Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/107/2019

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: E. zast.: B. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 810 04 Bratislava, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.10.2019 domáhala, aby súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8100055459 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 31.05.2013 je bezúročná a bez poplatkov a aby žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.320,06 Eur. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela vyššie špecifikovanú zmluvu, ktorá však v rozpore so neobsahuje niektoré povinné náležitosti podľa cit.zák. Úver poskytnutý na základe takej zmluvy je preto bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa žalovanému uhradila na svoj záväzok zo Zmluvy sumu 2.347,27 Eur, čo bolo o 1.320,06 Eur viac, ako bola povinná. Túto sumu žiada vydať ako bezdôvodné obohatenie.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietol, že o jeho nárokoch zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp.zn. pred Slovenským arbitrážnym súdom, a to rozsudkom zo dňa 03.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2018 a vykonateľnosť dňa 04.12.2018. Rozhodcovský rozsudok nebol napadnutý žalobou o jeho zrušenie podľa v zákonom určenej lehote, ktorá má povahu prekluzívnej lehoty. Nie je prípustné, aby zákonná úprava určená na preskúmanie rozhodcovského rozsudku bola obchádzaná podaním žaloby o zaplatenie, kedy dlžník (pôvodne žalovaný v rozhodcovskom konaní) podá žalobu (o plnenie, o určenie) s tým, aby sa na rozhodcovské rozhodnutie neprihliadalo. Ak by tomu tak malo byť, potom zákonná úprava dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, prekluzívna povaha lehoty na podanie žaloby či zákonná úprava postupu pre prípad, ak dôjde k zrušeniu rozhodcovského rozsudku nemá žiadny význam. Pritom stanovenie dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ex offo oprávnení súdu vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa a aj objektívne najdlhšej lehoty v právnom poriadku, po uplynutí ktorej môže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť, je potrebné posudzovať z hľadiska, že márne uplynutie lehoty pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku znamená vznik prekážky rei iudicate. Rozhodcovský rozsudok je rovnocenným rozhodnutím ako rozhodnutie všeobecného súdu, hoci podmienky jeho vydania, preskúmania a možnosti napadnutia sú podstatne voľnejšie a širšie, ako v prípade rozhodnutia všeobecného súdu. Ak zákon priznáva takémuto rozhodnutiu vlastnosť právoplatnosť a vykonateľnosť, potom je ich potrebné rešpektovať. Podaná žaloba tak nespĺňa zákonný predpoklad, ktorý je uvedený v , a to ochrana porušeného alebo ohrozeného práva žalobcu.

3. Podľa , konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

4. Podľa a , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

6. Podľa a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.

7. Podľa a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

8. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení platnom ku dňu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 9. Podľa a o rozhodcovskom konaní v znení platnom ku dňu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

10. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Jednou z procesných podmienok konania je aj absencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) podľa Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná, ak už bolo rozhodnuté vo veci týkajúcej sa tých istých strán sporu (totožnosť osôb) a o tom istom predmete konania (totožnosť predmetu konania). Totožnosť osôb je daná aj v prípade, keď vystupujú v opačnom procesnom postavení.

11. Pri skúmaní podmienok konania súd zistil, že medzi tými istými sporovými stranami a o tej istej veci (nároku žalovaného vyplývajúceho z uzavretej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX) už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom sp.zn. zo dňa 03.07.2018, vydaným Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava. Rozhodcovský rozsudok má tie isté účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto taktiež zakladá pre prejednanie veci medzi stranami prekážku veci právoplatne rozhodnutej.

12. Podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. však neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Súd vzhľadom na uvedené preskúmal rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným, či sa nejedná o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá by bola postihnutá sankciou

neplatnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ / veriteľ uzavreli Zmluvu o úvere č. 8100055459, čím medzi nimi vznikol spotrebiteľský právny vzťah, regulovaný okrem príslušných ustanovení tiež ust. a nasl. .

13. Podľa a v znení platnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ... ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa tvrdila, že Zmluva len obsahovala rozhodcovskú doložku, teda že medzi stranami nebola dojednaná zvláštna rozhodcovská zmluva. Súd však z obsahu pripojeného rozhodcovského spisu sp.zn. 457/12/16 zistil opak, a to že medzi stranami bola dňa 22.05.2013 uzatvorená zvláštna rozhodcovská zmluva č. 8100055459, kde sa žalobkyňa a žalovaný dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo v Zmluve vymenovaných stálych rozhodcovských súdov (vrátane rozhodcovského súdu, ktorý následne vydal rozhodcovský rozsudok). Súd zistil, že rozhodcovská zmluva bola písomná, riadne oboma stranami podpísaná a oddelená od Zmluvy o úvere, bola obsiahnutá na zvláštnej listine. Zmluva ďalej obsahovala dojednania strán o tom, ako bude rozhodcovské konanie prebiehať a vyhlásenie: „Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“. V rozhodcovskej zmluve bolo tiež dojednané, že je dlžník oprávnený od nej odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy súd uzavrel, že táto mala náležitosti vyžadované vtedy platným o rozhodcovskom konaní, bola uzavretá písomne, určito a zrozumiteľne. Jej uzavretie nebolo pre žalobkyňu ako spotrebiteľa povinné, čo je v rozhodcovskej zmluve zdôraznené. Rozhodcovská zmluva bola obsahovo a formálne oddelená od Zmluvy o úvere a obsahovala len dojednania a poučenia týkajúce sa rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva od žalobkyne ako spotrebiteľky ani nevyžadovala, aby spory riešila výlučne v rozhodcovskom konaní a súd nezistil ani žiaden iný dôvod, pre ktorý by uzavretá zmluva mala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V posudzovanom prípade tak bola uzavretá rozhodcovská zmluva plne konformná s aplikovateľnými právnymi predpismi, spotrebiteľka ju uzatvoriť nemusela a ak by sa aj cítila nútená napríklad pri osobnom kontakte so zástupcom veriteľa ju uzavrieť (čo ani netvrdila), mala možnosť ju následne jednostranne ukončiť odstúpením bez toho, aby to malo vplyv na uzavretú Zmluvu o úvere. Súd preto uzavretú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako platnú a v súlade so zákonom. Rozhodcovský súd tak mal právomoc konať vo veci a keďže aj právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom vo veci rozhodol, je tu daný neodstrániteľný nedostatok podmienky konania - res iudicata, preto súd konanie zastavil.

14. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Keďže rozhodnutím o zastavení konania konanie v danej veci končí, súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania. Žalobkyňa podala žalobu vo veci, v ktorej bolo skôr rozhodnuté rozhodcovským súdom, čo jej pri podaní návrhu bolo známe. Súd preto musel konanie zastaviť. Konanie tak bolo nepochybne zastavené pre správanie žalobkyne. Súd preto priznal plný nárok na náhradu trov konania žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach ( prvá veta )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).