vecného bremena. Uviedla, že nemôže na úkor svojich práv ako vlastníka pozemku znášať tomuto jej právu neprimeranú povinnosť strpieť výkon práva navrhovateľov, a to až do takej miery, že by nemohla svoj pozemok chrániť pred divou zverou a prípadnými nelegálnymi skládkami odpadov. K argumentácii navrhovateľov, že čím dlhšie trvá protiprávny stav, tým väčší je zásah do ich práv uviedla, že pozemok oplotila približne pred rokom, preto má zato, že zvolenie tohto procesného postupu je zbytočným zaťažovaním súdu a tento stav si nevyžaduje takú akútnu ochranu ako uvádzajú navrhovatelia. Z jej pohľadu sa nejedná o existenciu neodkladnej a naliehavej potreby ochrany ich práva vyplývajúceho z vecného bremena a už vôbec nie o riziko zhoršenia ich právnej pozície alebo rozširovania škody. Navrhovatelia majú zabezpečené právo prechodu a prejazdu, majú trvalo odomknutú bránu a prestrihnutý plot, ktorý stačí odhrnúť. Cez jej pozemok dokážu prejsť osoby, vozidlá, zvieratá bez akéhokoľvek obmedzenia. Navrhovatelia podľa nej žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázali a ani z ich tvrdení nevyplýva, že by nemohli vykonať svoje práva z vecného bremena, z ktorého dôvodu ich návrh považuje za neopodstatnený. Odporkyňa v závere uviedla, že nakoľko navrhovatelia poukazujú na nevyhnutnosť zachovania ich práva prechodu cez jej pozemok a z ich tvrdení vyplýva, že toto svoje právo pravidelne využívali a v budúcnosti aj budú využívať, požaduje, aby spolu s ňou znášali primerané náklady vynaložené na zachovanie a opravu jej pozemku.

3. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhli uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne vysvetlili prečo je potrebná urýchlená ochrana ich porušeného práva formou neodkladného opatrenia. Cez pozemok zaťažený vecným bremenom sa nemôžu dostať k svojim pozemkom, keďže odporkyňa na hranici panujúcich pozemkov so služobným pozemkom postavila plot, cez ktorý nie je výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možný. Nie je pravda, že svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevyužívali, naopak pri jednom pokuse o jeho využitie zistili protiprávne konanie zo strany odporkyne. Pre existenciu tohto práva pritom nie je dôležité ako často sa využíva. Odporkyňa sa snaží svoje konanie ospravedlniť tým, že pozemok oplotila kvôli zveri a nelegálnemu navážaniu odpadu. O týchto skutočnostiach nemajú vedomosť, ale i v takom prípade by to nemalo nijaký vplyv na obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Odporkyňa môže napríklad dať na plot bránky tak, aby každý oprávnený z vecného bremena mal prístup k svojmu pozemku pešo aj motorovým vozidlom. Uviedli, že je irelevantné, že plot nie je stavbou podľa , dôležité je, že bráni výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Odhŕňanie plota, ktoré odporkyňa prezentuje ako ústretový krok, by mohlo byť nebezpečné, keďže tam trčia drôty a jeho využívaním by mohlo dochádzať k poškodeniu plota. Diera v plote je naviac zatarasená drôtmi. Aj v prípade ak by sa diera v plote dala využívať na prechod k jednému pozemku, k druhému pozemku sa cez túto dieru dostať nemožno. Odporkyňa opomína, že majú právo nielen na prechod cez zaťažený pozemok, ale i prejazd cezeň, čo je vzhľadom na plot osadený v betónovom múriku úplne znemožnené. Súd prvej inštancie v tomto smere správne uviedol, že vytvorenie otvoru v plote im neumožňuje plnohodnotne využívať zriadené vecné bremeno.

Pokiaľ sa odporkyňa domnieva, že má voči nim nejaké nároky vyplývajúce z vecného bremena, môže sa v tomto smere na nich obrátiť. V odvolacom konaní však nemožno uplatniť práva voči nim vzájomnou žalobou.

4. Odporkyňa v odvolacej replike (vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľov) uviedla, že vecné bremeno nijako nespochybňuje a naďalej bude konať tak, aby oprávnený z vecného bremena mohol svoje práva vykonávať v súlade s jeho účelom, trvá však na tom, že svoj pozemok je oprávnená chrániť prostriedkami, ktoré uzná za vhodné. K spôsobu zabezpečenia prechodu cez pozemok uviedla, že okrem tvrdení o údajnom podozrení na potenciálne nebezpečný drôt a nebezpečnom odtiahnutí zvareného pletiva neuviedli navrhovatelia žiadny dôkaz o tom, že by to tak aj bolo. Má zato, že opatrenie umožňujúce prechod je dostačujúce pre ňu a aj pre navrhovateľov - konkrétne postačuje uvoľniť drôtik. Navrhovatelia nemôžu očakávať, že si svoj vlastný pozemok bude chrániť podľa očakávaní a domnienok navrhovateľov. Čo sa týka prejazdu, opätovne poukázala na to, že ide o voľne položený protizverový podhrab, ktorý navrhovatelia musia odsunúť, aby mohli vykonať prejazd a následne ho vrátiť do pôvodného stavu. Požiadavky navrhovateľov podľa odporkyne presahujú medze jej povinností vo vzťahu k umožneniu výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Navrhovatelia majú svoje právo vyplývajúce z vecného bremena zachované prostredníctvom trvalo odomknutej vstupnej brány v šírke 3,5 m, otvorov v plote zaistených drôtikom (po odistení vzniká priestor v šírke 2,5 m) a voľne položených podhrabov, ktoré stačí posunúť rukou.

5. Navrhovatelia v duplike (vyjadrení k replike odporkyne) poukázali na to, že diera v plote je urobená len v jednom mieste, z čoho je zrejmé, že keby sa aj táto diera dala využívať na prechod a prejazd k jednému pozemku, k druhému panujúcemu pozemku sa cez túto dieru nemožno dostať. Stĺpy plotu sú osadené napevno a cez priestor medzi stĺpikmi nemožno vojsť vozidlom. Poukázali na najväčšiu povolenú šírku vozidiel na dopravu osôb, ktorá je 2,55 m a dĺžku 12 m s poukazom na to, že vjazd na panujúce pozemky vyžaduje aj priestor na otáčanie vozidla. Majú pritom právo prejazdu aj nákladnými vozidlami. Zotrvali na svojom tvrdení, že odhŕňanie plota je nebezpečné, z plota trčia drôty, ktoré by okrem poškodenia na tele mohli spôsobiť aj škodu na vozidle, ktoré by tadiaľ skúšalo prejsť.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, a contrario ) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a uznesenie okresného súdu podľa zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, vyhodnotiac odvolanie žalovanej ako dôvodné.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súdy pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Potrebné je zvažovať aj pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov/strán konania.

11. V prejednávanej veci navrhovatelia neodkladným opatrením sledujú trvalú úpravu pomerov strán konania, ktorú odôvodnili potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán konania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán je nevyhnutné, aby navrhovateľ tvrdil alebo osvedčil právny vzťah medzi stranami konania ako aj to, že tento vzťah potrebuje bezodkladnú úpravu, pričom neodkladné opatrenie nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov strán konania (t. j. že strana konania nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci).?V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( ).

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru o nenaplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovatelia síce osvedčili existenciu vzťahu medzi stranami konania, avšak v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami konania formou neodkladného opatrenia. Navrhovatelia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali z dôvodu, že v dôsledku konania odporkyne spočívajúceho v oplotení pozemku, vo vzťahu ku ktorému bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu k pozemkom v ich vlastníctve, im bol zamedzený prístup k ich pozemkom a bezodkladnosť potreby úpravy pomerov videli v nemožnosti užívať ich nehnuteľnosti, keď konanie vo veci samej môže trvať dlho.

13. I keď je zrejmé, že v dôsledku oplotenia pozemku odporkyne došlo k znemožneniu prístupu navrhovateľov k ich pozemkom, v konaní bolo osvedčené (tak z podaní navrhovateľov ako aj odporkyne), že na výzvu navrhovateľov (ešte pred podaním návrhu) odporkyňa vytvorila prístup k pozemkom navrhovateľov prestrihnutím oplotenia medzi pozemkami s tým, že toto je možné odhrnúť, čím sa vytvorí priestor pre vstup na pozemok navrhovateľov z pozemku odporkyne (vstup na pozemok odporkyne je zabezpečený bránou, ktorá sa neuzamyká). Podľa odporkyne je takýmto spôsobom umožnený i prejazd motorovými vozidlami, keď „múrik“, ktorý sa nachádza pod oplotením predstavuje voľne osadenú podhrabovú dosku, ktorú je možné odsunúť. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia majú umožnený prístup na svoje pozemky cez pozemok odporkyne. V konaní zároveň nebolo osvedčené, že prestrihnutím oplotenia je prístup len na pozemok jedného z navrhovateľov. Otázka kvality tohto prístupu pritom presahuje možnosti konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže táto si vyžaduje dokazovanie presahujúce rámec tohto konania. V súvislosti s preukázaní potreby bezodkladnej úpravy pomerov odvolací súd zároveň dodáva, že z návrhu navrhovateľov nevyplýva akým spôsobom a ako často svoje nehnuteľnosti využívajú, a teda či tu je bezprostredne hroziaca ujma, ktorá by si vyžadovala bezodkladnú úpravu pomerov strán konania neodkladným opatrením, keď len prípadná dĺžka trvania konania vo veci samej nemôže byť dôvodom pre úpravu pomerov strán konania neodkladným opatrením.

14. Odvolací súd zároveň vo vzťahu k osvedčeniu potreby neodkladnej úpravy pomerov strán konania neodkladným opatrením tak, ako sa ho navrhovatelia domáhajú, poukazuje na to, že navrhovateľmi požadovaným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť navrhovateľmi požadovaný účel. Navrhovatelia sa voči odporkyni domáhali uloženia povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho im výkon práva prechodu a prejazdu cez pozemok odporkyne zaťažený vecným bremenom, avšak k zásahu do ich práva konaním odporkyne už došlo (v minulosti), pričom v priebehu konania nebolo tvrdené ani osvedčené, že by sa odporkyňa, okrem oplotenia svojho pozemku, dopúšťala akéhokoľvek iného konania, ktorým by bránila navrhovateľom v prechode cez jej pozemok. Uloženie povinnosti odporkyni zdržať sa akéhokoľvek (ďalšieho) konania (t. j. nekonanie) nezakladá odporkyni povinnosť odstrániť vytvorený závadný stav. Nie je možné v tomto smere súhlasiť s tvrdením navrhovateľov v doplnení návrhu, že požadovaný petit dáva odporkyni na výber či plot odstráni, urobí brány alebo vykoná nápravu iným spôsobom. Uvedené totiž vyžaduje uloženie povinnosti odporkyni niečo vykonať, nie nekonať, resp. zdržať sa konania.

15. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy, odvolací súd, nemajúc osvedčenú podmienku bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami konania v zmysle , postupom podľa napadnuté uznesenie zmenil a návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol podľa , v spojení s , Úspešnou stranou prvoinštančného (v dôsledku zmeny napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie) a odvolacieho konania bola odporkyňa, a to v celom rozsahu, preto jej súd, nezistiac dôvody pre aplikáciu ust. , priznal voči navrhovateľom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )