Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/117/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v spore žalobcu: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, J., proti žalovanému: E. zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom G. cesta 2, J., o nemajetkovú ujmu takto

rozhodol:

I. X. sa zamieta.

II. X. sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Dňa 07.09.2015 žalobca doručil Okresnému súdu Bratislava IV žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia vydaného žalovaným - výkazu nedoplatkov č. 156 161 1013 zo dňa 03.02.2015 v celom rozsahu.

2. Okresný súd posudzujúc obsah žaloby nemal jednoznačne ustálené, čoho sa žalobca domáha, rovnako zistil, že žaloba neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, preto uznesením č.k. -6 zo dňa 04.11.2015 vyzval žalobcu na doplnenie svojho podania a odstránenie v ňom zistených nedostatkov.

3. Následne, dňa 18.03.2016 žalobca doručil súdu dodatok k podanej žalobe zo dňa 05.09.2015, v ktorom doplnil požadované náležitosti a predovšetkým ozrejmil nárok, ktorému má byť prostredníctvom súdu poskytnutá ochrana. V žalobnom návrhu sa domáhal zrušenia rozhodnutia - výkazu nedoplatkov č. 156 161 1013 vystaveného žalovaným a zaplatenia 100.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej žalovaným. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že žalobu podáva z dôvodu, že sa nemôže inak ako súdnou cestou brániť, pretože sa na stranu žalovaného priklonil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neberúc ani on do úvahy rozpory, na ktoré žalobca vo svojich listoch poukazoval, a tak začalo dňa 06.11.2015 zo strany žalovaného exekučné konanie, ktoré dokonca bolo schválené Okresným súdom Bratislava IV. 4. Uznesením zo dňa 02.05.2016, č.k. -64 súd postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému na konanie.

5. Uznesením zo dňa 02.05.2016, č.k. -62 bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 100.000 eur vylúčený na samostatné konanie.

6. Dňa 09.06.2016 bol predmetný nárok zapísaný do oddelenia 9C pod sp.zn. .

7. Na základe výzvy súdu, žalobca doplnil žalobu tak, že v tzv. Dodatku k žalobe žalobca uviedol, že predmetná žaloba vznikla v dôsledku vystaveného Výkazu nedoplatkov v sume 1.813,07 eur + trovy

konania 5 eur, ktorý žalovaný od neho požaduje zaplatiť ako neodvedený preddavok na poistnom za obdobie od 01.08.2011 do 31.12.2012. Žalobu podáva z toho dôvodu, že sa nemá ako brániť, keď na stranu žalovaného sa priklonil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, neberúc do úvahy rozpory, na ktoré poukazoval. Tak sa 06.11.2015 zo strany žalovanej začalo proti nemu exekučné konanie, ktoré bolo tunajším súdom schválené.

8. Predmetnou žalobou sa domáha priznať mu nemajetkovú ujmu 100.000 eur ako kompenzáciu za vynaložené fyzické, psychické a duševné úsilie a stresové napätie spôsobené mu žalovaným.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.10.2017 uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 100.000 eur z titulu nemajetkovej ujmy ako kompenzáciu za vynaložené fyzické, psychické i duševné úsilie v tejto veci a za stresové napätie. Nemajetkovej ujmy sa domáha v súvislosti s výkazom nedoplatkov č. 156 161 1013 zo dňa 03.02.2015 vydaného žalovaným, ktorého zákonnosť preskúmava Krajský súd Bratislava v konaní , ktoré zatiaľ nebolo skončené. Výkaz nedoplatkov bol vydaný za obdobie august 2011 až december 2012. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v žalobe ani v jeho ďalších podaniach nijako nešpecifikuje akým spôsobom malo dôjsť k porušeniu jeho práva na ochranu osobnosti, aká nemajetková ujma mu mala v súvislosti s výkazom nedoplatkov vzniknúť, a v podaniach neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by porušenie práva na ochranu osobnosti a vznik nemajetkovej ujmy preukazoval. Žalovaný vo vyjadrení ďalej poukazoval na ustanovenia o zdravotnom poistení, na základe ktorého mal žalobca v období, na ktoré bol vydaný predmetný výmer nedoplatkov platiť si poistné sám. Nakoľko tak neurobil, vydal žalovaný v súlade s platnou legislatívou výmer nedoplatkov, ktorým došlo k určeniu poistného. Žalobca podal proti výmeru nedoplatkov námietky, ktoré mali za následok jeho zrušenie. Preto žalovaný podal na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru, ktorému Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v samostatnom konaní vedenom pod č. v plnom rozsahu vyhovel a vydal platobný výmer. Žalovaný preto nemohol žalobcovi spôsobiť akýkoľvek zásah do jeho práva na ochranu osobnosti alebo akúkoľvek nemajetkovú ujmu. Pokiaľ je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takéhoto rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania a to ani v prípade, že sa po jeho vydaní preukáže, že nebolo vydané dôvodne. Nemožno pritom opomenúť, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať zo strany súdu ako otázku predbežnú. Súd vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné iba vtedy, keď bolo príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že konanie predchádzajúce vydaniu výmeru nedoplatkov, ako aj konanie nasledujúce po vydaní výmeru nedoplatkov je neverejné. Všetky doklady boli zasielané na adresu žalobcu a na jeho meno. Žiadna časť konania nebola akýmkoľvek spôsobom zverejnená. Nakoľko nedošlo k žiadnemu zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, ani k nemajetkovej ujme, žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.

10. Žalobca v podaní zo dňa 12.07.2018 uviedol, že v danej veci sa jedná o nárok žalobcu o nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného podľa .

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi a to, oznámením o ukončení podnikania doručeným Daňovému úradu 21.06.2005, Oznámením o uplatnení pohľadávky na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 03.03.2015, výkazom nedoplatkov č. 1561611013 zo dňa 03.02.2015, vyjadrením žalovaného zo dňa 14.01.2015, listom žalovaného zo dňa 09.12.2014, 25.11.2014, 14.10.2014, 04.09.2014, 15.07.2014, 11.05.2009, 27.02.2009, listom žalobcu zo dňa 29.07.2014, Uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 28.09.2017, č.k. -92, Uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 21.03.2017, č.k. , Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.09.2019, č.k. , Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.07.2019, č.k. , ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia vydaného žalovaným - výkazu nedoplatkov č. 156 161 1013 zo dňa 03.02.2015, ktorú vec Okresný súd Bratislava IV postúpil Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne príslušnému na konanie.

13. Predmetom posúdenia tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 136.000 eur, ktorý žalobca odôvodnil tým, že sa nemôže inak ako súdnou cestou brániť, pretože sa na stranu žalovaného sa priklonil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neberúc ani on do úvahy rozpory, na ktoré žalobca vo svojich listoch poukazoval, a tak začalo dňa 06.11.2015 zo strany žalovaného exekučné konanie, ktoré bolo schválené Okresným súdom Bratislava IV. Zaplatenia sumy 136.000 eur sa domáha titulom kompenzácie za vynaložené fyzické, psychické a duševné úsilie, v súvislosti podľa neho nezákonného výkazu nedoplatkov a predchádzajúcou korešpondenciou v tejto súvislosti, za stresové napätie, ktoré v tejto súvislosti mal a musel mať.

14. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa domáha zrušenia ním napádaného rozhodnutie - výkazu nedoplatkov č. 156 161 1013 zo dňa 03.02.2015, ktoré napáda v rozsahu všetkých jeho listov, ktoré je nezákonné, neodborné posúdenie danej veci, za neobjektívny prístup v danej veci, za svojvoľné konanie žalovaného. V prípade kladného rozhodnutia sa domáha nemajetkovej ujmy v sume 136.000 eur. V ďalšom žalobca poukazoval na skutočnosť, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, a tiež, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce, pretože bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Svoj nárok opiera o korešpondenciu medzi ním a žalovaným, ktorá preukazuje, aké úsilie musel vynaložiť, aby sa ubránil všetkým pokusom žalovaného presadiť nespravodlivosť za aktívnej spolupráce sudcov.

15. Zástupca žalovaného na pojednávaní poukazoval na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. žalobu žalobcu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd SR.

16. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.12.2018 uviedol, že žalobca ničím nepreukázal, že mu v súvislosti s konaním žalovaného vznikla nemajetková ujma, náhrady ktorej sa v tomto konaní domáha. Poukazoval na skutočnosť, že žalobca tvrdí, že mu mala vzniknúť v súvislosti s výkazom nedoplatkov č. 1561611013 vydaným žalovaným ujma. Žalobca uplatnil svoje právo na preskúmanie tohto výkazu nedoplatkov súdom, pričom konanie bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. -92. Krajský súd konanie zastavil z dôvodu, že v čase rozhodovania o správnej žalobe rozhodnutie, ktoré malo byť preskúmavané neexistovalo. Žalobca v tejto veci podal kasačnú sťažnosť, ktorá je na Najvyššom súde SR vedená pod sp. zn. , doposiaľ o nej nebolo rozhodnuté. Ďalej poukazoval na to, že proti výkazu nedoplatkov č. 1561611013 vydaného žalovaným podal žalobca námietky, ktorým žalovaný nevyhovel. Obrátil sa s návrhom na vydanie platobného výmeru na ÚDZS. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrhu žalovaného vyhovel a prvostupňovým rozhodnutím č. č.k. /R č.z. 69650/2015 zo dňa 30.03.2015, ktoré bolo potvrdené aj druhostupňovým rozhodnutím č. č.k. PV301/00074/2015/R, č.z. 69650/2015 zo dňa 02.07.2015 rozhodol o tom, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému poistné v sume 1.813,07 eur. Proti tomuto druhostupňovému rozhodnutiu UDZS podal žalobca správnu žalobu, ktorá bola vedená na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. . Krajský súd Bratislava rozsudkom zo dňa 21.03.2017 sp. zn. zamietol žalobu ako nedôvodnú. V tejto veci v súčasnosti prebieha kasačná sťažnosť na Najvyššom súde SR pod sp. zn. . Vo veci nedoplatkov a platobného výmeru konali orgány, ktorým zákon zveril právomoc rozhodovať vo veciach zdravotného poistenia (žalovaný a ÚDZS), postupovali na základe zákona a v medziach zákona (výkaz, námietky, platobný výmer), aby bola dodržaná zásada dvojinštančnosti konania.

17. Na pojednávaní konanom dňa 12.06.2019 žalobca uviedol, že si svoj nárok neuplatňuje podľa , a ani podľa - a nasl., ale podľa a to v spojitosti s , .

18. V podaní doručenom súdu 12.06.2019 žalobca uviedol, že Okresný súd Bratislava IV je povinný zrušiť predmetný výkaz nedoplatkov ako aj poverenie na vykonanie exekúcie č. 510 412 5896 zo dňa 23.11.2015.

19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.07.2019 uviedol, že z vyjadrení žalobcu nie je jednoznačne zrejmé, či si uplatňuje náhradu škody za nezákonné rozhodnutie, alebo za nesprávny úradný postup. Vychádzajúc z vyjadrenia žalobcu ,,Zahajovacia reč“, kde žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného vidí ako nezákonné, by vyplývalo, že si uplatňuje náhradu škody za nezákonné rozhodnutie. Avšak,

žalobca v ,, Dodatku k návrhu žaloby zo dňa 05.09.2015“ sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ako kompenzácie za vynaložené psychické i duševné úsilie spôsobenej psychickým vypätím. V prípade, ak sa žalobca domáha náhrady škody spôsobenej ne uplatnenie náhrady tejto škody je možné iba vtedy, ak príslušný orgán právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená zruší alebo zmení pre nezákonnosť. K takému postupu nedošlo. Nedošlo ani k predbežnému prerokovaniu nároku. Taktiež poukazoval na skutočnosť, že v prípade, ak by išlo o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, zákon v definuje lehotu troch rokov od okamihu, kedy sa žalovaný dozvedel o škode, po ktorej uplynutí sa právo na náhradu škody premlčuje. Žalobcovi bol vydaný výkaz nedoplatkov 03.02.2015, nachádzajú sa v ňom nedoplatky za august 2011 až december 2012. Prípadný nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom by bol premlčaný.

20. Z listinných dôkazov súd zistil:

21. Dňa 03.02.2015 vydala žalovaná Výkaz nedoplatkov, na základe ktorého uložila žalobcovi povinnosť zaplatiť VšZP za obdobie od 20.11.2008 do 20.12.2012 pohľadávku vyplývajúcu z neodvedeného preddavku na poistnom vo výške 1.813,07 eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatku v sume 10 eur, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, nakoľko si nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá zákon o zdravotnom poistení, alebo aby v tejto lehote podal námietky a priložil k nim príslušné doklady na adresu pobočky. Žalovaná vo výkaze uviedla, že ku dňu 03.02.2015 bol zistený z údajov v rámci kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne a z výšky preddavkov na poistné stanovenej v súlade s ustanovením § 20 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení.

22. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.09.2017, č.k. -92 súd zistil, že v právnej veci žalobcu proti žalovanému o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - výkazu nedoplatkov č. 1561611013 zo dňa 03.02.2015 krajský súd konanie zastavil s odôvodnením, že v čase rozhodovania o správnej žalobe už neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, pretože v danom prípade napadnuté rozhodnutie stratilo podľa § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení platnosť.

23. Z rozsudku Krajského súdu Bratislava zo dňa 21.03.2017, č.k. súd zistil, že v právnej veci žalobcu proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. , č.k. /R, č.z. 69650/2015 zo dňa 02.07.2015, krajský súd žalobu zamietol s tým, že dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav a tento aj po právnej stránke posúdili. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom.

24. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.09.2019, č.k. súd zistil, že najvyšší súd v právnej veci žalobcu proti žalovanej, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej - výkazu nedoplatkov z 03.02.2015, č. 1561611013 o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28.09.2017, č.k. -92 rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

25. Z Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.07.2019, č.k. súd zistil, že najvyšší súd v právnej veci žalobcu proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.s. č. PV301/00074/2015 z 02.07.2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -151 zo dňa 21.03.2017 rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.

26. Na pojednávaní konanom 19.11.2020 žalobca súdu oznámil, že dňa 05.03.2020 podal na Ministerstvo spravodlivosti žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bola postúpená žalovanému. Podľa uvedenia žalobcu bola táto jeho žiadosť zamietnutá s odôvodnením, že nespĺňa kumulatívne zákonné predpoklady pre jej vyhovenie. Listinu žalobca súdu nepredložil s uvedením, že ju má len v jednom vyhotovení a nepovažuje za potrebné založiť ju do súdneho spisu.

27. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len ) zákon upravuje:

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva ) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

28. Podľa , na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1.štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

29. Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

30. Podľa , vo veci škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva, alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

31. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

32. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

33. Podľa , ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

34. Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

35. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 36. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

37. Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

38. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

39. Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

40. Podľa , výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

41. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

42. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

43. Žalobou podanou na súd sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy v sume 136.000 eur, ktorá mu bola spôsobená

a) nezákonným rozhodnutím Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá dňa 03.02.2015 vydala platobný výmer pod č. 156 161 1013. b) nesprávnym úradným postupom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, predchádzajúcim vydaniu predmetného platobného výmeru, ktorý považuje za neobjektívny, neodborný a svojvoľný. Žiada, aby Okresný súd Bratislava IV toto rozhodnutie zrušil, a v prípade kladného rozhodnutia priznať mu nemajetkovú ujmu 136.000 eur za vynaložené psychické a duševné úsilie spôsobené stresovým vypätím.

44. Ako už bolo vyššie uvedené, Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 02.05.2016, č.k. návrh žalobcu o zrušenie rozhodnutia č. 156 161 1013 zo dňa 03.02.2015 vydaného žalovaným postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému na konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.05.2016.

45. Predmetom posúdenia tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v konečnom dôsledku žalobcom vyčíslený na sumu 136.000 eur, ktorú nemajetkovú ujmu si nároku v prípade kladného rozhodnutia, teda zrušenia rozhodnutia č. 156 161 1013 zo dňa 03.02.2015 vydaného žalovaným, ktorého existencia má za následok jeho vynaložené psychické a duševné úsilie spôsobené stresovým vypätím.

46. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

47. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 03.02.2015 vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa platobný výmer č. 1561611013, ktorým zaviazala žalobcu na zaplatenie poistného za obdobie od 20.11.2008 do 20.12.2012 v sume 1.813,07 eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov v sumu 10 eur z dôvodu neodvedeného preddavku na poistnom v uvedenom období. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2017, č.k. -92 v právnej veci žalobcu C. G., proti žalovanému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - výkazu nedoplatkov č. 1561611013 zo dňa 03.02.2015 konanie zastavil s odôvodnením, že v čase rozhodovania o správnej žalobe už neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, pretože v danom prípade napadnuté rozhodnutie stratilo podľa § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení platnosť. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 21.03.2017, č.k. v právnej veci žalobcu C. G. proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. , č.k. /R, č.z. 69650/2015 zo dňa 02.07.2015, žalobu zamietol s tým, že dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav a tento aj po právnej stránke posúdili. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.09.2019, č.k. v právnej veci žalobcu C. G. proti žalovanej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej - výkazu nedoplatkov z 03.02.2015, č. 1561611013 o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28.09.2017, č.k. -92 rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Najvyšší súd SR zo dňa 24.07.2019, č.k. právnej veci žalobcu C. G., proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.s. č. PV301/00074/2015 z 02.07.2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -151 zo dňa 21.03.2017 rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

48. Súd posudzoval nárok žalobcu podľa ustanovení

49. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá bola podľa žalobcu spôsobená nezákonným rozhodnutím Všeobecnej zdravotnej poisťovne, vydaním platobného výmeru č. 1561611013 zo dňa 03.02.2015 súd vychádzal z ustanovenia a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ustanovené v a , z ktorých vyplýva, že podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, aby škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je právoplatné (cit. zákona) alebo nezákonným rozhodnutím, ktoré síce právoplatné nie je, je však vykonateľné ( cit. zákona). Rozhodnutie zo dňa 03.02.2015 vydané žalovaným pod č. 156 161 1013 nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a súd ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu, preto je nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej nemajetkovej ujmy bezzákladový.

50. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy za predpokladu, že bude predmetné rozhodnutie - výkaz nedoplatkov žalovaného zrušené. S poukazom na vyššie uvedené, takáto situácia nenastala.

51. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom rozhodnutím podľa a sú 1. nesprávny úradný postup orgánu štátu, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a škodou. Ak niektorý z týchto atribútov chýba, zodpovednosť štátu za škodu nemôže byť daná. Zodpovednosť štátu podľa za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. nedefinuje "nesprávny úradný postup", ale z obsahu tohto pojmu vyplýva, že sa jedná o porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej

lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania (napr. pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny úradný postup žalovaného spočívajúci v tom, že vydaniu predmetného výkazu nedoplatkov zo dňa 03.02.2015 pod č. 1561611013 predchádzal postup žalovaného, ktorý považuje za neobjektívny, neodborný a svojvoľný, súd sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil. Žalobcom tvrdený postup žalovaného v konaní preukázaný nebol. V konaní nebola preukázaná vada v spôsobe vedenia konania žalovaného, ktorá by zakladala zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu podľa Žalobca nepreukázal splnenie už prvého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu a to existenciu nesprávneho úradného postupu. Žalobca zároveň nepreukázal splnenie ani druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože ako kompenzáciu za vynaložené fyzické, psychické i duševné úsilie v tejto veci a za stresové napätie. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva, že nesprávny úradný postup automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena účastníkom konania. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade s je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Žalobca uviedol, že skutočnosť, že voči nemu je evidovaná pohľadávka vo výške 1.813,07 eur v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného si uplatňuje ako kompenzáciu za vynaložené fyzické, psychické i duševné úsilie v tejto veci a za stresové napätie. V tejto súvislosti súd len zopakuje, že rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné, nebolo ako nezákonné zrušené. Žalobca nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou.

52. Žalobca nepreukázal splnenie ani jedného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a na vyvodenie zodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok. V ďalšom súd uvádza, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je možnosť poškodeného obrátiť sa na súd s príslušnou žalobou podmienená ustanovením a nasl. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré vylučuje súdne uplatnenie nároku dotiaľ, kým sa nárok predbežne neprerokuje medzi poškodeným a príslušným orgánom. Žalobca nepreukázal ani splnenie tejto zákonnej podmienky.

53. V neposlednom rade súd zastáva názor, že žalovaný nie je v spore ani vecne pasívne legitimovaný, keďže subjektom zodpovednosti za škodu, ktorá mu podľa tvrdenia žalobcu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom verejnoprávnej inštitúcie je Slovenská republika, v mene ktorej koná verejnoprávna inštitúcia, ktorú žalobca za žalovaného neoznačil. Žalovaný je v postavení orgánu verejnej moci pri výkone činností podľa a pri vydávaní a doručovaní výkazu nedoplatkov a zasielaní oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného (prípadne pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch voči nim) v zmysle , 17b a 19 o zdravotnom poistení. Pasívne vecne legitimovaná je Slovenská republika (štát), v zastúpení ktorej koná v zmysle

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. ako verejnoprávna inštitúcia a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnická osoba, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, keďže škoda mala vzniknúť v dôsledku ich nesprávneho úradného postupu resp. nezákonného rozhodnutia.

54. Súd sa tiež zaoberal možnosťou posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie sumy 136.000 eur podľa a nasl. .

55. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

56. Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

57. Z citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia podľa je zistenie, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť takúto ujmu privodiť.

58. výpočet konkrétnych foriem relevantných zásahov do osobnostných práv neobsahuje, avšak stanovuje znaky správania, ktorým k takémuto zásahu dochádza (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie ( ), pričom však nenaplnenie ktoréhokoľvek z uvedených predpokladov (znakov) možnosť nastúpenia sankcií vylučuje.

59. Zásah do osobnostných práv môže byť spôsobený aktívnym konaním, avšak i opomenutím určitej zákonnej povinnosti, pričom môže byť uskutočnený ústne, písomne, no aj inak, ak z takéhoto konania možno zistiť jeho zmysel a význam. Môže spočívať v šírení nepravdivých informácií týkajúcich sa osobnosti fyzické osoby, v nepravdivom obvinení z nečestného konania, ako aj v neprípustnej kritike.

60. Za zásah nespôsobilý narušiť alebo ohroziť práva na ochranu osobnosti chránené ustanovením je potrebné považovať prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k zníženiu vážnosti fyzickej osoby napríklad medzi ostatnými spoluobčanmi (Sborník III. Nejvyššího soudu, SEVT, Praha, 1980, strana 177).

61. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 136.000 eur sa domáha titulom kompenzácie za vynaložené fyzické, psychické a duševné úsilie, v súvislosti podľa neho nezákonného výkazu nedoplatkov a predchádzajúcou korešpondenciou v tejto súvislosti, za stresové napätie, ktoré v tejto súvislosti mal a musel mať.

62. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že došlo k neoprávnenému zásahu žalovaného do niektorej zo zložiek jeho osobnosti chránenej zákonom. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalobcom napádané rozhodnutie žalovaného

- výkaz nedoplatkov č. 156 161 1013 zo dňa 03.02.2015 je nezákonné, neodborné, neobjektívne a svojvoľné konanie žalovaného. V súvislosti s výkazom nedoplatkov č. 1561611013 vydaným žalovaným žalobca uplatnil svoje právo na preskúmanie tohto výkazu nedoplatkov súdom, pričom konanie bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. -92. Krajský súd konanie zastavil z dôvodu, že v čase rozhodovania o správnej žalobe rozhodnutie, ktoré malo byť preskúmavané neexistovalo. Žalobca v tejto veci podal kasačnú sťažnosť, ktorá je na Najvyššom súde SR vedená pod sp. zn. , doposiaľ o nej nebolo rozhodnuté. Proti výkazu nedoplatkov č. 1561611013 vydaného žalovaným podal žalobca námietky, ktorým žalovaný nevyhovel. Obrátil sa

s návrhom na vydanie platobného výmeru na ÚDZS. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrhu žalovaného vyhovel a prvostupňovým rozhodnutím č. č.k. PV 301/00074/2013/ R č.z. 69650/2015 zo dňa 30.03.2015, ktoré bolo potvrdené aj druhostupňovým rozhodnutím č. č.k. PV301/00074/2015/R, č.z. 69650/2015 zo dňa 02.07.2015 rozhodol o tom, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému poistné v sume 1.813,07 eur. Proti tomuto druhostupňovému rozhodnutiu UDZS podal žalobca správnu žalobu, ktorá bola vedená na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. . Krajský súd Bratislava rozsudkom zo dňa 21.03.2017 sp. zn. zamietol žalobu ako nedôvodnú. Najvyšší súd SR rozsudkom pod sp. zn. kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

63. Vo veci nedoplatkov a platobného výmeru teda konali orgány, ktorým zákon zveril právomoc rozhodovať vo veciach zdravotného poistenia (žalovaný a ÚDZS), postupovali na základe zákona a v medziach zákona (výkaz, námietky, platobný výmer). Konanie prebiehalo medzi žalobcov a vyššie uvedenými orgánmi, a teda nebolo spôsobilé spôsobiť ujmu na osobnosti žalobcu ako osobnosti subjektu práva tým, že by bola zasiahnutá niektorá zo zložiek osobnosti chránenej zákonom. Zo strany žalovaného nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu v súlade s ust. § 11 a 13 Obč. zákonníka.

64. Žalobca nepreukázal zásah do práva na ochranu jeho osobnosti, z dôvodu ktorého rovnako nebolo možné jeho žalobe vyhovieť.

65. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Vzhľadom na to, že v konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, postupujúc v zmysle vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak vzhľadom k tomu, že v súvislosti s predmetným konaním mu žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonatelné rozhodnutie, môže oprávnený požiadať o exekúciu v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok).